1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného O. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/40/2020 z 30. júna 2020, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. N. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/107/2016 z 5. novembra 2019, bol obvinený O. N. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že - dňa
2, § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do
1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista
1 Trestného zákona účinného do
1 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 43, § 47 ods. 2 Trestného zákona uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov a 6 (šesť) mesiacov a 15 (pätnásť) dní, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/141/2014 z
1, § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2 písm. d) Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému M. Z., nar. XX. O. XXXX v O., trvale bytom S., Z. S.. XXXX/X, škodu vo výške 25,- € a
2 Trestného poriadku súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 1To/40/2020 z 30. júna 2020, postupom
Proti vyššie označenému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal obvinený O. N. prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Mejstríka, advokáta v Martine, dovolanie z dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona z dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku a aby ďalej
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a rovnako zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, nakoľko vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením rozhodnutia, stratili svoj podklad a
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Martin, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V písomnom odôvodnení dovolania uviedol, že poškodenému treba veriť, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poškodený neuviedol presný popis skutku a vždy uviedol niečo iné, no aj napriek tomu súd vyhodnotil celkovo jeho výpovede ako vierohodné. Pohyb smerom k poškodenému a schytenie poškodeného za bundu s vyjadrením, že on aby nemal peniaze, nezakladá dôvodnosť uznania viny pre trestný čin lúpeže. V danom prípade môže ísť o trestný čin výtržníctva alebo krádeže, resp. priestupok. Nemožno uveriť tvrdeniu poškodeného, že ho obvinený v exteriéri zatlačil o zábradlie a oboma rukami z neho vyzliekol bundu. Ak by sa obvinený chcel dostať k peniazom poškodeného, musel by poškodeného prehľadať, prípadne ho vyzvať, aby peniaze pod nátlakom vydal. Poškodený mal vypité, vykazoval známky požitia alkoholu. Svedok T. N. nevidel ako sa všetko skutočne odohralo, a informáciu, že obvinený mal olúpiť poškodeného, dostal len sprostredkovane od poškodeného. Z vykonanej konfrontácie vyplýva, že svedok T. N. nevidel kto koho a ako pri incidente vonku pred pohostinstvom chytil. Vyslovil nesúhlas, že obvineného usvedčujú výpovede svedkov C. Z., M. F. a U. P., ktorí mali opísať, že poškodený bol vyplašený, nervózny, v tvári divný. Nie je možné na základe opisu reakcií či správania poškodeného po skutku ustáliť právnu kvalifikáciu skutku. Neverbálne prejavy a mimika poškodeného nemôžu zakladať právne posúdenie veci. Keby mal obvinený záujem násilím sa zmocniť financií, prípadne mobilu patriaceho poškodenému, mohol ich v okamihu nahmatať rukami, ktoré mal schované v prednom hornom ľavom vrecku. Vina musí byť preukázaná prostredníctvom priamych alebo nepriamych dôkazov tvoriacich ucelenú, ničím nenarušenú sústavu, čo nebolo splnené. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin vo vyjadrení z 20. januára 2021 navrhol dovolanie obvineného odmietnuť postupom
c) Trestného poriadku z dôvodu, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Obvinený vo svojom vyjadrení zo 16. februára 2021 k vyjadreniu prokurátora uviedol, že s ním nesúhlasí a trvá na podanom dovolaní. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd SR" alebo „dovolací súd")
Trestného poriadku pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu SR tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací dôvod
1 písm.
3 Trestného poriadku). Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Ak preto obvinený namietal hodnovernosť výpovedí svedkov, samotný priebeh skutku, a spochybňoval tak správnosť znenia skutkovej vety, tieto námietky stoja mimo dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd SR sa zaoberal aj obsahom dovolacej námietky obvineným vzťahujúcej sa k údajnému nenaplneniu skutkovej podstaty trestného činu v rámci označeného dovolacieho dôvodu a po oboznámení sa s označenou námietkou a jej porovnaním s obsahom skutkovej vety v konečnom dôsledku dospel k záveru, že túto je potrebné odmietnuť ako nedôvodnú, a to riadiac sa nasledovným: Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. V predmetnej veci dovolací dospel k záveru, že obvinený svojím konaním uvedeným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky, t. j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže
1 Trestného zákona, lebo obvinený použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia (hrozbu, že násilie sa ihneď vykoná) vyložením pištole na stôl s otázkou „naozaj nemáš tých 50,- € ?" a následne obvinený chytil M. Z. pod krk, oprel ho o zábradlie, vyzliekol proti jeho vôli bundu, v úmysle zmocniť sa cudzej veci - pánskej športovej bundy s kapucňou, koženej peňaženky s peňažnou hotovosťou, mobilného telefónu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku uplatnené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. N. odmietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s ust. § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.