Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/233/2017 Identifikačné číslo spisu: 1215203320 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

konštantných názorov právnej teórie (Števček, M. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel, Komentár, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012 str. 169) a konštantnej judikatúry (V 3/1973, R 4/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 So 5/2009, 2 Cdo 261/2007, 6 MCdo 20/2012, 2 Cdo 128/2013) sa preto nielen

právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, ale aj v Civilnom sporovom poriadku platí, že pokiaľ strana sporu má určeného právneho zástupcu na celé konanie, doručujú sa všetky písomnosti len tomuto zástupcovi. Strane sporu sa doručujú len tie písomnosti, na základe ktorých je strana sporu povinná niečo osobne vykonať, pričom vtedy sa tieto písomnosti doručujú dotknutej strane sporu a aj jej právnemu zástupcovi. Súd prvej inštancie preto pochybil pri doručovaní uznesenia a založil tým procesnú vadu (vadu zmätočnosti) už v prvej inštancii súdneho konania tým, že rozhodnutie o odklade vykonateľnosti nedoručoval právnemu zástupcovi žalobcu. Táto procesná vada bola zhojená v dôsledku aktívneho postupu, konania a komunikácii právneho zástupcu žalobcu, nakoľko právny zástupca žalobcu, aj žalobca samotný, sa oboznámili s obsahom rozhodnutia o odklade vykonateľnosti po jeho nahliadnutí do súdneho spisu dňa

1. februára 2016 a v rovnaký deň právny zástupca žalobcu zároveň prevzal jeden rovnopis rozhodnutia o odklade vykonateľnosti zo súdneho spisu a následne v zákonnej lehote (
2. februára 2016) podal odvolanie proti uzneseniu o odklade vykonateľnosti. Dovolateľ popiera skutkové tvrdenie odvolacieho súdu uvedené v napadnutom rozhodnutí, že rozhodnutie o odklade bolo žalobcovi doručené
3. decembra 2015, ku ktorej skutočnosti dospel na základe potvrdenia o doručení písomnosti (doručenke) založenej v súdnom spise. Pre účely preukazovania pravdivosti údajov o doručení písomnosti sa uplatňuje zásada tzv. domnienky pravdivosti údajov uvedených na potvrdení o doručení písomnosti - doručenke ako verejnej listine v zmysle § 111 ods. 1 CSP. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že na predmetnej doručenke sa v jej predmete, t.j. v popise obsahu expedovanej zásielky uvádza nasledovné: „15C/73/205 vz.14 T/25/2“. V čase doručovania napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie doručoval stranám sporu aj iné písomnosti, a to predvolanie na súdne pojednávanie vytýčené na deň
4. februára 2016, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa
5. decembra 2015, t.j. v rovnaký deň, kedy malo byť

názoru odvolacieho súdu žalobcovi doručené rozhodnutie o odklade vykonateľnosti. Žalobcovi bola dňa

1. decembra 2015 však doručená iba jedna zásielka od adresáta Okresného súdu Bratislava II, ktorej obsahom bolo iba uvedené predvolanie na súdne pojednávanie, čo súhlasí s označením predmetu zásielky uvedeného na predmetnej doručenke („15C/73/205 vz. 14T/25/2“). Žalobca neeviduje vo svojej internej evidencii doručených poštových zásielok doručenie rozhodnutie o odklade vykonateľnosti. 3.
2. Žalobca namietal, že právne posúdenie a interpretácia právnej úpravy procesného postupu (doručovanie písomností) odvolacím súdom je nesprávne a v dôsledku tohto procesného postupu odvolacieho súdu, dôsledkom ktorého bolo odmietnutie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu o odklade vykonateľnosti, došlo k založeniu procesnej vady súdneho konania, ktorá sa prejavila vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázal na správnu interpretáciu ustanovení § 49 ods. 1 a § 168 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej ustanovenie § 49 ods. 1 O.s.p je všeobecným ustanovením o doručovaní akýchkoľvek písomností súdom stranám sporu,

ktorého v prípade, ak má strana sporu zvoleného právneho zástupcu pre celé súdne konanie, doručujú sa všetky písomnosti určené strane sporu výhradne jej právnemu zástupcovi, pričom strane sporu a aj jej právnemu zástupcovi sa doručujú len tie písomnosti, ktoré strane sporu ukladajú priamo niečo v súdnom konaní vykonať. Ustanovenie § 168 ods. 2 O.s.p. je osobitým špeciálnym ustanovením o doručovaní písomností stranám sporu súdom vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 49 ods. 1 O.s.p., pričom účelom ustanovenia § 168 ods. 2 O.s.p je vymedzenie okolností, kedy je súd povinný doručovať uznesenia ako formu súdneho rozhodnutia stranám sporu a kedy takúto povinnosť nemá. 3.2.

názoru dovolateľa odvolací súd nesprávne posúdil postup súdu prvej inštancie, kedy

jeho názoru sa rozhodnutie o odklade malo doručovať len žalobcovi, lebo bolo voči nemu prípustné odvolanie, a to bez zohľadnenia skutočnosti, že rozhodnutie nebolo vôbec doručované žalobcovi a skutočnosti, že žalobca bol zastúpený právnym zástupcom pre celé súdne konanie. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov dovolacieho konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu a žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia obdržal

jeho evidencie koncom decembra 2015 a zrejme rovnako aj žalobca, čo vyplýva zo súdneho spisu. Argumenty žalobcu navodzujúce stav, že zásielka z decembra neobsahovala rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, ale iné dokumenty, považuje za zavádzajúce. Spochybňuje e-mailovú komunikáciu predloženú žalobkyňou, ktorá nijako nepreukazuje skutočnosť, že zásielka súdu prvej inštancie neobsahovala predmetné uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia.

