Obsah (12)

§ 21§ 319§ 144§ 20§ 48§ 42§ 76§ 287§ 228§ 321§ 322§ 346

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/2/2021 Identifikačné číslo spisu: 9520100018 Dátum vydania rozhodnutia: 13.10.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 21ods.

1 písm.

1. c)Trestného zákona k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm.
2. e)Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
3. h)a § 140 písm.
4. b)Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných A. O., K. Q. a H. G. a odvolaní prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/3/2020 zo 4. decembra 2020, na verejnom zasadnutí konanom 13. októbra 2021 v Bratislave, takto rozhodol:

§ 319Trestného poriadku odvolania obžalovaných A.

O., K. Q. a H. G. a odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a j ú. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej tiež „súd I. stupňa" alebo „špecializovaný trestný súd") sp. zn. BB-3T/3/2020 zo 4. decembra 2020 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok") boli A. O., K. Q. a H. G. uznaní za vinných pre skutok právne posúdený ako - vo vzťahu k obžalovanému A. O. ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako objednávateľ

§ 21ods.

1 písm. c) Trestného zákona, - vo vzťahu k obžalovanej K. Q. ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník

§ 21ods.

1 písm. d) Trestného zákona a - vo vzťahu k obžalovanému H. G. ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že - A.

O. si po predchádzajúcich sporoch a nezrovnalostiach súvisiacich s pôsobením vo verejnom živote s poškodeným M. R. nar. XX.XX.XXXX, v tom čase hlavným kontrolórom mesta T., bez priamej spojitosti s výkonom tejto funkcie a v čase kedy sa obidvaja pripravovali kandidovať na funkciu primátora mesta T., na doteraz presne nestotožnenom mieste a v presne neustálených prvých šiestich mesiacoch roku 2010 požiadal iného, aby spáchal trestný čin a objednal si za presne nestanovenú finančnú úplatu vraždu M. R. prostredníctvom K. Q., ktorá následne na presne nestotožnenom mieste a v presne neustálených prvých šiestich mesiacoch roku 2010 sprostredkovala vykonanie vraždy M. R. za presne nestanovenú finančnú úplatu u H. G., ktorý na základe uvedeného na presne nestotožnenom mieste v mesiacoch jún až júl 2010, zorganizoval zavraždenie M. R.F. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol za predmetný skutok právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 25 rokov rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK-2T/9/2011 zo dňa 04.08.2011, za čo ponúkol H. L. sumu 10.000,- €, zabezpečil vražednú zbraň, určil spôsob zavraždenia, vybral miesto a čas vraždy a zároveň s M. H., nar. XX.XX.XXXX, vylúčeným na samostatné konanie a doteraz právoplatne neodsúdeným, a H. L. boli dňa 08.07.2010 prezrieť' miesto činu a dňa 09.07.2010 (piatok) H. L. v zmysle vyššie uvedeného právoplatného rozsudku opäť prišiel na miesto činu, kde v čase okolo 21:05 hodine, bol pred svojím domom nachádzajúcim sa na ulici Q.. X v T.F. L. zastrelený poškodený M. R., pričom pred zastrelením sa H. L. na miesto činu dostavil na svojom osobnom motorovom vozidle zn. T. V., E. G., z ktorého predtým odmontoval evidenčné čísla vozidla, po príchode na miesto činu H. L. oslovil poškodeného, ktorý v tom čase stál pred svojím domom, ten sa na základe uvedeného rozbehol smerom do vnútra domu, potkol sa a spadol, kde H. L. po tom ako k nemu prišiel vystrelil na hlavu poškodeného z prinesenej krátkej brokovej zbrane zn. Hubertus Prague kaliber 16/16, čím spôsobil poškodenému devastačné zranenia hlavy, ktorým poškodený na mieste

hol a po vykonaní vraždy odsúdeným H. L. tohto postreleného a unikajúceho z okolia miesta vraždy odviezol H. G. motorovým vozidlom nezistenej značky a evidenčného čísla preč. Za to súd I. stupňa obžalovaným uložil nasledovné tresty: - obžalovanému A. O.

§ 144ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov si zaradením ho na výkon tohto trestu

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia; - obžalovanej K. Q.

§ 144ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.

1. j)Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm.
2. b)Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov so zaradením ju na výkon tohto trestu

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia; - obžalovanému H. G.

§ 144ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.

1. j)Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm.
2. a)Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov so zaradením ho na výkon tohto trestu

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia,

§ 42ods.

2 Trestného zákona súčasne zrušujúc výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/15/2017 z

1. septembra 2018, právoplatným
2. novembra 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením. stratili podklad. Všetkým trom označeným obžalovaným súčasne súd I. stupňa uložil

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranné opatrenie, konkrétne ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. V adhéznom výroku súd I. stupňa rozhodol

§ 287ods.

1 Trestného poriadku, že obžalovaní A. O., K. Q. a H. G. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej G. nemajetkovú ujmu v sume 10 000 eur. * * * Proti tomuto rozsudku podali odvolania obžalovaní A. O., K. Q. a H. G. (každý ďalej tiež „obvinený/á" s uvedením priezviska), a to proti všetkým výrokom sa ich týkajúcich, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ako aj prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej „prokurátor"), a to v neprospech všetkých obžalovaných, proti výrokom o ich vine (a na tom podklade aj voči výrokom, ktoré majú svoj podklad vo výroku o vine). Prokurátor vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného A. O. nesúhlasil s názormi uvedenými v napadnutom rozsudku. Konanie obžalovaného A. O. považuje za pomstu voči svojmu politickému rivalovi (nebohému M. R.). Obžalovaný A. O. nevedel podávaním trestných oznámení dosiahnuť eliminovanie svojho politického rivala, nebohého M. R., v blížiacich sa voľbách na primátora a navyše mal s ním spory vyplývajúce aj z vtedajšieho postavenie nebohého M. R., ktorý bol v tom čase hlavným kontrolórom mesta T.. Z uvedených dôvodov má za to, že vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného A. O. mala byť použitá právna kvalifikácia

§ 144ods.

2 písm.

1. e)Trestného zákona (osobitný motív) s poukazom na § 140 písm.
2. b)Trestného zákona (z pomsty), ako aj

§ 144ods.

2 písm.

1. d)Trestného zákona (na chránenej osobe), s poukazom na § 139 písm.
2. h)Trestného zákona (verejný činiteľ). Obžalovaná K. Q., ako pomocník pri konaní obžalovaného A. O., mu vedome pomáhala uskutočniť zámer, poznala jeho motívy, sama ich realizovala tak, aby k vykonaniu úkladnej vraždy došlo (najatie obžalovaného H. G. na vykonanie úkladnej vraždy), preto aj u nej mala byť použitá rovnaká právna kvalifikácia

kvalifikovanej skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy tak, ako pri obžalovanom A. O.. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii k obžalovanému H. G.

kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda aj

odseku 2 k § 144 Trestného zákona, trvána svojej argumentácii zo záverečnej reči v celom rozsahu a nemá v čom by ju doplnil, preto na ňu v celom rozsahu odkazuje. Pokiaľ by bola použitá kvalifikovaná skutková podstata obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

2 Trestného zákona, trestná sadzba je 25 rokov alebo doživotie, pri zohľadnení aj záverov znaleckých skúmaní považuje za primeraný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov tak, ako navrhol v záverečnej reči. K argumentácii k výške uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 21 rokov uvádza, že v odôvodnení rozsudku je uvedené, že všetkých troch obžalovaných „zachránilo" od uloženia hornej hranice trestu (25 rokov), resp. pri hornej hranici len to, že od spáchania skutku uplynulo 10 rokov. Dovolí si však poukázať, že orgány činné v trestnom konaní získali prvú informáciu, ktorá umožňovala pokračovať vo vykonávaní úkonov v trestnom konaní až v máji 2018 (realizačný návrh, v ktorom sa uvádza osoba, ktorá nechce byť menovaná, z listinných dôkazov a výsluchoch L. O. a H. F. je zrejmé, že malo ísť o poznatky L. O.). Následne 4. júna 2018 dochádza k rozhodnutiu o pokračovaní v trestnom konaní (uznesenie

§ 228ods.

