Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/200/2017 Identifikačné číslo spisu: 2111223857 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. 8. Podľa právneho stavu účinného v čase podania dovolania bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 OSP). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzovalo ustanovenie § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP.

1. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, dovolanie ale nesmeruje proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených § 239 ods. 1 a 2 OSP.
2. Rozhodovacia prax dovolacieho súdu sa do
3. júna 2016 ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné napadnúť iba z dôvodov relevantných v zmysle § 237 ods. 1 OSP (

judikát R 34/1995). V dovolaní neboli namietané procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ OSP. Zostalo preto posúdiť, či v konaní nebola žalovanej odňatá možnosť pred súdom konať. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP išlo v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa strane sporu znemožnila realizácia jej procesných oprávnení.

1. Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalovanej nebola odňatá možnosť konať pred súdom a teda nedošlo k vade konania vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ OSP. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa, ale aj z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že súdy pri posudzovaní veci nevychádzali z rozdielnych právnych predpisov. Obidva súdy totiž posudzovali otázku, či konanie z dôvodu nezloženia preddavku na trovy konania malo byť alebo nemalo byť zastavené z hľadiska ustanovenia § 141a OSP. Nebol preto daný dôvod na to, aby odvolací súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k možnému použitiu právneho predpisu, ktorý pri doterajšom rozhodovaní veci nebol použitý (a je pre rozhodnutie veci rozhodujúci). Nebolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby v rámci ustanovenia § 213 ods. 2 OSP oboznamoval strany o svojom (inom) výklade ustanovení, z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie a vyzýval ich na vyjadrenie sa k nemu. Pokiaľ teda odvolací súd v predmetnej veci tak neurobil, neodňal tým žalovanej možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ OSP. Za týchto okolností nemožno uvažovať o tom, že v predmetnej veci došlo k takému procesnému postupu súdu, ktorý by mal za následok odňatie tých procesných práv, ktoré právna úprava priznáva účastníkovi konania za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (porovnaj aj rozhodnutie dovolacieho súdu z
2. januára 2013 sp.zn. 6Cdo/280/2012).
3. Žalovanou namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladala (

R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016; v predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, preto uplatnenie druhej vety tohto stanoviska neprichádza do úvahy. 13. K vyššie uvedenému treba pripomenúť konštatovanie ústavného súdu, že „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladalo vadu konania podľa § 237 písm. f/ OSP“ (

IV. ÚS 196/2014).

1. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
2. Dovolací súd záverom poukazuje na právne účinky Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
3. mája 2016 sp. zn. PL ÚS 30/2015, na základe ktorého ustanoveniami § 141a OSP vyhlásením tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť, a na to, že nový procesný predpis (CSP) neobsahuje ustanovenie podobné ustanoveniu § 141a OSP.
4. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania sa rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17.Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.