1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného R. E. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/149/2018 zo 17. januára 2019, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. E. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/31/2018 zo 4. septembra 2018, bol obvinený R. E. uznaný za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia v štádiu pokusu
1 k § 199 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že - dňa 22. októbra 2017 v čase asi 21:00 hod. v meste Hlohovec pri poliklinike v S. S., na asfaltovom chodníku rýchlym krokom pristúpil k poškodenej Ing. L. L., ktorá sa k nemu tvárou otočila, túto pravou rukou chytil za ruku a súčasne v ľavej ruke držal mobilný telefón, na ktorom jej ukazoval porno video a pokojným hlasom jej hovoril „poď, užijeme si", na to ju otočil k sebe a chytil ju za krk jednou rukou a druhou rukou za ruku, na čo poškodená začala kričať o pomoc, držiac ju stále za krk jej pokojným hlasom povedal „to ti nepomôže", takto ju odtiahol z osvetleného asfaltového chodníka ku kríkom, kde jej opäť ukazoval v mobilnom telefóne porno video a povedal jej „poď, tu si to užijeme", následne poškodená prestala kričať, nakoľko jej dal ruku na ústa a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu, na čo sa mu poškodená snažila vytrhnúť, ale on si ju potom dal k sebe a chytil ju za krk, vtedy poškodená začala opäť kričať, na čo jej povedal opätovne pokojným hlasom „to ti nepomôže", potom sa ju snažil dať k zemi s použitím sily, chytil ju za ústa a krk, aby išla dolu, poškodená sa mu však aktívne bránila, mykala sa, a nepodarilo sa mu ju dostať na zem, poškodená si následne čupla na zem, jednou nohou sa opierala zeme, začala opäť kričať, na čo jej dal na tvár mokré listy s hlinou, následne poškodená prestala kričať a nakoniec využila tú skutočnosť, že ju na moment pustil s tým, že sa oprela o ruky, nohou ho kopla do rozkroku, rýchlo sa otočila a z miesta utiekla na zastávku k poliklinike, odkiaľ mobilným telefónom vec oznámila rodičom, pričom uvedeným konaním poškodenej Ing. L. L. spôsobil rôzne škrabance a modriny na celom tele, pre ktoré však nevyhľadala lekárske ošetrenie. Za to bol obvinenému R. E. postupom
1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd uložil obvinenému
2 písm. a) Trestného zákona ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a
2, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad 3 (tri) roky.
1 Trestného zákona uložil obvinenému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trnava, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí sudu. Proti tomuto rozsudku podal obvinený a prokurátor odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 17. januára 2019, sp. zn. 5To/149/2018, postupom
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
3 Trestného poriadku obvineného R. E. uznal za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že: - dňa 22. októbra 2017 v čase asi 21:00 hod. v meste Hlohovec pri poliklinike v S. S., na asfaltovom chodníku rýchlym krokom pristúpil k poškodenej Ing. L. L., ktorá sa k nemu tvárou otočila, túto pravou rukou chytil za ruku a súčasne v ľavej ruke držal mobilný telefón, na ktorom jej ukazoval porno video a pokojným hlasom jej hovoril „poď, užijeme si",na to ju otočil k sebe a chytil ju za krk jednou rukou a druhou rukou za ruku, na čo poškodená začala kričať o pomoc, držiac ju stále za krk jej pokojným hlasom povedal „to ti nepomôže", takto ju odtiahol z osvetleného asfaltového chodníka ku kríkom, kde jej opäť ukazoval v mobilnom telefóne porno video a povedal jej „poď, tu si to užijeme", následne poškodená prestala kričať, nakoľko jej dal ruku na ústa a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu, aj v rozkroku a na prsiach, na čo sa mu poškodená snažila vytrhnúť, ale on si ju potom dal k sebe a chytil ju za krk, vtedy poškodená začala opäť kričať, na čo jej povedal opätovne pokojným hlasom „to ti nepomôže", potom sa ju snažil dať k zemi s použitím sily, chytil ju aj za ústa a krk, aby išla dolu, poškodená sa mu však aktívne bránila, mykala sa, a nepodarilo sa mu ju dostať na zem, poškodená si následne čupla na zem, jednou nohou sa opierala zeme, začala opäť kričať, na čo jej dal na tvár mokré listy s hlinou, následne poškodená prestala kričať a nakoniec využila tú skutočnosť, že ju na moment pustil s tým, že sa oprela o ruky, nohou ho kopla do rozkroku, rýchlo sa otočila a z miesta utiekla na zastávku k poliklinike, odkiaľ mobilným telefónom vec oznámila rodičom, pričom uvedeným konaním poškodenej Ing. L. L. spôsobil rôzne škrabance a modriny na celom tele, pre ktoré však nevyhľadala lekárske ošetrenie. Za to bol obvinenému R. E. uložený
1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd uložil obvinenému
2 písm. a) Trestného zákona ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a
2, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad 3 (tri) roky.
