1 Trestného zákona a iné prejednal dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky podané proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tos/67/2020, z 26. augusta 2020 a takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku, uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tos/67/2020, z 26. augusta 2020, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2 Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 53 ods. 6 Trestného zákona, § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku a § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku v neprospech obvineného Q. V.. II.
2 Trestného poriadku uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tos/67/2020, z 26. augusta 2020 zrušuje. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I uznesením, sp. zn. 1Nt/26/2019, z 25. júna 2020 (č. l. 112- 114) rozhodol tak, že -
1 Trestného zákona zamietol návrh obvineného Q. V. na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia; -
6 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený neplní obmedzenia a povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia, ktorý mu bol uložený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Nt/189/2019, z 30. septembra 2019, právoplatného toho istého dňa a marí výkon jeho kontroly technickými prostriedkami; -
6 Trestného zákona premenil trest domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 452 (štyri sto päťdesiat dva) dní a -
6 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odsúdeného zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 3Tos/67/2020, z 26. augusta 2020 (č. l. 153 - 161) rozhodol tak, že
a), ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie okresného súdu vo výroku o zaradení obvineného do ústavu na výkon trestu a
6 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že ostatné výroky sťažnosťou napadnutého uznesenia zostávajú nedotknuté. Proti uzneseniu krajského súdu podala v prospech obvineného dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky s poukazom na naplnenie dôvodov dovolania
2, ods. 3 Trestného poriadku, argumentujúc nasledovne: ,,Súd rozhodol o premene zvyšku trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 452 (štyristo päťdesiatdva) dní, teda výkon trestu domáceho väzenia súd u odsúdeného zohľadnil ako riadne vykonaný až do dňa
evidencie ZVJS nastúpil odsúdený V. na výkon trestu
2 Trestného poriadku, nakoľko svojim charakterom je najbližšie rozhodnutiam, ktoré mal zákonodarca na mysli v tomto ustanovení. S pripustením analógie v prospech páchateľa je tak možné rozšíriť okruh vymenovaných typov rozhodnutí a docieliť tak odstránenie formálnej prekážky prípustnosti dovolania. Zmena Trestného zákona vo vzťahu k premene trestu domáceho väzenia bola realizovaná novelou zákonom č. 78/2015 Z. z. s účinnosťou od
evidencie ZVJS nastúpil odsúdený V. na výkon trestu 18. marca 2021, ktorá má
evidencie predpokladaný koniec
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tos/67/2020, z 26. augusta 2020 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 53 ods. 6 Trestného zákona v neprospech obvineného Q. V., -
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tos/67/2020, z 26. augusta 2020 zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, -
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol". K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril obvinený Q. V. (č. l. 292 a nasl. spisu), ktorý skonštatoval, že sa pripája k dovolaniu podaného v jeho prospech ministerkou spravodlivosti, bezodkladne žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky o jeho prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím a nevyliečiteľnou chorobou a rozhodnutie napadnuté dovolaním považuje za, cit.: ,,zneužívanie právomoci verejného činiteľa na chránenej osobe". Obvinený sa k podanému dovolaniu vyjadril aj prostredníctvom obhajcu (č. l. 269 a nasl. spisu) - navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil dovolanie ministerky spravodlivosti ako podané proti prípustnému rozhodnutiu a oprávnenou osobou a tomu vyhovel. K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril prokurátor (č. l. 236 a nasl. spisu), ktorý uviedol v podstate nasledovné. ,, ... medzi rozhodnutiami, proti ktorým je možné podať dovolanie, nie je uznesenie ohľadom premeny trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody
6 Trestného zákona, pričom v dovolaním napadnutej veci ide o rozhodnutie nadriadeného súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa v časti zrušené a rozhodnuté v zrušenej časti nadriadeným súdom. Teda bolo podané dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V zmysle ustálenej súdnej praxe, ktorá sa aplikuje v týchto prípadoch, je okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie s účinnosťou od 1. septembra 2011 explicitne ustanovený v § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku; ďalšie druhy dovolaním napadnuteľných rozhodnutí, ktoré má na mysli slovné spojenie uvedené v návetí tohto ustanovenia ,ak tento zákon neustanovuje inak´, vyplývajú z § 371 ods. 2 Trestného poriadku s tým, že tieto môže účinne napadnúť len minister spravodlivosti; naproti tomu odsek 3 § 371 Trestného poriadku nerozširuje okruh ministrom spravodlivosti napadnuteľných rozhodnutí, ale rozširuje okruh dovolacích dôvodov, v rámci ktorých má minister spravodlivosti možnosť domáhať sa aj nápravy skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený (R 52/2016). Žiadny druh a metóda výkladu práva (právnej normy) neumožňuje prijať záver, že uznesenie o premene trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody
6 Trestného zákona (§ 435 ods. 3 Trestného poriadku), resp. rozhodnutie nadriadeného súdu o riadnom opravnom prostriedku podanom proti takému rozhodnutiu možno podradiť medzi rozhodnutia, proti ktorým je možné podať dovolanie. Rozhodnutie o premene trestu domáceho väzenia nemá charakter rozhodnutia vo veci samej a ide o rozhodnutie, ktorým súd rozhoduje o tom, či obvinený plnil obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia a či nemaril výkon kontroly technickými prostriedkami. Z uvedeného potom vyplýva, že takým rozhodnutím sa nerozhoduje o vine či nevine obvinenej osoby alebo iným meritórnym spôsobom o podanej obžalobe, a preto tento druh rozhodnutia ani zákonodarca nezaradil medzi rozhodnutia, proti ktorým je možné podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. Navrhujem, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí postupom
f) Trestného poriadku odmietol dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ... ak by si súd osvojil rétoriku ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky o upustení od doslovného jazykového alebo formalistického výkladu a zvolil si výklad zaručujúci ochranu základných práv za použitia analógie, viedlo by to k porušeniu zákona a porušeniu zásady stability a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdov, čo je v právnom štáte neprípustné a ústavne nekonformné". Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané včas (§ 370 ods. 1 veta druhá pred bodkočiarkou, ods. 2 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 371 ods. 2 Trestného poriadku) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné dovolanie v zmysle § 371 ods. 2 Trestného poriadku a dospel k záveru, že je dôvodné. S prihliadnutím na návetie § 368 ods. 2 Trestného poriadku (,,Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie) je zrejmé, že výpočet rozhodnutí ,,napadnuteľných" dovolaním nie je bezvýnimočný a absolútny. Trestný poriadok (ako ,,tento zákon") ,,ustanovuje inak" práve v § 371 ods. 2 Trestného poriadku (v prípade tam uvádzaného okruhu rozhodnutí, proti ktorým môže podať dovolanie len minister spravodlivosti). Dôvodom dovolania
2 Trestného poriadku môže byť aj akékoľvek porušenie ustanovení Trestného zákona alebo Trestného poriadku, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Najvyšší súd rozhodnutie o premene trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody, považuje čo do typovej charakteristiky za obdobné ako rozhodnutie o výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený (§ 50 ods. 4, resp. 52 ods. 1 a nasl. Trestného zákona). Rozhodnutie súdu o premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody je v tomto kontexte rozhodnutím o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený sui generis (tzv. ,,zostrený" podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
