Obsah (8)

§ 232§ 185§ 250k§ 183§ 250j§ 44§ 227§ 224

Najvyšší súd 6Sžo/194/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. J

§ 232ods.

4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 200/1998 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe colníkov“) zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-26/2009-5334 zo dňa 28. januára 2009, ktorým bol ţalobca v súlade s ustanovením § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2009 prepustený zo sluţobného pomeru colníka, a to dňom doručenia rozhodnutia

§ 185ods.

3 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2009. Dôvodom prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka bolo 6Sţo 194/2010 2 porušenie základných povinností colníka stanovených v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 200/1998 Z. z. zvlášť hrubým spôsobom. O trovách konania rozhodol

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 44 ods. 3 písm. a), b),

1. d)a
2. h)a § 183 ods. 1 písm.
3. d)zákona o štátnej sluţbe colníkov účinného do 31.8.2009, uviedol, ţe z obrazového a zvukového záznamu zo dňa 18. októbra 2008 (čas 19,49 hod., súbor označený VTS-01.1.VOB) ako aj zo dňa 15. novembra 2008 a z prekladu zvukového záznamu zo dňa 18. októbra 2008 (prekladateľský úkon predkladateľky JUDr. L. K. zo dňa 22. októbra 2009) nesporne vyplýva priebeh a spôsob konania ţalobcu tak, ako je uvedený v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, keďţe z tohto záznamu a z prekladu komunikácie z maďarského do slovenského jazyka je zrejmé, ţe ţalobca dňa 18. októbra 2008 o 19.54,30 hod. vstúpil do miestnosti určenej na vykonávanie osobných prehliadok, v ktorej sa uţ nachádzali Bc. Z. M., A. B., L. M. a A. P. ukazujúca na tovar uloţený pod pultom sluţobnej miestnosti, ktorý bol odobratý cestujúcim. Ţalobca bol svedkom toho, ţe A. P. ukladala spätne tento tovar pod pult v sluţobnej miestnosti a bol aktívny v spoločnej komunikácii o tom, ţe tento tovar nie je moţné odmiesť autom ani vlakom, pričom časť tovaru sám uloţil do papierovej krabice nachádzajúcej sa na pulte sluţobnej miestnosti. Ďalej uviedol, ţe z obrazového záznamu zo dňa 15. novembra 2008 vyplýva, ţe ţalobca spolu s colníkom A. B. doniesol do sluţobnej miestnosti dva kartóny cigariet, ktoré poloţili na stôl bez zaevidovania do príslušnej evidencie. Z prvotnej evidencie zaisteného tovaru pri prehliadkach vykonaných dňa 18. októbra 2008 nie je zaevidovaný ţiaden tovar a taktieţ dňa 15. novembra 2008 nie sú zaevidované dva kartóny cigariet, čím tento tovar unikol spod colného dohľadu. Konštatoval, ţe úlohou ţalobcu bolo zaevidovať kartóny cigariet v prvotnej evidencii, resp. vydať rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí a o úschove týchto cigariet, ak boli odobraté pri osobnej prehliadke cestujúcim a z uvedeného dôvodu vyhodnotil tvrdenie ţalobcu o tom, ţe v kartónoch sa cigarety nemuseli nachádzať, za účelové. Ţalobcu zároveň oboznámil, ţe mu neprináleţí posudzovať, či v danom prípade bolo účelnejšie vyuţiť ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. a dočasne ho pozbaviť výkonu štátnej sluţby aţ do doby právoplatného skončenia trestného stíhania alebo vyuţiť inštitút prepustenia colníka zo sluţobného pomeru. Zdôrazniac, ţe začatiu konania vo veciach sluţobného pomeru nebránila skutočnosť definitívneho skončenia trestného stíhania ţalobcu pre skutky zaviňujúce jeho prepustenie uviedol, ţe správne konanie je nezávislé od výsledkov trestného stíhania. Konanie ţalobcu vyhodnotil, súladne s názorom ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, za porušenie sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a skonštatoval danosť zákonnej podmienky pre jeho prepustenie zo sluţobného pomeru

§ 183ods.

1 písm.