5 Trestného poriadku). Dňa

1. októbra 2018 vo veci prvýkrát vypovedá Q. K., ktorý uvádza skutočnosti, ktoré počul v aute (podrobne uvedené v odôvodnení rozsudku). K vzneseniu obvinenia dochádza
2. januára 2019 a k podaniu obžaloby
3. januára
4. To, že došlo k získaniu informácií umožňujúcich pokračovať vo vyšetrovaní 7 rokov po právoplatnom odsúdení H. L., priameho vykonávateľa úkladnej vraždy, nemožno pričítať orgánom činným v trestnom konaní ako negatívum, ktoré by sa malo odraziť na výške trestu v rámci trestnej sadzby. Nejde o situáciu, kedy by orgány činné v trestnom konaní postupovali liknavo, nešlo situáciu kedy by boli konštatované prieťahy v konaní, práve naopak, vo veci sa postupovalo primerane na základe zistenia nových dôkazov, ako je už popísané vyššie. Pokiaľ teda došlo k ukladaniu trestov odňatia slobody

§ 144ods.

1 Trestného zákona, tak tresty mali byť ukladané minimálne pri hornej hranici trestnej sadzby, práve vzhľadom na motív a vyhodnotenie dôkazného stavu v odôvodnení rozsudku. Vo vzťahu k výmere ochranného dohľadu poukázal na to, že všetci traja obžalovaní boli odsúdení za jeden z najzávažnejších trestných činov proti životu a zdraviu a boli im uložené tresty odňatia slobody na 21 rokov. Pri takejto kombinácii, toto by malo byť zohľadnené aj trvaním ochranného dohľadu na maximálnu možnú mieru, a to 3 roky. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 321ods.

1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie (správne „rozsudok") a sám vo veci rozhodol

§ 322ods.

3 Trestného poriadku s návrhom všetkým trom obžalovaným uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov (u obžalovaného H. G. súhrnný trest odňatia slobody) so zaradením na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a s určením ochranného dohľadu na 3 roky. Obžalovaný A. O. v písomnom odôvodnení odvolania, smerujúc ho proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo, primárne namietal už formuláciu skutku (tzv. skutkovej vety výroku o vine) napadnutého rozsudku, ktorú hodnotí ako rozpornú s § 163 ods. 3 Trestného poriadku aj s vykonaným dokazovaním, zdôrazňujúc formulácie „bez priamej spojitosti s výkonom tejto funkcie a v čase, kedy sa obidvaja pripravovali kandidovať na funkciu primátora mesto T., na doteraz presne nestotožnenom mieste a presne neustálených prvých šiestich mesiacoch roku 2010 ... za presne nestanovenú finančnú úplatu". Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi ním a poškodeným nešlo o žiadne osobné spory. Z jeho strany šlo o odôvodnenú kritiku praktík poškodeného týkajúcich sa spreneverenia dotácií z eurofondov, ktoré boli poskytnuté na vybudovanie kanalizácie v meste T.. Pokiaľ súd I. stupňa uvádza, že obaja sa pripravovali kandidovať na funkciu primátora mesta T., tak uvedené nielenže nebolo v konaní preukázané, ale bolo rovno vyvrátené. Úvahu súdu, že možným motívom vraždy mala byť príprava poškodeného za primátora mesta T. vyvracia, že poškodený bol zavraždený

1. júla 2010 a komunálne voľby na post primátora mesta T. boli vyhlásené na mesiac november 2010 s tým, že kandidátky na primátora bolo možné odovzdávať až v septembri 2010, teda dva mesiace po smrti poškodeného. Poškodený teda nemohol byť jeho protikandidátom v primátorských voľbách, pretože v čase odovzdávania kandidátky na post primátora mesta, poškodený už nežil. V predchádzajúcich voľbách (do parlamentu a do VÚC) takisto nemohli byť protikandidátmi, keďže každý kandidoval za podpory inej politickej strany. Vo všetkých voľbách kandidovalo niekoľko kandidátov, a to aj v primátorských voľbách, v ktorých poškodený kandidovať už nemohol, a všetci kandidáti voľby prežili. Je teda vylúčené, že by jeho motívom vraždy mala byť istota, aby sa stal primátorom mesta T.. Tieto okolnosti sú potvrdené aj z výpovedí svedkov JUDr. G. Q., Mgr. C. D., Ing. C. C. a iných. Ďalej zo skutkovej vety nemožno zistiť ako a kde mal objednať vraždu, za akú odplatu u obžalovanej Q., tá kedy mala a komu sprostredkovať vraždu ďalej. Je nepochybné, že predmetný skutok, teda vražda poškodeného sa stala. Je nepochybné. že H. L. ako vykonávateľ bol právoplatne odsúdený za predmetný skutok rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. PK-2T/9/2011 zo
2. augusta 2011, avšak súd neskúmal väzby H. L. aj na iných svedkov, napr. G. alebo K. a iných. V napadnutom rozhodnutí súd opakovane poukazuje na možnú existenciu viacerých motívov vraždy poškodeného, avšak následne si súd protirečí v napadnutom rozhodnutí, že ďalší motív preukázaný nebol. Zastávame názor, že súd prehliadol množstvo dôkazov,a to najmä výpovede svedkov, ktoré poukazujú na iný, než súdom uvádzaný motív, resp. vylučujú jeho motív obžalovaný. Takým svedkami sú: Svedkyňa M.Y. - bývalá priateľka H. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (
3. januára 2019) na otázku, či jej H. spomenul niekedy aj meno objednávateľa vraždy, svedkyňa uviedla: „H. mi hovoril, že sa často stretával s ľuďmi z parlamentu aj jeden z týchto ľudí u neho nechal aj auto s hotovosťou 30 alebo 40 tisíc eur,čo bola odmena za túto vraždu. Tieto peniaze boli nechané v strednom kastlíku, ako je riadiaca páka..... Bližšie ale tohto človeka z parlamentu nespomínal. Som si ale istá, že objednávateľ objednal H.". Na ďalšiu otázku, či spomínal niekedy H., či sa na vražde podieľalo viac ľudí, svedkyňa uviedla: „Objednávateľ, H. a L., iných nespomínal". Vo svojej výpovedi z
4. marca 2019 na otázku, či jej hovoril G. niečo o osobe objednávateľa tejto vraždy, svedkyňa odpovedala: „Keďže mám obavy o svoje zdravie a bezpečnosť, tak k tejto otázke sa nechcem vyjadrovať". Na otázku obhajkyne, či sa G. vyjadril konkrétne k osobe, ktorá tam nechala auto a peniaze za vraždu R. svedkyňa uviedla: „Vyjadril sa, že táto osoba pochádza z politických kruhov". Svedkyňa tiež uviedla, že má strach už len z toho, že prišla svedčiť. Svedkyňa (a poškodená) B. R. vypovedala, že jej manžel (poškodený) spomínal osobu menom F. L., ktorá sa mohla podieľať vo veci z marca 2010 (streľba dňa
5. marca 2010). K obžalovanej Q. uviedla, že keď prišla za ňou do lekárne, prišla len ohľadom bežných vecí, kde jej rozprávala, že nie je za to (ako za vraždu jej manžela ) O. zodpovedný, že sú za to zodpovední iní ľudia. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že obhajkyňa namietala protokoláciu vyšetrovateľa, a žiadala zaprotokolovať to, čo povedala svedkyňa a to, že Q. povedala konkrétne mená ľudí, avšak tieto mená ona povedať nechce, lebo sa bojí o svoj život - toto vyšetrovateľ odmietol zaprotokolovať s odôvodnením, že „protokoluje sa to, čo svedkyňa chce oficiálne do zápisnice povedať, nakoľko to oficiálne do zápisnice nechce povedať, tak sa uvedené neprotokoluje". Následne na základe sťažnosti obvineného na nezákonnosť postupu vyšetrovateľa, prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry nariadil zopakovať jej výsluch, v rámci ktorého v namietanej časti (
6. augusta 2019) vypovedala úplne od veci, nevysvetlila zásadné rozpory v jej výpovediach, neuviedla žiadne logické vysvetlenie a vyhovorila sa na to, že si nepamätá, a že nechce zavádzať nejakými menami a náhodnými spomienkami. Bola evidentne ovplyvnená. V konaní pred súdom
7. mája 2020 sa vyjadrovala zdržanlivo, takmer na nič si nespomínala, v závere však uviedla: „Nevylučujem však, že kanalizáciu dával do súvislosti s jeho útokmi". Svedok M. T. vo svojej výpovedi uviedol, že nemal dobrý vzťah s poškodeným R.. Podali na seba navzájom trestné oznámenia. Vo veci prvej streľby na R. bol vyšetrovaný ako podozrivý číslo jedna. Rozchýrila sa jedného času taká fáma, že R. ako predseda E. v T. sa niekomu z vyššie postavených funkcionárov v strane mimo T. mal vyjadriť, že sa blíži snem E. a že on tam rozprestrie nekalé ťahy niektorých funkcionárov, ale pred snemom ho zastrelili. Potvrdil, že poškodený mal konflikty s viacerými osobami v T.. Bol vypočúvaný ako jeden z možných strelcov (pri prvej streľbe z
8. marca 2010). Ďalšími svedkami sú aj A. T., N. O. (ktorý uviedol, že L. mu podrobne popísala, akým spôsobom ju H. F. prinútil podať na obžalovaného trestné oznámenie, a ako ju prinútil, aby sa stretla s operatívcami NAKA v jednej kaviarni v U. Q., kde za sústavnej prítomnosti H. F. musela povedať, že objednávateľom vraždy je obžalovaný), ktorí vylúčili jeho participáciu na predmetnom skutku. Svedok Ing. L. M. (
9. októbra 2019 v prípravnom konaní a
10. mája 2020 na hlavnom pojednávaní) potvrdil, že poškodený mal konflikty s G. I., B. E., Y. E.. Potvrdil nepriateľský vzťah medzi poškodeným a JUDr. G. Q., ktorá napokon v novembri 2010 vyhrala primátorské voľby. Potvrdil že v deň vraždy bol (O.) doma. Svedok Ing. C. C. (
11. októbra 2019 aj
12. mája 2020) objasňuje ako kauza kanalizácie a L. súvisia s vraždou poškodeného, popisuje úlohu F. R., a potvrdzuje tvrdenie obžalovaného, že boli spolu s O. u svedka B. L., ktorý im vyslovene povedal že objednávateľom vraždy R. bol MUDr. F. R.. Svedkovia G. R. a W. R. potvrdili, že poškodený mal spory aj s inými obyvateľmi T., napr. s p. L., T. aj I.. Svedok O. U., svokor obžalovaného, otec L. dokonca mal strach z G.. Svedkyňa PaeDr. I. F. potvrdila, že motívom vraždy poškodeného mohlo byť to, že sa chystal na republikovom sneme E. vystúpiť s dôležitými informáciami ktoré by mali za následok problémy jednotlivých členov E. a deštrukciu strany G.. Táto svedkyňa uviedla, že deň pred vraždou bola spolu s poškodeným a dohodli sa na tom, že budú spolu cestovať na republikový snem E.. V deň vraždy sa opäť stretli asi o 15.00 hod. a poškodený sa jej javil veľmi nesvoj. Rozprávali sa o tom, že R. vystúpi na sneme E. a že povie nejaké veci na stranu E. aj G.. Na súde uviedla: „B. spomínala nejaké problémy s kanalizáciou, boli tam peniaze, veľké peniaze medzi L. a mestom. Možno, že hovorila aj o podstate sporu, ja si však nespomínam". Svedok F. G. vypovedal, že poškodený mu povedal, že nevie si vysvetliť kto mal zámer zlikvidovať jeho osobu. Uviedol tiež, že má vedomosť o tom, že na rozšírenie mestskej kanalizácie v T. vybavil dotáciu G. W., podpredseda U., a zabezpečil aj priamy kontakt na konateľa L., I. V.. Poškodený mu povedal, že on veciam súvisiacim s kanalizáciou nerozumie a preto všetko okolo toho zabezpečoval G. W.. Vo výpovedi z
13. júna 2019 svedok G. uviedol,že v ten týždeň, keď poškodeného zastrelili, sa s ním stretol v stredu a poškodený mu povedal, že na republikovom sneme E. bude mať také vystúpenie, že aj E. sa zatrasie, ale G. sa rozpadne. Uviedol ďalej, že až po vražde poškodeného mu začalo dochádzať, že všetky útoky na jeho osobu, či už prvá streľba, či výbušnina, alebo samotná vražda sa stali vždy tesne predtým, ako mali byť či už okresné, krajské alebo celoštátne schôdze E.. Uviedol ďalej, že po vražde sa stretol s vyšetrovateľom PZ v L. C. E. a ten mu povedal, že nakoľko sa zmenila vláda a do vlády sa dostal G., že sa už ďalej vražda poškodeného vyšetrovať nebude. Aj v tejto výpovedi potvrdil, že všetko okolo kanalizácie vybavoval G. W.. Poškodený nikdy nič nevypracoval, len podpisoval to, čo mu dali podpísať G. W., L. a vtedajší minister životného prostredia M. G..

