názoru súdu prvej inštancie žalobca ani nevedel. Svoje tvrdenie, že odo dňa prepisu odberateľa na žalovanú dňa 13.2.2012 boli na odbernom mieste vykonané fyzické odpočty dňa 18.9.2012 a 18.9.2013, kedy bolo meradlo skontrolované, pričom poškodenie zabezpečenia meradla zistené nebolo, žalobca nepreukázal - nepredložil žiaden doklad, že uvedené zabezpečenie nebolo poškodené. Uvedené poškodenie, ak nevykonával odpočet priamo zamestnanec SPP a. s. resp. SPP - distribúcia a. s., ale firma v rámci subdodávky, tak takéto poškodenie ani nezistí. Svedkyňa J. L.B. uviedla, že vykonáva realitnú činnosť a zaoberá sa predajom nehnuteľností a je pravdou, že bola so žalovanou v plynárňach a pred tým zisťovali stav plynu, vody a elektriny, ale zisťovali len čísla, plombami sa nezaoberali. Čísla a stav diktovala pánovi C., ktorý povedal, že stav a čísla sedia, ale sú tam porušené plomby aj na vodomere aj na plynomeri. Začiatkom roka išli nahlásiť do plynární stav a prepis na iného majiteľa - žalovanú a nahlásili aj porušenie plomby. Svedkyňa bola prítomná pri tom, ako pani z plynární volala nejakému pánovi a na lístok napísala telefónne číslo, ktoré dala pani C.. V plynárňach pri okienku nahlásili stav aj to, že je porušená plomba. Stav a prepisy boli opísané v starom roku, ale na plynárňach boli robené prepisy v novom roku. Svedok U. C., manžel žalovanej na pojednávaní uviedol, že prepis nehnuteľnosti v katastri bol v januári 2012. Začiatkom januára prišla pozrieť osobne aj na poškodené plomby realitná maklérka p. L.. On hneď volal na telefónne číslo, ktoré mu dala manželka, SPP - p. N. a ten uviedol, že posiela technika na druhý deň. Technik, keď sa dostavil, tak telefonoval a povedal, že žlté plomby sú v poriadku, ale svedok povedal, že nejde o plombu na číselníku merača, a on na to povedal, že vidí, že je porušená plomba, ale on to nemôže riešiť, ale že to posunie ďalej a príde to vyriešiť niekto iný. Na ďalší deň volal iný technik zo SPP, že plynomer zaplomboval a je to v poriadku. Prosil ho, aby ho počkal, že si to príde overiť, ale pracovník povedal, že má koniec pracovnej doby a nebude na neho čakať. Keď sa svedok vrátil z práce, plomba bola založená, držala na mieste a považoval to za vybavené. V roku 2014 prišli pracovníci SPP s tým, že potrebujú vymeniť plynomer a takisto chceli vidieť všetky plynové zariadenia v dome, tie im sprístupnil, spravil dokumentáciu a následne prišla informácia, že sa dopustili neoprávneného odberu plynu. Tá plomba
svedka vyzerala v poriadku. Svedok ďalej nevedel posúdiť, či to bolo zalepené provizórne, či držala plomba. Uviedol, že plynomer je na súkromnom pozemku, je voľne prístupný. 1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, § 54 ods. 2, § 54 ods. 3, § 488 Občianskeho zákonníka a § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Právny vzťah strán sporu posudzoval ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko v konaní vystupuje žalovaná ako spotrebiteľka a žalobca ako dodávateľ. Okresný súd mal za to, že sú splnené predpoklady pre liberáciu z objektívnej zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere plynu bez ohľadu na to, či uvedená skutočnosť bola ohlásená dodávateľovi plynu, alebo zmluvnej strane zmluvy o dodávke plynu. Protiprávnym úkonom je správanie, ktoré sa prieči právu. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona, zmluvy alebo inej právnej skutočnosti. Žalobca poukázal v žalobe na protiprávny stav ako na neoprávnený odber
1 písm. d) zákona o energetike.