1. d)zákona o štátnej sluţbe colníkov účinného do 31.8.2009. Povaţujúc napadnuté rozhodnutie za zákonné, ţalobu odvolávajúc sa na ustanovenie § 250j ods. 1 OSP zamietol. Ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech, náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 18762/2009- 6Sţo 194/2010 3 1214 zo dňa 5. mája 2009, ako aj prvostupňového rozhodnutia riaditeľa Colného úradu v Michalovciach č. R-26/2009-5334 zo dňa 28. januára 2009 a vrátenia veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, dôvodiac tým, ţe prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania, v rozpore so zisteným skutkovým stavom, vyvodil ten právny názor, ţe ţalovaný konal a rozhodol v súlade so zákonom, poukazujúc zároveň na to, ţe na základe zisteného skutkového stavu, pri posúdení všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, bolo konanie ţalovaného v rozpore so zákonom č. 200/1998 Z. z., pretoţe absentovali dôvody na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru colníka uvedené v § 183 ods. 1 písm.
2. d)citovaného zákona, keďţe zistený skutkový stav nesvedčí o porušení základných povinností colníka špecifikovaných v § 44 ods. 3 písm. a), b),
3. g)a
4. h)zákona, zvlášť hrubým spôsobom. Brojil proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného, ako aj proti obrazovým a zvukovým záznamom z 18. októbra 2008 a 15. novembra 2008, upriamiac pozornosť predovšetkým na tú skutočnosť, ţe sa konania kladeného mu za vinu nedopustil a nepodieľal sa aktívnym spôsobom na ţiadnej protiprávnej činnosti. Namietal, ţe z vykonaných dôkazov nevyplýva záver, ţe akýmkoľvek spôsobom prejavil názor, ţe tovar nie je moţné odniesť ani autom, ani vlakom, uvedúc zároveň, ţe keď dňa 18. októbra 2008 vstúpil do miestnosti, nemal ţiadne vedomosti o tom, čo sa predtým odohralo a ostatným kolegom sa nevenoval. K skutku, ktorého sa mal dopustil dňa 15. novembra 2008 tým, ţe do sluţobnej miestnosti doniesol 2 krabice, ktoré tam následne aj nechal za účelom ich zaevidovania, ak sa preukáţe, ţe sú tam cigarety uviedol, ţe toto konanie nepovaţuje za porušenie jeho povinností. Poukázal na to, ţe niekoľkoročná prax bola taká, ţe z dôvodu časovej tiesne, niektorí hľadali ukrytý tovar a následne kto mal čas, tak vykonal administratívny úkon súvisiaci so zaistením tohto tovaru. V minulosti tak odhalil tovar, a to niekoľko tisíc kusov cigariet, jeho postup, v tomto aj medializovanom prípade, bol rovnaký, dokonca bol pochválený a nikto mu nevytkol, ţe nevypisoval rozhodnutie, pričom zároveň zdôraznil, ţe počas jeho sluţobného pomeru ani raz nevypísal rozhodnutie o zaistení tovaru, keďţe neabsolvoval k uvedenému ţiadne školenie a

zauţívanej praxe to tak fungovalo. Upozornil aj na nedostatok preukázania objektívnej pravdy, keďţe v konaní nebolo dokázané, ţe v papierových krabiciach boli cigarety a z uvedeného dôvodu, preto nemôţe zodpovedať za nezaevidovanie tovaru, o ktorom nebolo zistené, ţe je zakázaným tovarom. Opakovane sa nestotoţnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, ako aj ţalovaného, ţe bolo jeho povinnosťou vypísať rozhodnutie, nakoľko neabsolvoval školenie týkajúce sa uvedenej problematiky, a taktieţ podčiarkol, ţe v opise jeho funkcie sú uvádzané úkony odlišné od tých, ktoré sa mu kladú za vinu. Povaţujúc rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, stojaceho len na dohadoch a nie na preukázaných skutočnostiach, označil celý spôsob konania ţalovaného za nezákonný s cieľom prepustiť ho zo sluţobného pomeru. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, vyhodnotiac ho za účelové, uviedol, ţe zo zvukových a obrazových záznamov vyhotovených na podklade príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v dňoch 18.10.2008 a 15.11.2008, je nesporné, ţe ţalobca tovar zistený colnou kontrolou na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej 6Sţo 194/2010 4 nad Tisou úmyselne nezaevidoval do príslušnej evidencie