tohto svedka vražda R. mala politickú motiváciu. Ďalší svedok Ing. D. V. výpoveďou z

1. októbra 2019 potvrdil, že publikoval v týždenníku N. (
2. februára 2019) článok v ktorom popisoval, ako sa poškodený dostavil na zasadnutie E. v nepriestrelnej veste a keď sa ho svedok pýtal čo sa okolo neho deje, poškodený mu povedal: „chcú ma zastreliť, pretože nie im som dal projekt a títo banditi sa ničoho neštítia". V tomto istom článku sa uvádza „je pravdou, že M. sa zamotal do jednej ominóznej záležitosti a potom takto skončil". Svedok obsah tejto publikácie potvrdil aj vo svojej výpovedi, v ktorej tiež uviedol, že od poškodeného vie, že mal konflikty s MUDr. F. R., ako aj s primátorkou JUDr. G. Q.. Tiež vypovedal (
3. mája 2020), že niekedy na jar 2010 v L. na straníckom stretnutí mu poškodený hovoril, že mal nejaké vážne nezhody so svojím predchodcom na poste okresného predsedu F. R.. Po pohrebe sa tiež hovorilo, že keby sa podriadil nejakým požiadavkám, ale on (svedok) o tom nemá informácie, aj teraz by mohol žiť. Tieto nejasné informácie potvrdili, čo som povedal hneď na začiatku, že bol tvrdý človek a keď mal názor, presadzoval ho. Osobu meno A. O. mu R. nikdy nespomenul v kontexte, že by sa ho bál. Svedok Ing. C. C. vypovedal (
4. júna 2019 ), že poškodený mu uviedol, že dostal peniaze na kanalizáciu a že vyhral nejaký projekt a ten, ktorý vybavoval tie peniaze na kanalizáciu mu určil komu tú zákazku má dať a on si aj napriek tomu vybral inú firmu, vybral si firmu L. a preto má strach, že dal peniaze niekomu inému a nie tomu, komu boli určené. Komu mali byť tie peniaze ani konkrétnu sumu mu nepovedal. Prosil ho, aby mu pomohol nakontaktovať na vtedajšieho ministra životného prostredia. Vtedy R. tvrdil, že sa bojí o svoj život. Povedal mu nech ide s tým na políciu, ale keď na políciu nechce ísť, nech to oznámi na Úrade pre verejné obstarávanie, kde vtedy šéfoval R. K. z L. a dokonca mu hovoril, že tento pán je jeho najlepší kamarát, a to bolo zvláštne že R. povedal, že v žiadnom prípade za ním nejde. Osobne mu nepovedal komu pôvodne mali ísť peniaze na kanalizáciu ani o akú sumu išlo. R. sa bál, že príde mu na uvedené kontrola z Úradu pre verejné obstarávanie a tak si myslí, že tá kontrola tam aj prišla a tie peniaze ešte aj doteraz spláca mesto T.. Ohľadne jeho vraždy vie uviesť len toľko, že aj ľudia rozprávali, že už pol roka pred vraždou nosil nepriestrelnú vestu. Aj O. mu viackrát hovoril o tej kanalizácii, že je tam veľký podvod, že išlo o veľké peniaze, ktoré musí mesto vrátiť a že za to zodpovedá R.. K osobe poškodeného uviedol, že to bol konfliktný človek, k osobe O. sa svedok vyjadril, že je taký, že uvedené (t. j. objednanie vraždy) by nikdy neurobil, nikdy v živote by tomu (svedok) neuveril. Na otázku vyšetrovateľa aby sa vyjadril k tomu, že mal povedať pred viacerými osobami, že dôvodom vraždy R. bolo to, že nedal R. K. 5 miliónov korún a ešte ďalšiemu nedal 3 milióny korún, do čoho bol namočený aj vtedajší minister životného prostredia M. G., svedok uviedol, že to čo nevie dokázať, k tomu sa vyjadriť nechce. Ďalej uviedol, že „bol za mnou M. a povedal mi, že má veľký stracha že sa chce stretnúť s ministrom.

