1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného S. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislava, sp. zn. 3To/61/2019, z 10. marca 2020 takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/61/2019, z 10. marca 2020 b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 2 ods. 7, § 293 ods. 5 a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného S. S.. II.
2 Trestného poriadku uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/61/2019, z 10. marca 2020 v časti týkajúcej sa obvineného S. S. zrušuje. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku obvineného S. S., nar. XX. C. XXXX v T., trvale bytom J. XX, XXX XX T., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Bratislava, berie do väzby z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Lehota väzby začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. 20. júla 2022 o 10.30 hod. a menovaný ju bude vykonávať v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave.
1 písm. b) Trestného poriadku žiadosť obvineného S. S. o nahradenie väzby písomným sľubom zamieta.
1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obvineného S. S. nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/9/2019, z 2. mája 2019 boli obvinení S. S. a O. P. uznaní za vinných zo spáchania zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustili na skutkovom základe, že sa po predchádzajúcej dohode v čase o 23:15 hod. dňa 02.02.2018 dostali do bytu poškodeného E. F. na J. K. č. XX v T., ktorý sa nachádza na 8. poschodí, a to takým spôsobom, že poškodenému predstierali, že mu poupratujú byt, na čo ich poškodený v tomto domnení pustil do svojho bytu, odkiaľ obvinení následne odcudzili 1 ks mobilný telefón značky LG G4c, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, spolu so SIM kartou v hodnote 189 eur, 1 pár botasiek zn. Nike čiernej farby spolu s pôvodnou krabicou v nezistenej hodnote, 1 ks vychádzkovú palicu s ozdobnou striebornou gravírovanou rúčkou v hodnote 50 eur, 1 ks ohrievač do zásuvky, čiernej farby v hodnote 30 eur, čím poškodenému E. F. spôsobili škodu vo výške 269 eur. Za to im bol uložený
4, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace; pričom obvinená O. P. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu
2 písm. a) Trestného zákona s minimálnym stupňom stráženia a obvinený S. S.
2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň
1 Trestného poriadku uložil súd týmto obvineným nahradiť škodu spoločne a nerozdielne poškodenému E. F., nar. XX. D. XXXX, trvale pobytom J. XX, XXX XX T., vo výške 269 eur. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolaní oboch obvinených rozhodol uznesením, sp. zn. 3To/61/2019, z 10. marca 2020 tak, že ich
Obvinený S. S. podal prostredníctvom obhajkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania
1 písm.
obvineného sa mal skutok stať inak, ako ho popisuje poškodený a namietal aj výšku spôsobenej škody. „Vzhľadom na vyššie uvedené došlo k porušeniu práva na obhajobu môjho klienta, ku konaniu na súde a k odsúdeniu v neprítomnosti môjho klienta napriek tomu, že na to neboli splnené procesné podmienky, a preto výrok napádaného rozhodnutia o vine a treste môjho klienta, o potvrdení viny a trestu môjho klienta je nezákonný, a preto navrhujeme napádané rozhodnutie zrušiť". K dovolaniu sa vyjadril prokurátor v podstate takto: „Obvinený sa verejného zasadnutia na Krajskom súde v Bratislave nezúčastnil, pretože bol zadržaný v inej trestnej veci v rámci prebiehajúceho prípravného konania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam ponechávam rozhodnutie na úvahe súdu. V dovolaní obvinený uvádza, že súdy sa pri svojom rozhodovaní prikláňali na stranu poškodeného, vychádzali len z výpovede poškodeného, ktorý nevedel súvisle opísať priebeh toho, čo sa dialo v byte poškodeného. Veci, ktoré mali byť ukradnuté, im dal poškodený sám od seba a poškodeného nemali v úmysle okradnúť. Skutok
vyjadrenia obvineného sa stal inak, ako ho popisuje poškodený a rovnako obvinený namieta aj výšku spôsobenej škody. V tejto súvislosti uvádzam, že dovolací súd je viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
1 písm.