Pokynu vedúceho pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Uvedené skutočnosti si overil riaditeľ Colného úradu Michalovce v prvotnej evidencii vedenej na stanovisku č. 1, v ktorej mali byť zaevidované všetky zistenia porušenia colných predpisov, pričom zistil, ţe dňa 18.10.2008 nie je zaevidovaný ţiadny tovar zistený pri colnej kontrole, a to napriek tomu, ţe ţalobca mal vedomosť o tom, ţe tovar zistený pri colnej kontrole mal byť zapísaný v prvotnej evidencii a rovnako dňa 15.11.2008 nie sú zaevidované ţiadne zaistené cigarety. Uvedeným poukázal na to, ţe v prvotnej evidencii nebol zaevidovaný tovar, ktorý reálne videl riaditeľ Colného úradu Michalovce na obrazovom zázname, z ktorého bolo očividné, ţe sa tohto konania zúčastnil aj ţalobca. Vyhodnotiac konanie ţalobcu ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a základnej sluţobnej povinnosti s tým, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, a to s poukazom na spôsob a intenzitu ţalobcovho porušenia sluţobnej disciplíny, vydal riaditeľ Colného úradu Michalovce rozhodnutie č. R-26/2009-5334, ktorým ţalobcu prepustil zo sluţobného pomeru, keďţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Povaţujúc tvrdenie ţalobcu o tom, ţe jeho úlohou bolo len nájsť ukrytý tovar a nevypisovať rozhodnutia o zaistení, zhabaní alebo prepadnutí tovaru, za účelové a alibistické, uviedol, ţe keďţe predmetné cigarety objavil ţalobca, mohol len on uviesť okolnosti, za ktorých tieto cigarety našiel vo vlaku alebo zaistil u cestujúceho, a preto je nesporné, ţe ţalobca musel tieto okolnosti, za ktorých boli zistené cigarety niekomu odovzdať, alebo o nich v colnom konaní rozhodnúť a nie ich voľne ponechať v sluţobnej miestnosti a tak umoţniť, aby unikli colného dohľadu. Upriamil pozornosť na to, ţe ţalobca bol v sluţobnom pomere viac ako 17 rokov a má najmenej základný colný kurz, z čoho jednoznačne vyplýva, ţe má dostatočné nielen teoretické, ale aj praktické skúsenosti na to, aby vedel, ţe v tomto prípade nepostupoval v súlade so zákonom. K námietke ţalobcu o nepreukázaní skutočnosti, ţe v krabičkách cigariet videných na obrazovom zázname sa skutočne nachádzali cigarety, vyhodnotiac ju za bezdôvodnú, uviedol, ţe ţalobca patril ku skúseným colníkom a takúto vec by okamţite na mieste určite zistil a neodnášal by tieto krabičky cigariet z priestorov stanovišťa č. 1. Preto trvajúc na tom, ţe ţalobca svojím konaním zvlášť porušil sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţal konania spôsobilého narušiť váţnosť colnej správy v očiach verejnosti, alebo spôsobilého ohroziť dôveru v tento zbor, zdôraznil, ţe je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval colník, ktorý nie je čestný a disciplinovaný, ktorý nedodrţiava povinnosti uloţené mu zákonom a neriadi sa právnymi predpismi a rozkazmi nadriadených. S prihliadnutím na všetky uvádzané fakty a argumenty v spojení s dôkaznými prostriedkami vyplývajúcimi zo spisovného materiálu, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá 6Sţo 194/2010 5 a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predpokladom vzniku sluţobného pomeru colníka je zloţenie sluţobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.). Sluţobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení sluţobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 43 zákona č. 200/1998 Z. z.).

§ 44ods.

3 písm. a), b),

1. d)a
2. h)citovaného zákona je colník povinný
3. a)plniť svedomite úlohy, ktoré sú uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
4. b)vykonávať štátnu sluţbu osobne, riadne a včas,
5. d)zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôleţitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil váţnemu nebezpečenstvu ohrozenia ţivota alebo zdravia,
6. h)dodrţiavať sluţobnú disciplínu.

§ 183ods.

