Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/181/2020 Identifikačné číslo spisu: 6317207808 Dátum vydania rozhodnutia: 28.07.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 106

Občianskeho zákonníka, ktorý má podľa neho upravovať dĺžku premlčacej doby a podľa § 104 Občianskeho zákonníka, ktorý má podľa jeho názoru upravovať začiatok jej plynutia. Tento právny názor odvolacieho súdu, ktorý bol pre jeho rozhodnutie určujúci, je však nesprávny, keď odvolací súd aplikoval nesprávny právny predpis (§ 104 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. zakladá tzv. priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia. Poškodený má možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody ako voči osobe zodpovednej za škodu, tak aj priamo voči tomuto poisťovateľovi. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pritom pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie, ako osoba, ktorá škodu spôsobila. Úpravu premlčania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi zákon č. 381/2001 Z. z. priamo neobsahuje, iba v § 15 ods. 2 uvádza, že na jeho premlčanie sa použije identická úprava premlčanie nároku voči osobe zodpovednej za škodu. V odkaze pod čiarou pritom slovne odkazuje na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Za stavu, keď § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. výslovne uvádza, že na premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z. z. platí rovnaká úprava ako voči osobe, ktorá škodu spôsobila a § 104 Občianskeho zákonníka úpravu premlčania náhrady škody neobsahuje, tak sa ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka na premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nevzťahuje. Aplikáciou ustanovenia § 104 vo vzťahu k premlčaniu nároku voči poisťovateľovi by totiž došlo k počítaniu začatia plynutia premlčacej doby odlišne ako voči osobe zodpovednej za škodu a teda v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (a aj § 106 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je podľa dovolateľa právny názor odvolacieho súdu, že začiatok plynutia premlčacej doby priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z.Z.

§ 104Občianskeho zákonníka, nesprávny.

Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

1. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhol odmietnuť, resp. zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Mal za to, že odvolací súd prijal správny právny záver, ktorý i odôvodnil. Dovolanie žalobcu vychádza zo skutočnosti, že odvolací súd na vzťah žalobcu ako poškodeného a žalovaného ako poistiteľa neaplikoval ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka upravujúci premlčanie nároku na náhradu škody. To však nie je pravda. Tak prvoinštančný ako aj odvolací súd striktne prijali záver, že premlčacia doba nároku žalobcu je dvojročná podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd správne aplikoval § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnom zmluvnom poistení aj s odkazom na § 106 Občianskeho zákonníka. Len s ohľadom na iný právny charakter vzťahu poškodeného k žalovanému aplikoval súčasne ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka o začiatku plynutia premlčacej doby - za rok od poistnej udalosti.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) zistil, že dovolanie je prípustné a preto v ďalšom skúmal, či je opodstatnené.
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
4. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.
6. Dovolateľ prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku vyvodil s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
7. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). 10.
8. Vo všeobecnosti dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
10. Dovolateľ vymedzil dôvod svojho dovolania, keď poukázal na to, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená otázka začatia plynutia premlčacej lehoty. Aplikáciou ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka, tak ako to urobili súdy vo vzťahu k premlčaniu nároku voči poisťovateľovi by totiž došlo k počítaniu začatia plynutia premlčacej doby odlišne ako voči osobe zodpovednej za škodu a teda v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (a aj § 106 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je podľa dovolateľa právny názor odvolacieho súdu, že začiatok plynutia premlčacej doby priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z.Z.

§ 104Občianskeho zákonníka, nesprávny.

1. Dovolací súd vzhľadom na uvedené, dáva v prvom rade do pozornosti uznesenie najvyššieho súdu z
2. marca 2022 sp. zn. 7 Cdo 252/2021, prijaté na ostatnom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa
3. júna 2022 na uverejnenie do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie : „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)“.
4. I keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu vznikla pri dopravenej nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti poisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).
5. Ako je zrejmé z obsahu § 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného a to rok po poistnej udalosti. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im dlhšie časové obdobie pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia. Nie je prijateľný výklad podaný dovolateľom, že by dochádzalo pri výklade, ktorý prijal odvolací súd k rozdielnemu posúdeniu začatia plynutia premlčacej doby, nakoľko podstatnou otázkou je, že uplatnený nárok predstavuje nárok , ktorý je hradený z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).
6. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, odôvodnené a v podrobnostiach sa s ním dovolací súd stotožnil.
7. Vzhľadom k skutočnosti, že judikatúrne (prijatím rozhodnutia do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) bola právna otázka (analogická), ktorú uplatnil dovolateľ ako dôvod prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vyriešená neskôr ako bolo podané dovolanie v tejto veci, dovolací súd uzatvára, že dovolanie dovolateľa považoval za prípustné, avšak za nedôvodné.
8. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.
9. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
11. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.