Trestného zákona). Trest domáceho väzenia svojou povahou a spôsob jeho „výkonu", primerane zodpovedá „výkonu" trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (bez pozbavenia osobnej slobody vo väznici), a preto ak zákonodarca opomenul v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku umožniť ministrovi spravodlivosti podať dovolanie aj proti rozhodnutiu o premene trestu domáceho väzenia na trest „nepodmienečný", a tak riešiť zistené porušenie zákona, analogické umožnenie podať dovolanie ministrovi spravodlivosti aj v takomto prípade považuje najvyšší súd za náležité a potrebné, pretože ním zistenú nezákonnosť by bolo možné napraviť už len prostredníctvom ústavnej sťažnosti, resp. udelením individuálnej milosti [viď Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy SR v spojení s § 473 a nasl. Trestného poriadku]. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak „napadnutým rozhodnutím", v zmysle § 371 ods. 2 Trestného poriadku je rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený je ním per analogiam aj rozhodnutie o premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody. Poukaz na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení, sp. zn. PLz. ÚS 3/2014, z
3 Trestného poriadku, je potrebné za dobu vykonaného trestu domáceho väzenia považovať celé časové rozpätie od faktického začatia výkonu tohto trestu (inštalácie technických prostriedkov) až po okamih, kedy nadobudne rozhodnutie o premene zvyšku trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody právoplatnosť, nehľadiac na prípadné bezpečnostné ,,incidenty", ktorých sa osoba vykonávajúca trest domáceho väzenia v čase jeho výkonu dopustila (čím najvyšší súd nesúhlasí s argumentáciou ministerky spravodlivosti, ktorá bezpečnostné incidenty ,,odpočítala" od celkového počtu vykonaných dní trestu domáceho väzenia). Sankciou za bezpečnostný incident je premena zvyšku ešte nevykonaného trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody a nie odpočítanie dní s bezpečnostným incidentom z dní vykonaného trestu domáceho väzenia. V prípade opačného výkladu by bol odsúdený vystavený ,,dvojitej" sankcii spočívajúcej jednak v ,,nezapočítaní" dňa, kedy malo dôjsť k bezpečnostnému incidentu do už vykonaného trestu domáceho väzenia a následne jeho započítaniu do zvyšku ešte nevykonaného trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody. Sankcia za neplnenie obmedzení alebo povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia alebo marenia výkonu kontroly technickými prostriedkami je expresis verbis vyjadrená v § 53 ods. 6 Trestného zákona a v § 435 ods. 3 Trestného poriadku a spočíva len v premene tohto trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto nemožno pripustiť aby sa zvyšok ešte nevykonaného trestu domáceho väzenia, v rozpore so zákonom, navyšoval o dni s bezpečnostnými incidentmi, pokiaľ zákonodarca takúto možnosť v zákone sám nepripustil. Trestný zákon ani Trestný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo ,,pozastaviť" plynutie doby výkonu trestu domáceho väzenia, preto že sa osoba vykonávajúca trest domáceho väzenia dopustila bezpečnostného incidentu. Odsúdený je povinný vykonávať (a v posudzovanej veci aj preukázateľne vykonával) trest domáceho väzenia až do okamihu, kým bolo právoplatne rozhodnuté o jeho premene na trest odňatia slobody a túto dobu je potrebné zohľadniť vo výroku uznesenia konajúceho a rozhodujúceho súdu formou tomu zodpovedajúcej výmery ,,premeneného" trestu odňatia slobody. Je pravdou, že táto skutočnosť môže mať pre súd aj komplikované dôsledky, avšak tým nie je nijak dotknutá povinnosť súdu zistiť ,,aktuálny" stav výkonu trestu domáceho väzenia, a to vrátane dňa predchádzajúcemu verejnému zasadnutiu v zmysle § 435 a nasl. Trestného poriadku. To isté platí aj pre sťažnostný súd, ktorý jednoducho nemá inú možnosť, než rešpektovať prípadné zákonne úplne súladné využitie práva obvineného podať proti uzneseniu
3 Trestného poriadku sťažnosť
ods. 5 citovaného ustanovenia. Odsúdený tak zákonným spôsobom logicky predĺži dobu výkonu trestu domáceho väzenia, čím fakticky skráti výmeru ,,premeneného" trestu odňatia slobody, na čo musí sťažnostný súd reagovať spravidla zrušením uznesenia súdu prvého stupňa za súčasného určenia novej výmery ,,premeneného" trestu odňatia slobody (napriek právne bezchybnému určeniu pôvodnej výmery zo strany súdu prvého stupňa). V trestnej veci obvineného nadobudlo uznesenie súdu prvého stupňa právoplatnosť v spojení s uznesením krajského súdu z
2 Trestného poriadku bol naplnený a dovolanie ministerky spravodlivosti vyhodnotil ako dôvodné a napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu bude znova rozhodnúť o sťažnosti obvineného Q. V. proti uzneseniu súdu prvého stupňa v zmysle vyššie vyjadreného právneho názoru najvyššieho súdu. Preto rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.