← Slovensko

§ 277/1 alinea druhá, 2a, 4 Tr.zák.

Obsah (14)§ 277§ 321§ 322§ 48§ 56§ 57§ 61§ 51§ 285§ 21§ 247§ 250§ 37§ 36

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/8/2019 Identifikačné číslo spisu: 9518100205 Dátum vydania rozhodnutia: 09.12.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivetta Macejková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 277ods.

1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona účinného do

  1. septembra 2012 prejednal odvolania obžalovaných F. R. st., Ing. F. R. ml., M. A., a JUDr. H. Y., ako aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z
  2. apríla 2019, sp. zn. BB-4T/30/2018 a takto rozhodol:

§ 321ods.

1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. e) Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 4. apríla 2019, sp. zn. BB-4T/30/2018 sa zrušuje v celom rozsahu.

§ 322ods.

1 Trestného poriadku vec sa vracia Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len špecializovaný trestný súd) rozsudkom z 4. apríla 2019, sp. zn. BB-4T/30/2018 uznal za vinných obžalovaných F. R., nar. XX. R. XXXX, v bodoch A), B), C), JUDr. H. Y. v bodoch A), C), Ing. F. R., nar. X. S. XXXX v bode B) a M. A. v bode C) zo zločinu neodvedenia dane a poistného

§ 277ods.

1 alinea druhá, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. septembra 2012 na tom skutkovom základe, že obžalovaný F. R. nar. XX.XX.XXXX ako finančný riaditeľ, člen dozornej rady a hlavný akcionár obchodnej spoločnosti A B a.s., (od 05.02.2014 C., a.s. v konkurze), IČO: XX XXX XXX (ďalej C.), spoločník spoločností C F., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (ďalej C F.), ako jeden z dvoch spoločníkov cez spoločnosť C F. v spoločnosti C. F., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (ďalej C. F.) a ako osoba, ktorá v skutočnosti riadila tieto obchodné spoločnosti, vrátane spoločnosti F. V. s.r.o. (od 13.05.2017 F. V. s.r.o. v konkurze), F. - Y., IČO: XX XXX XXX (ďalej F. V.), v čase najneskôr od 26.07.2011 na adrese sídiel menovaných spoločností N. XX, F. - Y. a na iných miestach na území SR a na nezistených miestach v zahraničí rozhodol využiť svoj majetkový vplyv na uvedené spoločnosti a vplyv na ich štatutárnych zástupcov a zamestnancov na vytvorenie reťazcov týchto spoločností s cieľom vo fiktívnych obchodných prípadoch neoprávnene uplatniť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a z tohto, ako ich vlastník resp. spoluvlastník profitovať získaním finančného prospechu, na ktorý by inak nebol právny nárok, takto riadil najmä obžalovaného JUDr. H. Y. ako predsedu predstavenstva v spoločnosti C. a zároveň jedného z dvoch samostatných konateľov v spoločnostiach C F. a C. F., obžalovaného Ing. F. R. nar. X.XX.XXXX (ako jedného z dvoch samostatných konateľov spoločnosti C F. a zároveň ako zamestnanca spoločnosti A B a obžalovaného M. A. ako jediného spoločníka spoločnosti F. V., ktorí osobne alebo prostredníctvom iných nezistených osôb zabezpečovali vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov, najmä faktúr, dodacích listov, objednávok tovaru, rámcových zmlúv, príjmových dokladov tovaru na sklad, výdajových dokladov tovaru zo skladu a následne ako štatutárni zástupcovia uvedených spoločností, resp. bez takého postavenia (obžalovaný M. A.) podávali na príslušných daňových úradoch daňové priznania, v ktorých neoprávnene uplatňovali nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty z v skutočnosti neexistujúcich obchodných prípadov konkrétne: A) Obžalovaný F. R., nar.XX.XX.XXXX v mesiacoch júl až november 2011 vytvoril obchodný reťazec spoločností V. J., s.r.o. Y. XX, L., IČO: XX XXX XXX (ďalej V. J.) - A B - C F. - V. s.r.l., S., K. (ďalej V.) a cez nezistené osoby zabezpečil účtovné doklady preukazujúce objednanie a dňa 26.07.2011 dodanie 1000kg práškovej medi Cu 99,999%, balenej s argónom predstierajúc, že ide o dodanie od obchodnej spoločnosti V. J. do obchodnej spoločnosti A B, jej zaúčtovanie a uskladnenie v priestoroch patriacich spoločnosti vo Y. A.. Následne boli zamestnancami A B vystavené v mene obchodnej spoločnosti A B ako dodávateľa fiktívne účtovné doklady - faktúra č. XXXXXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list a výdajka tovaru zo skladu s dátumami 28.07.2011, ktoré mali preukazovať predaj a dodanie tohto tovaru obchodnej spoločnosti C F. a po následnom zaúčtovaní týchto fiktívnych dokladov do účtovníctva obchodnej spoločnosti C F. boli opäť zamestnancami A B vystavené fiktívne účtovné doklady - objednávka v mene spoločnosti V. a Rámcová zmluva o dodávkach tovaru zo dňa 30.10.2011, predmetom ktorej mal byť predaj 1000kg práškovej medi medzi dodávateľom C F. a odberateľom V., výdajka, faktúra a dodací list s dátumami 28.11.2011 predstierajúce dodanie práškovej medi spoločnosti V., ku ktorému dodaniu v skutočnosti nedošlo a ani v jednom obchodnom prípade neboli kúpne ceny fakturované spoločnosťami V. J., A B a C F. zaplatené. Obžalovaný JUDr. H. Y., ako jeden z dvoch samostatne konajúcich konateľov spoločnosti C F. podpísal riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za obdobie júl 2011, ktoré bolo dňa 25.08.2011 podané na daňový úrad Košice II, v ktorom si táto spoločnosť neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 2.000.000,- euro, v súvislosti s predstieranou kúpou a predajom 1000 kg práškovej medi, ktorý bol spoločnosti C F. dňa 28.10.2011 po vykonaní zápočtov za iné zdaňovacie obdobia vyplatený na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.976.496,- euro, čím vznikla Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky škoda vo výške 2.000.000,- euro. B) Obžalovaný F. R., nar. XX.XX.XXXX, v mesiacoch september až november 2011 vytvoril obchodný reťazec spoločností E. A., s.r.o. K. G. X, L., IČO: XX XXX XXX (ďalej E. A.) - A B F. - C F. a cez nezistené osoby zabezpečil účtovné doklady predstierajúce kúpu 2,005 kg niklového drôtu priemeru 0,025 mm o čistote 99,89 % - rámcovú zmluvu č. XXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list datované dňa 29.11.2011 predstierajúce jeho dodanie spoločnosťou E. A. ako dodávateľom pre odberateľa A B F.. Následne boli zamestnancami A B vystavené v mene obchodnej spoločnosti A B F. ako dodávateľa fiktívne účtovné doklady - faktúra č. XXXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list, ktoré mali preukazovať predaj a dodanie tohto tovaru spoločnosti C F.. Obžalovaný Ing. F. R., nar. X.XX.XXXX ako jeden z dvoch samostatne konajúcich konateľov spoločnosti C F. podpísal riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za obdobie november 2011, ktoré bolo dňa 21.12.2011 podané na Daňovom úrade Košice II, v ktorom si táto spoločnosť neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 4.986.836,- euro v súvislosti s predstieranou kúpou 2,005 kg niklového drôtu, ktorý po vykonaní riadnej daňovej kontroly uznaný a vyplatený nebol. C) Obžalovaný F. R., nar. XX.XX.XXXX v mesiaci november 2011 vytvoril obchodný reťazec spoločností E. A. - KCK V. - A B a cez nezistené osoby zabezpečil účtovné doklady predstierajúce kúpu, vlastníctvo a uloženie 6,441 kg niklového drôtu pre spoločnosť A B v spoločnosti A. K., D., X. - rámcovú zmluvu č. XXXXXXXX, faktúru XXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list datované dňa 28.11.2011 predstierajúce jeho dodanie spoločnosťou E. A. ako dodávateľom pre odberateľa F. V.. Následne boli zamestnancami A B na základe pokynov obžalovaného M. A., jediného spoločníka spoločnosti F. V., vystavené v mene obchodnej spoločnosti F. V. ako dodávateľa fiktívne účtovné doklady - faktúra č. XXXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list datované tiež 28.11.2011, ktoré mali preukazovať predaj a dodanie tohto tovaru spoločnosti A B a obžalovaný JUDr. H. Y. ako predseda predstavenstva spoločnosti A B podpísal riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za obdobie november 2011 za túto spoločnosť, ktoré bolo dňa 21.12.2011 podané na Daňovom úrade Košice II, v ktorom si táto spoločnosť neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 16.020.055,20,- euro, ktorý po vykonaní riadnej daňovej kontroly uznaný a vyplatený nebol, pričom celkovo v bodoch A, B, C rozsudku bol neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z týchto ,,obchodných prípadov" v celkovej výške 23.006.891,20,- euro. Za to bol: Obžalovanému F. R., nar. XX. S. XXXX bol

§ 277ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústav na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil

§ 56ods.

