32C/306/2018-367, ktorým žalobe v celosti vyhovel. Súd totiž vychádzal z toho, že termín pojednávania žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vzal na vedomie dňa 23.09.
1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
ktorej nakoľko sám objektívne vzhľadom na svoj psychický stav nebol schopný podať včas návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, jeho právny zástupca v tejto súvislosti podal návrh na odpustenie zmeškania ihneď, ako to bolo objektívne možné, keďže plnomocenstvo mu síce žalovaný udelil už dňa 20.02.2020, no vzhľadom na množstvo úkonov, ktoré bol jeho právny zástupca nútený vykonať prioritne, nemožno v tomto smere posudzovať iba dátum udelenia plnomocenstva, ale treba zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti, vrátane skutočnosti, že v danom čase bol jeho právny zástupca na dovolenke v Turecku. Z ustanovenia § 122 C.s.p. totiž celkom jednoznačne vyplýva, že návrh na odpustenie zmeškania lehoty musí byť podaný najneskôr do 15 dní po odpadnutí prekážky. Pokiaľ
tvrdenia žalovaného prekážku predstavoval jeho psychický stav, ktorý mu (
jeho tvrdenia) objektívne bránil osobne podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania včas, udelením plnomocenstva dňa 20.02.2020 nepochybne táto prekážka odpadla a za tohto stavu je pracovná vyťaženosť (hoci aj v iných veciach toho istého klienta) či čerpanie dovolenky advokáta žalovaného celkom bez významu, nakoľko uvedené skutočnosti sa týkajú advokáta a nie samotného žalovaného, vo vzťahu ku ktorému treba okamih odpadnutia prekážky posudzovať. 8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opätovne uvádzal výklad k otázke ospravedlniteľných dôvodov zmeškania konania a konštatuje, že pojednávanie konané dňa 28.11.2019, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov, odvolací súd uviedol, že aj táto jeho argumentácia je z hľadiska správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie takéhoto návrhu, taktiež bez významu. Ani opodstatnenosť tejto argumentácie totiž nemôže žalovanému privodiť priaznivejšie rozhodnutie o podanom návrhu. Uvedené rovnako platí aj o argumentácii žalovaného v odvolaní týkajúcej sa pochybení jeho pôvodného právneho zástupcu, no tiež detailov psychického stavu žalovaného v relevantnom období (
lekárskeho nálezu MUDr. R. W.) a taktiež o námietke, že v konaní bol mimoriadne aktívny a prostredníctvom svojho predošlého právneho zástupcu uplatňoval a bránil svoje práva v maximálnej možnej miere. Z hľadiska posúdenia dodržania lehoty 15 dní na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je totiž aj táto otázka irelevantná. 8.1. Napokon
odvolacieho súdu nedôvodne žalovaný v odvolaní poukazuje aj na to, že ako spotrebiteľ je v spore slabšou stranou, a preto mal súd brať do úvahy jeho nevýhodnejšie postavenie, bol povinný uplatňovať zvýšenú ohľaduplnosť, keďže nielenže nebol právne zastúpený, ale objektívne a preukázateľne nedokázal uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany z dôvodu duševnej poruchy a nízkeho inteligenčného kvocientu. Uvedené okolnosti totiž síce možno vziať do úvahy (v niektorých prípadoch je to aj povinnosťou súdu), avšak v danom prípade, kedy žalovaný zmeškal dokonca aj lehotu počítanú od odpadnutia prekážky, ktorá mu v riadnom uplatňovaní jeho procesných práv mala brániť, by neodôvodnené uprednostňovanie práva a oprávnených záujmov žalovaného odpustením zmeškania lehoty alebo zrušenia rozsudku pre zmeškanie, hoci na to neboli splnené zákonom stanovené predpoklady, malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, čo je súd rovnako povinný zohľadniť. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, a preto, keď žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti ani právnu argumentáciu, ktorá by mohla správnosť záverov súdu prvej inštancie spochybniť, napadnuté uznesenie
