1 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej účinky sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to za situácie viazanosti súdu Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010
1 veta druhá O. s. p., ďalej vyhodnotil dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným v rade 2/ voči uplatnenej relatívnej neplatnosti Dohody za súčasného konštatovania, že súd nevidí rozpor s dobrými mravmi v uplatnení námietky premlčania zo strany žalovaného v rade 2/ a konštatoval nepreukázanie neplatnosti Dohody
Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, tak týchto záverov súdu prvej inštancie v Rozsudku sa odvolací súd v Uznesení, nedotkol. K momentu opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe žalobcov dňa
ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“), článku 1, 2 a 3 Základných princípov C. s. p., § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C. s. p., § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do
Bolo upozornené na to, že žaloba bola žalobcami podaná dňa
čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového. Platnosť samotného avalu (zmenkového ručenia) na zmenke aj v prípade preukázanej zabezpečovacej funkcie zmenky v nadväznosti na obsah Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke môže byť posudzovaná len
Zákona zmenkového a šekového, nie z hľadiska rozporu s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý prípadný rozpor zakladá len možnosť kauzálnych námietok zmenkovo zaviazaných osôb voči uplatnenému nároku zo zmenky, nie však neplatnosť samotného zmenkového ručenia, ktoré sa zakladá už len samotným podpisom ručiteľa na líci zmenky. Takéto námietky zo strany žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/
akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
nich nedostatočne vysporiadal s ich argumentáciou o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, v rovine ktorej argumentácie citovali v odvolaní § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 18 Zákona o rodine, § 19 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine. Zároveň uviedli základné charakteristické znaky pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu a namietali, že, „...Prvostupňový súd potom pochybil, ak pri zistení týchto skutočností o preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho účastníkov na neprospech nás žalobcov v rade
ktorého spornú zmenku, resp. platnosť zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie konania sp. zn. 10Zm/80/2010 nemožno opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 a teda nebolo možné dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, pričom súd prvej inštancie konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neplatnosti ani právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/, ani Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061“. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie dodal, že správne venoval pozornosť predchádzajúcej právnej úprave, za ktorej konanie začalo, a to § 80 O. s. p. a aj § 137 písm. c/ C. s. p., pričom žalobou, v zmysle tejto právnej úpravy možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
neho nenapĺňa kritériá pre konštatovanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v prejednávanej veci, ktorý je potrebné skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Pri posúdení konečného zmyslu rozhodnutia práve vo vzťahu k nesporným skutočnostiam, že námietky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči žalovaným 3/ a 4/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný v rade 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11, bolo možné len ťažko konštatovať priestor pre posudzovanie prizmy dobrých mravov v tejto prejednávanej veci, tak ako sa domáhali žalobcovia, ktoré posúdenie vo vzťahu k dôsledkom právoplatného zmenkového platobného rozkazu, bez ďalšieho, v tomto štádiu prvoinštančným a ani odvolacím súdom nie je možné konštatovať. Je zrejmá z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR, aplikácie záverov, ktorého sa odvolatelia domáhali, tak v prvoinštančnom konaní, ako i v odvolacom konaní, zásadná skutková rozdielnosť, zakladajúca dôvod pre odlišné závery v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, a to že žalovaní 3/ a 4/ rade, čo by avalisti, boli účastníkmi súdneho konania, výsledkom ktorého bolo právoplatné súdne rozhodnutie, a to právoplatný zmenkový platobný rozkaz, keďže žalovaní 3/ a 4/ rade námietky voči nemu nepodali.
