názoru súdu prvej inštancie ukončená odovzdaním do držby, čo sa preukázateľne u daných pozemkov a daných blokoch, konkrétne bloku III (spolu s blokmi IV, V, VI, VII) stalo. Pokiaľ teda po právnej stránke v k. ú. F. pre dané bloky prebehla komasácia platným spôsobom, platí právny stav vzniknutý
vykonanej komasácie, a nie stav
pozemkovej knihy. Dodal, že komasáciu parciel je potrebné považovať za určitú právnu skutočnosť pre usporiadanie vlastníckych vzťahov, čím sa menia všetky vlastnícke vzťahy, vzniknuté pred vykonanou komasáciou. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že vo vzťahu k pozemkom tvoriacim predmet sporu, označeným ako komasované parcely 5526 o výmere 6.613 m2, KH 0682 k. ú. F. a 5527 o výmere 4.120 m2, KH 0683 k. ú. F., platí komasačný stav a preto návrhu vyhovel v celom rozsahu. 2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 11 Co 88/2017 z 26. marca 2019
1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobcom 1/ až 5/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd dal do pozornosti, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, pričom aj odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Dal do pozornosti, že základnou prejudiciálnou otázkou pre rozhodnutie sporu bolo, či v katastrálnom území, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, za ktorých vyvlastnenie sa vyplatená peňažná náhrada nachádza v súdnych úschovách, prebehla komasácia, či táto komasácia bola riadne ukončená tak, aby na jej základe došlo k zmene vlastníckych vzťahov. Uviedol, že žalobcovia 1/ až 5/ sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ preukazujúc, že komasácia v predmetnom katastrálnom území bola riadne ukončená a nastali účinky komasácie, zatiaľ čo podstatou odvolacích námietok žalovaných 1/ a 2/ je tvrdenie, že komasácia nebola riadne ukončená, nedošlo k autentifikácii komasácie, pričom bez autentifikovaného Kombinatória B nemožno považovať komasáciu za ukončenú. Odvolací súd ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že komasácia sa v príslušnom katastrálnom území (F., obvod III.) začala a prebiehala. Zdôraznil, že pre účely komasácie bolo katastrálne územie F. rozdelené do viacerých obvodov, pričom nehnuteľnosti týkajúce sa predmetu konania boli zaradené do obvodu III. Pokiaľ išlo o jednotlivé fázy komasačného súdneho konania, dal odvolací súd do pozornosti, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že prebehlo konanie o prípustnosti komasácie, prípravné práce, ako aj meritórne konanie. Tretiu a záverečnú časť meritórneho konania tvoril právoplatný rozsudok o zásadných otázkach nového umiestnenia, pričom potom nasledovala ďalšia fáza komasácie - vykonávacie konanie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplynulo, že rozhodné z hľadiska účinkov komasácie je vykonávacie konanie, ktorého podstata spočívala v tom, že súd vyhlásil doterajší stav držby za zaniknutý a účastníkov uviedol do novej držby, čím bolo konanie skončené. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že autentifikácia spravidla nebola osobitným rozhodnutím, ale len súčasťou zápisnice z exekučného pojednávania, pričom postačovalo jej zachytenie v zápisnici tým, že existenciu zápisnice z 30. novembra 1948 vyvodil odvolací súd z viacerých nepriamych dôkazov.
názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní, či k autentifikácii komasácie došlo, bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že uvedená komasácia prebiehala v prvej polovici
f/ CSP a
1 písm. a/, b/ a c/ CSP a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu alebo zmeniť. Dovolatelia uviedli, že v zmysle § 194 ods. 2 CSP a s poukazom na to, že o otázke právoplatnosti komasácie už bolo rozhodnuté (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Co 229/2015 zo 6. apríla 2016, ktorým krajský súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 14 C 108/2009 tak, že žalobný návrh zamietol a v odôvodnení uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že v danej oblasti došlo k autentifikácii komasácie) bolo povinnosťou odvolacieho súdu na takéto rozhodnutie prihliadnuť a vysporiadať sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd zo zisteného skutkového stavu vyvodili nesprávne právne závery. Za