mňa bol R. zavraždený kvôli kanalizácii, ale či som to povedal aj O., to už ja uviesť neviem". Na hlavnom pojednávam (26. mája 2020) navyše uviedol, že v roku 2010 poškodený už veľmi dobre vedel, že ho nezvolia, zaplietol sa do kanalizácie a ľudia toto všetko vedeli. Povedal mu, že urobil veľký „prúser", lebo projekt kanalizácie nedal tomu, komu mal dať, teda tomu, kto to vybavoval. Nikdy mu nespomínal, že by mal spory s O.. Nemusel sa báť O., lebo on nemal šancu byť primátorom. Pokiaľ teda konajúci súd dospel k záveru, že jeho najpravdepodobnejším motívom malo byť jeho súperenie s poškodeným, hodnotí takýto záver ako svojvoľný a arbitrárny, pretože všetci vyššie uvedení svedkovia, vrátane svedkov navrhovaných obžalobou, poukazovali na strach a nepokoj poškodeného, ktorý súvisel práve s kanalizáciou a problémami medzi predstaviteľmi E. a G.. Úvahy súdu I. stupňa, že objednávateľom mohol byť len on, je založená na jednostrannej interpretácii výpovedí svedkov, ktorí

obhajoby účelovo vypovedali z pozície „kajúcnikov". Značnú časť venoval konajúci súd výpovediam svedkov L. a K.. Najnovšími praktikami orgánov činných v trestnom konaní v prípadoch dôkaznej núdze je získavanie usvedčujúcich dôkazov od odsúdených alebo väzobne stíhaných osôb za závažné zločiny, spravidla s bohatou kriminálnou minulosťou, a to s prísľubom rôznych výhod pre takýchto zločincov, ktoré spočívajú v skrátení už uloženého trestu alebo v zmiernení uložiť sa majúcich trestov. Tieto praktiky orgány činné v trestnom konaní odôvodňujú ako nový spôsob odhaľovania trestnej činnosti. V skutočnosti by sa však za odhaľovanie trestnej činnosti mohli považovať výpovede takýchto svedkov v prípadoch, ak by boli urobené aktuálne, v čase keď sa o príprave alebo organizovaní zločinu dozvedeli. To by potom mohlo mať za následok odhalenie zločinov, ktorým by bolo možné zabrániť a zachrániť tak ľudské životy. Rozhodne však nie je možné považovať za usvedčujúce a nepochybné dôkazy výpovede osôb odsúdených či stíhaných za zločiny, ktoré sú ochotné za prisľúbené vlastné osobné výhody svojimi výpoveďami zhojiť diery pri dôkaznej núdzi vo vyšetrovaní. O takomto zhojení dôkaznej núdze ide u svedkov H. L., M. H., Q. K. a D. D.. Svedok H. L. - vykonávateľ vraždy v roku 2010 si po uplynutí 10 rokov výkonu jeho trestu zrazu spomenie na objednávateľa vraždy a vypovedá tak, že keď sa obžalovaného H. G. pýtal, čo urobil dotyčný, ktorého má zastreliť,tak mu na to G. mal povedať, že je to pre K. a že K. to chce pre nejakého O., bez toho, aby sa ho niekto pýtal odkiaľ si pamätá meno O., sám bez vyzvania vysvetlil, že si to meno pamätá preto, že mu to evokovalo „O." alebo „O.", pretože toto meno nikdy predtým nepočul a O. videl prvýkrát na súde, keď bol vypočúvaný ako svedok v jeho trestnej veci. Pri hodnotení tohto dôkazu je potrebné prihliadať na to, že si na meno O. nespomenul, keď bol O. ako svedok vypočúvaný na súde v roku 2011, avšak až s odstupom času 9 rokov. Toto tvrdenie svedka H. L. je napokon vyvrátené, resp. minimálne spochybnené výpoveďou H. G., ako aj z jeho vlastnej výpovede po spáchaní skutku v roku 2010. H. L. bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní (12. mája 2020), pričom z jeho výpovede vyplýva, že, objednávku

jeho slov mal dostať dňa

1. júla, a malo ísť o nejakého vagabunda. Následne sa však uvádza, že až dňa
2. júla sa dozvedel, že strelcom má byť on. V ten deň mu mal G. odovzdať zbraň, ktorú však nepovažoval za potrebné vyskúšať. Deň pred samotným skutkom, teda
3. júla svedok nevedel ako vyzerá poškodený. Aj s poukazom na vyššie uvedené sú dôvodné pochybnosti o vierohodnosti svedka, keď v podstate pár minút pred skutkom ešte sám nevedel koho má zavraždiť. Pri tomto svedkovi si však treba hlboko zamyslieť nad motívom jeho konania. Síce ako motív konania on sám uvádza finančný prospech a možný ďalší kšeft podobného charakteru. Ak konal z finančného motívu, zrejme plánoval vraždou zinkasované peniaze si aj užiť.

výpovede svedka Ing. D. v konaní PK-2T/9/2011 na pojednávaní dňa 6. júna 2011, v aute H. L. videl list pripomínajúci závet, v ktorom L. mal odkázať svoj majetok. Uvedený list mali

svedka policajti vytiahnuť z auta. Ak teda H. L. konal ako nájomný vrah - teda za peniaze - ktoré však dopredu nezinkasoval,

jeho vyjadrenia nedáva logiku prečo by spísal závet, ktorý dokonca zanechal v aute. Nie je zrejmé, prečo sa ten list neoboznamoval, medzi dôkazmi sa nenachádza, a samotné spísanie takéhoto závetu vyvoláva vážne pochybnosti o finančnom motíve páchateľa, navyše je možné, že obsahom tohto závetu sú aj dôvody jeho spísania. Ďalej treba poukázať aj na výpoveď znalkyne PhDr. W. na pojednávaní dňa 2. augusta 2011 v konaní PK-2T/9/2011, ktorá uviedla, že H. L. nebol so situáciou stotožnený,

jej odborného názoru bol prinútený nejakým vonkajším tlakom. Nekonal ako typický nájomný vrah, odignoroval všetky riziká a na otázku člena senátu odpovedala: „zisk nie, to zisk nie, tam už to bola otázka hrozby, tu zisk rolu nehral. Keby tu zisk hral rolu, no tak si to inak zorganizuje, inak uchopí, chce byť úspešný, chce tie peniaze užiť". V tomto kontexte potom výpoveď H. L. hodnotená konajúcim súdom vyznieva bez logiky. Svedok M. H., ktorý bol pôvodne spoluobvinený a následne ako spolupracujúci obvinený, bol vylúčený na samostatné konanie, vo svojej výpovedi k osobe O. uviedol, že o tejto osobe v danom čase nič nepočul, G. hovoril, že túto prácu je potrebné urobiť preto, lebo obeťou má byť niekto, kto niekomu dlží peniaze. Jeho výpoveď v otázke odovzdania zbrane L. dňa 8. júla, deň pred vraždou, je v rozpore s výpoveďou L. - kým svedok H. tvrdil, že L. vyskúšal zbraň, ktorou mal zastreliť poškodeného, L. to výslovne poprel. Súd sa podrobne zaoberal aj listom H. L., ktorú napísal G. z väzby. Vo vzťahu k H. súd bez pochybností ustálil, že takýto list mal dostať aj M. H., hoci uvedené je v rozpore so samotnou výpoveďou M. H., ktorý uviedol, že mu síce mal byť doručený list od odosielateľa „L.," avšak list nečítal, roztrhal ho a zahodil. H. teda

jeho udania sám nevie čo malo byť obsahom listu. V tichosti čakal na verdikt súdu, napriek tomu nebol vôbec zvedavý čo mu písal H. L., ktorý za predmetný skutok sedel vo väzbe. Uvedené konanie je bez logiky a navodzuje dojem, že svedok vypovedá účelovo a klamlivo. Ďalej konajúci súd založil jeho vinu na výpovedi svedka Q. K., ktorého „zbavil" inštitútu kajúcnika. Vysvetlenie súdu, že svedok K. nemôže byť kajúcnikom z dôvodu, že v tomto konaní nie je spoluobvineným, a jeho výpoveď nemá vplyv na iné trestné konania, kde je v postavení obvineného sa takisto nezakladá na pravde. Svedok K. totiž na hlavnom pojednávaní doslovne uviedol, že s políciou spolupracuje a usvedčuje najväčšiu mafiu. Konajúci súd nevenoval náležitú pozornosť zásadným zmenám v jeho výpovedi, najmä vo vzťahu k nemu (obžalovanému O.). Uvedené

obhajoby súd opomenul vykonať z dôvodu, že by tieto rozpory viedli k „vyradeniu" svedka zo skupiny „vierohodných" svedkov. Tento svedok vo výpovediach z

1. októbra 2018,
2. marca 2019 a
3. júla 2019 tvrdí, že v jeho prítomnosti sa mali K. Q. a A. O. rozprávať o vražde poškodeného R. pred domom Q. v aute. Ani v jednej z týchto jeho výpovedí nevedel konkretizovať kedy to bolo. V týchto svojich výpovediach v podrobnostiach popisuje okolnosti úplne rozdielne, napr. v tom, v koho aute sedeli, v akom jazyku komunikovali. Keď tvrdil, že Q. mala s niekým telefonovať z toho auta, v jednej výpovedi tvrdí, že nevie komu telefonovala, pretože osobu s ktorou mala telefonovať menom neoznačila a v ďalšej z jeho výpovedí už uvádza že osobu, s ktorou telefonovala, oslovovala H.. Tvrdenia uvádzané v jeho prvých troch výpovediach však vyvracia, alebo prinajmenšom spochybňuje svojou vlastnou výpoveďou z
4. októbra 2019, z obsahu ktorej nepochybné vyplýva, že K. sa so Q. zoznámil cca 1 mesiac pred vraždou poškodeného cez internet. Najprv riešili len nejaké intímne vzťahy medzi sebou a až neskôr na podnet Q. sa začali rozprávať o podporovaní jeho volebnej kampane. Až potom ho Q. za vyššie uvedeným účelom s ním (O.) zoznámila. Z tejto časti jeho výpovede vyplýva, že sa s ním mohol zoznámiť najskôr 3 týždne pred vraždou poškodeného. Je teda úplne od logiky veci, že by sa pred takmer neznámou osobou rozprával o takýchto ominóznych veciach, keď so Q. by nemali problém akékoľvek veci riešiť bez jeho prítomnosti. Svedok K. ďalej uvádzal, že sa s ním stretol pred vraždou asi dva alebo trikrát u neho v práci, a po vražde poškodeného asi trikrát u nich doma - teda vylúčil stretnutie s ním a Q. v aute, keďže také stretnutie ani len nespomenul, hoci

obžaloby a konajúceho súdu to má byť kľúčovým dôkazom proti nemu (O.) a Q.. Pri hodnotení výpovedí tohto svedka je potrebné prvé tri jeho výpovede hodnotiť ako rozporuplné a účelové v snahe získať za ne osobné výhody, a to zmiernenie trestu za minimálne tri jeho zločiny, za ktoré je v súčasnosti stíhaný (nevie v akom štádiu sú jeho trestné konania) tak, ako sa mu to osvedčilo vo veci vraždy C. L. a G. L.. Ak by mal skutočný záujem na odhalení trestnej činnosti, tak okolnosti, ktoré uvádza v prvých troch jeho výpovediach a tieto mu boli známe ešte pred vraždou, nič mu nebránilo v tom, aby to oznámil na polícii. Účelovo uvádza pochybné informácie po 10 rokoch s cieľom získať pre seba výhody. Treba poukázať na to, že svojou výpoveďou zo dňa

1. októbra 2019 sám seba usvedčuje z klamstva pri svojich troch predchádzajúcich výpovediach o tom, že by sa s ním a Q. rozprávali v nejakom aute za jeho prítomnosti o vražde. Napokon toto tvrdenie svedka K. vyvracia aj Q.. Je preto nutné konštatovať, že tieto výpovede svedka K. nie je možné hodnotiť ako usvedčujúce a nepochybné. Na hlavnom pojednávaní (
2. apríla 2020) sa o H. G. vyjadruje tak, že ho pozná cez K. Q.. V podstate sa len stretli, nikdy sa nerozprávali. Ihneď po uvedenom sa však o G. vyjadruje opačne, a to tak, že mali aj iný vzťah, zhruba pred 5 rokmi mal mať daňovú kontrolu a poveril K. Q., aby zariadila zmiznutie účtovných dokladov. Ona vtedy poverila G., vtedy sme sa stretli na benzínovej pumpe O. a tam sa dohodli ako to prebehne. Na to stretnutie prišiel G.. Následne prifarbuje: „to, čo som uvádzal o G. v súvislosti s ukradnutím účtovníctva, to mohlo byť v roku 2012-
3. Pri tom stretnutí, o ktorom som hovoril na pumpe, mi dal G. pokyny, kde mám nechať auto, že on rozbije sklo a ukradne doklady, toto aj urobil". O okolnostiach ohľadne stretnutia s G. následne rozporuplne uvádza aj ďalšie stretnutie v V. (u U.) kde bol s ním (O.) aj Q., kde boli aj nejakí ozbrojení chlapci v čiernom a tipuje, že jeden z tých v čiernom mohol byť G.. Potom sa stala situácia, že sedel so Q. v aute, odrazu nastúpil O., toto bolo pred jej domov v L. a O. sa pýtal Q. „prečo sa to ešte nestalo". Vtedy nevedel o čo sa jedná a potom keď Q. uvádzala do telefónu prečo to nespravili, sa dozvedel v aute, že oni už skúšali zabiť a že nejakú bombu namontovali na stĺp v T. a že im to nevyšlo. Bolo to pre neho neuveriteľné a pár dní na to, možno týždeň, sedel v kine, keď mu kamarát zavolal či počul, že zavraždili R.. Vtedy mu to došlo, že oni naozaj riešili vraždu pána R.. Nevidel v tom však žiadnu logiku, lebo O. kandidoval do parlamentu a to nechápal, potom sa ešte s O. párkrát stretol u neho v dome, ešte on mal ochranu, čo bolo pre neho nehorázne. Teda svedok K. tým priznal, že nie Q. mu mala povedať o vražde v aute (či už po vystúpení O. z auta alebo v jeho prítomnosti), ale jemu to „došlo" až po vražde v kine, keď mu zavolal kamarát!!! O svedkovi I. sa vyjadril tak, že sa stretli - teda vylučuje, že by poznal osobu, s ktorou sa osobne stretol a viezol ju na letisko a rozprával sa s ním v V. alebo u obžalovaného O.. K informáciám ohľadne skutku uvádza: „Ten rozhovor s pani O. sa udial, keď boli na tomto výlete. Aj O. sa bála vyjadriť, odkiaľ mala podozrenie, bála sa pani Q., aj ja som sa bál vyjadriť"- teda malo sa jednať o nejaké podozrenie O., ktoré však nikdy medzi nimi vyslovené nebolo, teda zrejme boli prenášané telepaticky medzi nimi. Na otázku obhajkyne svedok uviedol: „Bolo to presne, ako som opísal. Ako pán O. nastúpil do auta vyčítal pani Q., prečo sa to ešte nestalo a potom Q. niekomu zavolala a tiež kričala, vyčítala, že prečo sa to ešte nestalo, telefonicky sa nedohodli, že čo sa má stať, ale potom mi to Q. hovorila aj s tou bombou, že ona to tam dala. V aute meno R. nezaznelo". Napriek tomu súd jeho výpovede vyhodnotil ako vierohodné, bez vzhliadnutia čo i len malilinkej pochybnosti o hodnovernosti. Súd v odôvodnení vo vzťahu k výpovedi K. uviedol, že slovo „to" vo výpovedi K. za danej situácie nemohlo byť nič iné, ako fyzické odstránenie poškodeného, teda vražda. Ako vysvetlenie súd poukazuje na predchádzajúce útoky na poškodeného (prvá streľba a bomba), teda súd nepriamo ustálil, že aj za predmetné skutky majú niesť zodpovednosť obžalovaní. Paradoxom však je, že aj v týchto dvoch veciach je vedené trestné konanie, avšak obžalovaný O. nie je v týchto veciach ani len obvinený, teda úvaha súdu založená na výpovedi K. má vážne „trhliny". Obhajoba zastáva názor, že tie tri skutky úzko súvisia, a pokiaľ chceli OČTK spravodlivo viesť vyšetrovanie v tejto veci, mali spojiť tieto trestné konania, a hľadať tak skutočný motív vraždy. Súd I. stupňa venuje svoju pozornosť aj výpovediam svedkov O. a D.. K uvedeným svedkom zaujal postoj aj v uznesení o prepustení ho (O.) z väzby, pričom teda týchto svedkov vyhodnotil ako nevierohodných. Uvedené súd preniesol aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, však vo vzťahu k nemu aj výpoveď týchto svedkov označil za čiastočne usvedčujúce. Pokiaľ bol toho názoru, že niektoré časti výpovede svedkov sú vierohodné a niektoré nevierohodné, mal dostatočne vysvetliť dôvody odlišného vnímania, a prípadne poukázať na podporné dôkazy. Pravdivosť výpovede svedka D. bola spochybnená, keď vo svojej výpovedi uviedol, že listy, ktoré mal mať obžalovaný od právničky, spálil na záchode, v ďalšej časti jeho výpovede už uviedol, že obžalovaný list prečítal a spláchol (výpoveď z
4. septembra 2019). Najprv rozprával spontánne o jednom, ev. dvoch listoch. Na otázku vyšetrovateľa koľko listov mal obžalovaný dostať pomimo, tak povedal, že k nemu prišlo tak 5 - 7 listov. Na otázku obhajkyne, prečo to neoznámil príslušníkovi väzenskej stráže aktuálne, keď sa to malo stať, odpovedal, že on to povedal svojmu právnikovi a ten mu povedal nech to oznámi vyšetrovateľovi, čo on aj oznámil vyšetrovateľovi v liste ešte v marci alebo apríli. Aj toto tvrdenie svedka je klamstvo, pretože z obsahu vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že svedok prvýkrát napísal list vyšetrovateľovi dňa
5. júla 2019, ktorý bol podaný dňa
6. júla 2019, a vyšetrovateľovi bol doručený
7. augusta
8. V prvej vete tohto listu zdraví vyšetrovateľa a pýta sa ho či by mu vedel pomôcť s jeho trestnou vecou. V liste ďalej uvádza, že verí, že sa dohodnú, že keď vyšetrovateľ zariadi jeho podmienečné prepustenie z väzby, on mu povie všetko čo o obžalovanom vie. Z uvedeného zrejme vyplýva, že svedkovi nešlo o oznámenie aktuálnych a pravdivých okolností, ale išlo mu o to, aby za akékoľvek informácie, ktoré o obžalovanom vyšetrovateľovi poskytne, získal pre seba výhodu a to podmienečné prepustenie z väzby. List vyšetrovateľovi teda napísal až potom, keď mu bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na
9. septembra
10. Súd v napadnutom rozhodnutí poukazuje na u neho (obžalovaného O.) nájdené listy a na začatie trestného konania v tejto súvislosti, pričom však treba uviesť, že všetky nájdené listy boli osobného charakteru, teda nesúviseli s predmetom konania. V začatom konaní nebol nikto obvinený, teda nepreukázala sa D. tvrdená komunikácia medzi ním (O.) a Q.. Pokiaľ teda v tej časti súd mal za to, že D. D. čiastočne prispel svojou výpoveďou k dokázaniu viny jeho a Q., a časť jeho výpovede považoval za vierohodnú, možno potom konštatovať, že súd svojvoľne hodnotil dôkaz - výsluch D. D., keď naopak na hlavnom pojednávaní po jeho výsluchu každému muselo byť jasné, že si svedok vymýšľa. Ak súd bol toho názoru, že svedok D. nečítal listy, resp. zápisnice O., lebo na to nemal dôvod, tak potom nie je zrejmé, prečo by čítal údajné listyči už od advokátky O. alebo od Q.. Obhajoba opakovane žiadala aj v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, pribrať znalca z odboru psychológie na skúmanie vierohodnosti svedkov L. O., Q. K. a D. D.. Vyšetrovateľ aj konajúci súd takýto návrh zamietol napriek tomu, že vo vzťahu k svedkyni O., ktorú označil aj jej milenec, svedok H. F. za klamárku, ktorej by už neveril, existuje dôkaz - súdny spis obžalovaného H. F. na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 3T/87/2018, z ktorého vyplýva, že svedkyňa nemá problém účelovo klamať a obviniť ľudí z násilnej trestnej činnosti. Pokiaľ by súd vyhodnotil jej výpovede ako nevierohodné, obhajoba by chápala rozhodnutie súdu nevykonať navrhované znalecké dokazovanie na jej vierohodnosť, ale súd na jednej strane takýto návrh zamietol, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však ako jeden z usvedčujúcich dôkazov poukazuje práve na výpoveď svedkyne O.. Osobitnú pozornosť treba venovať aj výpovedi svedka H. F., milenca L. O., ktorý bol v tomto konaní vypočutý dňa
11. júna
12. Z jeho výpovede vyplýva, že mu svedkyňa L. O. opakovane uviedla, že pokiaľ O. bude žiť, ona nebude mať kľud a taktiež akým spôsobom by sa dalo zlikvidovať jej manžela, z čoho vyplýva, že práve svedkyňa L. O. vážne uvažovala a bola odhodlaná zlikvidovať svojho manžela, pričom ona ukradla zbraň obžalovaného O. a mala ju odovzdať H. F.. Je pozoruhodné, že vyšetrovateľ nemal za potrebu zistiť ako chcela O. svojho manžela „zlikvidovať", pričom je zrejmé, že o tom vážne uvažovala. Uvedené vysvetľuje aj jej motív „účelovo namočiť" svojho manžela do vraždy poškodeného, pričom je evidentné aj z konania na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 3T/87/2018, že ona nemohla vedieť ani nevedela o tom, že obžalovaný O. je objednávateľom, iba chcela vedieť, či je to pravda. Obhajoba v konaní, či už v prípravnom alebo v konaní pred súdom, navrhla vykonať dôkazy.