1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., avšak žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď je nepochybné, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 9. Žalovaný podal proti predmetnému uzneseniu krajského súdu dovolanie. Osobitne poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave mal rozhodovať zároveň aj o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie avšak vo výrokovej časti uznesenia o potvrdení uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie chýba výrok odvolacieho súdu, akým spôsobom rozhodol aj o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný podal dovolanie proti napadnutému uzneseniu z dôvodu
f/ CSP nakoľko nesprávnym procesným postupom súdu znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho odvolací súd nerozhodol o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie, čím taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd nerozhodol o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie, čím taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Okresný súd Malacky ako prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie v hrubom rozpore s ustanoveniami CSP, nakoľko v danom prípade išlo o spotrebiteľský spor, v ktorom rozsudok pre zmeškanie vôbec nemohol byť vydaný. Okresný súd Malacky vydal rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalovaného aj napriek tomu, že mu to § 299 ods. 1 CSP výslovne zakazuje. V konaní sa prejednával spor o zaplatenie advokátskej odmeny medzi advokátom a klientom, ktorý je spotrebiteľom právnej služby vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb. V danom prípade išlo
dovolateľa o exces o úplné vybočenie zo zákona, pretože Okresný súd Malacky vydal rozhodnutie, ktoré vydať vôbec nemôže, pretože mu v tom bráni samotný CSP. Rozsudok pre zmeškanie je nutné považovať za rozhodnutie nulitné, pretože zákon jeho vydanie neumožňuje a orgán, ktorý ho vydal nemá zákonom danú právomoc takéto rozhodnutie vydať. 11. Z ustanovení § 277 ods. 2 CSP a § 365 písm. b/ CSP vyplýva, že opravné prostriedky proti rozsudku pre zmeškanie sú dva a to
názoru dovolateľa bez významu, či žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, z ospravedlniteľného dôvodu alebo nie, prípadne či boli alebo neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, ako sú uvedené v § 274 CSP, pretože súd ich v spotrebiteľskom spore, kde rozhoduje v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), vôbec aplikovať nemôže. Dovolateľ je presvedčený, že uvedený postup súdu, ktorý popiera zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces tým, že hrubo zasahuje do právnej istoty a v rámci nej do legitímnych očakávaní žalovaného ako strany v konaní, nemožno zahojiť tým, že ten istý súd prvej inštancie a následne aj súd odvolací zamietne žalovaným podané prostriedky nápravy s poukazom na to, že ich neuplatnil včas. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS 185/04, z ktorého vyplýva povinnosť všeobecných súdov uprednostniť zákonnosť a spravodlivosť pred formalistickým výkladom a aplikáciou práva. Vo veľmi podobnom duchu sa vyjadril aj Ústavný súd SR IV. ÚS 1241/
názoru dovolateľa by súdy mali samé na seba prevziať zodpovednosť za vydanie nezákonného rozhodnutia a takéto rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť pretože sa jedná o rozhodnutie nulitné, ktoré nemôže vyvolávať žiadne účinky. Dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu, že pri posudzovaní toho, či je namieste zrušiť rozsudok pre zmeškanie, nepoužil rovnaký meter, keď dôvodil, žeby predstavovalo neodôvodnené uprednostňovanie práva a oprávnených záujmov žalovaného. Odvolací súd nijako nevysvetlil prečo mu neprekáža porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému, do ktorého už súd prvej inštancie zasiahol a to tým, že vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol predmetom samotného prieskumu odvolacím súdom.