1 písm. d) Trestného poriadku bol splnený. K dôvodu dovolania
1 písm. d) Trestného poriadku:
1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uvedený dovolací dôvod v kontexte trestnej veci obvineného nachádza svoj odraz v tom, že súd je povinný zabezpečiť obvinenému dodržanie všetkých jeho práv, ktoré mu ako obvinenému priznáva Trestný poriadok so zvláštnym dôrazom na právo obvineného na prejednanie jeho trestnej veci v jeho prítomnosti, teda v kontexte ústavných práv a práv zabezpečených medzinárodnými dohovormi, predovšetkým Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na jednej strane pritom stojí právo, no nie povinnosť obvineného zúčastniť sa prejednania jeho veci pred súdom, pokryté príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku o práve obvineného odmietnuť sa zúčastniť hlavného pojednávania či verejného zasadnutia o odvolaní, resp. právo obvineného výslovne požiadať súd, aby sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. V úzkej korelácii s uvedeným je naopak povinnosť obvineného rešpektovať zákonom stanovené pravidlá nevyhnutné pre vykonanie zákonného a spravodlivého súdneho konania za súčasného rešpektovania zásady rýchlosti a hospodárnosti trestného konania v úmysle zákonodarcu vyhnúť sa zbytočným prieťahom pri vykonávaní úkonov trestného konania, vrátania konania pred súdom. Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada vyjadrená v § 2 ods. 7 Trestného poriadku, a síce právo každého, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Trestný poriadok tak priamo nadväzuje na článok 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Naviac, právo obvineného na prejednanie veci pred súdom v jeho prítomnosti takisto vyplýva aj z článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorého dikciu je potrebné okrem iného vykladať aj tak, že každý, o právach a povinnostiach ktorého má byť v rámci konania pred súdom rozhodované, má mať v rámci práva na súdnu ochranu možnosť osobne sa na takom konaní zúčastniť; musí mu byť pritom reálne umožnená účasť na konaní, právo vyjadriť sa pred súdom k tomu, čo mu je kladené za vinu a k dôkazom, na ktorých je založená obžaloba. Z tejto zásady sú výnimky prípustné len za splnenia zákonom predpísaných tak formálnych ako aj materiálnych podmienok, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý súdny proces vyvolaný neprítomnosťou obvineného. Súdy musia zároveň zabezpečiť včasné a riadne doručenie predvolania spolu s termínom hlavného pojednávania obvinenému, pričom musia dôsledne zvážiť hodnovernosť ospravedlnenia neprítomnosti obvineného na hlavnom pojednávaní, resp. v odôvodnených prípadoch hlavné pojednávanie odročiť. Zároveň musia obvineného v zmysle predchádzajúceho odseku poučiť o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, a tak umožniť v plnom rozsahu realizovať jeho právo na spravodlivý súdny proces. Obvinený S. S. namietal, že verejné zasadnutie na Krajskom súde v Bratislave 10. marca 2020, kde bolo rozhodované (aj) o ním podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/9/2019, z 2. mája 2019 bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Dôvodil, že v čase konania verejného zasadnutia bol zadržaný ako podozrivý v inej trestnej veci. Najvyšší súd uvádza, že z právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom dovolacieho konania je zrejmé, že podmienky povinnej obhajoby v trestnej veci obvineného neboli dané. Rovnako tak je zrejmé, že boli splnené aj zostávajúce obligatórne zákonom ustanovené požiadavky podmieňujúce vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného. Pokiaľ mal obvinený za to, že v odvolacom konaní bolo vykonané verejné zasadnutie, aj keď na to neboli dané zákonné predpoklady, k tomu treba uviesť nasledovné:
1 Trestného poriadku predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.
4 Trestného poriadku deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, ktorá môže byť rozhodnutím priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú, alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.
3 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
4 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
6 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.
7 Trestného poriadku ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia, alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. V predmetnej veci nastala situácia, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II pod ČVS: ORP-1177/1-VYS-B2-2019 bol obvinený S. S. zadržaný ako podozrivý zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy
1, ods. 2 Trestného zákona, pričom k zadržaniu došlo
1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd dáva do pozornosti rozhodnutie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2011 publikované pod č. 6,
ktorého „obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť vznášať osobne a tiež prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde". V nadväznosti na to „odňatím tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného pre ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod
1 písm. d) Trestného poriadku. Uvedený nezákonný postup v sebe ale zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj
1 písm.
2 Trestného poriadku, ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody, uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
3 Trestného poriadku, dĺžka trvania väzby
odseku 1 alebo odseku 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní. Nakoľko obvinený S. S. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/9/2019, z
2 Trestného poriadku, bolo potrebné súčasne rozhodnúť o väzbe.
1 Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť
Pri rozhodovaní o väzbe postačuje reálna hrozba, že obvinený bude konať tak, ako to predpokladá príslušný dôvod väzby
1 písm.
3 Trestného poriadku pri tzv. opakovanej väzbe obvineného). Akceptácia opačného názoru by totiž úplne zbavila väzbu jej preventívneho a zabezpečovacieho charakteru, pričom každé rozhodovanie o väzbe sa odohráva v rovine pravdepodobnosti (teda v žiadnom prípade istoty, ako to nesprávne, aj keď nepriamo uvádza sudca pre prípravné konanie) ohľadne dôsledkov, ktoré môžu nastať, ak obvinený nebude držaný vo väzbe (obdobne I. ÚS 162/2016). Najvyšší súd konštatuje, že vo vzťahu k obvinenému je daný dôvod väzby
1 písm. c) Trestného poriadku predovšetkým s odkazom na to ako už pred Okresným súdom Bratislava II nebolo jednoduché zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní, čo viedlo súd prvého stupňa ku vydaniu príkazu na jeho zatknutie. Ďalej sa obvinený preukázateľne vyhýbal verejným zasadnutiam na odvolacom súde. Opomenuteľným nemôže ostať i fakt, že trestné stíhanie pre ktoré sa nakoniec nemohol zúčastniť verejného zasadnutia z 10. marca 2020, sa týkalo šírenia poplašnej správy v skoršom priebehu tohto konania. Z toho vyplýva, že nezáujem spolupracovať a otáznik visiaci nad jeho účasťou na verejnom zasadnutí po zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave, by obvineného mohlo viesť k ďalšej trestnej činnosti, eventuálne znovu v spojitosti s trestným činom šírenia poplašnej správy. Obvinený má tiež v registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky 4 záznamy a bol závislý na omamných látkach. To sám priznáva a nie je vylúčené, že by sa nesnažil dopustiť protiprávnej činnosti aj v súvislosti so zabezpečením návykových látok. Existuje teda dôvodná obava, že prepustením obvineného na slobodu by aj ďalej pokračoval v páchaní rovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti s cieľom zabezpečovania si vecí, či už ako prostriedkov na živobytie alebo pre užívanie drog, ku ktorým na závislosti sa hlási. Rovnako tak s ohľadom na jeho trestnú minulosť hrozí pokračovanie v protiprávnom konaní a obavu umocňuje aj trestné stíhanie vedené v inej trestnej veci, o to viac, že javí súvis s vecou touto. Všetky vyššie podrobne rozvedené skutočnosti
názoru najvyššieho súdu napĺňajú dôvody tzv. preventívnej väzby
1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd zároveň skúmal, či by väzbu obvineného bolo možné nahradiť písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm. b) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby
1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho.
1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby
1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
osobitného predpisu. Pokiaľ však ide o charakter a spôsob vykonania trestných činov vrátane toho, za ktorý je stíhaný v inej trestnej veci a osobu páchateľa, tiež s ohľadom na možnosť pokračovania v trestnej činnosti, najvyšší súd nepostupoval
1 písm. b), c) Trestného poriadku a nenahradil väzbu obvineného sľubom ani dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože by sa ním i spolu s uložením primeraných povinnosti a obmedzení, neodstránila obava z pokračovania obvineného v trestnej činnosti. S poukazom na spáchanú trestnú činnosť, ktorá sa kladie za vinu obvinenému, ako aj vyššie podrobne rozvedené okolnosti prípadu a jeho osobu, nemožno dospieť k tomu, že by prípadné nahradenie väzby označenými procesnými prostriedkami náhrady väzby malo svoj praktický účel. Preto rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.