1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
júla 2021 v Bratislave, o dovolaniach obvinených W.. G. D., K. G. a W. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. marca 2017, sp. zn. 3To/12/2017, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvinených W.. G. D., K. G.u a W. C. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Revúca (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 26. októbra 2016, sp. zn. 3T/3/2015 uznal obvinených W.. G. D., K. G. a obvineného W. C.Š. (ďalej tiež „obvinení" alebo „dovolatelia") za vinných z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
G. D. aj v súbehu s prečinom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
2 písm.
ktorých je orgán obce povinný hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia, majetok obce zveľaďovať, chrániť pred zneužitím a zhodnocovať, ďalej v rozpore so Zásadami nakladania s finančnými prostriedkami obce D., ktoré boli schválené Obecným zastupiteľstvom v D.
2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti
j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti
h) Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 20 mesiacov a
1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie voleného zástupcu v orgánoch územnej samosprávy v trvaní 4 rokov, 2) obvinenému K. G.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti
j) Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov a
1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie voleného zástupcu v orgánoch územnej samosprávy v trvaní 2 rokov, 3) obvinenému W. C.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti
j) Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov a
1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie voleného zástupcu v orgánoch územnej samosprávy v trvaní 2 rokov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal prokurátor a obvinení odvolania, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 15. marca 2017, sp. zn. 3To/12/2017, ako nedôvodné
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podali obvinení, prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Michala Ševčíka PhD., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodov
1 písm.
názoru dovolateľov úvaha súdov nižšieho stupňa spočívajúca v tom, že bez obvinených K. G. a W. C. by nemohol prijať a podpísať uznesenie č. 5/VIII/2014, v rozpore s platným právnym poriadkom a keďže osoba zapisovateľa predmetnej zápisnice a osoba starostu boli identické, dovolatelia považovali záver súdu, že bez pomoci uvedených obvinených (ktorí prišli overiť zápisnicu s niekoľkodňovým odstupom od konania zasadnutia zastupiteľstva), by nemohol obvinený W.. G. D. konať tak, ako konal, aj za nelogický. V podanom dovolaní obvinení ďalej namietali, že ich vina nebola jednoznačne preukázaná, keďže nie všetky vypočuté osoby, ktoré sa zúčastnili sporného zasadnutia obecného zastupiteľstva, tvrdili, že o nákupe zariadenia jedálne sa nehlasovalo (5 osôb vypovedalo v prospech tejto verzie priebehu skutkového deja a 5 proti), navyše, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, obec D. plánovala nákup zariadenia jedálne a vopred tieto výdavky rozpočtovala, starosta obce nebol žiadnym aktom obmedzený v nakladaní s finančnými prostriedkami určenými na tento nákup a bol povinný dodržať jedine ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb., čo aj urobil, keďže prieskumom trhu boli získané 3 relevantné ponuky, pričom k nákupu zariadenia došlo práve v zmysle najvýhodnejšej ponuky. Obdobne tak,
názoru dovolateľov, bolo dodržané aj ustanovenie § 7 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona obsiahnuté v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktoré je blanketové a žiadne konkrétne povinnosti nezakladá, práve naopak, vo všeobecnej rovine možno uviesť, že toto ustanovenie bolo dodržané tým, že sa realizoval nákup zariadenia v rozsahu predpokladanom rozpočtom obce a v zmysle najlacnejšej ponuky, navyše starosta obce postupoval v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, preto vzhľadom na vágnosť pojmu hospodárnosť mu nie je možné vytknúť, že postupoval nehospodárne len na podklade záverov znaleckého posudku, ktorý má svoje miesto pri posudzovaní kvality, množstva tovaru, nie však pri posúdení výslednej ceny, ktorú v trhovom hospodárstve ovplyvňuje veľa faktorov a keďže povinnosť nahradiť škodu bola založená len na znaleckom posudku, v tejto časti považovali dovolatelia rozhodnutia súdov nižšieho stupňa za neodôvodnené. A aj keby starostovi obce bolo možné vytknúť nesprávne stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky, pretože si mal,