názoru dovolateľa je potrebné vykonať test proporcionality medzi intenzitou zásahu do právnej istoty oboch strán sporu, ktorá nevyhnutne nastane tak v prípade zrušenia ako aj nezrušenia rozsudku pre zmeškanie. Ako prvé kritérium je
názoru dovolateľa potrebné porovnať dôvody na zrušenie a nezrušenie rozsudku pre zmeškanie. 16. Ako druhé kritérium je potrebné zohľadniť časový faktor vzniknutej nezákonnosti, t. j. identifikovať, kedy a ako nezákonnosť vznikla a následne odstrániť jej pôvod. Ako tretie kritérium je
názoru dovolateľa potrebné posúdiť, či niektorá zo strán konania môže definitívne prísť o možnosť uplatňovať a presadzovať svoje subjektívne a hmotnoprávne nároky, resp. brániť sa voči takýmto nárokom. 17. Z vyššie uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky tri dovolateľom spracované kritéria testu proporcionality dovolateľ zastal názor, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje riešenie vzniknutého konfliktu práv oboch strán sporu, ktoré je objektívne šetrnejšie, odstraňuje samotný zdroj pôvodnej, primárnej nezákonnosti a zachováva žalobcovi možnosť naďalej uplatňovať a predsadzovať svoje subjektívne hmotnoprávne nároky, pričom nie je vylúčené, že v riadnom konaní môže byť znova úspešný. Porušením práva na spravodlivý proces je ak sa rozhodlo v zjavnom rozpore s právnou normou, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Dovolateľ podal dovolanie z dôvodu
f/ CSP pretože je presvedčený, že postupom krajského súdu a to konkrétne vydaním uznesenia o potvrdení uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorým odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie a teda nezrušil rozsudok pre zmeškanie, ktorý je zjavne nezákonný pre rozpor s § 299 ods. 1 CSP, čím oba menované súdy porušili ústavný princíp legality štátnej moci, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudkom zmenil napadnuté uznesenie o potvrdení uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a to tak, že sám rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tým spôsobom, že dovolací súd rozsudok pre zmeškanie zruší. Pre prípad, žeby sa dovolací súd nestotožnil s návrhom dovolateľa navrhol, aby dovolací súd
1 CSP v spojení s § 451 ods. 1 CSP uznesením zrušil napadnuté uznesenie o potvrdení uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie pre zmeškanie a eventuálne, aby dovolací súd
2 CSP v spojení s § 451 ods. 1 CSP uznesením zrušil buď aj priamo rozsudok pre zmeškanie alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
c/ CSP. 20.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 21.
CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 23. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Uvedené rozhodnutie podlieha preskúmaniu
CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí ( obdobne aj
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obdo/126/2019, 4Cdo/132/2020, 9Cdo/187/2020). 24.
dovolateľa je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný
f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že
názoru dovolateľa v napadnutom uznesení chýba výrok odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie. 24.
jeho presvedčenia tým, že došlo k vydaniu uznesenia o potvrdení uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (napadnuté uznesenie krajského súdu) a tým, že odvolací súd zároveň nerozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, týmto postupom malo dôjsť k porušeniu práva na jeho spravodlivý proces.
Ďalej z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaný podaním zo dňa 18.03.2020 podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie vydaného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 32C/306/2018, odôvodnenie odvolania voči rozsudku pre zmeškanie uvádzal v bode III. podania. Žalovaný zároveň podaním zo dňa 18.03.2020 navrhol odpustiť zmeškanie lehoty - vo vzťahu k podaniu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a aj vo vzťahu k odvolaniu voči rozsudku pre zmeškanie.
názoru súdu, tu došlo k chybnému postupu, keď súd prvej inštancie v predkladacej správe nepredložil (neuviedol) odvolaciemu súdu na rozhodnutie aj odvolanie žalovaného čo do rozsudku pre zmeškanie. Takýto postup alebo takáto vada
názoru dovolacieho súdu nie je zároveň vadou, ktorá by v zmysle § 420 písm. f/ CSP mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces a teda zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Dovolací súd v tejto súvislosti precizuje, že tie dôvody, ktoré uvádza žalovaný v dovolaní, nemajú žiaden súvis s napadnutým rozhodnutím, pretože toto rozhodnutie od toho pochybenia nijakým spôsobom nezáviselo, a dovolanie nie je ani spôsobilé ho napraviť. Ostatnými námietkami dovolateľa, ktoré spochybňujú podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie sa dovolací súd nebude zaoberať, nakoľko tieto ešte neboli predmetom odvolacieho konania
b/ CSP. 31. Dovolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie po rozhodnutí o dovolaní v tejto veci, predloží odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý o odvolaní rozhodne. Z tohto dôvodu dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného postupom
c/ CSP. 32. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.