1 Trestného zákona peňažný trest 20.000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený obžalovanému ustanovil

§ 57ods.

3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody 2 roky.

§ 61ods.

1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti v mene svojom alebo v mene iného na 7 rokov. Obžalovanému JUDr. H. Y. bol

§ 277ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. n), Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

§ 61ods.

1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti výkonu funkcie štatutárneho zástupcu právnickej osoby na 5 rokov. Obžalovanému Ing. F. R., nar. X. S. XXXX bol

§ 277ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. d), písm.

  1. j)Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
  2. d)Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol

§ 51ods.

1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a súčasne mu

§ 51ods.

2 Trestného zákona bola ustanovená skúšobná doba na 5 rokov. Súčasne

§ 51ods.

2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu bola určená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom inému výchovnému programu a to v lehote do 2 rokov od začatia plynutia skúšobnej doby.

§ 61ods.

1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti výkonu funkcie štatutárneho zástupcu právnickej osoby na 4 roky. Obžalovanému M. A. bol

§ 277ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

§ 61ods.

1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti výkonu ale Naproti tomu: Obžalovaných E. D. a C. Y.

§ 285písm.

c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, ktorá im kládla za vinu spáchanie zločinu nedovedenia dane a poistného

§ 277ods.

1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Trestného zákona Obžalovanú Ing. B. H., rod. Z.

§ 285písm.

b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, ktorá jej kládla za vinu spáchanie účastníctva na zločine neodvedenia dane a poistného

§ 21ods.

1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: obžalovaný F. R., nar. XX.XX.XXXX, ako finančný riaditeľ, člen dozornej rady a hlavný akcionár obchodnej spoločnosti A B a.s., (od januára A B, a.s. v konkurze), a zároveň ako osoba, ktorá v skutočnosti viedla chod obchodných spoločností A B, a.s., C F., s.r.o., A B F., s.r.o., F. V. s.r.o., ako hlavný predstaviteľ organizovanej skupiny, najmä s obž. E. D., zamestnancom spoločnosti A B, a.s. a od 03.08.2011 členom predstavenstva tejto spoločnosti a zároveň ako aj s jedným z dvoch samostatne konajúcich konateľov spoločnosti C F. s.r.o., s obž. JUDr. H. Y., predsedom predstavenstva spoločnosti C. a.s., a zároveň ako s jedným z dvoch samostatných konateľov v spoločnostiach C F. s.r.o. a A B F., s.r.o., s obž. Ing. F. R., nar. X.XX.XXXX ako s jedným z dvoch samostatných konateľov v spoločnosti C F., s.r.o. a zároveň zamestnancom spoločnosti A B, a.s., s obž. M. A., splnomocneným zástupcom spoločnosti F. V., s.r.o. a zároveň jej jediným spoločníkom, s obž. Ing. B. H. rod. Z., účtovníčkou zamestnanou v spoločnosti A B a.s., ktorá zároveň viedla účtovníctvo aj pre spoločnosti M. F., s.r.o., A B F. s.r.o., F. V., s.r.o., s obž. C. Y., jedným z dvoch spoločných konateľov spoločnosti A. R., s.r.o., v úmysle neoprávnene získať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty zabezpečovali vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov, najmä faktúr, dodacích listov, objednávok tovaru, rámcových zmlúv, príjmových dokladov tovaru na sklad, výdajových dokladov tovaru zo skladu, ktoré po zaúčtovaní v účtovníctvach spoločností C F., s.r.o. v zdaňovacích obdobiach júl 2011 a november 2011 a A B, a.s. v zdaňovacom období november 2011, boli podkladmi na neoprávnené uplatnenie nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty na Daňovom úrade Košice II, a ktoré zároveň mali potvrdzovať uskutočnenie fiktívnych obchodov s práškovou meďou v období júl 2011 v rámci obchodného reťazca spoločností V. J., s.r.o. - A B, a.s. - C F., s.r.o. a fiktívnych obchodov s niklovým drôtom v období november 2011 v rámci dvoch obchodných reťazcov E. A., s.r.o. - A B F., s.r.o. - C F. s.r.o. a E. A., s.r.o. - F. V., s.r.o. - A B, a.s. a to konkrétne: A: obvinení F. R., nar. XX.X.XXXX, E. D., JUDr. H. Y., C. Y., Ing. B. Z., v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky, zrealizovali v mesiaci júl 2011 fiktívny s 1000 kg práškovej medi Cu 99,999%, balenej s argónom v rámci obchodného reťazca spoločností V. J., s.r.o. - A B, a.s. - C F., s.r.o. a to tým spôsobom, že obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, ako hlavný predstaviteľ organizovanej skupiny, ktorý riadil a koordinoval jemu podriadených členov skupiny, rozhodol o vytvorení vyššie uvedeného fiktívneho reťazca spoločností, spoločne s obv. E. D. organizačne zabezpečili účtovné doklady preukazujúce objednanie, nákup a dodanie práškovej medi od obchodnej spoločnosti V. J., s.r.o. do obchodnej spoločnosti A B a.s., čo fyzicky zabezpečila obv. Ing. B. Z., ktorá na základe pokynov obv. F. R. st., nar. XX.X. XXXX, pripravila objednávku tovaru v mene obchodnej spoločnosti A B, a.s. a obv. C. Y., ktorý doniesol obv. Ing. B. Z. fiktívne účtovné doklady - faktúru č. XXXXXXX a s ňou spojený súvisiaci dodací list, vystavené dňa 26.07.2011 dodávateľom - obchodnou spoločnosťou V. J., s.r.o. pre odberateľa - obchodnú spoločnosť A B, a.s., ktoré mali preukazovať dodanie 1.000 kg práškovej medi, pričom obv. Ing. B. Z. tieto doklady zaúčtovala do účtovníctva obchodnej spoločnosti A B, a.s. ako dodávateľa fiktívne účtovné doklady - faktúru č. XXXXXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list a výdajku tovaru zo skladu, ktoré mali preukazovať predaj a dodanie tohto tovaru obchodnej spoločnosti C F., s.r.o., a po následnom zaúčtovaní týchto fiktívnych dokladov do účtovníctva obchodnej spoločnosti C F., s.r.o., podpísal obv. JUDr. H. Y., ako jeden z dvoch samostatne konajúcich konateľov tejto spoločnosti, riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za obdobie júl 2011, ktoré bolo dňa 25.08.2011 podané na Daňový úrad Košice II, v ktorom si táto spoločnosť neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 1.999.905,54,- €, ktorý im bol dňa 28.10.2011 po vykonaní zápočtov za iné zdaňovacie obdobia vyplatený, čím vznikla Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky škoda vo výške 1.999.905,54,- €. B: obvinení F. R.., nar. XX.X.XXXX, E. D., C. Y., Ing. F. R., nar. X.XX.XXXX, Ing. B. Z., v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky zrealizovali v mesiaci november 2011 fiktívny obchod s 2,005 kg niklového drôtu priemeru 0,025 mm o čistote 99,89 % v rámci obchodného reťazca spoločností E. A. s.r.o. - A B F., s.r.o - C F., s.r.o. a to tým spôsobom, že obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, ako hlavný predstaviteľ organizovanej skupiny, ktorý riadil a koordinoval ostatných jemu podriadených členov skupiny, rozhodol o vytvorení vyššie uvedeného fiktívneho obchodného reťazca spoločností, obv. E. D. zabezpečil fiktívne doklady preukazujúce jednak existenciu tohto tovaru, ale aj jeho uloženie pre spoločnosť C F., s.r.o. v spoločnosti A. K., D., R. K. X. v čase realizácie obchodu, zároveň obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, organizačne zabezpečil účtovné doklady preukazujúce nákup a predaj tohto tovaru v rámci uvedeného obchodného reťazca spoločností, čo následne fyzicky zabezpečila obv. Ing. B. Z., ktorá na základe pokynov obv. F. R., nar. XX.X. XXXX, pripravila fiktívnu objednávku tovaru v mene spoločnosti A B F., s.r.o. a obv. C. Y., ktorý doniesol obv. Ing. B. Z. fiktívne účtovné doklady - rámcovú zmluvu č. XXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list, vystavené dňa 29.11.2011 spoločnosťou E. A., s.r.o. ako dodávateľom pre odberateľa A B F., s.r.o., ktoré mali preukazovať nákup 2,005 kg niklového drôtu, obv. Ing. B. Z. tieto doklady zaúčtovala do účtovníctva spoločnosti A B F., s.r.o. a následne na základe ďalších pokynov obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, vyhotovila v mene A B F., s.r.o. ako dodávateľa fiktívne účtovné doklady - faktúru č. XXXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list, ktoré mali preukazovať predaj a dodanie tohto tovaru spoločnosti C F., s.r.o., po následnom zaúčtovaní týchto fiktívnych dokladov preukazujúcich nákup 2,005 kg niklového drôtu do účtovníctva spoločnosti C F., s.r.o. podpísal obv. Ing. F. R., nar. X.XX.XXXX, ako jeden z dvoch samostatne konajúcich konateľov tejto spoločnosti riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za obdobie november 2011 za túto spoločnosť, ktoré bolo dňa 21.12.2011 podané na Daňovom úrade Košice II, v ktorom si táto spoločnosť neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 4.989.688,75,- €, ktorý im však po vykonaní riadnej daňovej kontroly uznaný, ani vyplatený nebol. C: Obvinení F. R., nar. XX.X.XXXX, E. D., JUDr. H. Y., C. Y., M. A., Ing. B. Z., v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky, zrealizovali v mesiaci november 2011 fiktívny obchod s 6,441 kg niklového drôtu v rámci obchodného reťazca E. A. s.r.o. - F. V. s.r.o. - A B a.s., a to tým spôsobom, že obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, ako hlavný predstaviteľ organizovanej skupiny, ktorý riadil a koordinoval ostatných jemu podriadených členov skupiny, rozhodol o vytvorení vyššie uvedeného fiktívneho obchodného reťazca spoločností, obv. E. D. zabezpečil fiktívne doklady preukazujúce jednak existenciu tovaru, ale aj uloženie pre spoločnosť A B, a.s. v spoločnosti A. K., D., X. v čase realizácie obchodu, zároveň obv. F. R., nar. XX.X.XXXX organizačne zabezpečil účtovné doklady, ktoré mali preukazovať nákup a predaj tohto tovaru v rámci uvedeného obchodného reťazca spoločností, čo následne fyzicky zabezpečili obv. B. Z., ktorá na základe pokynov obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, pripravila fiktívnu objednávku tovaru v mene spoločnosti F. V., s.r.o. a obv. C. Y., ktorý doniesol obv. Ing. B. Z. fiktívne účtovné doklady - rámcovú zmluvu č. XXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list vystavené dňa 28.11.2011 spoločnosťou E. A., s.r.o. ako dodávateľom pre odberateľa F. V., s.r.o., ktoré mali preukazovať nákup 6,441 kg niklového drôtu, obv. Ing. B. Z. tieto doklady zaúčtovala do účtovníctva spoločnosti F. V., s.r.o. a následne na základe ďalších pokynov obv. F. R., nar. XX.X.XXXX, vyhotovila v mene uvedenej spoločnosti fiktívne účtovné doklady - faktúru č. XXXXXXXX a s ňou súvisiaci dodací list, ktoré mali preukazovať predaj tohto tovaru spoločnosti A B, a.s. v mene dodávateľa F. V., s.r.o, tieto doklady po predložení obv. Ing. B. Z. podpísal v tom čase splnomocnený zástupca tejto spoločnosti obv. M. A., po následnom zaúčtovaní týchto fiktívnych dokladov preukazujúcich nákup 6,441 kg niklového drôtu do účtovníctva spoločnosti A B, a.s., podpísal obv. JUDr. H. Y. ako predseda predstavenstva tejto akciovej spoločnosti riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za obdobie november 2011 za túto spoločnosť, ktoré bolo dňa 21.12.2011 podané na Daňovom úrade Košice II, v ktorom si táto spoločnosť neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 16.012.055,12,- €, ktorý im však po vykonaní riadnej daňovej kontroly uznaný, ani vyplatený nebol, pričom celkovo v bodoch A, B, C obžaloby bol neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 22.998.796,66,- €. Obžalovaným E. D. a C. Y. nebolo dokázané, že skutok spáchali a skutok obžalovanej Ing. B. H., rod. Z. nie je trestným činom. Špecializovanú trestný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: ,,Pokiaľ ide o obhajobu jednotlivých obžalovaných je možné zjednodušene uzavrieť, že obž. F. R., nar, XX.X.XXXX (ďalej len obž. F. R. st.) tvrdil, že nezodpovedá za nič a všetko vykonali štatutári jednotlivých spoločností, ktorí zneužili jeho dôveru, najviac z nich obž. E. D. a obž. JUDr. H. Y.. Ostatní obžalovaní zas tvrdili, že nemôžu za nič zodpovedať, pretože ich postavenie štatutárneho zástupcu bolo iba formálne a nemali žiadnu rozhodovaciu právomoc, prípadne sa venovali iným predmetom činností, než sú tie, za ktoré bolo vedené trestné konanie (obž. E. D., obž. JUDr. H. Y. a obž. Ing. F. R., nar. X.XX.XXXX (ďalej len obž. Ing. F. R. ml.), resp. si plnili iba pracovné povinnosti