názoru súdov nižšieho stupňa nechať poradiť od odborníka, prípadne si zistiť orientačnú cenu predmetu kúpy inak, išlo by len o správny delikt, nie trestný čin. V tejto súvislosti obvinení zdôraznili, že s nákupom sporného zariadenia kuchyne počítal aj rozpočet obce, ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom
názoru naposledy menovaného obvineného, znamená, že zjavne pochybil, v dôsledku čoho je jeho znalecký posudok nerelevantný a nepoužiteľný o to viac, že sa na ňom zakladá údajná vina i náhrada škody. K tvrdeniu znalca, že sa kúpili niektoré súčasti drahšie, než je ich hodnota (napríklad priemyselná umývačka), dotknutý dovolateľ uviedol, že nákup sa nerealizoval formou dodania za znaleckú cenu ale cenu vygenerovanú trhom, pričom trh priniesol ponuky, z ktorých sa vybrala a zrealizovala najlacnejšia s tým, že veci sa nekupujú za znaleckú cenu (účtovnú, plánovanú, všeobecnú) ale za cenu určenú ponukou a dopytom, v tomto smere obec lepšiu ponuku nemala s tým, že v prejednávanej veci bola ponuka limitovaná rozpočtovanou sumou 23.800,- Eur s DPH. V tejto súvislosti obvinený W.. G. D. namietal, že záver uvedený na strane 15 rozsudku okresného súdu spočívajúci v tom, že sa „mohlo kúpiť za nižšiu cenu a ostalo by aj na niečo iné" je
jeho názoru úplne mimo znaleckého rámca, jedná sa o špekuláciu a výsledok neznalosti postupov, pričom tieto dôvody zakladajú aj dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolatelia uzavreli, že záver o spáchaní trestného činu
1 Trestného zákona nemôže obstáť z objektívnych dôvodov, pretože zariadenie bolo dodané a obec ho má k dispozícii, kvalifikácia konania obvineného W.. G. D.
Trestného zákona neobstojí bez toho, aby bolo zistené porušenie niektorej osobitnej povinnosti, k čomu nedošlo, starosta nepotreboval ďalšie schválenie pre jeho nákup sporného zariadenia, mohol vyberať len z ponúk, ktoré obec obdŕžala, pričom nie je súdny znalec, aby dokázal určiť všeobecnú cenu, čo napokon ani v trhovom mechanizme možné nie je. Obvinení nič nesfalšovali, pretože uznesenia obecného zastupiteľstva boli prijaté v znení, ako vyplývajú z vyššie spomínanej zápisnice, ktorá síce s ohľadom na čas jej prepisu obsahuje aj nesprávny údaj o 3 ponukách, ktoré obec obdŕžala až po zasadnutí obecného zastupiteľstva, avšak to nič nemení na správnosti prijatých uznesení s tým, že sa jedná len o informačnú vetu, v konečnom dôsledku je uvedený údaj o obdŕžaní 3 ponúk pravdivý, zápisnica z obecného zastupiteľstva nie je verejnou listinou; takou by mohli byť výlučne uznesenia obecného zastupiteľstva. Naviac je zrejmé, že ani medzi poslancami nepanovala zhoda v retrospektívnom vysvetlení priebehu daného obecného zastupiteľstva, pričom súd nezistil, ako naozaj zastupiteľstvo prebehlo, čo je minimálne dôvod pre konštatáciu o neúplne zistenom skutkovom stave s tým, že sporné uznesenie obecného zastupiteľstva neobsahuje schválenie nákupu
konkrétnej ponuky, ktorá neexistovala v tom čase, ale obsahuje schválenie nákupu v určitej výške, pričom obvinení K. G. a W. C. ako overovatelia zápisnicu overili, pretože zaznamenala uznesenia zastupiteľstva v takom znení, ako boli skutočne prijaté. Dôvodom rozhodnutí súdov nižšieho stupňa obvinení ďalej vyčítali, že neobsahujú vysvetlenie, čo malo dovolateľov viesť k falšovaniu, keďže zo svojho konania nemali žiaden prospech, prečo súdy nižšieho stupňa uprednostnili výpovede svedkov namierené proti obvineným namietajúc, že prejednávaná vec je postavená na tvrdeniu proti tvrdeniu. Rozsudku súdu prvého stupňa dovolatelia ešte vyčítali, že neuvádza, o ktoré zákonné ustanovenie okresný súd oprel svoje rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu starostu obce pri hospodárení obce ako aj uloženie povinnosti na náhradu škody, ktorú však jednak nikto neuplatnil a jednak absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi matematicky vypočítanou sumou škody a konaním, ktoré sa kladie obvineným za vinu. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodoch obvinení navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1, ods. 2, § 388 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu
1 písm. g), písm.