odvolacieho súdu, v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, nebolo možné konštatovať ani neisté postavenie žalobcov, pretože ani prípadné určenie neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 a ani právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/, predsa nemá bezprostredný vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný na základe zmenky, na ktorej sú ako avalisti podpísaní žalovaní 3/ a 4, ktorí boli zmenkovým platobným rozkazom právoplatne zaviazaní. Odvolací súd len pripomína, že zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá zmenku podpísala. Odvolací súd zdôraznil, že určením neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, by sa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretože žalovaný 2/ rade by bol naďalej oprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky. Naliehavý právny záujem na určení je daný aj vtedy, ak je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Žalobcami požadované určenie nemôže posilniť, či upevniť ich právne postavenie, a tiež priamo neprivodí následky, ktoré uvádzali žalobcovia. „...Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na našej strane daný a preukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak.“ 16. Ohľadne odvolacej námietky spočívajúcej v nedostatočnom, nepresvedčivom odôvodnení poukazujúc zároveň i na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008 odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcov potvrdil
1 a 2 C. s. p. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj Spoločným stanoviskom (8/2015) občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (ďalej aj len „Spoločné stanovisko“) a dospel k záveru, že nemohol konštatovať jej vplyv na žalobcami namietanú vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie, nakoľko s prihliadnutím na celé obsahové znenie Spoločného stanoviska, je zreteľné, že sa týka vecí návrhov s uplatneným právom zo zmenky, pričom navrhovateľ sa v nich domáha priznania nároku s poukazom na zmenku, ktorou odôvodňuje existenciu dlhu žalovaného a tiež
bodu 1. pre všetky dotknuté konania je z hľadiska právnej úpravy spoločné to, že návrhy boli uplatnené
Nariadenia a „na celé prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EU s priamym účinkom“, ktoré skutočnosti nebolo možno stotožniť s prejednávanou vecou. Odvolací súd poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2011 z
nej napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko dané rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky procesného (§ 137 písm. c/ C. s. p.), i hmotného práva (§ 3 ods. 1, § 39 a § 145 ods. 1 OZ). Za podstatné a kľúčové právne otázky, od vyriešenia ktorých
dovolateľky závisel predmetný spor označila nasledovné právne otázky: 1/ či za zistených jedinečných skutkových okolností tohto prípadu má manžel, v prípade, keď sa domáha na súde neplatnosti Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového ručenia na zmenke, ak takýto záväzok na seba prevzal a zaviazal sa druhý manžel vtedy konajúci v bezprostrednej súvislosti v rámci podnikania právnickej osoby (ako jej konateľ), ak dôvodom tohto správania sa bolo zabezpečenie podmienok podnikania právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným, vo výške 73 409,24 eur bez súhlasu druhého manžela
1 OZ a bez oznámenia tohto kroku druhému manželovi v zmysle etických noriem zákona o rodine, noriem daných všeobecnými predstavami o správnom konaní ( dobré mravy spoločnosti), naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p., na určení neplatnosti týchto úkonov, 2/ sú úkony prevzatia ručiteľského záväzku v Dohode o vyplnení blankozmenky a zmenkového ručenia na zmenke, pri záväzných právnych názoroch vyplývajúcich
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pre všeobecné súdy z Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010, absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
1 v spojení s § 39 OZ (a)lebo relatívne neplatné pre rozpor s § 145 ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ v prípade, ak takéto záväzky prevezme na seba jeden z manžel v rámci podnikania právnickej osoby - s.r.o., ktorej je konateľom a spoločníkom na zabezpečenie jej chodu, pričom na toto ručenie ako fyzickej osoby vo výške viac ako 73 000,- eur neupozorní svojho druhého manžela a nevyžiada si vopred jeho súhlas, pričom takýmto konaním a záväzkom bezprostredne ohrozí bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM), pretože veriteľ zo zmenky sa môže uspokojiť i z toho majetku, čo je druhý manžel povinný strpieť, zvlášť za situácie, že tento zaväzujúci sa manžel okrem majetku v BSM žiadny iný vlastný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka veriteľa nevlastní, a že takéto úkony si vymienila banka ako inštitúcia znalá práva, podnikajúca najmä v tejto oblasti (zmenky) vybavená celým aparátom právnikom, pričom na tieto následky neupozorní ručiteľov - spotrebiteľov, a to jedine s cieľom vlastného prospechu, resp. ide v danom prípade nevyváženého pomeru účastníkov zmluvy, na základe ktorého jeden z manželov bez primeranej protihodnoty prevzal na seba neobyčajne veľké riziko, zriekol sa všetkých ochranných ustanovení obsiahnutých v Občianskom zákonníku a zaručil sa za riziko z podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným, z ktorej pojmovej definície je však takýto úkon a priori vylúčený, o rozpor s dobrými mravmi. 18. Ohľadne riešenia otázky jej naliehavého právneho záujmu dovolateľka v rámci tohto konania vyjadrila nesúhlas s právnym názorom súdov nižšej inštancie,
