1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 24. marca 2021 v Bratislave, o dovolaní obvineného D. T. proti rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného D. T. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/4/2019 z 1. apríla 2019 bol obvinený D. T. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe, že: - presne nezisteným spôsobom si neoprávnene zadovážil a následne od presne nezistenej doby mal u seba do 11. októbra 2018, kedy o 7:20 hod. v Bánovciach nad Bebravou na Obvodnom oddelení PZ Bánovce nad Bebravou dobrovoľne vydal 13 ks papierových skladačiek obsahujúcich svetlohnedý práškový materiál o hmotnosti 956 mg s obsahom heroínu s koncentráciou účinnej látky 5,7 % hmotnostného, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce svetlohnedý práškový materiál o hmotnosti 992 mg s obsahom heroínu s koncentráciou účinnej látky 5,3% hmotnostného, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce svetloružový kryštalický materiál o hmotnosti 1.289 mg s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou 37,7% hmotnostného, ktoré zodpovedá celkovo tridsaťtri obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie, 1 ks prázdnej injekčnej striekačky, kde bola zaistená prítomnosť stôp metamfetamínu a 1 ks lyžička, kde bola zistená prítomnosť stôp heroínu, pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Za to bol obvinenému D. T. postupom
1 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia uložený obvinenému D. T. rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/86/2018 z
+ + + Proti vyššie označenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený D. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jaroslava Hujíka, advokáta v Prievidzi, dovolanie z dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu a z dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, a aby
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, a
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že ak súd ukladá trest v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona, dochádza k porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom, uplatnenie ktorého je súčasťou právnych záruk obvineného na spravodlivý súdny proces. Právo na spravodlivý súdny proces je základným ústavným právom občanov garantované Ústavou SR ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že okresný súd pri ukladaní trestu postupoval nesprávne
2 Trestného zákona a súčasne aj
4 Trestného zákona vo vzťahu k § 37 písm. h) Trestného zákona. Postup súdu je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona, teda so zásadou ne bis in idem. Spáchanie zbiehajúcich sa trestných činov, ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby
2 Trestného zákona, je možné s prihliadnutím na vyššie uvedenú zásadu pričítať v neprospech páchateľa len raz. Ak je spáchanie viacerých trestných činov (dva a viac) okolnosťou podmieňujúcou pre použitie vyššej trestnej sadzby, nemôže tá istá okolnosť v rozpore sa vyššie uvedenou zásadou
1 Trestného zákona byť okolnosťou aj pre zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
l) Trestného zákona, pretože obvinený logicky vychádzal v danej veci z vlastného určenia prechovávanej drogy len pre svoju potrebu. Súd mal vychádzať z vyrovnaného pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou vo vyjadrení zo 6. júla 2020 navrhla dovolanie obvineného D. T. postupom
1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovaťiba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu SR tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Zásada „právo na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného : - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, tzn. nezodpovedá uvedenému dovolaciemu dôvodu, pretože ukladanie trestu v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona môže napĺňať iba dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku, pričom v tomto smere Najvyšší súd SR poukazuje na svoje závery tohto uznesenia. Z postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale i súdov nižších stupňov počas celého doterajšieho trestného konania naviac žiadnym spôsobom nevyplýva, že by tieto neprejavili rešpekt k právam obvineného, najmä v súhrne k právu na spravodlivý proces a konanie uskutočňovali účelovo v jeho neprospech. Nakoľko Najvyšší súd SR ani nezistil, že by konanie vedené voči obvinenému bolo uskutočňované v rozpore s pravidlami práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor"), je nevyhnutné konštatovať, že v trestnom konaní (postupom súdov) nedošlo k porušeniu práv obvineného na obhajobu zásadným spôsobom. Nebol preto naplnený dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm.
l) Trestného zákona a neaplikovať priťažujúcu okolnosť
h) Trestného zákona.
2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania podaného obvineným (R 18/2015). Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že použitie priťažujúcej okolnosti
T. nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Nad rámec uvedeného Najvyšší súd SR však k dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku (i keď tento dovolací dôvod obvinený neoznačil) v súvislosti namietanou výškou trestu v tom kontexte, že mu bola pričítaná rovnaká okolnosť na ťarchu dva razy dopĺňa: Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku, ktorý sa viaže k výroku o treste. Pokiaľ teda ide o dovolanie podané obvineným, kde neuviedol ako dôvod dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa týmto dovolacím dôvodom ani nemohol zaoberať (§ 374 ods. 2 Trestného poriadku). Tento dovolací dôvod môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému bol uložený za trestný čin zo spáchania, ktorého bol uznaný za vinného - trest vo výmere mimo trestnej sadzby alebo - taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa. Uloženie trestu mimo trestnej sadzby sa týka len tých odstupňovateľných trestných činov, ktoré majú určitú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Tr. zák.), trest domáceho väzenia (§ 53 Tr. zák.), trest povinnej práce (§ 54 Tr. zák.), peňažný trest (§ 56 Tr. zák.), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Tr. zák.), trest zákazu činnosti (§ 61 Tr. zák.), trest zákazu pobytu (§ 62 Tr. zák.), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62 Tr. zák.), trest vyhostenia (§ 65 Tr. zák.). Trest odňatia slobody (o ktorý ide aj v predmetnej veci) má konkrétne hranice trestnej sadzby určené v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,
toho o aký trestný čin ide, prípadne v akej alternatíve bol spáchaný. Druhom trestu, ktorý zákon nepripúšťa, sa rozumejú najmä prípady, kedy bol obvinenému uložený niektorý z druhov trestov (§ 32 Tr. zák.) bez splnenia tých podmienok, ktoré zákon predpokladá, t. j. pokiaľ v konkrétnom prípade určitému páchateľovi za určitý trestný čin nebolo možné uložiť niektorý druh trestu s ohľadom na jeho zvláštne zákonné podmienky. Obvinený D. T. bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona - trestná sadzba 3 (tri) až 10 (desať) rokov, pričom súdy ukladali súhrnný trest odňatia slobody ( § 42 ods.1 Trestného zákona), vzhľadom na spáchania skutku v tejto trestnej veci (11. október 2018) a rozsudok súdu prvého stupňa za iný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/86/2018 z 23. januára 2019), a
1, ods. 2 Trestného zákona,t. j. zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby o 1/3-inu, a
4 Trestného zákona v spojení s § 37 písm. m, písm. h,) Trestného zákona, t. j. zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby o 1/3 trestnej sadzby. Pri zvýšení hornej hranici trestnej sadzby a pri zvýšení dolnej hranici trestnej sadzby pri trestnej sadzbe 3 (tri) až 10 (desať) rokov bola takto upravená trestná sadzba na 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace až na 12 (dvanásť) rokov a 4 (štyri) mesiace. Ak bol preto obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, bol uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon pripúšťa a v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (R 32/2009). Z uvedeného explicitne ďalej vyplýva, že aj keď postup krajského súdu nebol správny, keď aplikoval hmotnoprávnu zásadu Trestného zákona (ne bis in idem) dva razy, jednak v rámci § 41 ods. 2 Trestného zákona a jednak ako priťažujúcu okolnosť
c) Trestného poriadku, a dovolanie obvineného odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s ust. § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.