Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obo/5/2021 Identifikačné číslo spisu: 6212205428 Dátum vydania rozhodnutia: 20.10.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 420ods.

1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 36. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 OZ). 37.

§ 8ods.

2 ZKV, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. 38.

§ 8ods.

5 poslednej vety ZKV, zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

1. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú nasledovné: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne, aby súd ohľadom nároku na náhradu škody mohol vysloviť svoj záver. Pre zistenie, či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu je rozhodujúce splnenie objektívnych a subjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ. Žalovaný sa s poukazom na § 421 ods. 3 OZ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, len ak preukáže, že škodu nezavinil.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento sa zaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 OZ. Uvedené právne posúdenie je správne, pretože za škodu spôsobenú úpadcovi v konkurznom konaní v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty v súvislosti s výkonom funkcie správcu zodpovedá správca konkurznej podstaty podľa § 420 ods. 1 OZ ako fyzická osoba. Vyplýva to zo skutočnosti, že správcu je potrebné považovať za osobitný procesný subjekt, ktorý má samostatné postavenie voči konkurzným veriteľom, ako aj voči úpadcovi a nemožno ho preto považovať len za zástupcu úpadcu, resp. konkurzných veriteľov. Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty sú vymedzené najmä v ustanoveniach zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), resp. predtým platného a účinného ZKV a predstavujú výkon jeho právomoci. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno považovať za obchodno-záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Výkon funkcie správcu podľa osobitného predpisu nie je tiež podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci samotný správca môže byť podnikateľom (napr. advokátom). Na právny vzťah, ktorý sa týka správcu (aj bývalého správcu) a vyplýva z jeho osobitnej zodpovednosti za výkon funkcie, je potrebné aplikovať vždy režim Občianskeho zákonníka (sp. zn. 1Obo/10/2017). Súd prvej inštancie preto správne aplikoval právny režim Občianskeho zákonníka (§ 420).
3. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa porušenia právnej povinnosti žalovaného, príčinnej súvislosti a zavinenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný správca porušil svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou (§ 8 ods. 2 ZKV), ako aj s vysvetlením, v čom takéto konanie žalovaného v posudzovanom prípade spočívalo. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný správca speňažil majetok konkurznej podstaty úpadcu, z čoho získal finančné prostriedky, ktoré boli určené na rozdelenie veriteľom úpadcu (čo vyplýva z účelu ZKV vymedzeného v § 1 ods. 1 ZKV v spojení s § 2 ods. 2 ZKV). ZKV taxatívne nevypočítava všetky povinnosti správcu konkurznej podstaty pri spravovaní majetku úpadcu (pretože to prakticky ani nie je možné) a v tomto smere používa pre správcu konkurznej podstaty úpadcu termín „povinnosť konať s odbornou starostlivosťou“. Uvedené zahŕňa požiadavku konať pri výkone funkcie správcu s potrebnými odbornými vedomosťami a znalosťami, ktoré žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu - vzhľadom na svoje odborné vzdelanie a praktické znalosti a skúsenosti pri výkone činnosti správcu - nepochybne mal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný správca investoval finančné prostriedky, získané zo speňaženia konkurznej podstaty, ktoré boli určené na rozdelenie veriteľom úpadcu, do nákupu zmenky vystavenej spoločnosťou CIH, a.s., nekonal s odbornou starostlivosťou pri správe majetku úpadcu, keďže majetok úpadcu použil na rizikové investovanie do zmenky, čo predstavuje „rizikový obchod“, čím došlo k porušeniu zákonnej povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou. Konanie žalovaného správcu bolo v rozpore s účelom konkurzného konania, ktorým je pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, ktorí si do konkurzu včas a riadne prihlásili svoje pohľadávky, pričom povinnosťou správcu je zvoliť taký postup, aby sa v konkurznej podstate naakumulovalo čo najviac finančných prostriedkov na uspokojenie konkurzných veriteľov. Pri napĺňaní tejto povinnosti a účelu ZKV správca konkurznej podstaty je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, za ktorú rozhodne nemožno považovať obchodovanie s finančnými prostriedkami získanými zo speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu napr. aj formou nákupu zmenky. Správca konkurznej podstaty úpadcu podľa ZKV, ale ani podľa ZKR nie je oprávnený svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami získanými zo speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, pretože nie je oprávnený podnikať a obchodovať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty úpadcu, vrátane finančných prostriedkov získaných zo speňaženia konkurznej podstaty. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že ZKV neoprávňuje správcu investovať finančné prostriedky, získané speňažením majetku konkurznej podstaty do podnikania tretích osôb, neoprávňuje ho ani nakupovať cenné papiere, ktoré už zo svojej podstaty sú rizikovým obchodom, pričom aj keď to správcovi zákon (ZKV) výslovne nezakazuje, neznamená to, že správca je oprávnený na takú činnosť, ktorá je v rozpore s účelom zákona. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaný správca nákupom zmenky z finančných prostriedkov úpadcu porušil povinnosť v zmysle § 8 ods. 2 ZKV, t. j. povinnosť postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ výťažok získaný zo speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty správca použije v rozpore s týmto účelom zákona, v dôsledku čoho nie je možné rozdeliť ho veriteľom, nemôže sa jednať o postup vykonaný ani s bežnou starostlivosťou, nieto s odbornou starostlivosťou. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti postupovať pri správe majetku v konkurznej podstate úpadcu s odbornou starostlivosťou je daná tým (ako správne uviedol súd prvej inštancie), že ku škode došlo práve v dôsledku neodborného nakladania žalovaného správcu s finančnými prostriedkami, získanými zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu.
4. Odvolací súd sa stotožnil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný správca (vzhľadom na výkon funkcie a činnosti správcu) vedel, že jeho povinnosťou je speňaženie majetku v konkurznej podstate a rovnako vedel, že finančné prostriedky získané zo speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty, sú určené na rozdelenie konkurzným veriteľom úpadcu. Musel mať preto vedomosť o tom, že peniaze úpadcu je možné použiť výlučne na účel určený ZKV, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňoval správcovi, aby finančné prostriedky získané zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu investoval do zmenkových obchodov, resp. iných foriem podnikania a obchodovania. Práve naopak, keďže ZKV správcovi pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu dáva zákonný príkaz konať s odbornou starostlivosťou a finančné prostriedky získané zo speňaženia majetku konkurznej podstaty rozdeliť v prospech konkurzných veriteľov úpadcu. Správny je preto aj záver súdu prvej inštancie, že v posudzovanom prípade sa u žalovaného správcu jednalo o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti.
5. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje námietku odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení nároku na náhradu škody za nedôvodnú.
6. Odvolací súd za neopodstatnenú považuje aj ďalšiu námietku žalovaného, že nie je vôbec jasné, z čoho pozostáva priznanú suma 158.211,97 eur, akým spôsobom k nej súd dospel. Odvolací súd upriamuje pozornosť na odsek 39 a 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vysvetľuje, akým spôsobom ustálil výšku škody spôsobenej žalovaným. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného zo dňa
7. septembra 2010, ktorým reagoval na opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K142/00-Že-361 z
8. augusta 2010, ktorým mu bola uložená povinnosť oznámiť súdu, aké úkony správca vykonal pre navrátenie finančných prostriedkov vo výške 170.000,- eur na účet úpadcu a uviedol, v akom rozsahu boli finančné prostriedky získané späť na účet úpadcu. V uvedenom oznámení zo dňa
9. septembra 2010 žalovaný sumu 170.00,- eur (z nej bolo priznaných 158.211,97 eur) žiadnym spôsobom nespochybnil, sumu nerozporoval, naopak opísal spôsob, akým vložil uvedenú sumu do spoločnosti CIH a.s. a aké právne kroky podnikol za účelom vrátenia predmetných finančných prostriedkov. V oznámení žalovaný dokonca súdu oznámil, že spôsobenú škodu (škodovú udalosť) oznámil poisťovni. Žalovaný nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky boli vrátené v rozsahu, ktorý by prevyšoval priznanú sumu. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výška škody, v rozsahu v ktorom bolo žalobe vyhovené, bola preukázaná.
10. Odvolací súd dal za pravdu žalovanému, že bez povšimnutia zostala ním vznesená námietka premlčania, a to aj v súvislosti so zápisnicou z pojednávania konaného dňa
11. novembra 2017, ktorá mu nebola doručená.
12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
14. Podľa § 366 písm. d/ CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že odvolací súd nie je už oprávnený zaoberať sa námietkou premlčania ako „novotou“ vznesenou až v odvolacom konaní, nakoľko je nepochybné, že žalovanému nič nebránilo uplatniť si tento prostriedok procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP).
