1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté orgánom verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2). 6.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánom verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7.
2 písm. a/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 8.
d/ SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 9.
SSP kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Civilného sporového poriadku. 10.
1 veta prvá zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. 11.
14 veta prvá zákona č. 448/2008 Z.z. finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto príspevku (v poznámke pod čiarou je odkaz na § 51 OZ ). 12. V prejednávanej veci kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo spisu zistil, že žalobca je právnickou osobou - neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje opatrovateľské služby v zariadení pre seniorov. Žalovaný je obec, ktorá rozhodla o odkázanosti pani Bernardíny Lipovskej na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Následne bol žalovaný požiadaný o dofinancovanie sociálnej služby pre menovanú - o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Žalovaný dofinancovanie odmietol, nakoľko mu
jeho názoru nevznikla povinnosť podieľať sa na dofinancovaní sociálnej služby. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Galanta s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Galanta vydal pod sp.zn. 10Cb/22/2019 - 50 z 18.10.2019 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a nahradenie trov konania žalobcovi. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom okrem iného spochybnil právomoc Okresného súdu Galanta na rozhodnutie vo veci. Uznesením č.k. 10Cb/22/2019-77 z
obsahu aj formy na zaplatenie sumy, na ktorú má žalobca
jeho presvedčenia nárok, s čím žalovaný nesúhlasí. Ide teda o typickú žalobu na plnenie, rozhodovanie o ktorej patrí do právomoci všeobecných súdov. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej, ako peňažnej povinnosti. Právo na plnenie vyplýva z (žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobca teda žalobou na plnenie žiada vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami. Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana práva, ktoré už bolo porušené. Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd (až na výnimky) prejednáva záležitosť ktorou sa už zaoberal, resp. mal zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania orgánu verejnej správy. To znamená, že prieskumná činnosť správneho súdu je závislá od konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy (pri nečinnosti), pretože správny súd preskúmava zákonnosť v administratívnom konaní vydaného rozhodnutia a opatrenia konajúceho správneho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy, resp. či zásah orgánu verejnej správy je takej intenzity, že ho možno označiť za nezákonný. 14. V prejednávanej veci nemožno nezaplatenie sumy požadovanej v žalobe považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy.
1 písm. d/ SSP sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Žalovaný tvrdí, že žalobca nemá nárok na vyplatenie požadovanej sumy, nejde tu teda o administratívne konanie, ktoré by bolo predmetom žaloby, ale posúdenie nároku žalobcu na požadovanú sumu. Žalobca nenapadá žiadne rozhodnutie žalovaného, resp. jeho nečinnosť, nežiada zrušenie správneho aktu, nežiada, aby orgán verejnej správy konal v administratívnom konaní a vydal správny akt. Žalobca v petite žaloby požaduje jednoznačne zaplatenie nárokovanej sumy titulom dofinancovania sociálnej služby - na poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim z činnosti žalovaného ako orgánu verejnej správy. Nedostatok právomoci správneho súdu vychádza aj z ustanovenia § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Zb., ktorý potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, čo znamená, že obec nevydáva rozhodnutie, ktorého zákonnosť by na základe správnej žaloby bola preskúmavaná správnym súdom. 15. Uvedený súkromnoprávny spor v zmysle § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednávajú a rozhodujú civilné súdy. V zmysle § 12 CSP je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Kompetenčný senát najvyššieho súdu akcentuje, že okruh strán sporu, ako je predmet konania v sporovom konaní určuje žalobca, ktorý je „pánom sporu“ (dominus litis) a v prípade vadného podania vo veci samej nasleduje postup súdu v zmysle § 129 CSP. 16. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súhlasí so záverom krajského súdu kde dôvodne namietal postúpenie veci, pretože v danom prípade nejde o správnu žalobu, o ktorej rozhodujú správne súdy a teda o vec patriacu do správneho súdnictva.
17. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 7:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.