názoru prokurátora, predstavuje taktiež najdôležitejší kontrolný podklad o činnosti obecného zastupiteľstva, a preto sa jedná o listinu spĺňajúcu kritéria uvedené v § 131 ods. 4 Trestného zákona, zároveň z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo aj to, že obsah zápisnice a prijatého uznesenia nemohlo zodpovedať tomu, čo sa skutočne na zasadnutí obecného zastupiteľstva dialo, skutočnosti uvedené v zápisnici a v uznesení nemohli byť reálne prejednané, keďže ponuky na odpredaj gastrozariadenia došli až po zasadnutí obecného zastupiteľstva, t. j. až po
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu - „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)]. Dovolací súd teda hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm.
vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku odôvodniť. Vo vzťahu k námietkam obvinených spočívajúcim v tom, že nevedia, prečo súdy nižšieho stupňa uverili určitej skupine svedkov a druhej nie, sa žiada uviesť, že okresný súd svoje úvahy v tomto smere rozviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (strana 17 až 21), a to aj s odkazom na časovú postupnosť konania zasadnutia obecného zastupiteľstva a až následného doručenia ponúk a na závery znaleckého dokazovania, ktoré krajský súd doplnil o úvahy rozvedené v jeho rozhodnutí (strana 6 až 8), a to aj s odkazom na konanie predávajúceho J., ktorý príjem z predaja mal zatajiť, ale taktiež aj závery znaleckého dokazovania a skutočnosť, že starosta obce mohol sám bez súhlasu obecného zastupiteľstva rozhodnúť o použití finančných prostriedkov len do sumy 3.300,- Eur, pričom tieto ich úvahy,
názoru najvyššieho súdu nie je možné považovať za arbitrárne či svojvoľné. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku ustáleného v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu, s ktorou sa krajský súd bez výhrad stotožnil, v tejto súvislosti obvinení v prvom rade namietali, že zápisnica o zasadnutí obecného zastupiteľstva nie je verejnou listinou.
5 Trestného zákona verejnou listinou sa na účely tohto zákona rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy. Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať. Orgánom v právnom slova zmysle je právnická osoba, vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť alebo kompetenciu a je zriadená k trvalému a opakujúcemu sa výkonu činnosti (primerane uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 9. júna 1992 sp. zn. I. ÚS 191/1992) Z vyššie uvedeného, vzhľadom na kompetencie obecného zastupiteľstva a jeho rozhodovaciu právomoc zakotvené v § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku (ďalej len „zákon o obecnom zriadení") je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo ako orgán obce je orgánom verejnej moci. Aj keď citovaný zákon o obecnom zriadení výslovne neukladá obecnému zastupiteľstvu vyhotovovať zápisnicu z jeho zasadnutia,
7 dotknutého zákona podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva s tým, že
Časti IV., Čl. 11 ods. 1, vety prvej a druhej, Rokovacieho poriadku Obecného zastupiteľstva v D. vydaného na základe § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení, o rokovaní obecného zastupiteľstva sa spíše zápisnica, ktorá obsahuje záznam o tom, kto viedol rokovanie, počet prítomných poslancov, mená overovateľov zápisnice, schválený obsah programu rokovania, stručný obsah a výsledok jednotlivých bodov programu, vystúpenia poslancov, občanov, údaje o menovitom hlasovaní a prijaté uznesenia; zápisnicu z rokovania podpisuje starosta a určení overovatelia. Vzhľadom na to, že zápisnica o rokovaní obecného zastupiteľstva zachytáva aj jeho uznesenia, teda rozhodnutia aj o právach a povinnostiach iných subjektov a postup ich prijatia hlasovaním, ide o verejnú listinu, ktorá osvedčuje vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Na strane druhej konanie obvinených tak, ako je popísané v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu, z ktorej znením sa krajský súd bez výhrad stotožnil, znaky skutkovej podstaty prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Trestného zákona nenapĺňa. Falšovaním verejnej listiny sa síce rozumie úplné vyhotovenie nepravej listiny, ktorá má vyvolať dojem listiny vydanej príslušným orgánom predpísaným spôsobom, za falšovanie takejto listiny sa však nepovažuje potvrdenie nepravdivých skutočností verejným činiteľom, do ktorého kompetencie vydávanie takýchto listín patrí. Vzhľadom na to, že obvinení ako starosta obce a v tomto konkrétnom prípade aj zapisovateľ a overovatelia zápisnice o rokovaní obecného zastupiteľstva boli oprávnení spísať, overiť a podpísať dotknutú zápisnicu, nemohli sa dopustiť jej falšovania. Každopádne ale uviedli v nej nepravdivé údaje týkajúce sa najmä uznesenia o schválení nákupu zariadenia do školskej jedálne, o ktorom sa nehlasovalo a nebolo prijaté pomerom hlasov 7:0, pričom takýmto postupom by mohli obvinení za určitých okolností naplniť skutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, a to či už ako priamy páchateľ (starosta obce a zapisovateľ) alebo ako pomocníci
1 písm. c) Trestného zákona (overovatelia zápisnice). Vzhľadom ale na to, že trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa verejný činiteľ nedopustí pri vykonávaní akejkoľvek činnosti ale len činnosti, ktorá predstavuje jeho právomoc teda súhrn oprávnení a povinností, ktoré mu zákon priznáva na výkon jeho činnosti, pričom spisovanie zápisníc o rokovaní obecného zastupiteľstva nepatrí vychádzajúc z ustanovenia § 13 a ďalších zákona o obecnom zriadení medzi kompetencie starostu obce, spísaním zápisnice o rokovaní obecného zastupiteľstva obsahujúcej nepravdivé údaje sa obvinený W.. G. D. trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nedopustil. Obdobne tak v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu ustálený skutok, s ktorým sa krajský súd bez výhrad stotožnil, neobsahuje také skutkové okolnosti, ktoré by napĺňali znaky prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 2 Trestného zákona. Uvedeného trestného činu sa dopustí ten, kto inému spôsobí väčšiu škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Pre konštatovanie naplnenia znakov objektívnej stránky uvedeného trestného činu sa teda okrem iného vyžaduje aj spôsobenie škody. V už spomínanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu sa síce spôsobenie škody obci D. konštatuje, avšak nie je z nej zrejmé ako porušením v skutkovej vete uvedených predpisov a v dôsledku toho svojvoľnou kúpou zariadenia do školskej jedálne v hodnote 23.880,- Eur spôsobil obvinený W.. G. D. obci škodu vo výške 9.275,20 Eur. V dotknutej skutkovej vete evidentne absentuje popis konania spočívajúceho v tom, že starosta obce (obvinený W.. G. D.Š.) mal kúpiť sporné zariadenie za neprimerane vysokú cenu. Vzhľadom ale na to, že dovolanie v prejednávanej veci podali len obvinení vo svoj prospech, tento nedostatok skutkovej vety už nie je možné jej doplnením napraviť (§ 391 ods. 2 Trestného poriadku). Na strane druhej z takzvanej skutkovej vety rozsudku okresného súdu, s ktorou sa krajský súd bez výhrad stotožnil, plynie, že obvinený W.. G. D. ako starosta obce na podklade ním vyhotovenej a obvinenými K. G. a W. C. overenej zápisnice o rokovaní obecného zastupiteľstva z
1 Trestného zákona a keďže bez overenia a podpísania zápisnice o rokovaní obecného zastupiteľstva 12. augusta 2014 obsahujúcej nepravdivé informácie o tom, že vyššie uvedené uznesenie obecného zastupiteľstva bolo prijaté, by sporné uznesenie obvinený W.. G. D. nemohol spísať a podpísať, obvinení K. G. a W. C. sa dopustili vyššie uvedeného prečinu avšak formou pomoci
1 písm. c) Trestného zákona. Pokiaľ obvinený W.. G. D. v tejto súvislosti namietal, že finančné prostriedky určené na nákup sporného zariadenia boli rozpočtované, a preto už ďalší súhlas obecného zastupiteľstva na jeho nákup nepotreboval, k tomu sa žiada uviesť, že
2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku (ďalej len „zákon o majetku obcí") obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia,
Článku 12 bod 6 Zásad nakladania s finančnými prostriedkami obce D. (ďalej len „Zásady") starosta obce môže bez súhlasu obecného zastupiteľstva použiť finančné prostriedky v jednotlivom prípade do výšky 3.300,- Eur - uznesenie č. 13/I/2011 z
názoru najvyššieho súdu sa s ohľadom na vyššie uvedené znenie § 9 ods. 2 písm. e) zákona o majetku obcí a Článku 12 bod 6 Zásad vyžadovalo samostatné schválenie konkrétneho individuálneho nákupu obecným zastupiteľstvom, pričom schválenie rozpočtu tento konkrétny súhlas nenahrádza, čo bolo nepochybne zrejmé aj samotným dovolateľom, pretože inak by nemali dôvod uvádzať v zápisnici o rokovaní obecného zastupiteľstva nepravdivé informácie o takomto schválení a vyhotovovať neexistujúce uznesenie. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že aj keď súdmi nižšieho stupňa ustálený skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
G. D. v súbehu s prečinom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
2 písm.
1 Trestného zákona, za naposledy uvedený trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 2 do 5 rokov, pričom obvinenému W.. G. D.Š. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 20 mesiacov a trest zákazu činnosti na 4 roky, obvineným K. G. a W. C. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 12 mesiacov a zákaz činnosti na 2 roky. To potom znamená, že ani toto pochybenie súdov nižšieho stupňa nebolo možné na podklade dovolania obvinených podaného v ich prospech napraviť, pretože by išlo o rozhodnutie evidentne v neprospech obvinených (pri správnej právnej kvalifikácii ich konania by im bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody vo výmere minimálne 2 rokov). A keďže iné dovolacie dôvody, ktoré by bolo možné v prospech dovolateľov vyhodnotiť, obvinení neuviedli, zjavne dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nenaplnili. Pokiaľ obvinení namietali výšku škody, na úhradu ktorej mali byť zaviazaní, k tomu sa žiada uviesť, že z výrokovej časti rozsudku okresného súdu neplynie, že by takáto povinnosť im bola uložená.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádia, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015). Na účely naplnenia vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu obvinení v podstate namietali obsah podaného znaleckého posudku znalca z odboru Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení W.. K. a poukazovali na
ich názoru jeho chyby. Takýmito námietkami však vyššie uvedený dovolací dôvod nie je možné úspešne naplniť. Ako to už bolo konštatované k jeho naplneniu dochádza za situácie, že pri vyhľadávaní, zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov dôjde k porušeniu zákona. Takéto dôvody však obvinení v ich dovolaní neuvádzajú. Pokiaľ obvinení namietali chyby znaleckého posudku, Trestný poriadok upravuje postup pri ich odstraňovaní v ustanoveniach §-u 146 ale aj §-u 147 ods. 1. Teda ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný, alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie, alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku, alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca, prípadne na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav. Obvinení v podanom dovolaní netvrdia, že by súdy nižšieho stupňa pri odstraňovaní nimi uvádzaných chýb znaleckého posudku vyššie uvedený postup porušili, prípadne im ho neumožnili, v zásade sa „len" dožadujú, aby dovolací súd preskúmal obsah znaleckého posudku z pohľadu nimi tvrdených chýb. Toto však, ako to už bolo vyššie uvedené, nie je úloha dovolacieho súdu, ktorý pri posudzovaní naplnenia dotknutého dovolacieho dôvodu „len" skúma či pri vykonávaní namietaného dôkazu bol dodržaný zákon. Chyby v tomto smere však obvinení súdom nižšieho stupňa nevytýkali. Zjavne teda ani námietkami v tomto smere dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku nenaplnili. Navyše s ohľadom na už vyššie konštatovanú nesprávnu právnu kvalifikáciu konania obvineného W.. G. D. ako trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a nemožnosť jej nápravy, pretože by sa tým obvinený dostal do horšieho postavenia, námietky týkajúce sa znaleckého dokazovania strácajú na význame. Napriek tomu, len pre úplnosť považuje najvyšší súd za potrebné poznamenať (keďže ide o námietky skutkového charakteru), že starosta obce pri kúpe tovarov a služieb si naozaj nemusí priberať znalca na účely určenia primeranej ceny, každopádne je ale povinný, ako to vyplýva aj z už spomínaného zákona o majetku obcí, správať sa ako riadny hospodár, teda je povinný vykonať aspoň tie najjednoduchšie, ľahko dostupné, časovo a finančne nenáročné opatrenia, aby tovary a služby nenakúpil za zjavne jednoducho zistiteľnú neprimeranú cenu. Z vykonaného znaleckého dokazovania plynie, že obvinený kúpil už použité, teda nie nové zariadenie do školskej jedálne v niektorých jeho častiach za cenu vyššiu ako je cena nového zariadenia. Bolo preto plne dôvodné od starostu obce požadovať, aby si zistil aspoň orientačnú cenu nového zariadenia, a to či už na internete alebo jednoduchým dotazom u predajcov, aby použité zariadenie nekúpil za cenu vyššiu ako je cena nového, pretože niet pochýb o tom, že takýto postup ani pri absencii presnej definície o správaní sa starostu obce ako riadneho či dobrého hospodára nesvedčí. Je pritom nepodstatné, čo oznamovateľa trestného činu viedlo k podaniu trestného oznámenia, a to ani vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul. Preto vyššie uvedenými námietkami obvinených k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku nedošlo. Vzhľadom na to, že obvinení W.. G. D., K. G. a W. C. skutočnosťami, ktoré uviedli vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnili dovolacie dôvody
1 písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Na základe vyššie uvedeného rozhodol senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.