ktorého nie je daná jeho existencia na požadovanom určení, nakoľko splnenie povinnosti z právneho úkonu neplatnosti, ktorého sa domáha, je už jednak predmetom výkonu rozhodnutia dôvodiac, že k záväznosti podpisu zmenky, prípadne ručiteľského záväzku jej manželom sa nevyžaduje súhlas druhého z manželov odkazom na § 147 ods. 1 OZ,
ktorého pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
názoru dovolateľky rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa
nej súdy nižšej inštancie ignorovali právny záver vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý je možno aplikovať v tomto prípade poukazujúc zároveň na to, že
nej súdy: a/ nepovažovali prevzatie ručenia za úkon týkajúci sa spoločných vecí, b/ neskúmali rozpor s namietanými dobrými mravmi pri zohľadnení spôsobu podnikania druhého manžela, c/ súdy mali preukázané, že žalovaní 3/ a 4/ sami ako výluční vlastníci nevlastnia žiadny relevantný majetok mimo masy majetku BSM, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka banky, c/ zvolili jasne nesprávny a formalistický výklad bez zreteľa a na účel právnej normy (§ 145 ods. 1 a § 3 ods. 1 § 39 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené
dovolateľky ňou uvedená prvá právna otázka nebola doposiaľ riešená dovolacím súdom, pričom právny názor bol vyslovený len Ústavným súdom SR, ktorý sa však nepovažuje za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Rovnako argumentácia súdov nižšej inštancie ohľadne aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/16/2009 a odmietnutie prihliadnutia, resp. zváženia neskoršieho rozhodnutia Ústavného súdu SR, je
dovolateľky prekonaná a protiústavná. 19. V súvislosti s druhou nastolenou právnou otázkou týkajúcej sa rozporu dobrých mravov bolo dovolateľkou v rámci dovolania poukázané na všeobecnú definíciu dobrých mravov,
ktorej k rozporu s dobrými mravmi dochádza vtedy, keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so všeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom, pričom predmetný rozpor je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti strán v konkrétnom čase. Dovolateľka Dohodu o vyplnení zmenky a následne vystavenú zmenku považuje za absolútne neplatné
a § 3 OZ práve pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj preto, že svojim obsahom a účelom odporujú zákonu. Samotná zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. 1 druhá veta OZ. Konanie žalovaného 3/ a 4/, ktorí, či už vedome alebo nevedome zatajili vykonanie právneho úkonu - podpísanie Dohody, čím nekonali nielen v rozpore so zásadami hospodárenia v BSM vyjadrenými v § 145 ods. 1 OZ, ale jednoznačne a zásadným spôsobom takto konali aj v rozpore s dobrými mravmi, ktorých uplatňovanie v manželskom zväzku predpokladajú základné zásady vyjadrené v § 18 a § 19 Zákona o rodine. Súdom bolo vytknuté, že pri takej intenzite konania žalovaného 2/, 3/ a 4/, boli povinné z úradnej povinnosti prihliadnuť na právny úkon, ktorý sa javí ako zjavne absolútne neplatný od počiatku. Súdy potom pochybili, ak pri zistení týchto skutočností a preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho účastníkov na neprospech žalobcov 1/ a 2/ nekonali ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto právneho úkonu ako absolútne neplatného argumentujúc zároveň i Ústavným súdom SR, ktorý zhodnotil, že
neho ide nielen o relatívne neplatný, ale aj absolútne neplatný právny úkon priečiaci sa účelu § 145 ods. 1 OZ. Tvrdenie konajúcich súdov ohľadne toho, že v danej veci nie je daný jej naliehavý právny záujem na veci, pretože zmenka je platná a zmenkový rozkaz zmenky právoplatný a vykonateľný, označila za nesprávne. Uviedla, že výrokom žaloby sa ohľadom pripojenia ručiteľského žalovaných 3/ a 4/ na zmenke sa nedomáha neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti tohto právneho úkonu - prejavu vôle ručiteľov smerujúci k vzniku ich povinností z toho plynúcich. Podanie žaloby považuje za opodstatnené, nakoľko prejednávaná vec nie je vo vzťahu k významu potreby dovolania sa súdnej ochrany banálnou z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku vo výške 112 249,21 eur a jej vymoženie vo vzťahu k majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je likvidačné. Opodstatnenie jej právneho záujmu dôvodila potrebou generálnej ochrany jej ako žalobcu 1/ a zároveň žalobcu 2/ pred možným použitím súdneho rozhodnutia žalovaného 1/, či už ako exekučného titulu na vymoženie práva ale použiteľného vo vzťahu k iným jej právnym úkonom. Záverom bolo poukázané na vedené súdne konanie pod sp. zn. 17C/256/2011, ktorého predmetom je odporovateľnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy, kde na strane žalovaných vystupujú deti dovolateľky a žalovaného 3/ v dôsledku darovania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň zopakovala, že nemá žiadny iný právny prostriedok, keďže nebola účastníkom Dohody, zmenkovým ručiteľom, účastníkom konania o zaplatenie zo zmenky a ani povinná v exekúcií, ako zabrániť absolútne neprijateľným a likvidačným následkom na jej majetok a jej rodiny. 20. Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že
neho podané dovolanie nie je prípustné, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, pri ktorom jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá už v minulosti bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená dôvodiac rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26. novembra 2009. Žalovaný 2/ poprel akúkoľvek podobnosť, či dokonca analógiu prípadu porovnávaného v tomto konaní s prípadom prejednávaným v Náleze ÚS SR, na ktorý dovolateľka v tomto smere odkazuje.