pokynov nadriadených (obž. Ing. B. H., rod. Z.). Obž. C. Y. akýkoľvek podiel na spáchaní skutkov popieral a obž. M. A. sa v podstate nevyjadril, okrem vyjadrenia k výpovedi obž. JUDr. H. Y., že o odvolaní JUDr. H. z funkcie konateľa nerozhodol obžalovaný obž. F. R. st., ako to tento uviedol, ale že o ňom rozhodol sám. Z vykonaných dôkazov špecializovaný trestný súd prijal záver, že u obžalovaných F. R. st., JUDr. H. Y., Ing. F. R. ml. a M. A. bolo preukázané konanie tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, ktorý skutky súd oproti podanej obžalobe upravil, nakoľko v skutku opísanom obžalobou chýbali jeho základné charakteristiky, najmä čas spáchania skutku a tiež riadny opis konania jednotlivých osôb obžalovaných, boli uvedené nesprávne sumy uplatnených nadmerných odpočtov a bez opory vo výsledkoch dokazovania v prípravnom konaní bola ako miesto činu uvádzaná Česká republika. Napriek týmto zmenám však súd zachoval totožnosť skutku, nakoľko zachoval hlavné charakteristiky konania obžalovaných a tiež následok, neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu uvedenými spoločnosťami v konkrétnych zdaňovacích mesiacoch, len s už spomínanou úpravou výšky uplatneného nadmerného odpočtu tak, aby zohľadňoval iba uplatnenie v súvislosti s „obchodmi", ktoré boli predmetom tohto trestného konania, bez zohľadnenia zápočtov na dani z pridanej hodnoty z iných obchodov, prípadne so zápočtami na dani z pridanej hodnoty z iných zdaňovacích období, ktoré vykonali daňové úrady a prokurátor ich závery bez potrebných úprav prevzal. Súd na margo obsahu obžaloby poznamenal (v zhode s námietkami obhajoby), že v nej chýba podstatná náležitosť, stanovisko prokurátora k obhajobe obžalovaných, ako aj jeho právne úvahy. Súdu nebol predložený jej rovnopis s úradným prekladom, hoci v osobe obž. M. A. ide o občana Maďarskej republiky, ktorý nerozumie slovenskému jazyku a súd musel prokurátora vyzývať na predloženie jej prekladu a čakať na jej dodatočné doručenie. Tieto nedostatky súd s prihliadnutím na dĺžku prípravného konania, ktoré od spáchania skutkov do podania obžaloby (

  1. decembra 2011 -
  2. septembra 2018) trvalo neprimerane dlho, 6 rokov a 9 mesiacov, neriešil odmietnutím obžaloby. Zodpovednosť obžalovaných F. R. st., JUDr. H. Y., Ing. F. R. ml., M. A., vo vzťahu ku ktorým bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súd vidí najmä v ich postavení v jednotlivých spoločnostiach, či už ako ich vlastníkov (obžalovaní F. R. st. a M. A.), alebo štatutárnych zástupcov (obžalovaní JUDr. H. Y. a Ing. F. R. ml.). Obhajoba obžalovaného F. R. st. bola založená na tom, že síce bol majiteľom spoločnosti A B a ďalších spoločností, ale ich riadeniu sa aktívne nevenoval, nakoľko mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav a tiež rozsah aktivít týchto spoločností. Práve preto si ako štatutárnych zástupcov vyberal schopných ľudí, ktorým dôveroval a v podstate tvrdil, že jednotliví štatutárni zástupcovia, či už obž. JUDr. H. Y., alebo obž. E. D. jeho dôveru sklamali a rozhodli o obchodoch s meďou a niklom, o ktorých bol on sám spočiatku presvedčený, že ide o normálne a korektné obchodné prípady. Až neskôr zistil, že to bolo všetko vymyslené s cieľom obrať spoločnosť o peniaze. V tomto smere uviedol, že o obchode s meďou a niklom rozhodol obž. E. D., ktorý mu vysvetlil aj princípy tohto obchodu s komoditami. Súd obhajobu obž. F. R. st., vyhodnotil ako nepravdivú a účelovú. Z výsluchov spoluobžalovaných - JUDr. H. Y. a E. D., ale aj obž. Ing. B. H., rod. Z. vyplýva, úplný opak toho, čo tvrdí obž. F. R. st. a to, že on bol ten, kto cez funkciu finančného riaditeľa A B, ale aj cez vlastnícku štruktúru, ovládal jednotlivé spoločnosti, bez ohľadu na to, kto de jure vykonával funkciu štatutárneho zástupcu. Obdobný status vo vzťahu k A B a O. L. mu priradili aj svedkyne pracujúce vo funkciách účtovníčok Y. P. a Ing. G. V.A.. Z ich výpovedí vyplýva, že mu bola predkladaná na schválenie každá faktúra a on rozhodoval o všetkom. Ak sa aj obž. F. R. st., stavia do pozície podvedeného vo vzťahu k obchodom, ktoré sú predmetom tohto rozsudku, najmä zo strany obž. E. D., jeho obhajoba vyznieva nevierohodne, pretože si v nej vnútorne odporuje. Na jednej strane tvrdí, že všetko riadili štatutárni zástupcovia, ale súčasne priznáva, že mu obž. E. D. vysvetľoval podstatu týchto obchodov a sám sa mal stretnúť s mužom, ktorý ponúkol na predaj práškovú meď a to 2 až 3 krát. Súd nevidí na takéto konanie dôvod, ak by bola výpoveď obžalovaného pravdivá, teda aby sa stretával s obchodným partnerom, keď vlastne v spoločnostiach nemá rozhodovaciu právomoc ako na to sám poukazoval, ani na to, aby bol o ich princípe informovaný a už vôbec nie obž. E. D.. Ten sa totiž stal členom predstavenstva A B až
  3. augusta 2011, teda v čase, keď už mala byť meď predaná spoločnosti C F. (
  4. júla 2011), v ktorej obž. E. D. nemal postavenie štatutárneho zástupcu. Žiadnym spôsobom teda nemohol rozhodovať o kúpe práškovej medi z V. J. do A B a ani o jej následnom predaji C F. a ďalej do K. spoločnosti V. X.. Nie bez významu pre záver súdu o tom, že práve obž. F. R. st. rozhodoval o všetkom v rámci uvedených obchodov a všeobecne v spoločnostiach, v ktorých mal majetkovú účasť je aj to, ako ho jednotlivé osoby (čo vyplýva zo záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke) titulovali, keď ho označovali slovom „šéf", pričom sa evidentne zúčastňovali porád s ním. Zaujímavým je v tomto smere rozhovor č. 447, z ktorého vyplýva, že rozhodoval aj o tom, ktorému zamestnancovi bude, alebo nebude pridelené služobné motorové vozidlo, ktorá skutočnosť dokresľuje záver súdu o spôsobe riadenia v spoločnostiach, cez ktoré bol vedený tovar s cieľom neoprávneného získania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o motiváciu, obž. F. R. st. uviedol že obž. JUDr. H. Y. a obž. E. D., mali mať takto záujem spoločnosť obrať o peniaze, čo žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ako k tomu malo dôjsť. Z vykonaného dokazovania sa takýto motív nepreukázal. Vo vzťahu ku všetkým trom skutkom bolo naopak preukázané, že k vykonaniu žiadnych platieb za tovar nedošlo, splatnosť kúpnej ceny bola zo strany spoločností v reťazcoch odkladaná. Je potom otázne, ako mala byť týmto spoločnostiam spôsobená škoda v intenciách obhajoby obž. F. R. st. Obhajoba obžalovaného JUDr. H. Y. bola založená na tom, že išlo o čestnú funkciu konateľa, že v skutočnosti nemal rozhodovacie právomoci a pracoval ako právnik, že daňové priznania podpísal práve iba z titulu funkcie predsedu predstavenstva alebo štatutárneho zástupcu, súd má však za to, že sú tu dve roviny jeho postavenia v A B a C F.. Jednou stranou mince je

názoru súdu jeho náplň práce ako zamestnanca - ako právnika spoločnosti a druhou stranou mince je sféra jeho pôsobnosti ako štatutárneho zástupcu. Súd nespochybňuje vyjadrenia obžalovaného, že určitou náplňou jeho činnosti bolo riešenie právnych problémov, ale aj sám pokiaľ ide o opis činností, ktorým sa venoval - rokovania s bankami, dodávateľmi energií a pod. vlastne neuvádza výlučnú právnickú agendu. Z výpovede svedkyne JUDr. H. X. pritom vyplýva, že to bola práve ona, ktorá riešila ako advokátka na základe mandátnej zmluvy právne veci v spoločnosti a okrem nej tam bol zamestnaný ešte jeden právnik. Na pravdivosť jej tvrdení nasvedčuje aj obsah telekomunikačnej prevádzky, z ktorého je zrejmé, že ona riešila aj problémy s nevykonaním zápisu nového konateľa obž. M. A. po JUDr. E. H. a informovala o tom obž. JUDr. H. Y.. Obdobne ona ako právnička písala podania, odvolania a sťažnosti aj vo veciach daňových kontrol a sama sa vyjadrila, že obžalovaný sa v kancelárii, ktorú mali spoločnú, vlastne ani nezdržiaval, pretože sa venoval plneniu povinností konateľa. Obž. JUDr. H. Y. ako predseda predstavenstva a konateľ svojím podpisom zaväzoval spoločnosti, zastupoval ich aj navonok (zúčastnil sa aj daňových kontrol) a ako osobe s právnickým vzdelaním mu boli

názoru súdu známe aj prípadné následky z toho vyplývajúce. V jeho neprospech v tomto smere vyznieva, že v skutkoch A) a B) sa tovar fakturačne presúval medzi dvomi spoločnosťami, v ktorých bol štatutárny zástupca, pričom sám priznáva, že mal vedomosť o tom, že sa pripravuje obchod s práškovou meďou a niklovým drôtom, na podstatu ktorých sa aj sám iniciatívne pýtal obž. E. D. a tiež svoj záujem prejavil tým, že si nechal ukázať fotografie niklu. Navyše v skutku pod bodom A) podpísal daňové priznanie za obe spoločnosti. V skutku pod bodom B) za A B podpísal daňové priznanie, pričom

vyjadrenia obž. Ing. F. R. ml., za druhú spoločnosť C F. ho nepodpísal, aby sa nezopakoval rovnaký scenár, že obidva podpíše rovnaká osoba a požiadal ho, aby ho za C F. podpísal on. K tomuto postupu obž. JUDr. H. Y. si je potrebné uvedomiť, že v tom čase k prvým daňovým priznaniam prebiehala daňová kontrola, na ktorej zastupoval obe spoločnosti, čomu sa zrejme chcel do budúcnosti vyhnúť. Pritom daňové priznanie za C F. za mesiac november 2011 bolo jedno jediné daňové priznanie, ktoré za túto spoločnosť podpísal na základe jeho žiadosti obž. Ing. F. R. ml., teda ostatné vždy podpisoval obž. JUDr. H. Y., ktorá činnosť

názoru súdu určite nesúvisí s prácou právnika tak, ako to prezentoval obžalovaný. Aj keď obž. JUDr. H. Y. pred súdom nestál za spáchanie skutku pod bodom B), súd považoval za potrebné poukázať aj na iné okolnosti, konkrétne na to, že z výsledkov znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva k tomuto skutku vyplynulo, že to bol práve obž. JUDr. H. Y., kto podpísal účtovné doklady - faktúru č. XXXXXXX zo dňa

  1. novembra 2011 od dodávateľa E. A. pre odberateľa C F., dodací list k nej, objednávku spoločnosti A B adresovanej spoločnosti E. A. (niklový drôt o čistote 99.98%) zo dňa
  2. novembra 2011, rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa
  3. novembra 2011 medzi predávajúcim E. A. a kupujúcim A B a návrh úpravy termínu splatnosti faktúry č. XXXXXXX za A B, z ktorých skutočností mal súd za preukázané, že v spoločnostiach A B a C F. nemal postavenie iba ako právnik, ale plnil povinnosti najmä ich štatutárneho zástupcu. Na podporu tohto záveru súdu sú aj zistenia zo záznamov o telekomunikačnej prevádzke, z ktorých o. i. vyplýva, aký záujem prejavoval o to, či je v spoločnosti F. V. (ku ktorej nemal žiadny oficiálny vzťah) zapísaný nový konateľ obž. M. A. a tiež ako usmerňoval jej pôvodného konateľa JUDr. E. H., aké kroky v tejto súvislosti má vykonať, aby bol nový konateľ zapísaný. A cez tento jeho záujem je potom logicky odôvodnený záver o personálnej prepojenosti a dosahu jeho osoby aj na túto spoločnosť, od ktorej mala nakupovať tovar - niklový drôt A B v hodnote 96.081.685,- euro v tom, že bolo jeho záujmom, aby v čase, keď k obchodu formálne malo dôjsť, mala táto spoločnosť zapísaného štatutárneho zástupcu, aj keď dodatočne. Obhajoba obžalovaného Ing. F. R. ml. bola založená na tom istom, čo súd uviedol k obž. JUDr. H. Y., a to o formálnosti postavenia konateľa spoločnosti C F.. Jeho obhajoba, že iba podpísal daňové priznanie bez vedomosti čoho sa týka na požiadanie obž. JUDr. H. Y., neobstojí, nakoľko už z dôvodu, ktorý mu mal obž. JUDr. H. Y. uviesť pri žiadosti, aby daňové priznanie podpísal, že on ho podpísal za druhú spoločnosť, čo inak nebolo ničím výnimočné, pretože obž. JUDr. H. Y. inak stále podpisoval daňové priznania za obe spoločnosti, mal v tom momente dostatok vedomostí o tom, čoho sa toto daňové priznanie týka, že ide o presun tovaru z jednej spoločnosti do druhej. V tomto smere mal súd za preukázané, že nie je pravdou, čo tvrdil, že v spoločnosti M. plnil iba povinnosti zamestnanca, pretože z výpisov a zmlúv k účtom spoločnosti vyplýva, že on bol spolu s obž. F. R. st. jedinými osobami, ktoré s finančnými prostriedkami v C F. nakladali a podpísať toto daňové priznanie nemal problém napriek tomu, že je zrejmé, že žiadna úhrada sumy 21.007.880,74 euro, ktorá bola zo strany E. A. fakturovaná vykonaná nebola a spoločnosť na jej úhradu ani nemala dostatok finančných prostriedkov. Súd poukazuje na to, že aj suma uplatneného nadmerného odpočtu - 4.989.688,75 euro nezodpovedala bežným obratom, ktoré spoločnosť v tom čase dosahovala, keď nasledujúci mesiac podávala daňové priznanie s vlastnou daňovou povinnosťou 5.270,- euro a mesiac pred týmto priznaním daňové priznanie tiež s vlastnou daňovou povinnosťou 3.708,- euro. V tomto smere sa žiada poukázať vo vzťahu k nakladaniu s peňažnými prostriedkami na účte C F., že hotovostné operácie - výbery finančných prostriedkov vykonával výlučne obž. Ing. F. R. ml. Nakoľko je nespochybniteľné, že daňové priznanie za mesiac november 2011 je jediným daňovým priznaním, ktoré obž. Ing. F. R. ml. podpísal za C F. kým bol jej konateľom, je z toho možné usudzovať, že v rámci deľby úloh a zrejme aj v záujme nekriminalizovať vlastného syna zo strany obž. F. R. st. sa očakával bežný postup v prípade daňových priznaní, teda že aj toto, tak ako aj iné, podpíše druhý konateľ obž. JUDr. H. Y.. Záverom k postaveniu obž. Ing. F. R. ml. v spoločnosti C F. a jeho vedomosti o fiktívnych obchodoch, ktoré boli základom k uplatneniu neoprávneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je potrebné poukázať aj na výsledky znaleckého dokazovania z písmoznalectva v tom, že obžalovaný v skutku A), ktorý mu síce nie je kladený za vinu podpísal dodací list k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa
  4. júla 2011 v kolónke prevzal, výdajku č. XXXXXX z toho istého dňa tiež v kolónke prijal, objednávku spoločnosti C F. adresovanej spoločnosti A B (prášková meď Cu 99.999% na mesiac júl 2011) neoznačenej dátumom, daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za november 2011 za spoločnosť C F., z ktorých skutočností je odôvodniteľný záver o jeho vedomosti a podiele na protiprávnom konaní, ktoré sa v spoločnostiach A B, C F. a A B F. diali vo všeobecnosti, teda aj v skutku B). Obhajoba obžalovaného M. A., bola založená na tom, že, spoločnosť F. V. je možné považovať len za spriaznenú spoločnosť so spoločnosťami, ktoré vlastnil či už priamo, alebo sprostredkovane obž. F. R. st. Obž. F. R. st. vypovedal, že pozná bývalého spoločníka tejto spoločnosti F. F., po ktorom sa stal spoločníkom obž. M. A. a spoločnosť súčasne zmenila sídlo. Konateľ spoločnosti JUDr. E. H. bol dosadený obž. F. R. st., túto skutočnosť potvrdil aj obž. JUDr. H. Y.. Spoločnosť od prevodu obchodného podielu na obž. M. A. zmenila sídlo a sídlila na rovnakej adrese ako ostatné spoločnosti obž. F. R. st. Zamestnanci sa vyjadrili, že obž. M. A. chodil, a výhradne rokoval s obž. F. R. st., a v podstate plnili aj jeho pokyny (obž. Ing. B. H., rod. Z.), akoby spoločnosť bola súčasť portfólia spoločností obž. F. R. st., obž. M. A., dňa
  5. júna 2011 odvolal konateľa JUDr. E. H. a napriek tomu, že nový konateľ nebol valným zhromaždením spoločnosti zvolený a nebol ani zapísaný v obchodnom registri, v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako spoločník spoločnosti, nie jej štatutárny zástupca vystavením fiktívnych účtovných dokladov - faktúry č. XXXXXXXX na 96.120.331,20 euro a s ňou súvisiaceho dodacieho listu z
  6. novembra 2011 umožnil zaradenie tejto spoločnosti do uvedeného reťazca spoločností a tým aj následného neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty spoločnosťou A B, pričom žiadny niklový drôt nenakúpil a nepredal. Vo vzťahu k tomu, že vo všetkých prípadoch išlo o neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty súd viedol dokazovanie aj k zisteniu, či deklarované obchody sa uskutočnili tak, ako to deklarovali účtovné a právne doklady. Z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v prípade práškovej mede (skutok A) síce nejaký tovar, a to zrejme asi skutočne prášková meď, bol predmetom dodania, určite však nie od spoločnosti V. J.. V prípade niklového drôtu (skutky B a C) dospel k záveru, že žiadny taký tovar dodaný od spoločnosti E. A. nebol. Ku skutku pod bodom A v intenciách vyššie uvedeného záveru súd poukazuje na podozrivé okolnosti vzniku spoločnosti V. J.. Táto bola evidentne založená podvodným konaním neznámych osôb vo vzťahu k osobe jej spoločníka a konateľa J. J., ktorý v dobrej viere, že ide o pôžičku, ktorá mu bude v budúcnosti poskytnutá, dal neznámej osobe svoje doklady a podpísal listiny, ktorými bola táto spoločnosť založená. Menovaný vylúčil existenciu obchodu s práškovou meďou so spoločnosťou A B, ako aj vystavenie akejkoľvek plnej moci na výkon jeho právomocí štatutárneho zástupcu spoločnosti. Napriek tomuto konštatovaniu však z výpovedí obžalovaných, svedka JUDr. E. H. a svedkýň - kontrolórok z Daňového úradu Košice II Ing. G. P. a Ing. A. L. - vyplýva, že práškovú meď videli zloženú v skladoch spoločnosti A B vo Y. A.. Z tejto daňovej kontroly o tom existuje aj dôkaz - fotografia, ktorú kontrolórky obstarali. Z toho je možné usudzovať, že zrejme teda bol tento tovar do A B dodaný, ale vo vzťahu k žalovanému skutku a uplatneného nadmerného odpočtu platí, že nebol dodaný od spoločnosti V. J.. Pre súd je zaujímavou skutočnosť, že kontrola daňovým úradom Košice II vykonávaná kontrolórkami uvedenými v predchádzajúcom odseku nezistila žiadny problém v rámci deklarovaných obchodov a bola skončená protokolom so záverom oprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty spoločnosťou C F. vo výške 2.000.000 euro, z ktorej bola suma 1.976.496,05 euro vyplatená na účet spoločnosti po vykonaní zápočtu na predchádzajúcu splatnú daň z pridanej hodnoty dňa
  7. novembra
  8. Tá konštatovaná zaujímavá skutočnosť vyplýva z toho, že v rámci kontroly v A B (aj táto spoločnosť si uplatnila nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za júl 2011 vo výške 740,54 euro, ktoré uplatnenie nebolo predmetom podanej obžaloby), bolo zistené nedôvodné uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, pretože spoločnosť V. J. nebola registrovaná ako platca dane z pridanej hodnoty, teda už na samom začiatku reťazca obchodov s jednou a tou istou práškovou meďou neboli splnené zákonné podmienky zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie nadmerného odpočtu a tieto nemohli potom vzniknúť ani pri „obchode" medzi A B a C F.. Takže okrem záveru, že spoločnosť V. J. nikdy nedodala predmetnú práškovú meď spoločnosti A B platí aj to, že keby ju aj dodala, nakoľko nebola registrovaným platcom dane z pridanej hodnoty, nemohli si nadmerný odpočet uplatniť A B ani C F., ktoré závery vyplývajú z protokolu o daňovej kontrole číslo XXXXXXX/X/XXXX/XXXX z
  9. januára 2013 a tiež z výpovede svedkyne Ing. H. F.. Presun tovaru - práškovej medi medzi uvedenými spoločnosťami chýba akýkoľvek ekonomický dôvod s výnimkou možnosti uplatniť si vďaka nemu nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. V tomto smere je potrebné vychádzať aj z času, kedy malo dôjsť k jednotlivým dodávkam aspoň po formálnej stránke tak, ako to má vyplývať z účtovných dokladov a zmlúv. Dňa
  10. júla 2011 údajne dodáva spoločnosť V. J. práškovú meď v množstve 1.000 kg, na dopravu ktorej mimochodom používa motorové vozidlo obž. E. D., do spoločnosti A B. Táto spoločnosť na základe objednávky od spoločnosti C F. z nezisteného dňa z júla 2011 dňa
  11. júla 2011 údajne dodáva tento istý tovar menovanej spoločnosti. Tovar je pritom stále uskladnený v priestoroch A B vo Y. A.. Následne spoločnosť C F. na základe predstieranej objednávky z
  12. októbra 2011 od V. X. dodáva práškovú meď tejto spoločnosti