1. Žalobca sa v replike podrobne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k jeho dovolaniu. Trval na tom, že súd prvej inštancie nedoručoval rozhodnutie o odklade vykonateľnosti právnemu zástupcovi žalobkyne, hoci žalobca mal v konaní o obnove konania riadne ustanoveného zástupcu, ktorá skutočnosť vyplýva zo súdneho spisu. Rozhodnutie sa preto muselo doručiť právnemu zástupcovi žalobcu a lehota na podanie odvolania začala plynúť až od okamihu doručenia tohto uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý prevzal uznesenie zo súdneho spisu
2. februára
3. Odvolanie proti nemu podal
4. februára 2016, teda bolo podané včas. Ostatná argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní má podporný charakter k uplatnenému dôvodu dovolania a zhoduje sa s argumentáciou uvedenou v dovolaní.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.
7. Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

§ 420písm.

f/ CSP, z ktorého žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania, je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie ako oneskorene podané, t.j. bez meritórneho prejednania. Vzhľadom na to, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým sa konanie v danej veci skončilo, ide o procesné rozhodnutie, ktoré je prípustným predmetom dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Preto dovolací súd pristúpil k preskúmaniu existencie namietaného dovolacieho dôvodu. 8.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva. 8.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či došlo k dovolateľom tvrdenej vade zmätočnosti. 8.

1. Judikatúra najvyššieho súdu už za právnej úpravy účinnej do
2. júna 2016 dospela k záveru, že o znemožnenie realizácie procesných oprávnení ide tiež v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, v rámci ktorého sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď R 23/1994 a R 4/2003). Nadväzujúc na tento záver treba aj

súčasnej právnej úpravy za zásah do práva na spravodlivý súdny proces považovať nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého z určitého dôvodu odmietne odvolanie, i keď predpoklady pre taký postup neboli dané (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo 98/2017, 8 Cdo 171/2017 a 8 Cdo 179/2017). 9.

§ 49ods.

1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. 10.

§ 168ods.

2 O.s.p. uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkovi ukladá nejaká povinnosť.

1. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom na základe plnomocenstva zo dňa
2. júna 2015 (č.l. 41 spisu) pre celé konanie. Ak mal účastník zástupcu na celé konanie (§ 28 ods. 1 O.s.p.), súd bol povinný doručovať písomnosti iba tomuto zástupcovi (§ 49 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol teda splnomocnený na prijímanie zásielok. Táto zásada neplatí, ak má účastník v konaní osobne niečo vykonať, vtedy sa doručuje aj účastníkovi konania, v posudzovanej veci o takúto situáciu nešlo.
3. V posudzovanej veci zo spisu vyplýva, že súd zástupcovi žalobcu uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia nedoručoval, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v písomnom vyhlásení založenom v spise (č.l. 108 spisu), že právnemu zástupcovi žalobcu uznesenie expedované súdom nebolo. Uznesenie o odklade vykonateľnosti získal právny zástupca žalobcu, ktorý bol dňa
4. februára 2015 nahliadnuť do spisu a požiadal súd o vyhotovenie fotokópie tohto rozhodnutia, ktorú mu súd vyhotovil a odovzdal dňa
5. februára
6. Dňa
7. februára 2016 podal žalobca proti tomto uzneseniu odvolanie (viď obálka), ktoré odvolací súd vyhodnotil ako oneskorene podané po uplynutí odvolacej lehoty, pričom vychádzal z toho, že lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po doručení uznesenia (doručené
8. decembra 2015) a uplynula márne dňom
9. januára
10. Preto odvolanie podané právnym zástupcom žalobcu
11. februára 2016 (poznámka dovolacieho súdu - správne má byť uvedené
12. februára 2016), považoval za oneskorene podané. Odvolací súd zároveň konštatoval, že uznesenie o nariadení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu
13. marca 2016 a proti nemu odvolanie nepodal.
14. Ako už bolo uvedené, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie (§ 49 ods. 1 O.s.p.), začína odvolacia lehota plynúť od doručenia rozhodnutia jeho zástupcovi. Preto aj v posudzovanej veci začala žalobcovi plynúť odvolacia lehota až doručením uznesenia jeho právnemu zástupcovi, t.j.
15. marca 2016, kedy došlo k riadnemu a predpisom vyhovujúcemu doručeniu uznesenia. Odvolanie, ktoré podal žalobca, resp. jeho právny zástupca
16. februára 2016 (po tom, čo si zadovážil zo súdneho spisu fotokópiu predmetného uznesenia, resp. keď sa dozvedel o obsahu samotného uznesenia o odklade vykonateľnosti),

názoru dovolacieho súdu treba považovať za účinne podané, aj keď k nemu došlo ešte pred doručením uznesenia, teda ešte pred začatím plynutia odvolacej lehoty (viď Zborník IV s.764).

1. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené konštatuje, že pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané, dopustil sa procesnej vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň jeho dôvodnosť (§ 431 ods. 1 CSP).
2. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže

povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 449 ods. 2 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

1. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.