Obsah (16)

§ 188§ 382§ 9§ 234§ 41§ 48§ 42§ 14§ 73§ 287§ 288§ 319§ 371§ 386§ 388§ 377

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/13/2021 Identifikačné číslo spisu: 5716011207 Dátum vydania rozhodnutia: 24.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivetta Macejková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 188ods.

1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného O. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/40/2020 z 30. júna 2020, takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. N. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/107/2016 z 5. novembra 2019, bol obvinený O. N. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže

§ 188ods.

1 Trestného zákona na skutkovom základe, že - dňa

1. februára 2016 v čase okolo 01:15 hod. v bare O. U. vo S., na ul. X. československej brigády č. XXXX, si sadol ku stolu, pri ktorom sedeli T. N. a poškodený M. Z., nar. XX. O. XXXX, a následne od nich žiadal požičať peniaze, vzápätí im ukázal a na stôl vyložil plynovú pištoľ a chcel ju založiť za 50,- €, keď od M. Z. požadované peniaze nedostal, zavolal O. F., nar. XX. M. XXXX, aby si išiel sadnúť s ním k vedľajšiemu stolu a povedal mu: „Požičaj mi peniaze, potrebujem ich !!!" na čo mu O. F. odpovedal: „Nedám, lebo nemám...", vtedy obvinený vyložil na stôl pištoľ a znova sa opýtal O. F.: „Naozaj nemáš tých 50,- € ?...", keď O. F. znovu odmietol dať obvinenému peniaze, obvinený zobral zbraň zo stola a pod stolom ju „obtiahol" a povedal O. F., že tá zbraň je funkčná, napriek tomu mu O. F.iadne peniaze nedal a následne obvinený opätovne prišiel k stolu k poškodenému M. Z. a pýtal si od neho peniaze, keď mu poškodený povedal, že nemá peniaze, nato obvinený zareagoval tak, že M. Z. chytil pod krkom za bundu so slovami: „Ty, aby si nemal peniaze?!!..", pritom sa natiahol cez stôl a držiac stále M. Z. za bundu pritiahol si ho k sebe ponad stôl, pričom mu poškodil zips na bunde, vzápätí O. F. vyhlásil v bare „záverečnú" a vyzval prítomných, aby opustili bar, čomu obvinený, poškodený a T. N. vyhoveli a odchádzali, pričom vonku pred barom obvinený sa rukami načahoval za poškodeným M. Z., ktorého chcel pritiahnuť k sebe, čo uvidel O. F. a poškodeného M. Z. radšej stiahol do vnútra baru, následne okolo 02:00 hod. vyšiel z baru von aj M. Z., vtedy k nemu spoza rohu opäť pristúpil obvinený, ktorý si na neho pred barom počkal, chytil M. Z. znovu pod krokom za bundu, oprel ho o zábradlie a vyzliekol mu proti jeho vôli rozopnutú bundu, pričom sa poškodený z obavy z obvineného, ktorý mal zbraň, tomuto nebránil a umožnil obvinenému zobrať mu jeho pánsku športovú bundu s kapucňou modrej farby zn. F&F, v ktorej sa v tom čase nachádzala čierna koženková peňaženka s peňažnou hodnotou vo výške 25,- €, občiansky preukaz číslo I. XXXXXX a kartička poistenca zdravotnej poisťovne DÔVERA - zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, na meno M. Z., nar. XX. O. XXXX, bankomatová karta vedená k účtu poškodeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, č. ú. IBAN Z. a mobilný telefón zn. MICROSOFT LUMIA 535, DUAL SIM s číslom IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX a IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartami s pridelenými telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX vedené v mobilnej sieti operátora ORANGE SLOVENSKO, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 697 270, na účastníka M. Z., čím poškodenému M. Z., nar. XX. O. XXXX spôsobil škodu vo výške najmenej 129,- €, uvedeného konania sa obvinený dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/91/1999 z
2. marca 2000, právoplatným
3. apríla 2000, odsúdený pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do

1. decembra 2005 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) a 1 (pol) roka so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, pričom obvinený uvedený trest vykonal
2. septembra 2001; uvedeného konania sa obvinený dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 2T/149/2000 z
3. decembra 2003, právoplatným dňa
4. augusta 2004 odsúdený pre trestný čin lúpeže

§ 234ods.

1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista

§ 41ods.

1 Trestného zákona účinného do

1. decembra 2005 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov v tretej nápravnovýchovnej skupine, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1PP/8/2009 z
2. apríla 2009 a bola mu určená skúšobná doba na 3 roky, v ktorej sa osvedčil. Za to bol obvinenému postupom

§ 188ods.

1 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 43, § 47 ods. 2 Trestného zákona uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov a 6 (šesť) mesiacov a 15 (pätnásť) dní, na výkon ktorého bol zaradený

§ 48ods.

2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/141/2014 z

1. apríla 2016, právoplatný
2. apríla 2016, ktorým bol obvinenému uložený pre pokus zločinu ublíženia na zdraví

§ 14ods.

1, § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 73ods.

2 písm. d) Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

§ 287ods.

1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému M. Z., nar. XX. O. XXXX v O., trvale bytom S., Z. S.. XXXX/X, škodu vo výške 25,- € a

§ 288ods.