faktúry a dodacieho listu dňa

  1. novembra
  2. Za spoločnosť V. X. mal pritom vystupovať ako oprávnená osoba v rámci tohto obchodu C. G., dobrý známy obž. F. R. st. Svedok o. i. uviedol, že v minulosti bola dohoda, že bude predávať betonársku oceľ pre spoločnosť A B, čo bolo dôvodom, že aj používal motorové vozidlo tejto spoločnosti. Súd však poukazuje na inú dôležitú skutočnosť vyplývajúcu z údajov z obchodného registra K., a to, že C. G. bol
  3. októbra 2010 odvolaný z funkcie konateľa V. X. a od
  4. novembra 2010 bola jeho konateľkou V. R. a presne v deň, keď jej mala byť dodaná prášková meď
  5. novembra 2011, bola predaná maďarskému občanovi A. D., ktorý sa v ten deň stal jej spoločníkom aj konateľom. Výpoveď C. G. vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä jeho dobrý vzťah s obž. F. R. st., v časti opisu, u obž. JUDr. H. Y. súd hodnotil ako nepravdivú, vedenú s cieľom priťažiť obž. JUDr. H. Y. a naopak vyviniť iné osoby. Nebol dôvod neveriť v tomto smere obž. JUDr. H. Y. aj s prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania preukazujúceho, že podpisy obž. JUDr. H. Y. v podstate na všetkých listinách, ktoré predstierali dodanie práškovej medi od C F. spoločnosti V. X. boli sfalšované. Tiež je nutné si uvedomiť, že C. G. nemal žiadne oprávnenie, aby v obchodnom prípade spoločnosť V. X. zastupoval. Údaj, že sa mal dostaviť na rokovanie do F. spolu s konateľkou, ktorá mala zostať sedieť v aute, v tomto smere vyznieva až absurdne, nielen preto, že ju zaradil do časového rámca november alebo december 2011, keď mal spoločnosť viesť niekto úplne iný, ale aj vzhľadom na nevierohodnosť takého konania, prečo by sa konateľka nedostavila na rokovanie, keď je prítomná na mieste a samotná V. R.iadnu takúto udalosť vo svojej výpovedi nespomenula. Práve za vzťahom svedka C. G. a obž. F. R. st., je

názoru súdu potrebné hľadať motiváciu svedka takto opisovať skutkové okolnosti s cieľom priťažiť obž. JUDr H. Y. a naopak pomôcť obž. F. R. st., čo by mohlo vyplývať z jeho slov, že mu mal obž. F. R. st. uviesť, že má rokovať s menovaným, pretože on nemôže robiť všetko. To, že išlo iba o fiktívny obchod, s cieľom vykázať pred daňovým úradom dodanie tovaru do zahraničia nekontaktnej spoločnosti preukazuje aj obsah zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky, keď z rozhovorov najmä JUDr. E. H., ktorý bol ako osoba najviac činný v rámci obchodu s práškovou meďou, čo vyplýva z výpovedí svedkov aj samotných záznamov. Hovor číslo XXXX v tomto smere jednoznačne preukazuje, že prášková meď sa počas celého obdobia nachádzala v dispozícii A B, keď v marci 2012 sa jednotlivé osoby túto snažili predať a stále hľadali na trhu prípadného záujemcu na jej kúpu, vrátane vedomosti obž. JUDr. H. Y., teda osoby, ktorá podala daňové priznanie s uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty tak za A B, ako aj C F., ktorý nadmerný odpočet už aj bol