nepravdivé označili tvrdenie odvolacieho súdu, že žalovaní údajne tvrdili, že bez autentifikovaného Kombinatória B nemožno považovať komasáciu za ukončenú a dali do pozornosti, že celú dobu tvrdili, že bez preukázania Kombinatória B nie je možné zistiť, k akým zmenám vlastníckych vzťahov došlo a bez preukázania týchto zmien vlastníckych vzťahov nie je možné rozhodnúť o nahradení prejavu vôle. Dovolatelia poukázali na to, že žalobcovia 1/ až 5/ nepredložili a neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali výsledky prípadne ukončenej komasácie. Konštatovali, že nie sú známe výsledky komasácie a nepoznáme, ktorý z účastníkov komasácie dostal, ktoré nové pozemky do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, nakoľko ide o Kombinatórium B, ktoré žalobcovia 1/ až 5/ nepredložili. Dovolatelia zdôraznili, že nespochybňujú, že zo strany súdu mohlo dôjsť k uvedeniu niektorých účastníkov komasácie do novej držby, avšak
dovolateľov v celom konaní nebola preukázaná nová držba, pretože neboli predložené najzákladnejšie podklady a to rozdeľovací plán
ktorého mal účastník vstúpiť do držby. Dodali, že netrvajú na formalistickom konaní a priebehu komasácie, požadovali len jediný doklad podstatný pre výsledok tohto sporu, a to operát, ktorý predstavoval rozdeľovací plán - rozdeľovacie operáty, ktoré boli opatrené autentifikačnou doložkou sudcu (Kombinatórium B) bez ktorého
dovolateľov nebolo možné o žalobe žalobcov 1/ až 5/ rozhodnúť a bolo potrebné žalobu zamietnuť. Dodali, že nespochybňujú, že mohlo byť vyhotovené tzv. Kombinatórium B, ale bez preukázania umiestňovacieho plánu s Elaborátom nového stavu nie sú známe výsledky prípadne právoplatne skončenej komasácie, bez ktorej nie je možné rozhodovať o nahradení vôle dovolateľov na vyplatenie finančných prostriedkov pre žalobcov 1/ až 5/. Napokon dovolatelia poukázali na to, že
žalobcov 1/ až 5/ časť pôvodných PK parciel bola predmetom komasácie, a časť ostala v pozemnoknižnom stave, pričom celá výmera uvedených pozemnoknižných parciel bola predmetom komasácie, a napriek tomu zostávajúca časť uvedených PK parciel zostala v stave pozemnoknižnom. Zostávajúci vlastníci/spoluvlastníci pôvodných parciel, ktorí zostali vlastníkmi/spoluvlastníkmi v pozemnoknižnom stave uvedených parciel, ktoré nemali byť predmetom komasácie však nemali žiadnu povinnosť vyplatiť finančnú náhradu tým pôvodným pozemnoknižným vlastníkom, ktorí už v pozemnoknižnom stave po komasácii nezostali ako spoluvlastníci a ani im neboli pridelené náhradné pozemky na základe výsledkov údajne právoplatne skončenej komasácie. Túto skutočnosť označili dovolatelia ako podstatu predmetného sporu.
názoru dovolateľov sa s uvedenou námietkou, ktorá je podstatou celého sporu, súdy nižšej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadali a túto skutočnosť absolútne odignorovali. 4. Žalobcovia 1/ až 5/ (ďalej aj ako „žalobcovia“) vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
ich názoru nevykazuje predpoklady na podanie dovolania
f/ CSP a súčasne sa nestotožnili s dovolateľmi ani v tom, že v konkrétnej veci je dovolanie prípustné z dôvodu
1 písm. a/, b/, c/ CSP, preto navrhli dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť a žiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 %. Žalobcovia spochybnili povinnosť odvolacieho súdu postupovať
2 CSP, pretože v prejednávanej veci neboli rovnaké skutkové zistenia, teda nemožno hovoriť, že na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom, bez primeraného odôvodnenia, by bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
názoru žalobcov dovolatelia opomenuli, že žalobcovia na preukázanie nimi tvrdených skutočností predložili súdu množstvo ďalších dôkazov na preukázanie ukončenia komasácie zákonným spôsobom, od ktorých je odvodený ich nárok. Žalobcovia ďalej dali do pozornosti, že okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, ktoré dôkazy považoval za významné z hľadiska predmetu sporu a dôsledne sa ku všetkým jednotlivým dôkazom vyjadril. Z tohto hľadiska vyhodnotili za nepravdivé tvrdenie dovolateľov, že nebolo možné zistiť, k akým zmenám vlastníckych vzťahov došlo, keď všetci účastníci konania si boli vedomí, kde sa ich pozemky po komasácii nachádzajú.