1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. Samsung, čiernobielej farby, model Y., vrátane pamäťovej karty zn. Samsung micro SD 2 GB a SIM karty O2 na číslo XXXX XXX XXX. Zároveň
+ + + Proti vyššie označenému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený R. E. prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Ing. Juraja Trokana, advokáta v Trnave, dovolanie z dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, z dôvodu dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, z dôvodu dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku, že obvinenému bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a z dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona z dôvodu dovolania
1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku, a aby ďalej
2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a rovnako zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, nakoľko vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením rozhodnutia, stratili svoj podklad a
1 Trestného poriadku prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že je neprípustné, aby v priebehu trestného konania dochádzalo k zmenám v opise skutku, ktoré majú zásadný význam pre posúdenie charakteru trestnej činnosti. Tým je trestné konanie vedené v rozpore so zákonom, čím bolo znemožnené právo obvineného na účinnú obhajobu. Opis skutku sa menil, keď obvinený
uznesenia o vznesení obvinenia mal poškodenú zvaliť na zem, ale
obžaloby obvinený poškodenú už na zem nezvalil, len sa mal o to pokúsiť. K dôvodu dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku obvinený v nadväznosti na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku namietol nesprávny výrok o trestebez ďalšej konkretizácie. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že skutok je postavený na hypotetickom slede udalostí, ktorý je v rozpore s výsledkami dokazovania. Skutok nebol hodnoverným spôsobom objasnený tak, aby nevyvolával pochybnosť o jeho čase a najmä spôsobe vykonania. Samotný skutok, tak ako bol zistený, nedáva základ pre právnu kvalifikáciu ako úmyselného násilného trestného činu proti ľudskej dôstojnosti (sexuálne násilie, znásilnenie). Skutok aj tak ako bol ustálený nemožno podriadiť po skutkovú podstatu zločinu sexuálneho násilia
1 Trestného zákona, keď nedošlo ku žiadnemu orálnemu alebo análnemu styku ani k inej sexuálnej praktike. Obvinený by musel mať viac ako dve ruky, aby v jednej ruke držal mobilný telefón a ten mal ukazovať poškodenej, pretože nemohol druhou (voľnou) rukou za aktívneho odporu poškodenej robiť také prejavy násilia, aby sa tieto hodnotili ako sexuálne. S ohľadom na vek obvineného sa poškodená mohla dávno vymaniť z moci obvineného a dať sa na útek. Súd si osvojil skutok, ku ktorému technicky dôjsť nemohlo, resp. v nie takej intenzite a rozsahu, aby tento dosiahol stupeň sexuálneho násilia. Tento skutok má znaky skôr obmedzovania osobnej slobody, resp. výtržníctva, rozhodne nie sexuálneho násilia. Poškodená dvakrát pri opoznaní uviedla ako páchateľa inú osobu ako obvineného. Aj opis osoby páchateľa zo strany poškodenej sa menil v priebehu konania. Z telefónu páchateľa počula poškodená vzdychy muža a ženy, pričom v mobilnom telefóne boli nájdené len médiá s lesbickou tematikou teda bez účasti muža. Dôkazy sú nevierohodné. Na veciach poškodenej neboli zistené stopy DNA obvineného. K dôvodu dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený neuviedol vecne konkrétnu žiadnu námietku, ale len vo všeobecnosti označil tento dovolací dôvod. Pri svojom rozhodovaní Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadal na uplatnenie materiálneho prístupu ochrany základných práv obvineného, a preto sa zaoberal aj vecnou argumentáciu dotýkajúcou sa dovolacieho konania jeho vlastne spísaným podaním z
c) Trestného poriadku z dôvodu, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
+ + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd SR" alebo „dovolací súd")
Trestného poriadku pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu SR tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i), Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo obhajoby. Zásada „právo na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného : - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
okolností konkrétneho prípadu. Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že súd správne vo svojom rozsudku upravil okolnosť v spôsobe spáchania skutku tým, že
skutkovej vety obvinený mal zvaliť poškodenú na zem (strana 1 obžaloby), neskôr len sa mal o to pokúsiť (strana 2 rozsudku krajského súdu), pretože táto skutočnosť vyplynula z dokazovania, avšak na obsahové posúdenie skutku nemala žiadny vplyv, a preto táto namietaná skutočnosť je z hľadiska totožnosti skutku irelevantná. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
Trestného poriadku (R 120/2012 - I.), dovolací súd pri takto chápanej viazanosti dôvodmi dovolania sa v posudzovanom prípade zaoberal výlučne otázkou, či bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací dôvod
1 písm.
3 Trestného poriadku). Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Ak preto obvinený namietal hodnovernosť výpovedí, samotný priebeh skutku, stopy DNA obvineného, znalecké dokazovanie a spochybňoval tak správnosť znenia skutkovej vety, tieto námietky stoja mimo dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd SR sa zaoberal aj obsahom dovolacej námietky obvineným vzťahujúcej sa k údajnému nenaplneniu skutkovej podstaty trestného činu v rámci označeného dovolacieho dôvodu a po oboznámení sa s označenou námietkou a jej porovnaním s obsahom skutkovej vety v konečnom dôsledku dospel k záveru, že túto je potrebné odmietnuť ako nedôvodnú, a to riadiac sa nasledovným: Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. V predmetnej veci dovolací dospel k záveru, že obvinený svojím konaním, uvedeným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia
1 Trestného zákona, lebo násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, lebo v súlade so záverom krajského súdu obvinený v kombinácii s násilným konaním, a to prepadnutím ženy - poškodenej Ing. L. L. vo večerných hodinách, na opustenom mieste ohmatával jej pohlavné orgány - sexuálnymi praktikami - konaním smerujúcim k vzrušeniu a uspokojeniu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie je splnené dôvody dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku. K obvineným označenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku:
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej ustanovenej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.). Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu straty čestných titulov a vyznamenaní páchateľovi, ktorého súd súčasne neodsudzuje za obzvlášť závažný zločin, uloženie trestu vyhostenia páchateľovi, ktorý je občanom Slovenskej republiky a pod.). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom Trestný poriadok uloženie takýchto trestov súčasne nepripúšťa - § 34 ods. 7 Trestného zákona. Z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený uplatňuje dovolaciu námietku k dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku a to „nesprávnosť výroku o treste", pričom je nevyhnutné uviesť, že výrok o treste a pochybenie obvinený vyvodzuje pri použití § 47 ods. 2 Trestného zákona (tzv. zásady ,,trikrát a dosť") s poukazom na nenaplnenie podmienky dvojnásobného predchádzajúceho potrestania nepodmienečným trestom odňatia slobody, z ktorého ustanovenia uložený trest rozsudkom krajského súdu obvinenému R. E. vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov vychádzal. Ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona má však kogentnú povahu, a preto uvedená námietka zodpovedá pod dovolací dôvod
1 písm.
2 Trestného zákona, Najvyšší súd SR tieto nepovažuje za opodstatnené a uvádza:
1 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
2 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy
, vraždy
, ublíženia na zdraví
, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
2, 3 alebo 4 , obchodovania s ľuďmi
, zverenia dieťaťa do moci iného
2 alebo 3 alebo
, brania rukojemníka
, zavlečenia do cudziny
, lúpeže
, vydierania
2, 3 alebo 4 , hrubého nátlaku
2, 3 alebo 4 , znásilnenia
, sexuálneho násilia
, sexuálneho zneužívania
2, 3 alebo 4 , týrania blízkej osoby a zverenej osoby
, všeobecného ohrozenia
, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode
, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny
, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny
, teroru
alebo § 314 , násilného prekročenia štátnej hranice
2, 3 alebo 4 , prevádzačstva
3, 4 alebo 5 , výroby detskej pornografie
, genocídia
, teroristického útoku
, niektorých foriem účasti na terorizme
, financovania terorizmu
, cestovania na účel terorizmu
alebo neľudskosti
, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Uloženie doživotného trestu odňatia slobody je viazané na splnenie prísnych zákonných podmienok, pričom Trestný zákon rozlišuje medzi jeho fakultatívnym (§ 47 ods. 1) a obligatórnym uložením (§ 47 ods. 2). Kým v prvom prípade má vo veci konajúci súd k dispozícii voľnú úvahu pre jeho uloženie, v prípade naplnenia podmienok na jeho obligatórne uloženie už túto úvahu nemá a doživotný trest odňatia slobody uložiť musí. Pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie
2 Trestného zákona, vyjadrujúceho zásadu „trikrát a dosť", musia byť súčasne (kumulatívne) splnené tieto podmienky:
1 Trestného zákona, pričom však ide o páchateľa, ktorý sa po tretí raz dopustil jedného z taxatívne vymenovaných trestných činov v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona pričom v poradí tretí trestný čin je dokonaným trestným činom. Obvinený R. E. bol už v minulosti dvakrát potrestaný nepodmienečným trestnom odňatia slobody za trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Trestného zákona, a to za trestný čin sexuálneho násilia
1, ods. 2 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/136/2008 zo
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 vo forme pokusu
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
1písm. a), písm.
1 písm. a) Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody na doživotie. Uloženie trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov nebránili žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že krajskému súdu neostalo nič iné, len uložiť trest odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov, čo vyplýva z doslovného textu právnej normy „inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov". Neobstojí ani námietka obvineného, že trestný čin spáchal ešte za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pretože
prechodného ustanovenia § 437 ods. 5 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. sa ustanovenie § 47 ods. 2 vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb., ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ktorá podmienka bola splnená. Námietka obvineného prezentovaná v dovolaní je z hľadiska dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, hoci uviedol k tejto námietke dôvod dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku irelevantná. So zreteľom na uvedené neostalo dovolaciemu súdu iné len rozhodnúť
c) Trestného poriadku a dovolanie obvineného odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s ust. § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.