1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2009, sluţobný úrad prepustí colníka zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a súčasne potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-26/2009-5334 zo dňa 28. januára 2009, ktorým bol ţalobca 6Sţo 194/2010 6

§ 183ods.

1 písm.

1. d)zákona o štátnej sluţbe colníkov účinného do 31.8.2009 prepustený zo sluţobného pomeru colníka z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b),
2. g)a
3. h)citovaného zákona a to tým, ţe - dňa 18. októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UK v Čiernej nad Tisou v miestnosti určenej na vykonávanie osobných prehliadok ukázala colníčka A. P. vedúcemu zmeny Bc. Z. M. tovar, ktorý zobrala od cestujúcich, jednalo sa o cigarety v kartónoch a krabičkách a fľaše, ktoré uloţila pod pult v sluţobnej miestnosti a dohodli sa, ţe na tento tovar nenapíšu derelikt. Časť z tohto tovaru – 3 krabičky cigariet Bc. Z. M. podal príslušníkovi OHK PZ, ktorý si tieto schoval do sluţobnej rovnošaty a odišiel z miestnosti preč. Následne Bc. Z. M. zavolal do miestnosti colníkov A. B. a L. M., ktorým colníčka A. P. ukázala tovar, ktorý bol uloţený pod pultom v sluţobnej miestnosti. V tom čase do miestnosti vstúpil aj colník J. N. a spoločne sa dohodli, ţe tento tovar teraz zo sluţobnej miestnosti neodnesú preč. Tento tovar nezaevidovali do prvotnej evidencie, čím umoţnili, aby tovar unikol spod colného dohľadu - dňa 15. novembra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi SR a UK v Čiernej nad Tisou doniesol spolu s colníkom A. B. 2 kartóny cigariet nezistenej značky, ktoré poloţili na stôl a ktoré nezaevidoval do príslušnej evidencie

pokynu VPCÚ Čierna nad Tisou, ani nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove týchto cigariet a ani nespísal úradný záznam o nájdení, skrytej, opustenej alebo stratenej veci, čím umoţnil, aby tieto cigarety unikli spod colného dohľadu. Odvolací súd mal ďalej z administratívneho spisu preukázané, ţe ţalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní konanom dňa

1. januára 2009 na Zamestnaneckom oddelení Colného úradu Michalovce uviedol, ţe sa k predmetu správneho konania, ktorým bolo posúdenie konania ţalobcu v dňoch
2. októbra 2008 a
3. novembra 2008, vyjadrovať nebude a k veci nemá čo dodať. Z opisu funkcie ţalobcu, vykonávajúceho funkciu samostatného colného referenta vyplýva, ţe súčasťou jeho sluţobných činností bolo okrem iného aj rozhodovanie v colnom konaní v jednoduchých prípadoch, rozhodovanie o priestupkoch v pôsobnosti colných orgánov v blokovom konaní, rozhodovanie o colnom konaní napr. prepustenie tovaru do príslušného reţimu, rozhodovanie o colných priestupkoch v rozkazovom konaní a v rozhodnutí na mieste, rozhodovanie v prípadoch prepúšťania tovaru v dovoze, vývoze a tranzite, vym. cla daní a iných platieb a rozhodovanie o určení colnej hodnoty v jednoduchých prípadoch. Z obrazového a zvukového záznamu zo dňa
4. októbra 2008 (súbor označený VTS-01.
5. VOB) ako aj zo dňa
6. novembra 2008 a z prekladu zvukového záznamu, vyhotoveného prekladateľkou JUDr. L. K. dňa
7. októbra 2009, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţalobca sa konania uvedeného v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa skutočne dopustil. Z obrazového záznamu a z prekladu komunikácie z maďarského do slovenského jazyka je zrejmé, ţe ţalobca dňa
8. októbra 2008 o 19.54,30 hod. vstúpil do miestnosti určenej na vykonávanie osobných prehliadok, 6Sţo 194/2010 7 v ktorej uţ boli prítomní Bc. Z. M., A. B., L. M. a A. P. ukazujúca v tom čase na tovar uloţený pod pultom v sluţobnej miestnosti, ktorý bol odobratý cestujúcim. Ţalobca bol teda svedkom toho, ţe A. P. ukladala spätne tento tovar pod pult v sluţobnej miestnosti a bol aktívny v spoločnej komunikácii o tom, ţe tento tovar nie je moţné odniesť autom ani vlakom. Časť tovaru sám uloţil do papierovej krabice nachádzajúcej sa na pulte v sluţobnej miestnosti. Z obrazového záznamu zo dňa
9. novembra 2008 vyplýva, ţe ţalobca spolu s colníkom A. B. doniesol do sluţobnej miestnosti dva kartóny cigariet, ktoré poloţili na stôl bez zaevidovania do príslušnej evidencie. Z prvotnej evidencie zaisteného tovaru, vedenej na Colnom úrade Michalovce, jednoznačne vyplýva, ţe tovar zaistený v dňoch
10. októbra 2008 a
11. novembra 2008, zaevidovaný nebol.