obhajoby vyšetrovateľovi v prípravnom konaní nešlo o zistenie skutkového stavu veci, keď celý rad dôkazov svedčiacich na jeho prospech odignoroval. Všetky návrhyna doplnenie dokazovania z jeho strany so súhlasom dozorujúceho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry odmietol v priebehu prípravného konania vykonať, pretože by evidentne boli na jeho prospech. Orgány činné v trestnom konaní takýmto postupom závažným spôsobom porušili základné zásady trestného konania ustanovené v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Niektoré návrhy síce súd akceptoval a vykonal (výsluch jeho spoluväzňov), ale v rozhodovaní o vine im nevenoval žiadnu pozornosť. K návrhu obhajoby obžalovanej Q. na vykonanie výsluchu svedka H. súd poznamenal že takýto návrh predložili v poslednú chvíľu. K uvedenému uvádza, že aj on žiadal vykonať výsluch toho svedka ešte v prípravnom konaní po záverečnom preštudovaní spisu, čo je zrejmé z bodu 9/ návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa

1. decembra
2. Obhajoba tiež zistila a poukazovala opakovane na závažné procesné pochybenia zo strany vyšetrovateľa aj dozorujúceho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré spočívali v neustálom porušovaní mu ústavou zaručeného práva na účinnú obhajobu, ako aj v nezákonnom spôsobe výsluchu svedkov a protokolácie ich výpovedí (viď výpoveď svedkyne - poškodenej B. R. a svedka Q. K.). Napriek vyššie uvedeným procesným pochybeniam, na základe výsledkov doteraz vykonaného dokazovania má za to, že jeho vina sa nepotvrdila. Vražda poškodeného bola pôvodne vyšetrovaná na ÚBOK pod ČVS: PPZ-191/BOK-ZA-
3. V rámci tohto vyšetrovania bol vyšetrovaný aj on ako jeden z podozrivých a z obsahu tohto spisu je nesporné, že v domácnosti aj na jeho pracovisku vykonali policajti domovú prehliadku, pri ktorej boli zadržané všetky jeho komunikačné prostriedky, súkromná aj služobná komunikácia a listiny. Spolu s ďalšími svedkami, ev. podozrivými, bol vypočúvaný na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku na hlavnom pojednávaní v trestnej veci vtedy ešte obžalovaného H. L., ktorý bol za vraždu poškodeného právoplatne odsúdený. Konanie vo veci ČVS: PPZ 191/BOK-ZA-2010 bolo prerušené. Ak by prvotné dôkazy vykonané bezprostredne po vražde nasvedčovali tomu, že objednávateľom vraždy bol on, zrejme by bolo voči nemu vznesené obvinenie, čo nebolo. Doposiaľ neexistujú žiadne dôkazy preukazujúce, že by si vraždu poškodeného objednal alebo by na nej akýmkoľvek spôsobom participoval. Ani jedna priama výpoveď akéhokoľvek svedka ho usvedčujúca z účasti na žalovanom konaní zabezpečená nebola a výpovede či už kajúcnikov alebo spoluväzňa boli vyvrátené samotnými aktérmi na hlavnom pojednávaní. V zmysle ustálenej judikatúry, pri nedostatku priamych dôkazov, možno páchateľa uznať vinným len ak je záver o jeho vine potvrdený nepriamymi dôkazmi tak, že mu žiaden z nich neodporuje a ktoré tvoria uzavretú reťaz, v ktorej niet takej medzery, ktorá by pripúšťala aj iný zaver. Z dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, nie je možné spoľahlivo a jednoznačne konštatovať záver o tom, že si objednal u K. Q. vykonanie vraždy poškodeného. V zmysle základnej zásady trestného konania platí, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu a vymýšľať scenáre možných iných priebehov dejov, vrátane motívu a účasti iných osôb. Stačí, ak priebeh skutku opísaný v podanej obžalobe nebol jednoznačne preukázaný ako jediný objektívne možný. Nebol preukázaný jeho vážne mienený úmysel niekoho usmrtiť. Proti poškodenému „bojoval" zákonným spôsobom, avšak netreba opomenúť, že voči poškodenému vystupovali aj iní svedkovia, a to takisto podávaním rôznych trestných oznámení. Existencia motívu sama o sebe nestačí ani len na obvinenie, nieto na odsúdenie osoby za objednanie vraždy. Veď ak má niekto vzhľadom na svoje aktivity veľa nepriateľov alebo neprajníkov, tak v prípade jeho násilnej smrti nemožno odsúdiť všetky osoby želajúce si (v duchu) smrť zavraždenej osoby. Išlo by o tzv. odsúdenie za myšlienku. Okrem toho motív mohli mať aj iné osoby, s ktorými mal poškodený konflikty. Vina páchateľa musí byť vždy riadne preukázaná a nemôže byť postavená len na dohadoch - či zapadá do mozaiky alebo nie, či bez neho by bolo možné odsúdiť spoluobžalovaných alebo nie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru. Výrok o vine môže byť založený vždy len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí o to skôr, ak vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná (Rt 14/1964). Pri nedostatku priamych dôkazov možno páchateľa uznať vinným, len ak je záver o jeho vine potvrdený nepriamymi dôkazmi tak, že mu žiaden z nich neodporuje a ktoré tvoria uzavretú reťaz, v ktorej niet takej medzery, ktorá by pripúšťala aj iný záver (Rt 48/1961). Na hlavnom pojednávaní neboli vykonané také dôkazy, ktoré by bolo možné označiť za uzavretú reťaz nepriamych dôkazov s tým, že tieto dôkazy by jednoznačne vylučovali inú možnosť ohľadom jeho viny. Súd v napadnutom rozhodnutí porušil zásadu „in dubio pro reo" a prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 písm.

