1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného K. V. podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/57/2020 z 29. septembra 2020, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného K. V. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej len ,,súd prvého stupňa") rozhodol rozsudkom, sp. zn. 0T/190/2019 z 9. januára 2020 tak, že obvineného K. V. (ďalej len ,,obvinený") uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Trestného zákona, ktorého sa obvinený dopustil na tom skutkovom základe, že: - dňa
1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú
2 Trestného zákona ustanovil v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň súd prvého stupňa uložil obvinenému
2 a § 51 ods. 3 písm.
Obvinený podal prostredníctvom zvoleného obhajcu Mgr. Ing. Juraja Trokana, advokát v Trnave, dovolanie, ktoré bolo dňa
1 písm. c), písm.
názoru obvineného pochybnosti o nestrannosti odvolacieho súdu, pretože sa zmieňujú len dôkazy, ktoré svedčia v jeho neprospech. Povinnosť súdu a orgánov činných v trestnom konaní je však zabezpečovať a vykonávať dôkazy svedčiace ako v neprospech, tak aj v prospech obvineného a to najmä dôkazy navrhované obvineným. V opačnom prípade dochádza k vážnemu zásahu do práva obvineného na obhajobu. Obvinený ďalej v dovolaní namietal argumentáciu odvolacieho súdu, že fáza dokazovania bola uzavretá dňa 9. januára 2021 na hlavnom pojednávaní po vyhlásení dokazovania za skončené, pretože má za to, že obvinený má právo navrhovať dôkazy počas celého trestného konania. Je síce pravdou, že súd má právo odmietnuť vykonať navrhovaný dôkaz, takýto postup musí však primerane odôvodniť. Vykonanie navrhovaných dôkazovbolo
názoru obvineného potrebné aj s ohľadom na skutočnosť, že výrok o jeho vine bol postavený predovšetkým na výpovedi poškodeného, ktorá bola v podstatných okolnostiach v rozpore s výpoveďou obvineného a s výpoveďou svedkyne E.A.. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal podaním obvineného z 11. septembra 2020, ktorého cieľom bolo bližšie ilustrovať situáciu, nakoľko z listín dovtedy založených v spise dospel súd k nesprávnemu záveru o priebehu skutku, pretože záhrada obvineného a záhrada poškodeného spolu nesusedia a sú oddelené ďalšími oplotenými pozemkami. Súd prvého stupňa ani odvolací súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu vôbec nebrali do úvahy, že sa na mieste skutku ani na oblečení poškodeného nenašli stopy krvi, napriek tomu, že mal poškodený
lekárskej správy krvácať. Takéto vyhodnotenie dôkazov vybočuje zo zákonného rámca a nedostatočným odôvodnením rozhodnutí súdy založili ich nepreskúmateľnosť. Obvinený navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR" alebo „dovolací súd") aby uznesenie odvolacieho súdu, sp. zn. 3To/57/2020 z
1 písm.
1 písm. c), písm.
Trestného poriadku bez preskúmania veci
c) Trestného poriadku odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Najvyššiemu súdu SR bolo dovolanie obvineného spolu s trestným spisom predložené dňa
obvineného preukazujú listiny nové skutočnosti, a to: - zo záveru znaleckého posudku F.. L.M. je zrejmé, že poškodený X. L. trpí poruchami psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu a psychotropnými látkami a syndrómom závislosti, že si skutok, ktorý spáchal nepamätal a následkom požívania alkoholu máva okná, čím je výrazne znížená vierohodnosť jeho výpovede, - zo znaleckého posudku L.. F.. V. X., PhD. vyplýva, že zranenia poškodeného X. L. boli spôsobené nástrojom s nízkou energiou, je nízka pravdepodobnosť, že poranenie vzniklo sekerou, čo potvrdzuje výpovede obvineného a svedkyne V. a spochybňuje výpoveď poškodeného, - z úradného záznamu z 18. júla 2021 je zrejmé, že poškodený X. L. sa po údajnom napadnutí správal neorientovanie, bola s ním ťažká komunikácia, neustále menil svoju výpoveď, uvádzal viacero variant daného skutku a rozprával nezrozumiteľne, je teda zrejmé že si pravdepodobne skutok nepamätal, resp. si ho neskôr prispôsobil. Poškodenému X. L. bolo dovolacím súdom doručované dovolanie obvineného, vyjadrenie prokurátorky a doplnenie dovolanie obvineného. Do dňa rozhodovania vo veci sa k nim však nevyjadril. + + + Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), z hľadiska procesných podmienok pre podanie dovolania konštatuje, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm.
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). Obvinený vo svojom dovolaní označil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolací súd skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
názoru Najvyššieho súdu SR sa právo na obhajobu zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v danej trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Takéto pochybenie Najvyšší súd SR v konaní nezistil, nakoľko bol obvinený počas celého konania pred súdom zastúpený obhajcom, ktorý mu bol na základe jeho žiadosti zo
názoru obvineného pochybnosti o jeho nestrannosti. Najvyšší súd SR má za to, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávne (nedostatočne) zisteného skutkového stavu. Stane sa tak vtedy, ak súd nevysvetlí zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. V predmetnej veci však takýto stav nenastal, pretože odvolací súd na stranách 4 - 5 svojho uznesenia zaujal stanovisko k návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania a vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere. Závery odvolacieho súdu, vnímajúc ich v kontexte celého odôvodnenia považuje Najvyšší súd SR za zrozumiteľné, presvedčivé a dostatočné na to, aby každý pochopil, prečo súdy nepovažovali za nevyhnutné doplniť dokazovanie tak ako si to predstavovala obhajoba. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo obvineného v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky,sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04). Je nevyhnutné tiež poznamenať, že súd nie je povinný vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, pretože v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a § 2 ods. 11 Trestného poriadku má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. S ohľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že odvolacím súdom odmietnuté návrhy obvineného na doplnenie dokazovania a tým nevyhovenie jeho požiadavke na ďalší postup súdu pri dokazovaní
jeho predstáv, nevyvolalo pre obvineného negatívne ovplyvnenie práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) a práva na obhajobu (špeciálne) tak, aby tento postup súdu mohol byť považovaný za taký nedostatok súdneho konania,ktorý by oprávňoval Najvyšší súd SR vysloviť naplnenie dovolacieho dôvodu. Najvyšší súd SR v závere k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku uvádza, že z postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale i súdov nižších stupňov počas celého doterajšieho trestného konania nevyplýva, že by tieto neprejavili rešpekt k právam obvineného, najmä v súhrne k právu na spravodlivý proces a konanie uskutočňovali účelovo v jeho neprospech. V tejto súvislosti pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia najmä v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
názoru dovolacieho súdu rozsudok súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám ustanovenia § 168 Trestného poriadku a uznesenie krajského súdu ustanoveniu § 176 ods. 2 Trestného poriadku. S ohľadom na uvedené nezistil Najvyšší súd SR naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Najvyšší súd SR skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku, ktorý môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému bol uložený za trestný čin zo spáchania, ktorého bol uznaný vinným - trest vo výmere mimo trestnej sadzby alebo - taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa. Uloženie trestu mimo trestnej sadzby sa týka len tých trestných činov, ktoré majú určitú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho väzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56 Trestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona), trest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62a Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona). Trest odňatia slobody (o ktorý ide aj v predmetnej veci) má konkrétne hranice trestnej sadzby určené v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,
toho o aký trestný čin ide, prípadne v akej alternatíve bol spáchaný. Dovolacím dôvodom
1 písm. h) Trestného poriadku nemôže byť len neprimeranosť trestu pociťovaná, či už ako prísna alebo mierna, ak bol trest vymeraný v rozmedzí určitej trestnej sadzby. Tak isto neuloženie žiadneho trestu pri upustení od potrestania, resp. pri upustení od uloženia súhrnného trestu nemôže napĺňať tento dovolací dôvod. Druhom trestu, ktorý zákon nepripúšťa sa rozumejú najmä prípady, kedy bol obvinenému uložený niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) bez splnenia tých podmienok, ktoré zákon predpokladá, t. j. pokiaľ v konkrétnom prípade určitému páchateľovi za určitý trestný čin nebolo možné uložiť niektorý druh trestu s ohľadom na jeho zvláštne zákonné podmienky (napríklad trest vyhostenia občanovi Slovenskej republiky, trest zákazu činnosti za trestný čin, ktorý nebol spáchaný v súvislosti s touto činnosťou, trest prepadnutia veci, ktorá nepatrí páchateľovi a podobne). Obvinený bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Trestného zákona, za ktorý možno
Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Za tento trestný čin bol obvinený odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený spolu so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov s probačným dohľadom a v rozsudku špecifikovanými povinnosťami a obmedzeniami. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon pripúšťa a v rámci ustanovenej trestnej sadzby. Je teda nepochybne vylúčené naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku už len z formálnych dôvodov. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že obvinený vo svojom dovolaní ani v jeho doplnení dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku neodôvodnil, namietol iba skutkové zistenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Trestného poriadku odmietnuť. Riadiac sa vyššie uvedeným musel dovolací súd aj v tejto časti konštatovať, že ani dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku nebol neplnený.
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku obvinený predovšetkým odvodzoval od toho, že odvolací súd sa nezaoberal jeho podaním z 11. septembra 2020, v ktorom sa obvinený snažil bližšie ilustrovať situáciu, pretože súd prvého stupňa
názoru obvineného dospel k nesprávnemu záveru o priebehu skutku a súdy nebrali do úvahy ďalšie tvrdenia obvineného ohľadom priebehu skutku. V doplnení svojho dovolania obvinený predložil listinné dôkazy, z ktorých vyvodzuje
jeho názoru kľúčové skutočnosti, ktoré mali byť dokazované v rámci odvolacieho konania a dokazujú ako sa skutok skutočne stal. K označenému dovolaciemu dôvodu Najvyšší súd SR opätovne poznamenáva, že v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku [veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. Skutkový stav môže dovolací súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, pretože to sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom dovolací súd až v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže Najvyšší súd SR spochybňovať skutkové zistenia a prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Pre dovolací súd sú rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorých dovolateľ spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku právnou kvalifikáciou uvedenou v právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté, a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušného znaku skutkovej podstaty označeného trestného činu. Najvyšší súd SR tak dospel k záveru, že nie je naplnení ani dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Riadiac sa vyššie uvedenými právnymi úvahami dovolací súd v predmetnej vecinezistil naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov, ktoré obvinený vo svojom dovolaní uviedol a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.