§ 227ods.

1 zákona o štátnej sluţbe colníkov, za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

§ 227ods.

4 citovaného zákona, oprávnený orgán hodnotí dôkazy

vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Náleţitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 230 ods. 1 aţ 4 citovaného zákona. Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu

§ 183ods.

1 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.8.2009, z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu v sluţobnom pomere. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní vykonaného dokazovania sa stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe na základe správnym orgánom zadováţených a vykonaných dôkazov bolo moţné dôvodne povaţovať konanie ţalobcu kladené mu za vinu za dostatočne preukázané. V konaní nebolo spochybnené, ţe išlo o dôkazy zadováţené a vykonané v súlade s ustanovením § 227 ods. 1 citovaného zákona a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 227 ods. 4 citovaného zákona, ktoré nasvedčovali tomu, ţe predmetné skutky sa stali tak, ako to uviedol správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Uvedeným konaním aj

názoru odvolacieho súdu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu

§ 183ods.

1 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.8.2009, pretoţe ţalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti tak, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. 6Sţo 194/2010 8 Odvolací súd, tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto

jeho názoru, sú náleţite a podrobne odôvodené, zdôrazniac zároveň, ţe ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, vznesenými v jeho odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, zhodne s názorom prvostupňového súdu uvádza, ţe v danom prípade záviselo len od úvahy správneho orgánu, či ţalobcu v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe colníkov dočasne pozbaví výkonu štátnej sluţby, alebo ho zo sluţobného pomeru

§ 183ods.

1 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.8.2009 prepustí, keďţe ustanovenie § 42 ods. 1 citovaného zákona, príslušnému správnemu orgánu neukladá obligatórnu povinnosť, aby svojím rozhodnutím dočasne pozbavil colníka výkonu štátnej sluţby, ak sa tento stane dôvodne podozrivým, ţe porušil sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, ţe spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby. Odvolací súd, nesúhlasiac s názorom prvostupňového súdu ako aj s názorom ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa o právomoci ţalobcu vydať rozhodnutie o zaistení, zhabaní alebo prepadnutí tovaru, keďţe táto rozhodovacia činnosť vyplýva z jeho opisu funkcie, im dáva do pozornosti, ţe ţalobca, ako samostatný colný referent, zaradený v súlade so zákonom o štátnej sluţbe colníkov do 3. platovej triedy, nie je

charakteristiky 3. platovej triedy, tvoriacej prílohu č. 1 citovaného zákona v znení účinnom do 31.8.2009, oprávnený vydávať rozhodnutia v prvom stupni správneho konania na príslušnom úseku colnej správy, nakoľko táto právomoc je daná,

charakteristiky platových tried aţ odbornému colnému referentovi, zaradenému do 4. platovej triedy. Toto pochybenie však

názoru najvyššieho súdu nemá vplyv na kvalifikovanie konania ţalobcu ako porušenie sluţobnej prísahy a sluţobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko nespochybniteľne preukázaná skutočnosť nezaevidovania zaisteného tovaru pri prehliadkach vykonaných v dňoch

1. októbra 2008 a
2. novembra 2008 za jeho aktívnej prítomnosti, je dostatočným dôvodom na takéto vyhodnotenie ţalobcovho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval námietky ţalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a súd prvého stupňa nepochybil, ak ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, postupujúc

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému z dôvodu, ţe

zákona na ich náhradu nemá nárok. 6Sţo 194/2010 9 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 25. mája 2011 JUDr. Jozef H a r g a š, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth