1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného P. P.. P.. M. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda („ďalej len „okresný súd“) z 12. júna 2020 sp. zn. 1T/91/2019 bol obvinený P. P.. P.. M. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania
1, ods. 2 písm.
1 písm.
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4 a § 37 písm. h) Tr. zák. Tr. zák. bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku podal obvinený P. P.. P.. M. odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
D. podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., kde po uvedení R 6/2012, R 46/2007 namietal, že zo skutkovej vety rozsudku súdu I. stupňa nevyplýva spáchanie trestného činu výtržníctva a iba pri mimoriadne prísnom posudzovaní skutku by mohlo ísť o trestný čin výtržníctva v časti skutku spojenými s vulgárnymi nadávkami prítomným policajtom, nakoľko z Trestného zákona bola pomerne dávno vypustená skutková podstata verbálneho útoku na verejného činiteľa. Policajti sú titulom svojej funkcie a v dôsledku prijímania sankčných a iných rozhodnutí (napr. pokuty) často občanmi verbálne urážaní. Toto nijako neschvaľuje, keďže ide o protiprávne konanie, ale nie takej závažnosti, aby išlo o trestný čin. Následne uviedol: „Za neslušné správanie dovolateľa, prípadne ak ho SIS, ktorá bola v tomto prípade protizákonne činná a mala vytvárať nátlak na rozhodnutie súdov, považuje za bezpečnostnú hrozbu, mal byť tento administratívne vyhostený, nie však v rozpore so zákonom uväznený.“ Pri zločine vydierania absentuje
neho škodlivý následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu. Po citovaní § 189 ods. 1 Tr. zák. a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uviedol, že prítomnú policajtku nenútil rozhodnúť pod hrozbou, že by ju alebo policajnú budovu podpálil, ale poukazoval na podpálenie seba, čo potvrdil aj gestami. Akékoľvek sebapoškodzovanie, samovraždu ani konzumáciu drog nepovažuje
Trestného poriadku za protiprávnu. Poukázal na Jána Palacha, ktorý sa podpálil na protest proti socialistickému zriadeniu, pričom mu boli postavené busty ako mučeníkovi režimu. Pripomenul judikatúru R 48/1977,
ktorej hrozba násilia alebo inej ťažkej ujmy musí byť v intenciách trestného činu vydierania smerovaná k osobe odlišnej od páchateľa a na podporu svojho názoru citoval judikatúru R 1/1980.
nej to poukazuje na skutočnosť, že ak mu nevydajú povolenie, sám seba upáli a policajti budú mať mediálny problém z toho, že sa im pred úradom podpálil zúfalý klient, avšak
jeho názoru hrozbu samovraždy nemožno označiť za inú ťažkú ujmu v intenciách § 189 Tr. zák., nakoľko by policajtom hrozilo len disciplinárne potrestanie. Vyslovil názor, že jeho konanie preto nemohlo vzbudiť u prítomných obavu o život alebo zdravie, a teda rozhodnutie súdov prvého a druhého stupňa nie sú
neho v súlade s ústavou. Dal do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01 a III. ÚS 268/05 a poukázal na pripojené stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nie je pre súd záväzné. Preto navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil uznesenie odvolacieho súdu, nakoľko skutok
neho nie je trestným činom a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a vec prikázal Krajskému súdu v potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť. Súčasne navrhol, aby dovolací súd
4 Tr. por. rozhodol o prerušení výkonu rozhodnutia a nebol vzatý do väzby. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda vo svojom vyjadrení po zopakovaní priebehu doterajšieho konania, obsahu odvolania a analýze dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. uviedol, že súdy prvého a druhého stupňa neuverili obrane obvineného spočívajúcej v absencii jeho úmyslu a svoj názor opreli o vykonané dokazovanie založené na výsluchu svedkov, zabezpečených listinných dôkazoch a znaleckého dokazovania, ktoré jeho obranu v celom rozsahu vyvrátili.
prokurátora sa dovolateľ domáha opätovnej revízie a prehodnotenia skutkových zistení, čo považuje v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. za neprípustné. K trestnému činu výtržníctva pripomenul, že odvolací súd odôvodnil posúdenie skutku ako trestného činu v dostatočnej miere, keďže obvinený sa skutku dopustil na mieste verejne prístupnom kde bolo toho času prítomných 40 ľudí vrátané maloletých. Jeho správanie prekračovalo akúkoľvek rozumnú mieru, aj vzhľadom na predchádzajúci priebeh skutku je agresívne a absolútne neúctivé, a preto ho považuje za trestný čin tak, ako ho kvalifikoval súd. V závere navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c) Tr. por. zamietol z dôvodu nenaplnenia dôvodov dovolania. Poškodená X. Š.E. vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí. Po stručnom zopakovaní dovolacích námietok uviedla, že dovolateľ nevysvetľoval úpenlivo svoju prosbu, ale bol agresívny, hlučný, vulgárny a vykrikoval. Postupne začal byť viac agresívny a
nej jasne povedal „ja-akože on benzín-akože benzínom ukazoval oblievanie hlavy-akože obleje ty-akože moju osobu a ty big problem-akože mám veľký problém.“ Je teda vylúčené, že by chcel benzínom obliať seba a nie ju. Rovnako to pochopili aj prítomní kolegovia a ďalší svedkovia. Jeho agresívne správanie a vražený pohľad do očí nasvedčovalo vykonanie skutku o 6 dní, pričom túto dobu nevysvetlil. Úmysel podpáliť ju dokazuje aj skutok, ktorého sa dopustil toho istého dňa v meste Dunajská Streda v lekárni, kde mu pracovníčka odmietla vydať liek, na čo sa jej začal vyhrážať poliatím benzínu a podpálením. Tento skutok je zaznamenaný v knihe fonogramov a hlásení na Obvodnom oddelení Policajného zboru Dunajská Streda, keďže na miesto činu boli privolaní policajti. Pracovníčka lekárne bola v šoku, pre ktorý nebola schopná na druhý deň nastúpiť do práce, avšak trestné oznámenie nepodala z dôvodnej obavy o svoj život. Preto porovnanie s Jánom Palachom považuje za zarážajúce. Aj keď obvinený dával pri gestikulácii ruky nad svoju hlavu, akoby sa oblieval, keďže neovláda slovenský jazyk v dostatočnej miere, je nepravdepodobné, že by vedel inak vyjadriť jeho úmysel podpáliť ju. Jeho úmysel možno vidieť v agresívnom, arogantnom a provokatívnom správaní, z ktorého nič nenasvedčovalo tomu, že mal v úmysle podpáliť seba a tieto tvrdenia dovolateľa považuje za výmysel. Traumu zo zážitku spracováva dodnes. Rovnako za nezmysel považuje jeho tvrdenie o mediálnom probléme. Poukázala aj na skutok v lekárni, kde by lekárnička nemala mediálny problém. Jej neschopnosť nastúpiť druhý deň do práce nie je založený len na tom, že si to zle vysvetlila. Vzhľadom na uvedené nesúhlasí s argumentáciou obvineného o rozpore rozhodní súdov s ústavou, keďže táto zaručuje právo na ochranu života a majetku. Nakoľko sa k vyjadreniam prokurátora a poškodenej žiadna zo strán nevyjadrila, po odstránení nedostatkov predložil prvostupňový súd spis súdu dovolaciemu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a nie je daný dôvod na postup súdu
a), písm. b), písm. d), písm.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
ustálenej praxe dovolacieho súdu je vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu uvedeného v citovanom ustanovení § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: Obvinený v podanom dovolaní namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, s tým, že zo skutku vyplýva podpálenie seba a jeho nadávky príslušníkom polície sú len priestupkom. Najvyšší súd musí predovšetkým pripomenúť, že dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb. Z toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
12 Tr. por., keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného
1 písm. i) Tr. por. môže byť len nesprávne právne posúdenie skutku uvedeného v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré už nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Najvyšší súd po preskúmaní zistil, že v skutkovej vete výrokovej časti dovolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybne a celkom jednoznačne vyjadrené, že obvinený iného hrozbou bezprostredného násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - verejnom činiteľovi - príslušníkovi policajného zboru a súčasne sa dopustil slovne na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušností a výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal na chránenej osobe - verejnom činiteľovi (osobe v služobnom pomere). Uvedené vymedzenie samotného konania, a to vrátane špecifikovania jeho následku a príčinnej súvislosti medzi nimi, patrí spolu s ustálením konkrétnej formy zavinenia do okruhu skutkových (a nie právnych) zistení a záverov, ktoré sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené. Ich revízia v danom konaní preto neprichádza do úvahy.
1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
1 písm. h) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona.
1 Tr. zák. Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa
jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa
ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody
a § 336d, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.
1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
2 písm. d) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe. Dôležité je, že cieľ páchateľa musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. Hrozba inej ťažkej ujmy môže spočívať aj v hrozbe, že sa spôsobí ujma na zdraví, majetková ujma, závažná ujma na dobrej povesti, rozvrat manželstva a pod. Zo súdom ustálenej skutkovej vety teda vyplýva, že obvinený sa poškodenej opakovane vyhrážal sčasti verbálne a sčasti posunkami obliatím benzínu a veľkým problémom. Obvinený naznačil na prstoch 6 dní a následne jedným prstom ukázal na ňu a povedal „ty nedáš doklad” následne ukázal na seba a povedal „ja benzín”, potom rukou ukázal nad hlavu ako keby sa oblieval ukázal na ňu so slovami „ja benzín, ty veľký problém”, pričom tieto slová neustále opakoval, pričom následne sa jej zahľadel do očí a povedal „ja benzín, ty big problém, ty nedáš doklad, ty big problém.” Následne na príslušníkov Policajného zboru začal kričať „vy ste kokoti, vy ste rasistický kokoti”, vzápätí pristúpil k ďalšiemu príslušníkovi Policajného zboru P. Č., ktorému v tesnej blízkosti od tváre zakričal „ty si kokot, ty si rasistický kokot” a začal mu ústami cmukať pred tvárou a vyplazovať jazyk, potom opätovne pozrel na poškodenú X. Š. a opakovane na ňu zakričal slovami „6 dní ty big problém”, na čo budovu opustil. Z tohto dôvodu najvyšší súd nemôže vyhovieť námietke obvineného o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku v zmysle § 189 Tr. zák., resp. že skutok nie je trestným činom.
judikatúry výtržnosť v zmysle § 202 Tr. zák. (teraz § 364 Tr. zák.) je konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok a je pre ňu typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990). Keďže konanie obvineného narušilo verejný pokoj a poriadok, bolo voči inému hrubo neslušné, spojené s prejavom násilného charakteru a znížilo vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných, je ho možné v zmysle citovanej judikatúry klasifikovať
1 písm. a) Tr. zák. a keďže smerovalo voči chránenej osobe - verejnému činiteľovi, tak aj
ods. 2 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.