súdu prvej inštancie nejde o neoprávnený odber, nakoľko merač zaznamenával odber, skutočnú spotrebu plynu. Žalovaná preukázala, že odber plynu na odbernom mieste je v jednotlivých rokoch konštantný a ak aj došlo k poškodeniu plomby, nedošlo k poškodeniu meradla na plynomeri. Meradlo na plynomeri meralo reálnu spotrebu, aj keď plomba bola poškodená. Žalobcovi ako dodávateľovi plynu nevznikla žiadna škoda a neexistuje žiaden dôvod, aby súd žalobe vyhovel. Nie sú naplnené všetky predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za škodu. Zároveň žalobca nepostupoval pri výmene meradla v súlade so zákonom, pretože nekonal do 10 dní po oznámení poškodenia plomby ako mu ukladá zákon a všeobecné obchodné podmienky, ale výmenu plynomeru odkladal o rok a pol. Žalovaná nahlásila problém s plombou na meradle už pri nadobudnutí nehnuteľnosti. Ak žalobca až po dvoch rokoch od nahlásenia vymenil plynomer, nesie plnú zodpovednosť za vznik škody, ak vôbec nejaká vznikla, keď okresný súd poukázal na to, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Súd prvej inštancie uviedol, že posudzoval uvedený právny vzťah a postupoval v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je slabšou stranou konania, preto je na žalobcovi preukázať, že došlo k neoprávnenému odberu a že vznikla škoda ako ustanovuje § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, ktorú žalobca tento nepreukázal a neodôvodnil. Žalobca nepreukázal vznik škody a nemôže preukázať ani príčinnú súvislosti medzi protiprávnym stavom a vznikom škody, preto nie sú naplnené všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti. 1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná.
ust. § 387 ods. 1 CSP. 2.1. Odvolací súd doplnil, že žalobca si vo vzťahu k žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody
1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, pričom vyšiel zo znaleckého posudku znalca I.. U. C., ktorý zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. 2.2. Zákon o energetike upravuje, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla aj ušlý zisk. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným
1 písm.
predpokladov zákona o energetike, automaticky však neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť z toho vyplývajúca nepostačuje na záver, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená. 2.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanej proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu uvedeného
1 písm. a) CSP, teda tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, resp. aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) v dovolaní namietal, že žalovaná nemá v tomto spore postavenie spotrebiteľky, pretože nie je so žalobcom v žiadnom zmluvnom právnom vzťahu. Predmetom konania je nárok na náhradu škody
osobitného predpisu, nie zmluvný nárok, od ktorého sa v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka odvíja postavenie spotrebiteľa v právnom vzťahu. Poukázal na to, že odvolací súd považoval konanie žalovanej za súladné s dobrými mravmi, ale neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a
dovolateľa takéto konanie nemožno považovať za liberáciu. Údaje o neoprávnenom odbere plynu sú všeobecne dostupné. Žalovaná preto mohla a mala vedieť, že poškodenie plynomera musí hlásiť inému subjektu ako je dodávateľ plynu (Slovenský plynárenský priemysel), a to žalobcovi. Nahlásenie poškodenia žalovaná ani nepreukázala (svedkovia C. a L. nie sú dôveryhodní). Za účelovú označil obranu žalovanej, že neoprávnený odber plynu nebol preukázaný. Ak by aj žalovaná teoreticky nahlásila údajné poškodenie meradla, nemôže sa bez ďalšieho zbaviť objektívnej zodpovednosti za poškodenie zabezpečenia meradla. Žalovaná, ak mala podozrenie na poškodenie meradla, mohla požiadať o úradné preskúmanie meradla plynu v zmysle § 76 ods. 8 zákona o energetike. V závere poukázal na nesúlad zápisnice z pojednávania zo dňa 03.12.2019 s jeho zvukovým záznamom, ktoré obsahujú iné výroky. 3.2. V ďalšej časti dovolania označil za nesúladnú s judikatúrou úvahu odvolacieho súdu: „Poškodenie zabezpečovacej značky meradla neznámou osobou síce znamená neoprávnený odber
predpokladov zákona o energetike, automaticky však ešte neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť z toho vyplývajúca nepostačuje na záver, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená.“ Dovolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/36/2018 a na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdbo/32/2018, 3Obdo/49/2019. 3.3. Aj záverom vyjadreným v bode 20. rozsudku sa odvolací súd