1. a)až
2. d)Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie. V písomnom doplnení odvolania následne predložil listinné dôkazy: rozsudky Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/20/2021 zo 16. júna 2021 (v anonymizovanej podobe) a sp. zn. 16P/80/2020 z 27. mája 2021 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Prvým z označených rozsudkov označený súd uznal L. O. za vinnú zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy

§ 346ods.

1, ods. 4 Trestného zákona, pretože uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie a spáchala uvedeným spôsobom iný obzvlášť závažný následok, pričom na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky v predmetnej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T/87/2018 priznala, že skutočnosti, ktoré obžaloba kládla H. F.. za vinu a ktoré o ňom ona uvádzala, si vymyslela a tieto nie sú pravdivé. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že L. O. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine.

odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bol na L. O. vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológie, v ktorom nebolo znalcom konštatované, že ju k spáchaniu uvedeného trestného činu mala nútiť iná osoba. Je tak nutné konštatovať, že úvahy obžaloby, na ktoré opakovane poukazuje prokurátor ÚŠP vo svojich vyjadreniach aj v odvolacom konaní, že svedkyňu L. O. mal práve on nútiť ku krivej výpovedi voči H. F., sú vyvrátené uvedeným rozhodnutím. Súd v posudzovanej trestnej veci oboznamoval na hlavnom pojednávaní spis Okresného súdu Zámky pod sp. zn. 3T/87/2018, z ktorého vyplýva, že L. O. nemá problém účelovo a úmyselne klamať a obviniť ľudí z násilnej trestnej činnosti, čo vlastne vyústilo v trestné stíhanie a následné odsúdenie samotnej L. O.. V kontexte skôr formulovaných dôvodov odvolania na podporu tam uvedenej argumentácie uvedený odsudzujúci rozsudok hodnotí ako nový dôkaz a navrhuje preto doplniť dokazovanie pripojením a oboznámením celého spisu Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/20/