2 Trestného poriadku súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 1To/40/2020 z 30. júna 2020, postupom

§ 319Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie označenému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal obvinený O. N. prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Mejstríka, advokáta v Martine, dovolanie z dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom

§ 386ods.

1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona z dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku a aby ďalej

§ 386ods.

2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a rovnako zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, nakoľko vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením rozhodnutia, stratili svoj podklad a

§ 388ods.

1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Martin, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V písomnom odôvodnení dovolania uviedol, že poškodenému treba veriť, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poškodený neuviedol presný popis skutku a vždy uviedol niečo iné, no aj napriek tomu súd vyhodnotil celkovo jeho výpovede ako vierohodné. Pohyb smerom k poškodenému a schytenie poškodeného za bundu s vyjadrením, že on aby nemal peniaze, nezakladá dôvodnosť uznania viny pre trestný čin lúpeže. V danom prípade môže ísť o trestný čin výtržníctva alebo krádeže, resp. priestupok. Nemožno uveriť tvrdeniu poškodeného, že ho obvinený v exteriéri zatlačil o zábradlie a oboma rukami z neho vyzliekol bundu. Ak by sa obvinený chcel dostať k peniazom poškodeného, musel by poškodeného prehľadať, prípadne ho vyzvať, aby peniaze pod nátlakom vydal. Poškodený mal vypité, vykazoval známky požitia alkoholu. Svedok T. N. nevidel ako sa všetko skutočne odohralo, a informáciu, že obvinený mal olúpiť poškodeného, dostal len sprostredkovane od poškodeného. Z vykonanej konfrontácie vyplýva, že svedok T. N. nevidel kto koho a ako pri incidente vonku pred pohostinstvom chytil. Vyslovil nesúhlas, že obvineného usvedčujú výpovede svedkov C. Z., M. F. a U. P., ktorí mali opísať, že poškodený bol vyplašený, nervózny, v tvári divný. Nie je možné na základe opisu reakcií či správania poškodeného po skutku ustáliť právnu kvalifikáciu skutku. Neverbálne prejavy a mimika poškodeného nemôžu zakladať právne posúdenie veci. Keby mal obvinený záujem násilím sa zmocniť financií, prípadne mobilu patriaceho poškodenému, mohol ich v okamihu nahmatať rukami, ktoré mal schované v prednom hornom ľavom vrecku. Vina musí byť preukázaná prostredníctvom priamych alebo nepriamych dôkazov tvoriacich ucelenú, ničím nenarušenú sústavu, čo nebolo splnené. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin vo vyjadrení z 20. januára 2021 navrhol dovolanie obvineného odmietnuť postupom

§ 382písm.

c) Trestného poriadku z dôvodu, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Trestného poriadku.

Obvinený vo svojom vyjadrení zo 16. februára 2021 k vyjadreniu prokurátora uviedol, že s ním nesúhlasí a trvá na podanom dovolaní. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd SR" alebo „dovolací súd")

§ 377

Trestného poriadku pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.

1. h)Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou [§ 369 ods. 2 písm.
2. b)Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Najvyšší súd SR zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky a poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd SR je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší súd SR podrobil prieskumu vecné argumenty obvineného zodpovedajúce dovolacím dôvodom

§ 371ods.

1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu SR tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku:

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm.

1. i)Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku [veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm.
2. i)Trestného poriadku]. Skutkový stav môže Najvyšší súd SR hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. S ohľadom na to nemôže Najvyšší súd SR spochybňovať skutkového zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov (výnimku tvorí len procesná situácia spočívajúca v tom, že dovolanie podáva ako oprávnený subjekt minister spravodlivosti v zmysle § 371 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolací súd nemôže skutok ustálený súdmi prvého a druhého stupňa ani meniť, ani dopĺňať (opäť, uvedené neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania podaného ministrom spravodlivosti

§ 371ods.

3 Trestného poriadku). Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Ak preto obvinený namietal hodnovernosť výpovedí svedkov, samotný priebeh skutku, a spochybňoval tak správnosť znenia skutkovej vety, tieto námietky stoja mimo dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd SR sa zaoberal aj obsahom dovolacej námietky obvineným vzťahujúcej sa k údajnému nenaplneniu skutkovej podstaty trestného činu v rámci označeného dovolacieho dôvodu a po oboznámení sa s označenou námietkou a jej porovnaním s obsahom skutkovej vety v konečnom dôsledku dospel k záveru, že túto je potrebné odmietnuť ako nedôvodnú, a to riadiac sa nasledovným: Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku. V predmetnej veci dovolací dospel k záveru, že obvinený svojím konaním uvedeným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky, t. j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže

§ 188ods.

1 Trestného zákona, lebo obvinený použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia (hrozbu, že násilie sa ihneď vykoná) vyložením pištole na stôl s otázkou „naozaj nemáš tých 50,- € ?" a následne obvinený chytil M. Z. pod krk, oprel ho o zábradlie, vyzliekol proti jeho vôli bundu, v úmysle zmocniť sa cudzej veci - pánskej športovej bundy s kapucňou, koženej peňaženky s peňažnou hotovosťou, mobilného telefónu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku uplatnené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. N. odmietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s ust. § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.