16. Odvolací súd zistil, že sa žalovaný v odvolaní zo dňa
17. decembra 2017 bránil tým, že vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd sa preto zaoberal včasnosťou jej vznesenia z hľadiska citovaných ustanovení. Spisový materiál žalovaným vznesenú námietku premlčania neobsahuje. Námietka mohla byť žalovaným vznesená na pojednávaní konanom dňa
18. novembra
19. Ako bolo na základe šetrenia preukázané, nebola z tohto pojednávania spísaná v zmysle § 99 CSP zápisnica a nebol vyhotovený ani záznam v zmysle § 98 CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zisťoval, kedy a či skutočne bola žalovaným námietka premlčania vznesená. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní konanom dňa
20. októbra 2021 pred odvolacím súdom vyjadril, že nevie presne identifikovať, kedy sa tak stalo. Uviedol, že predpokladá, že tak urobil vo vyjadrení k žalobe, nakoľko je to jeho bežný postup, ale nie je si úplne istý, nakoľko je každý prípad iný. Ďalej dodal, že nevie preukázať, že vzniesol námietku na pojednávaní dňa
21. novembra
22. Spisový materiál neobsahuje žiadne podanie žalovaného, z ktorého vyplýva, že by si bol včas uplatnil námietku premlčania. Je pravdou, že z pojednávania zo dňa
23. novembra 2017 nebol vyhotovený zvukový záznam a ani zápisnica, odvolací súd však vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného nedospel k záveru, že sa tak stalo v tento deň. Právny zástupca žalovaného, nepochybne vedomý si dôsledkov včasného neuplatnenia námietky, nevedel jednoznačne určiť deň, kedy mal námietku uplatniť, keď sa najprv vyjadril, že deň nevie verifikovať a následne uvádzal rozdielne možnosti, kedy tak mohol urobiť. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nebolo preukázané, že by si žalovaný včas uplatnil námietku premlčania, vzhľadom na ktorú by súd nebol oprávnený žalobe vyhovieť (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o nespísanie zápisnice, ako aj nevyhotovenie zvukového záznamu súdom prvej inštancie, niet pochýb, že takýto postup nezodpovedá ustanoveniam Civilného sporového poriadku, avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že uvedené pochybenia samé osebe predstavujú porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko nimi nebolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva.
24. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný argumentoval najmä tým, že si žalobca uplatnil nárok riadnym spôsobom až dňa
25. mája 2017, nakoľko podanie žalobcu z tohto dňa nepovažoval iba za spresnenie dovtedy nejednoznačného označenia žalobcu, ale za novú žalobu. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že s uvedenou argumentáciou sa vysporiadal súd prvej inštancie už v rozsudku č. k. 45Cbi/3/2013-236 zo dňa
26. decembra 2017 (ods. 7 odôvodnenia), ako aj v napadnutom rozsudku (ods. 8 odôvodnenia) a odvolací súd uznesením sp. zn. 1Obo/3/2018 z
27. júla 2018 (ods. 12 odôvodnenia), pričom závery súdu prvej inštancie označil za správne.
28. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietku žalovaného, že o škode bude možné hovoriť až po tom, keď sa ukončí konkurzné konanie vedené na spoločnosť CIH a.s a sa ustáli, ktorý veriteľ a v akom rozsahu bude resp. nebude uspokojený. V súvislosti s touto námietkou poukazuje odvolací súd na vyjadrenie správcu úpadcu CIH a.s. Mgr. Filipa Osvalda zo dňa
29. decembra 2016, ktorý súdu oznámil, že v prejednávanom prípade od spoločnosti AGRONOVA spol. s r.o. v „konkurze“ neeviduje v rámci konkurzného konania na spoločnosť CIH a.s. žiadne podané prihlášky zo strany žalovaného.
30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a závislom výroku o trovách prvoinštančného konania a poplatkovej povinnosti potvrdil

§ 387ods.

1, ods. 2 CSP ako vecne správny. 54. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému proti žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 55. Uznesením č. k. 36K/142/2000-850 z 23. januára 2020 Krajský súd v Banskej Bystrici zbavil JUDr. Ing. Veroniku Puškár Škodovú PhD., Dolná 6A, Banská Bystrica funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu AGRONOVA spol. s r.o. v „konkurze“, Pekárenská 223, Jesenské, IČO: 31 637 680 a ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty spoločnosť SKP, k.s., Námestie SNP 74/28, Zvolen. Vzhľadom na uvedené pokračoval v konaní odvolací súd s takto označeným žalobcom. 56. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
7. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
8. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
9. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 CSP). Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§ 432 CSP). Podľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:
10. a)dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
11. b)dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
12. c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.