1. Druhým z predkladaných rozsudkov bol na návrh jeho bývalej manželky L. O. - manželstvo rozvedené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
2. júna
3. V jeho trestnej veci jeho bývalá manželka na hlavnom pojednávaní využila svoje právo v zmysle § 130 odsek 1 Trestného poriadku a odmietla vypovedať napriek tomu, že jej výpoveď mohla byť podstatná a kľúčová. Nakoľko však od
4. júna 2021 nie sú manželia, právo odoprieť výpoveď v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku jej neprináleží. Navrhuje a trvá na tom, aby bola v konaní vypočutá, okrem iného aj z dôvodu, že v rozvodovom konaní výslovne poprela tvrdenia Q. K., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že (O.) nie je otcom jedného z jeho detí, a uvedené mu mala povedať jeho bývalá manželka. Takisto navrhol po jej vypočutí vykonať dokazovanie konfrontáciou s obžalovanou K. Q. a Q. K., a takisto navrhol vykonať konfrontáciu medzi L. O. a ním. Obžalovaná K. Q. v odôvodnení odvolania (formulovanom prostredníctvom obhajcu) vyslovila nestotožnenie sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu, hodnotiac ho ako nezákonný a vydaný na základe nesprávne zistených skutkových okolností zo strany konajúceho súdu, resp. ich nesprávnom vyhodnotení. Konajúci súd si v rámci samotného odôvodnenia rozsudku protirečí v argumentoch, na základe ktorých došlo k jeho vydaniu. Rozsudok je vydaný len na základe súdom akceptovanej konštrukcie nepriamych a nič nepreukazujúcich dôkazov, ktorých dôkazná sila je nielenže slabá ale aj pochybná. Súd pritom neprihliadal na celé spektrum pochybností pripúšťajúcich iný priebeh skutkového deja. Nespochybniteľným faktom je skutočnosť, že skutok ako taký, t. j. úkladná vražda poškodeného M. R. sa stala a jej páchateľ, resp. vrah bol právoplatne uznaný vinným za jej spáchanie. Nemožno odporovať ani argumentácii súdu, že právoplatne odsúdenému vrahovi chýbala pohnútka, resp. motív na jej spáchanie. Nespochybniteľnou je aj skutočnosť, že odsúdený páchateľ, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nebol autorom myšlienky spáchať tento trestný čin. Preukázateľne spochybniteľným je však zhodnotenie, resp. vytvorenie motívu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a následnom premietnutí tohto motívu do vydaného rozsudku. Má za to, že tak ako bol skutok žalovaný a následne odsúdený napádaným rozsudkom sa nestal a konajúci súd celkovo nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti prípadu, pričom namieta aj samotný procesný, resp. neprocesný postup orgánov činných v trestnom konaní. Konajúci súd hneď v úvode odôvodnenia napádaného rozsudku uznáva potencionálnu existenciu viacerých motívov vraždy poškodeného M. R., pričom na túto skutočnosť dokonca viackrát odkazuje v celom odôvodnení samotného rozsudku. Nepochybnou a preukázateľnou skutočnosťou sú aj výpovede jednotlivých svedkov, ktorí dôvod zavraždenia poškodeného pripisujú práve iným, diametrálne odlišným dôvodom. Nejde pritom o jednotlivého svedka, ktorý by mal na prejednávanú vec iný pohľad, ale na hneď niekoľko svedkov, ktorí celkom jednoznačne poukazovali na iné motívy vraždy. Tieto však súd, prostredníctvom vytvorenia si vlastnej a osamotenej teórie vykonania trestného činu, odmietol. Súd sa nielenže nezaoberal ďalšími možnými motívmi, o ktorých celý rad svedkov postupne preukázateľne vypovedal, ale vo vzťahu k týmto uvádzaným motívom nevykonával bližšie dokazovanie. Konajúci súd sa jednotlivými (ďalšími prípustnými) motívmi zaoberal len okrajovo a neskúmal ich hodnovernosť, hoci zo strany obhajoby boli tieto dôkazy navrhované. Obhajoba rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov na jednej strane rešpektuje právomoc súdu rozhodovať svojvoľne o tom, ktoré dôkazy vykoná, avšak súd túto zásadu nemôže zneužívaťv rozpore so záujmami obžalovaných a ich právom na spravodlivý súdny proces. Má za to, že ak pomerne široký počet svedkov (nie poškodených alebo obžalovaných) samostatne poukazuje aj na iné motívy tak závažného trestného činu akým je úkladná vražda politika na regionálnej úrovni, je nevyhnutné sa touto skutočnosťou zaoberať a vykonať rozsiahle dokazovanie tak, aby mohol súd bez dôvodných pochybností zistiť skutkový stav veci a spravodlivo rozhodnúť. Vychádzajúc z napádaného rozsudku, súd vylúčil akýkoľvek iný motív než ako ten,pre ktorý bola podaná obžaloba, hoci skutočnosti zistené priamo na hlavnom pojednávaní pripúšťali aj inú alternatívu skutkového deja a vnášali do skutkového deja opísaného v podanej obžalobe dôvodné pochybnosti. V tomto smere je nevyhnutné poukázať zároveň na skutočnosť, že sám konajúci súd uvádza, že nie je vylúčená existencia viacero motívov, z ktorých vychádza tak závažný zločin akým je vražda, je však nevyhnutné preukázať žalované konanie, príčinnú súvislosť a následok konania ako súčasť objektívnej stránky trestného činu. Má za to, že práve v tomto smere súd pochybil, pričom viedol dokazovanie pomerne jednosmerne v súlade s podanou obžalobou, hoci skutočnosti zistené na hlavom pojednávaní smerovali k potencionálne odlišnému priebehu skutkového deja. Skúmanie otázky motívu je z hľadiska prejednávanej veci pritom mimoriadne dôležitým aspektom vo vzťahu k preukázaniu viny či neviny jednotlivých obžalovaných osôb. Najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že samotný súd priamo v odôvodnení svojho rozsudku spomína existenciu dvoch rysujúcich sa motívov vraždy. Rovnako nepochopiteľné je, že súd na jednej strane pripúšťa existenciu viacero pohnútok vo vzťahu ku spáchaniu trestného činu, avšak dokazovanie vykonával prakticky len jednosmerne, v zmysle podanej obžaloby. Nemožno pritom opomenúť samotné konštatovanie konajúceho súdu, ktorý pomenováva pohnútku obžalovaného A. O. za dosť zvláštnu. V absolútnom rozpore je tvrdenie prvostupňového súdu, že reťaz priamych a nepriamych dôkazov voči obžalovaným bola takého charakteru, že u všetkých obžalovaných tvorila reťaz súvislú, ničím nenarušovanú a umožňovala tak súdu uznať vinu. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva množstvo otázok, ktorými sa súd nezaoberal alebo ich nebraldo úvahy, pričom tieto otázky zjavne narúšajú priebeh žalovaného skutkového deja. Prihliadnuc na vyššie uvedené tak za závažné pochybenie prvostupňového súdu možno považovať nesprávne zhodnotenie skutkových okolností a okolností prípadu, ako aj jednosmerné vedenie dokazovania. Nebol voči nej produkovaný jediný priamy a hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval jej účasť na spáchanom skutku. Dôkazy, na základe ktorých ju súd uznal vinnou, sú spochybniteľné a rozporuplné. Je pritom nevyhnutné uviesť, že samotná obhajoba (všetkých obžalovaných) sa pokúšala vykonať dôkazy v prospech obžalovanej, ktoré pomerne jednoznačne spochybňujú dôkazy súdom už vykonané na hlavnom pojednávam a o ktoré súd následne oprel odôvodnenie samotného rozsudku, pričom súd tieto návrhy zamietol. Nevyhnutné je sa vyjadriť k samotným dôkazom, na základe ktorých súd rozhodol o jej vine. Za jediný priamy, hoci odvodený dôkaz, považoval konajúci súd výpoveď svedka Q. K.. Z pohľadu súdu ide pritom o kľúčový dôkaz, ktorým došlo k prerušeniu mlčania. Súd na niekoľkých stranách odôvodnenia rozsudku, pomerne obšírne ozrejmuje, že svedok K. v konaní nebol v postavení kajúcnika ani osoby, ktorá by mala z obvinenia, dnes už obžalovaných osôb, nejaký prospech. Je potrebné sa tak pýtať z akého dôvodu tento svedok prerušil mlčanie až v roku 2018, t. j. 8 rokov po spáchanom trestnom čine. Rovnako potrebné sa je pýtať z akého dôvodu tak urobil až z prostredia vyšetrovacej väzby, v ktorej sa v tom čase nachádzal z dôvodu vyšetrovania inej závažnej trestnej činnosti, z ktorej je dnes už tento svedok právoplatne odsúdený. Súd pri vyhodnocovaní výpovede menovaného svedka neprihliadol na tak závažnú skutočnosť akou je uplynutý čas a dôvod „prelomenia" mlčania, pričom konajúci súd neobjektívne naopak obhajuje menovaného svedka ako osobu, ktorá uviedla skutočnosti o spáchanom zločine nezištne. Je pravdou, že svedok K. v prejednávanej trestnej veci nie je v procesnom postavení obvineného a na prvý pohľad by sa tak mohlo javiť, že o veci vypovedá bez akejkoľvek ďalšej motivácie. Nevyhnutné je však prihliadnuť na skutočnosť, ktorú prvostupňový súd nebral do úvahy, že menovaný svedok vypovedal po jeho zadržaní v azda verejnosťou najsledovanejšej kauze novodobej histórie Slovenskej republiky. Prihliadnuť je potrebné na skutočnosť, že menovaný svedok vypovedal prakticky o všetkom a každom, pričom jednotlivé výpovede v jednotlivých, dokonca až pravidelných intervaloch aktualizoval a prispôsoboval masívnemu mediálnemu informovaniu. Ostatne, predmetná skutočnosť tvorila argument obhajoby v inej trestnej veci, v ktorej svedok v postavení obvineného a v súčasnosti odsúdeného vystupuje. Má za to, že menovaný svedok nielenže vypovedá (resp. vypovedal) s cieľom získať čo najlepšie východisko v jeho trestných kauzách, ale menovaný vypovedá účelovo a klamlivo. K jednotlivým rozporom až klamstvám sa vyjadrila priamo na prebiehajúcich pojednávaniach, resp. v záverečnej reči, pričom prvostupňový súd túto skutočnosť pri hodnotení dôkazu nebral do úvahy. Naopak, svedka popisuje ako nezainteresovaného. Obhajoba pritom ani netvrdí, že menovaný svedok je klasickým kajúcnikom, nakoľko v prejednávanej veci nevystupuje v postavení, ktoré by mu prinášalo určitý prospech. Potrebné je však vziať do úvahy, že menovaný svedok vypovedal v čase, kedy bol v postavení kajúcnika v inej trestnej veci (vražda C. L. a G. L.), ktorá bola totožne právne kvalifikovaná ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy a u menovaného bola daná hrozba vysokého trestu. Predmetnú skutočnosť nemožno oddeľovať od prejednávanej veci, nakoľko postavenie tej istej osoby v jednej trestnej veci ako obvineného (u ktorého je daná hrozba vysokého trestu) a v druhej trestnej veci ako svedka, je nevyhnutné pri skúmaní dôveryhodnosti svedka, resp. dôkazu zohľadniť. Zdôrazniť je pritom potrebné, že spoločným prvkom spoločným prvkom oboch trestných vecí vo vzťahu k nej (obžalovanej K. Q.) je svedok Q. K., pričom v oboch prípadoch voči nej tento svedok vypovedá. Zjednodušene napísané, u svedka K. nemožno relevantne predpokladať potrebnú mieru nezaujatosti a objektívnosti, ak v čase jeho jednotlivých výpovedí voči nemu boli vedené trestné stíhania, v ktorých je v postavení kajúcnika a sú mu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prisľúbené zo strany orgánov činných v trestnom konaní zákonom prípustné výhody. Menovaný tak de iure kajúcnikom nie je, avšak de facto je ho nevyhnuté považovať za kajúcnika z hľadiska času výpovede a osôb, voči ktorým vypovedá. Využitie výpovede takéhoto druhu svedkov je nepochybne dôležité z pohľadu zistenia spáchanej trestnej činnosti a usvedčeniu jej páchateľov. Na druhej strane však takýto typ výpovedí nesú so sebou riziká spočívajúce v tom, že takýto svedok (kajúcnik) môže vypovedať úplne alebo čiastočne nepravdivo s cieľom, aby jeho výpoveď bola rozsiahlejšia, skutkovo bohatšia a zasahujúca čo najväčší počet osôb ako možných páchateľov s vedomím, že čím viac povie, tým väčšie môžu byť výhody, ktoré mu budú ponúknuté. Výsledkom