  1. októbra 2011 vyplatený. V tomto smere skutočnosť, že v rozhovore číslo XXXX zo
  2. februára 2012 obž. JUDr. H. Y. vystupuje ako nevedomá osoba informujúca obž. E. D. o predbežnom opatrení daňového úradu, nakoľko ide o ojedinelý rozhovor, keď ho informuje o záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti A B v čase keď už prebiehali daňové kontroly (od
  3. januára 2012) súd nehodnotí na prospech menovaného, skôr ako krok, že ho nechcel informovať o podrobnostiach. Na tento rozhovor nadväzuje totiž hovor pod číslom XXXX, v ktorom ho obž. Ing. B. H., rod. Z. informuje o podstate obchodu so spoločnosťou V. J. po tom, ako tento súhlasí, že môže uvádzať podrobnosti do telefónu, pričom po zistení, čoho sa rozhovor týka prejavuje nevôľu, že sa tieto údaje nemuseli v telefóne spomínať (to si nemusela....), teda takto obsah rozhovoru súd interpretuje. Aj z týchto skutočností vo vzťahu k všeobecným záverom súdu o preukázanom konaní na strane obž. F. R. st. a obž. JUDr. H. Y. pre súd vyplynul záver o ich vedomosti o predmetných obchodoch a nedôvodnom a neoprávnenom uplatnení nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty v mesiaci júl
  4. Pokiaľ ide o skutky pod bodmi B a C z výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že v rámci týchto „obchodov" vôbec neexistoval tovar, s ktorým mali jednotlivé spoločnosti tak, ako sú uvedené v ich reťazcoch obchodovať. Neexistoval v tom smere, aby bol vlastníctvom spoločností uplatňujúcich nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty z portfólia obž. F. R. st., teda C F. a A B v novembri 2011 a v skutočnosti im nikdy od E. A. dodaný nebol, nakoľko ani E. A. nebola nikdy jeho vlastníkom. Pre skutok pod bodom B zas platí, že vlastníkom drôtu bola v skutočnosti spoločnosť C. s.r.o. B. a v skutku pod bodom C bol drôt v spoločnosti A. K., D., X. uložený od
  5. augusta 2011 ako vlastníctvo spoločnosti O. Z.. z X. (M.). V súvislosti s ďalšími zisteniami ohľadne spôsobu prevodu obchodného podielu spoločnosti E. A. na R. R. a jeho ustanovenia do funkcie jej konateľa, toho, že mala iba virtuálne sídlo, nikto za ňu nepreberal poštu a bola nekontaktná, tieto iba dokresľujú záver súdu o neexistencii predmetného tovaru, ku ktorému by mala mať spoločnosť E. A. akékoľvek práva tak, aby ho mohla previesť na A B F. a tá na C F., resp. na F. V. a tá na A B. V prípade deklarovaného prechodu vlastníckeho práva k niklovému drôtu medzi spoločnosťami A R. F. a C F., resp. F. V. a A B platí to isté, čo súd už konštatoval ku skutku A, že týmto krokom chýbajú akákoľvek ekonomická odôvodniteľnosť a vyplýva z nich jediný záujem obohatiť sa na nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty. Na to nasvedčuje aj to, že ide o spoločnosti, ktoré boli majetkovo, resp. personálne spriaznené a tiež dátumy, ktoré boli v rámci týchto vymyslených prevodov tovaru deklarované, keď prevod v skutku B medzi spoločnosťami A B F. a C F. bol deklarovaný účtovnými dokladmi na deň
  6. novembra 2011, teda na rovnaký dátum, ako mala spoločnosť E. A. niklový drôt dodať A B F.. V skutku C to zas bolo dňa
  7. novembra 2011, keď mal byť

účtovných dokladov dodaný niklový drôt od E. A. F. V. a v ten istý deň ho F. V. previedla A B. Na záver o tom, že k obchodu s niklovým drôtom v skutočnosti nedošlo nasvedčujú okrem vyššie uvedeného záveru aj výsledky daňových kontrol a výpovede jednotlivých daňových kontrolórov. Pokiaľ obž. F. R. st. prostredníctvom obhajcu v jeho záverečnej reči namietal, že súd nemôže prevziať závery daňových úradov s poukazom na iný charakter daňového konania, keď poukazoval najmä na to, že v rámci uskutočnených kontrol došlo z procesnej stránky k porušeniu právnych predpisov najmä v tom, že kontrola v C F. nebola ukončená v zákonných lehotách do jedného roka od ich začatia, že miestneho zisťovania sa zúčastnil pracovník polície, k tomuto súd uvádza, že protokoly o daňových kontrolách sú, ako to vyplýva z prečítania listín, právoplatne skončené a rovnako sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia daňových úradov o určení rozdielov na dani z pridanej hodnoty v oboch spoločnostiach - A B F. aj A B. K výsledkom kontrol spoločnosti námietky nemali, rovnako nevyužili možnosť podania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, ktoré vychádzali zo skutočností zistených kontrolami a na tieto, teraz prednesené námietky súd prihliadať nemôže, najmä preto, že ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorým nemá právomoc na ich zmenu. Ak sa zástupcovia jednotlivých dotknutých spoločností, resp. ich vlastník domnievali, že spôsobom výkonu kontrol a ich závermi boli porušené ich práva, mohli a mali sa domáhať nápravy v správnom konaní. Tento súd na zmenu napádaných rozhodnutí nemá právomoc.

názoru súdu týmto nekonaním súhlasili so závermi daňových kontrol. Opravnými daňovými priznaniami sa v podstate snažili dosiahnuť, aby nemuseli - a to sa týka skutku pod bodom A, platiť daň z pridanej hodnoty v obidvoch spoločnostiach A B a C F.. Okrem toho súd dodáva, že si je vedomý, že daňové konanie a trestné konanie majú svoje špecifiká (obrátené dôkazné bremeno v daňovom konaní na jednej strane, povinnosť OČTK dokazovať vinu v trestnom konaní na strane druhej), pričom tieto jednotlivé konania sú samostatné, navzájom sa dopĺňajú (najmä preberanie výsledkov daňových kontrol do trestného konania), avšak sú na sebe nezávislé (teda v trestnom konaní môže byť napríklad ustálený rozsah skrátenej dane v inej výške ako v daňovom konaní a podobne). Z toho vyplýva, že môže nastať situácia, keď doklady predložené obvineným, ktoré preukazujú zníženie základu dane, alebo ktoré majú vplyv na samotné konanie obvineného, prípadne na výšku ním skráteného rozsahu na dani, nesmú orgány činné v trestnom konaní, bez ďalšieho, odmietnuť len preto, že neboli uplatnené v rámci daňového konania. Súd však svoje závery neopiera výhradne o výsledky daňových kontrol, ale vychádza z výsledkov dokazovania, ktoré pred ním bolo vykonané. V tomto smere poukazuje na to, že si nekriticky neosvojil závery daňových úradov, pretože pokiaľ ide o skutok A, na rozdiel od daňovej kontroly nekonštatuje neexistenciu tovaru, ale uznáva, že prášková meď sa nachádzala v dispozícii spoločnosti A B, resp. C F., ale nie na tom skutkovom a právnom základe, že by bola predmetom predaja a kúpy od V. J., ale išlo o obstaranie od nezisteného subjektu za nezistenú cenu, v dôsledku čoho je záver o fiktívnosti obchodného prípadu rovnaký, ako bol záver daňovej kontroly. Obdobné konštatovanie platí vo vzťahu k námietkam obž. F. R. st., že závery daňových kontrol a rozhodnutí vychádzali z nezákonného obstarania informácií v medzinárodnom daňovom styku, nakoľko súd vychádzal z výpovedí svedkov a listín obstaraných na základe medzinárodnej právnej pomoci v trestnom konaní. Pokiaľ obžalovaný namietal, že nemal možnosť sa k výsledkom kontrol vyjadriť, hoci sa ho dotýkali, nakoľko nebol účastníkom daňového konania súd dodáva, že za spoločnosti sa mali možnosť vyjadriť ich štatutárni zástupcovia, ktorých on do funkcií ustanovil a z pozície väčšinového vlastníka samozrejme mohol žiadať od nich informácie a tiež ich zaväzovať na valných zhromaždeniach a v celom rozsahu mu bolo zachované právo vyjadrovať sa a prednášať dôkazy v konaní súdnom v rámci trestného procesu. Ku konštatovaniu obhajoby, že

ustanovení Obchodného zákonníka ku kúpe a prevodu vlastníckeho práva môže dôjsť aj vtedy, keď sa tovar fakticky nedostane do držby kupujúceho a nedôjde k zaplateniu kúpnej ceny z hľadiska oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty súd poukazuje na jeho záver vyššie uvedený, že na vstupe - v spoločnostiach V. J. a E. A. žiadny tovar, ktorý bol ako predmet predaja a kúpy, neexistoval a potom nie je možné viesť akékoľvek polemiky v teoretickej rovine o prechode neexistujúceho vlastníckeho práva na iný subjekt. Súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie ohľadne trhovej ceny 1000 kg práškovej medi balenej s argónom o čistote 99,999%, 2,005 kg a 6,441 kg niklového drôtu priemeru 0,025 mm o čistote 99,89% navrhnuté obž. E. D., pretože predmetom rozhodovania súdu nebolo riešenie otázky, či v rámci deklarovaných obchodov došlo k umelému navýšeniu hodnoty predmetu kúpy a predaja. Skutky, za ktoré bolo vedené trestné konanie boli koncipované na iných skutkových okolnostiach, nie na konštatovaní pochybností o hodnote a cene tovaru, ale na jeho neexistencii a dokazovanie v navrhnutom smere súd potom považoval za nadbytočné. Obdobne súd odmietol obstarať originály listín predložených obhajcom obž. F. R. st. na hlavnom pojednávaní dňa 4. apríla 2019, konkrétne pracovnej zmluvy, jej dodatku č.X datovaného 1. apríla 2010, popisov pracovných činností obchodného riaditeľa z 31. augusta 2007, riaditeľa z 1. októbra 2006 a finančného riaditeľa z 1. októbra 2006, pracovnej zmluvy obž. E. D. z 25. marca 2010 a Zmluvy o sprostredkovaní predaja tovaru datovanej 24. októbra 2011 a vykonať znalecké dokazovanie pravosti podpisov obž. JUDr. H. Y. a obž. E. D. na týchto listinách, pretože dokazovanie týchto skutočností považoval za zisťovanie nad rámec ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku

, ktorého je potrebné zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Po takto zistenom skutkovom stave súd prijal o konaní obžalovaných právny záver v nasledovnom rozsahu. V prípade obž. F. R. st. a obž. M. A. súd dospel k záveru, že títo konali v úmysle priamom, chceli porušiť a ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, a obž. JUDr. H. Y. a obž. Ing. F. R. ml. konali v úmysle nepriamom, keď každý z nich ako konateľ spoločnosti vedel, že môže také porušenie chránené Trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

názoru súdu konanie všetkých obžalovaných učebnicovo napĺňalo znaky konania organizovanej skupiny, na čele ktorej stál obž. F. R. st., ktorý ako väčšinový vlastník v jednotlivých spoločnostiach určoval jednotlivé osoby štatutárnych zástupcov, resp. v prípade spoločnosti F. V. mal takýto priamy vplyv na jej spoločníka obž. M. A. z dôvodov, ktoré sa súdu zistiť nepodarilo. Zrejme išlo o dohody o vzájomnej participácii na výnosoch z trestnej činnosti. Súd má za to, že išlo o priateľský vzťah so spoločníkom, ktorý bol osobou obž. F. R. st., do nej dosadený po tom, ako v spoločnosti skončil iný jeho priateľ F. F.. Súd má za preukázané, že práve obž. F. R. st. do spoločnosti F. V. poskytol osobu konateľa JUDr. E. H., od ktorého zrejme očakávali rovnaký lojálny prístup k ich krokom tak, ako to bolo v prípade obž. JUDr. H. Y. v spoločnostiach vo vlastníctve, prípadne spoluvlastníctve obž. F. R. st. Tento záver sa opiera o vyjadrenia obž. JUDr. H. Y., ktorý uviedol, že on odporučil JUDr. H. ako svojho známeho a z jeho výpovede tiež vyplýva, že zrejme s jeho osobou spokojnosť nebola, nakoľko požíval alkoholické nápoje a do práce riadne nechodil. Preto mal jeho právomoci prevziať obž. M. A., čo sa skomplikovalo z dôvodu nezapísania nového konateľa do obchodného registra, pričom obchod bolo potrebné dokončiť a tak ho formálne uskutočnil obž. M. A., aj keď na to nemal v zmysle Obchodného zákonníka právo. Obž. F. R. st. tak riadil podriadených v rámci tejto organizovanej skupiny aj v ostatných spoločnostiach, najmä jej štatutárnych zástupcov. Vo vzťahu k obž. JUDr. H. Y. súd o spomenutom závere nemal žiadne pochybnosti, posledný menovaný to v podstate priznal, pričom je zrejmé, že s výnimkou formálneho zastupovania spoločnosti navonok v nej nemal žiadne oprávnenia najmä obchodného a finančného charakteru, keď nemal prístup k účtom. Postavenie ďalšieho konateľa obž. Ing. F. R. ml. ako syna obž. F. R. st. bolo síce iné, neočakávalo sa od neho plnenie úloh „bieleho koňa", ale ako to už bolo uvedené, aj on sa podieľal na fiktívnych obchodoch, či už falšovaním účtovných dokladov - podpisov a podaním daňového priznania, pričom na rozdiel od obž. JUDr. Y. mal aj prístup k účtom spoločnosti (zrejme z dôvodu vyššej miery dôvery zo strany obž. F. R. st., čo pre súd znamenalo preukázanie jeho vedomosti o fiktívnosti deklarovaných obchodov. Pri úvahách o treste prvostupňový súd vychádzal z ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Za spáchanie zločinu neodvedenia dane a poistného

§ 277ods.

1 alinea druhá, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona účinného do

  1. septembra 2012 je ustanovený trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov. Vo všeobecnosti u všetkých obžalovaných F. R. st., JUDr. H. Y., Ing. F. R. ml., M. A. platí, že súd pri ukladaní trestu v podstate v ich prospech hodnotil skutočnosť, že trestné konanie, najmä konanie prípravné, trvalo neprimerane dlho. Vo veci bolo trestné konanie začaté, ako to už súd uvádzal
  2. februára 2012, k čomu je možné konštatovať, že k jeho začatiu došlo bezprostredne po spáchaní činu, pričom obžaloba bola podaná až
  3. septembra 2018, teda až po viac ako 6 rokoch od jeho začatia a takmer po 7 rokoch od spáchania trestného činu, ktorého sa týkalo. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je nutné trestné konanie prevyšujúce dobu 6 rokov považovať za neprimerane dlhé, v rámci ktorého času atribúty účelu trestu, či už z hľadiska jeho individuálnej, ako aj generálnej prevencie sú značne zoslabené. Neprimeranú dĺžku trestného konania súd vyhodnotil tak, že v rámci ukladania trestu odňatia slobody túto skutočnosť hodnotil na prospech obžalovaných znížením jeho výmery v miere cca 30 %, čo znamenalo neukladanie trestov na hornej hranici trestnej sadzby, prípadne až mimoriadne zníženie ukladaného trestu, kde v rámci jeho individualizácie pristupovali ďalšie okolnosti, na ktoré súd pri jednotlivých osobách obžalovaných prihliadal v zmysle citovaného ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Na druhej strane súd prihliadal na výšku škody, ktorá bola konaním jednotlivých obžalovaných spôsobená (neoprávnene vyplatený nadmerný odpočet vo výške 2 milióny euro) ale aj na škodu, ktorá hrozila (nevyplatené neoprávnené nadmerné odpočty), nakoľko trestný čin bol dokonaný podaním konkrétnych nedôvodných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty, a to z hľadiska miery ich zavinenia, teda podielu ako na nej participovali

konštatovania ich podielu na spáchaní skutkov A až C. Obž. F. R. st.: Súd, zistil že doposiaľ bol 4 krát súdne trestaný, všetko pre majetkovú trestnú činnosť. Z odsúdení, na ktoré je možné prihliadať je na mieste spomenúť rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T 162/95 zo dňa 16. septembra 1999, ktorým bol menovanému uložený pre trestný čin krádeže

§ 247ods.

1, ods. 4 písm. b) zák. č.140/1961 Zb. Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 65 mesiacov so zaradením na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny. Dňa

  1. decembra 2006 bolo od výkonu tohto trestu upustené. Ďalším rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 1T 32/02 z
  2. mája 2004 bol obž. F. R. st. uznaný vinným z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. b) zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona. Od uloženia ďalšieho trestu bol upustené s prihliadnutím na odsúdenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T162/95. Z evidencie priestupkov vyplýva, že bol viackrát postihnutý za priestupky na úseku dopravy v blokovom konaní. Predchádzajúce odsúdenia vo vzťahu k osobe obž. F. R. st. súd nehodnotil ako priťažujúcu okolnosť

§ 37písm.

m) Trestného zákona s prihliadnutím na dobu, ktorá od odsúdení uplynula a tiež na to, že vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Obdobne ako priťažujúcu okolnosť súd nehodnotil jeho postavenie organizátora

§ 37písm.

k) Trestného zákona, vzhľadom na to, že súčasť kvalifikácie jeho konania tvorí záver súdu o tom, že sa skutku dopustil ako člen organizovanej skupiny, ktorý záver je v súlade s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona. Súd k zisteniu predchádzajúcich odsúdení obž. F. R. st. má za to, že tieto odsúdenia boli dôvodom, ktoré mu bránili vykonávať funkcie štatutárneho zástupcu v spoločnostiach, ktoré vlastnil a aj preto do týchto funkcií dosadzoval osoby, ktoré plnili jeho pokyny. Tento záver vyplýva aj z výpovede obž. JUDr. H. Y., keď opisoval neurčité vysvetlenie o nejakom probléme z minulosti, ktoré dostal od obž. F. R. st. v čase, keď ho oslovil, aby nastúpil v jeho spoločnosti ako štatutárny zástupca. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil žiadne. Práve s prihliadnutím na už uvedené odsúdenia, ale aj postihy za priestupky nebolo možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť riadneho života

§ 36

p

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.