dovolateľa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Uviedol v ňom: „Je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal, že mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaná v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberala zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, kedy by samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo nárok na náhrady škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením bola ovplyvnená aj samotná funkčnosť meradla.“ Dovolateľ citoval z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/49/2019, v zmysle ktorého: „Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu
1 písm. d/ zákona o energetike postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla, a že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Pre naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu uvedenej v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je irelevantné, či následne bolo meradlo funkčné, alebo či zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Rovnako tak je irelevantné, či k neoprávnenému zásahu do určeného meradla plynu došlo zo strany odberateľa plynu alebo zo strany tretej osoby, nakoľko zákon v predmetnej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu konštruuje zodpovednosť odberateľa plynu ako objektívnu zodpovednosť (t. j. bez ohľadu na zavinenie).“ Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/102/
vyhlášky, čo je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Za irelevantnú označil skutočnosť, či žalovaná v období zisteného neoprávneného odberu za odobratý plyn riadne platila. V závere dovolateľ súdom nižších inštancií vytkol, že si zamenili skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu
1 písm. d) so skutkovou podstatou
1 písm. c) zákona o energetike. 4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu namietla jeho neprípustnosť z dôvodu, že
1 CSP možno dovolaním napadnúť riešenie právnej, nie skutkovej otázky. Žalobca sa v dovolaní opakovane venuje zisteniu a posúdeniu skutkového stavu odvolacím súdom napr. v otázke subjektu, ktorému mala žalovaná nahlásiť reklamáciu, skutočnosti, že žalovaná údajne nahlásenie reklamácie nepreukázala, nesprávnemu hodnoteniu výpovede svedkov súdom a pod. Uvedené skutkové otázky už boli predmetom posudzovania súdov dvoch inštancií, ktoré ich zhodnotili, právne posúdili, vyvodili z nich rovnaký záver a nemôžu byť predmetom opakovaného posudzovania dovolacím súdom ako „treťou inštanciou“. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje dovolateľ, nie sú aplikovateľné z dôvodu, že žalovaná pri nadobudnutí nehnuteľnosti vadu meradla zistila a reklamovala. Žiadne z rozhodnutí priložených k dovolaniu nerieši situáciu, kedy žalobca ako spoločnosť podnikajúca v energetike ignoruje reklamáciu zákazníka a následne od neho vymáha úhradu za neoprávnený odber
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Aj v prípade, ak by sa odvolací súd v rozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (napr. v otázke spotrebiteľského vzťahu, objektívnej zodpovednosti za škodu
zákona o energetike, existencie a určenia výšky škody a iných), právne posúdenie týchto otázok je vo vzťahu k prejednávanému prípadu irelevantné, keďže vo vzťahu k zásadnej otázke riešenej v predmetnom prípade, a to otázke liberácie v prípade, ak žalovaná vadu meradla zistila a reklamovala, neexistuje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. 4.1. Okresný a krajský súd správne ustálili vzťah medzi sporovými stranami ako vzťah spotrebiteľský. Hoci žalobca v dovolaní uvádza, že skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou nejde o spotrebiteľský spor, ustálila aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, neodkazuje na žiadne konkrétne rozhodnutie a žiadne takéto rozhodnutie ani nemožno nájsť vo verejne prístupných zdrojoch. Táto otázka
žalovanej zatiaľ nebola predmetom skúmania dovolacieho súdu. Vo všetkých rozhodnutiach, ktoré žalobca priložil k dovolaniu, je žalovaným právnická osoba, resp. fyzická osoba - podnikateľ a ani jedno sa nevenuje liberačným dôvodom v prípade objektívnej zodpovednosti
zákona o energetike. Z ustanovení § 2 písm.