žalobcov si dovolatelia nesprávne vysvetlili, že by mal krajský súd v bode
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 7. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľov tvrdiacich, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľmi vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo. 8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú
právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od
názoru vec prejednávajúceho senátu konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou zmätočnosti. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. 13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z
názoru odvolacieho súdu neznamená, že nedošlo k autentifikácii komasácie. V odseku 34 napadnutého rozsudku odvolací súd poukázal na to, že práve komasačné hárky sú na Slovensku dokumentom, z ktorého sa zisťujú výsledky komasácie a súdna prax ich dlhodobo akceptuje ako dokument preukazujúci vlastníctvo ku komasovaným nehnuteľnostiam. V odseku 37 napadnutého rozsudku dal odvolací súd do pozornosti, že autentifikácia komasácie ako formálny predpoklad ukončenia komasácie musí byť posudzovaná vo vzájomnej súvislosti so splnením materiálneho predpokladu, a to, či došlo k uvedeniu účastníkov do novej držby a vstupu nových vlastníkov do tejto držby, pričom z predložených listinných dôkazov pre odvolací súd vyplynulo uvedenie účastníkov komasácie do držby náhradných pozemkov. Z odseku 39 napadnutého rozsudku vyplynulo, že z priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré boli v konaní žalobcami predložené, odvolací súd bez pochybností vyvodil, že komasačné konanie skončilo autentifikáciou nového stavu a uvedením účastníkov komasácie do držby. Skutočnosť, že nedošlo k prepracovaniu pozemkovej knihy nepovažoval odvolací súd za prekážku pre nadobudnutie vlastníctva novým komasačným vlastníkom, pretože komasácia predstavuje originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré prekrylo pôvodné pozemnoknižné vlastníctvo nehnuteľností. Uvedené časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie považuje dovolací súd za adekvátne zdôvodnenie záverov o preukázaní skončenia procesu komasácie jej autentifikáciou, a to aj bez predloženia tzv. Kombinatória B. 18.
c/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V prejednávanej veci žalovaní nepreukázali opodstatnenosť dovolania a porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, preto najvyšší súd ich dovolanie v tejto časti
c/ CSP odmietol. 19. Žalovaní vyvodzovali prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP namietajúc nesprávne právne závery súdov nižšej inštancie. 20.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 21. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 22. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania
1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
žalobcu riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľov odvolací súd riešil nesprávne. 23. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá
dovolateľov mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. 24. Dovolací súd konštatuje, že dovolatelia pri vymedzení dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 CSP nepostupovali, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedli konkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedli ako ju riešil odvolací súd a neuviedli ani to, ako mala byť táto právna otázka riešená správne, pričom konkrétnu právnu otázku nebolo možné vyvodiť ani zo samotného obsahu dovolania. K uvedenému dovolací súd dáva do pozornosti, že pri posudzovaní podania
jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje súdu obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 440-446). 25. Dovolatelia síce namietali, že súdy nižšej inštancie úplne odignorovali kľúčovú námietku tvoriacu podstatu sporu (viď odsek 11 tohto rozsudku), avšak žalovanými prezentovaná „kľúčová otázka“ z pohľadu dovolacieho súdu nebola otázkou od rozhodnutia ktorej záviselo rozhodnutie vo veci. Ako dovolací súd uviedol už vyššie, rozhodujúcu úlohu v predmetnom spore zohrala otázka posúdenia riadneho ukončenia komasácie v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti, za vyvlastnenie ktorých sa peňažná náhrada nachádza v súdnych úschovách. Túto oba súdy nižšej inštancie na základe vykonaného dokazovania posúdili rovnako a dospeli k totožnému záveru o tom, že platí právny stav vzniknutý
vykonanej komasácie a nie stav
pozemkovej knihy. 26. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje (ďalší) opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd z hľadiska úpravy a zamerania dovolacieho konania nie je tzv. skutkovým súdom, čo znamená, že nemôže formulovať nové skutkové závery a nie je ani oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdmi nižších inštancií, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Vyplýva to z ustanovenia § 442 CSP,
ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia (§ 191 ods. 1 CSP, § 378 ods. 1 CSP). Dovolacou námietkou, tak ako bola dovolateľmi prezentovaná, sa však dovolatelia v podstate domáhajú revízie skutkového stavu, čo nie je v dovolacom konaní prípustné. 27. Argumentácia dovolateľov vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
CSP,
názoru najvyššieho súdu, predstavuje iba polemiku s rozhodnutím odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, resp. ide o námietky, ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení a nesprávneho procesného postupu. Námietkam nesprávneho procesného postupu sa dovolací súd venoval vyššie (viď odsek 12 až 18 tohto rozhodnutia). Nesprávnym zistením skutkového stavu, prípadne len samou polemikou s rozhodnutím súdu nie je možné
Civilného sporového poriadku vymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových).
dovolacieho súdu takáto argumentácia v dovolaní dovolateľov absentuje. Dovolatelia sa de facto domáhali opätovného právneho posúdenia nimi tvrdeného skutkového stavu v ich prospech. Takéto tvrdenia nemožno považovať za právne otázky vymedzené zákonom predpokladaným spôsobom. 28.
f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 CSP až § 435 CSP. 29. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaných ani v tejto časti nie je prípustné, a preto ho odmietol
f/ CSP.
1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.