žalovanej jednoznačne a bez najmenších pochybností vyplýva, že trh s plynom, ktorý zahŕňa aj distribúciu plynu je súčasťou trhového mechanizmu, pričom odberateľovi, fyzickej osobe vyplývajú práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré zahŕňajú nielen konečnú dodávku plynu, ale aj jej distribúciu napriek tomu, že odberateľ má uzatvorenú písomnú zmluvu iba s dodávateľom. V zmysle § 17 ods. 16 zákona o energetike pri vybavovaní reklamácií postupuje dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete
osobitného predpisu, ktorým je
odkazu zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Úprava reklamačného konania
zákona o ochrane spotrebiteľa sa priamo, v zmysle § 17 ods. 16 zákona o energetike, vzťahuje aj na reklamačné konanie u prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Odvolací súd správne na vzťah sporových strán a reklamáciu žalovanej aplikoval inštitút dobrých mravov, na ktoré priamo odkazuje úprava zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. § 4 ods. 8). 4.
ust. § 448 CSP zamietol dovolanie ako nedôvodné a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy dovolacieho konania.
CSP, dovolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom dovolania sa nemohol zaoberať časťami dovolania, v ktorých dovolateľ nesúhlasí so skutkovými závermi súdov nižších inštancií alebo so spôsobom hodnotenia dôkazov. Z rovnakého dôvodu sa dovolací súd nezaoberal ani tvrdením dovolateľa o nesúlade výrokov vyhláseného rozhodnutia v zápisnici o pojednávaní zo dňa 03.12.2019 a zvukového záznamu z tohto pojednávania (dovolateľ neuplatnil dovolací dôvod
f/ CSP). Navyše, dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). 7. Dovolanie
žalobcom uplatneného § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
2 CSP sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, teda, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 10. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie
jeho obsahu a v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z
1 písm. b) CSP. 11.
1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Dovolateľ pri argumentácii, že nie je ako distribútor plynu v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovanou, v dôsledku čoho táto nemôže mať postavenie spotrebiteľa, vychádzal z definície týchto pojmov zakotvených v § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pojem distribúcia plynu definuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike účinný od 01.09.2012 v § 2, časti
zákona o energetike nazvaného ako Ochrana odberateľa elektriny, odberateľa plynu a univerzálna služba odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa
osobitných predpisov má právo pri dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke plynu, keď pojem univerzálna služba definuje § 2 písm. a) bod 14 aj ako službu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorú poskytuje dodávateľ plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahŕňa súčasne distribúciu plynu a dodávku plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. 13. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 (v bode 49) poukázal na potrebu zohľadnenia skutočnosti, že odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveň postavenie spotrebiteľov, ktorému by mal zodpovedať aj ich vzťah k PDS (prevádzkovateľom distribučnej siete, pozn. dovolacieho súdu), ktorý je od základného vzťahu k dodávateľovi plynu odvodzovaný. Ústavný súd vysvetlil, že „Rozštiepenie dodávky plynu a distribúcie plynu bolo v zmysle prvého odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ďalej len „smernica“) vedené zámerom ponúknuť všetkým „odberateľom“ (pojem spotrebiteľ v smernici v tomto kontexte nezodpovedá slovenskej právnej úprave; kde to kontext vyžaduje, pri citácii smernice bude ústavný súd používať adekvátny pojem v úvodzovkách) v Európskej únii, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, konkurenčné ceny a vyššie štandardy služieb. Snahou bolo otvorenie trhu, ktorý umožňuje všetkým odberateľom slobodný výber svojich dodávateľov a všetkým dodávateľom slobodu zásobovať svojich odberateľov (tretie odôvodnenie smernice). Účinné oddelenie sietí od dodávateľských činností (tzv. unbundling) preto bolo vyvolané potrebou zabezpečiť splnenie týchto cieľov; nie zhoršiť postavenie spotrebiteľov (tentoraz vo význame spotrebiteľov ako slabšej strany). Vyplýva to aj z výslovne formulovaného odôvodnenia č. 48 smernice, v zmysle ktorého záujmy „odberateľov“ by mali byť stredobodom tejto smernice a kvalita služieb by mala byť ústrednou zodpovednosťou plynárenských podnikov. Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva „odberateľov“, pričom by mali byť transparentnejšie. Ochrana „odberateľa“ by mala zabezpečiť, aby všetci „odberatelia“ v širšom meradle Spoločenstva mali úžitok z konkurenčného trhu. Členské štáty alebo, ak tak ustanoví členský štát, regulačné orgány by mali presadzovať práva „odberateľov“. V bode 50 tohto nálezu ústavný súd uviedol, že pred unbundlingom dodávku a distribúciu plynu odberateľom zabezpečoval jeden a ten istý subjekt a vo vzťahu k spotrebiteľom išlo o spotrebiteľskú zmluvu, po unbundlingu sa distribúcia plynu odčlenila. Spotrebitelia uzatvárajú s dodávateľmi plynu najčastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu, z čoho je podstatné vyabstrahovať, že plnením cieľov smernice nemajú byť oslabené existujúce práva odberateľov. Ústavný súd akcentuje: „Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ
Občianskeho zákonníka, pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa spotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný cieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený.“ 14. Na základe zhora uvedeného, vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižších inštancií, z formulácie a odôvodnenia dovolateľom nastolenej právnej otázky, dovolací súd uzatvára, že okresný aj krajský súd otázku, či má žalovaná ako odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, odpovedali správne. Dovolanie je preto v tejto časti nedôvodné a dovolací súd ho
15. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu zakotvenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ v súhrne namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku objektívneho charakteru zodpovednosti žalovanej za škodu, otázku možnosti zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu a za poškodenie zabezpečovacej značky meradla plynu a otázku, či je dôkaznou povinnosťou poškodeného preukázať, že mu vznikla skutočná škoda, ktorú spojil s otázkou, či škodu možno nahradiť škodou určenou
vyhlášky (v podrobnostiach viď body 3.
1 písm. d) so skutkovou podstatou
1 písm. c) zákona o energetike. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odklonil pri riešení dovolateľom nastolených právnych otázok, označil rozhodnutia sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019 najvyššieho súdu a rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/102/2019 a 31Cob/36/
1 písm.
1 písm. c) zákona o energetike. 17. V právnej vete rozhodnutia publikovaného pod č. R 45/2019 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 5Obdo/32/2018) najvyšší súd (posudzujúc spor z neoprávneného odberu plynu medzi dvomi právnickými osobami) konštatoval, že: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Najvyšší súd v dôvodoch uviedol, že: „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu.
142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Na určenie množstva odobratého plynu tak nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon o energetike v § 59 ods. 3 predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“
osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
1 písm. d) zákona o energetike, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Ak možno skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody (či už
vyhlášky alebo
typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Ústavný súd zdôraznil, že: „Z logiky veci potom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody
vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda.
uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018 „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná
vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z
vyhlášky vyžaduje
ústavného súdu „najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť PDS skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Právna teória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej udalosti. ......Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. .......Ústavný súd podotýka, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné...... PDS musí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný (alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez týchto doplňujúcich zisťovaní všeobecný súd nemôže dospieť automaticky k záveru, že nie je možné ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie vykázané určeným meradlom. ......len samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom aj určovanie výšky škody
vyhlášky postupom
3 zákona o energetike pre zachovanie proporcionality zásahu do práva odberateľa vyžaduje zohľadnenie skutočností, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne vypočítaná výška škody (najmä historickým odberom na odbernom mieste a informáciami o spotrebičoch na odbernom mieste), k čomu môžu všeobecné súdy zohľadniť práve svoje moderačné právo, a ďalej sa odberateľ môže brániť aj prípadným preukazovaním spoluzavinenia zo strany PDS (najmä zanedbaním jeho prevenčných povinností aj
všeobecnej úpravy § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka, ktoré mu účinne umožňuje plniť jeho oprávnenie vyplývajúce z § 82 ods. 5 zákona o energetike)......“
1 písm. c) zákona o energetike. Rovnako z obsahu rozsudkov súdov nižších inštancií nevyplýva, že nesprávne právne posúdili zodpovednosť žalovanej za spôsobenú škodu ako zodpovednosť neobjektívnu. Okresný súd však posudzoval aj súlad správania žalobcu s dobrými mravmi a aj to, či neoprávneným odberom plynu žalobcovi vznikla skutočná škoda a dospel k záveru, že sú tu predpoklady pre liberáciu z objektívnej zodpovednosti. Odvolací súd už vo svojom skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí poukázal na to, že skutková podstata neoprávneného odberu plynu
1 písm. d) zákona o energetike je z pohľadu druhu zodpovednosti objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že nie je potrebné zaoberať sa otázkou, kto meradlo na odber plynu poškodil. Odvolací súd však poukázal na existujúcu možnosť liberácie, ktorá môže nastať len v prípade, ak odberateľ preukáže, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba alebo ak k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Následne odvolací súd (v bode 20. rozhodnutia) uviedol, že: „Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už neprenáša do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou určenou v zmysle citovanej vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pri tom v konaní netvrdil, že by žalovaná za odobratý zemný plyn riadne neplatila aj v období zisteného neoprávneného odberu. Všetky tieto okolnosti potom spochybňujú skutočnosť, že žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej škode vznikla škoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že by nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle citovanej vyhlášky.“ Odvolací súd teda zdôraznil, že je potrebné rozlišovať inštitút objektívnej zodpovednosti za vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
1 písm. d) zákona o energetike od posudzovania predpokladov nároku na náhradu (skutočnej) škody. 22. Pri skúmaní, či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je nevyhnutné zdôrazniť zásadnú vec. Rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019 aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 31Cob/36/2018 riešili problematiku neoprávneného odberu plynu
1 písm. d) zákona o energetike medzi dvoma podnikateľskými subjektami, teda obchodnoprávny spor. Neriešili spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (rovnako ani Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. 26Co/102/2019) tak, ako ho riešili súdy v prejednávanom spore. Už len z tohto dôvodu nemožno hovoriť o odklone súdov nižších inštancií od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Rovnako sa súdy v rozhodnutiach, na ktoré odkazuje dovolateľ, nevenovali otázke liberácie odberateľa plynu. Pokiaľ ide o ustálenie výšky škody, najvyšší súd v rozhodnutí R 45/2019 (5Obdo/32/2018) zdôraznil povinnosť nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z nákladov, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú výpočtom
vyhlášky na tento účel vydanej. Súdy nižších inštancií v prejednávanom spore vo vzťahu k ustáleniu výšky požadovanej náhrady škody dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno majúc za nepostačujúce formálne vykonanie fiktívneho odpočtu v zmysle vyhlášky, ktorej „ustanovenia sa použijú len v prípade, ak skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné.“ Súdy prihliadali aj na to, že žalobca netvrdil, že by žalovaná za odobratý zemný plyn riadne neplatila aj v období zisteného neoprávneného odberu. Odvolací súd sa (odhliadnuc od spotrebiteľského charakteru konania) ani v tomto smere neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Správnosť jeho úvah o potrebe ustálenia skutočnej, nielen všeobecne záväzným právnym predpisom prezumovanej výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a teda aj ich ústavnú udržateľnosť, medzičasom potvrdil ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 (v podrobnostiach viď bod 20. tohto rozsudku dovolacieho súdu). 23. Zhrnúc uvedené dovolací súd uzatvára, že pri zodpovedaní dovolateľom nastolených právnych otázok sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, preto je jeho dovolanie
1 písm. a) CSP neprípustné, čo je dôvod jeho odmietnutia
c) CSP. Vzhľadom na potrebu rozhodnutia aj o dovolateľom nastolenom dovolacom dôvode
1 písm. b) CSP ale dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP) ako celok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.