neho nie je možné závery citovaného Nálezu aplikovať na predmetnú vec, nakoľko sa jedná o odlišné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu v rámci konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (pristúpenie fyzickej osoby k záväzku právnickej osoby) a konania č. 20CbZm/4/2013 (ručenie). Taktiež mal za to, že súdy nižšej inštancie správne rozhodli, keď dospeli k záveru ohľadne neosvedčenia naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov. Čo sa týka otázky dobrých mravov,
žalovaného 2/ sa práve dovolateľka so svojím manželom dopustila konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko spolu s manželom bez problémov a námietok prijala úver poskytnutý ním ako žalovaným 2/ za vopred dohodnutých podmienok, avšak keď už malo prísť k splneniu ich zmluvných povinností, začali konať spôsobom smerujúceho k napádaniu platnosti právnych úkonov. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p. veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. 23.
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 24.
1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 25.
1 a 2 C. s. p., dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 26.
p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 27. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne.
1 písm. b/ C. s. p. predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto otázku (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Zároveň, právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie a ani akademické otázky, ktoré nemajú súvis s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne záver súdu rozhodujúceho o jej dovolaní (porovnaj tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/28/2018 zo dňa 16. augusta 2018). 30. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p. je irelevantná. 31. Z dovolania vyplýva, že žalobkyňa 1/ pre prípustnosť dovolania
1 písm. b/ C. s. p. považovala za relevantné a pre rozhodnutie podstatné dve otázky (bližšie špecifikované v bodoch 17. až 19.), ktoré
nej v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu neboli ešte vyriešené. 32. Otázku č. 1 dovolateľka sformulovala v jednej vete tak, že žiada zodpovedať, „či za zistených jedinečných skutkových okolností tohto prípadu má manžel, v prípade keď sa domáha na súde neplatnosti Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového ručenia na zmenke, ak takýto záväzok na seba prevzal a zaviazal sa druhý manžel vtedy konajúci v bezprostrednej súvislosti v rámci podnikania právnickej osoby (ako jej konateľ), ak dôvodom tohto správania sa bolo zabezpečenie podmienok podnikania právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným, vo výške 73.409,24 eura bez súhlasu druhého manžela
1 OZ a bez oznámenia toto kroku druhému manželovi v zmysle etických noriem zákona o rodine, noriem daných všeobecnými predstavami o správnom konaní ( dobré mravy spoločnosti), naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP, na určení neplatnosti týchto úkonov,?“ V ďalšom texte dovolania svoju podstatnú argumentáciu založila najmä na rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010 argumentujúc tým, že ,,pri interpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak spoločník bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, s cieľom stať sa nerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto jeho konanie považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi“.
nej bolo zo strany súdov nižšej inštancie nesprávne, keď ignorovali vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedeného poprela právny názor, ku ktorému dospeli súdy nižšej inštancie spočívajúceho v neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko splnenie povinnosti z právneho úkonu - neplatnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha, je už predmetom výkonu rozhodnutia s doplnením, že k záväznosti podpisu zmenky, prípadne ručiteľského záväzku jej manželom nebol potrebný súhlas druhého z manželov dôvodiac § 147 ods. 1 OZ. 33.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 34.
1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 35.
2 OZ to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli
ustanovení § 143a , pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 36.
1 OZ na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. 37.
1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej ako ,,EP“) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. Účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
2 EP (účinného do 31. marca 2017, teraz § 35 ods. 2 EP) ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. 39.
1 EP (účinného do 31. marca 2017) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. 40.
1 EP (účinného do 31. marca 2017, teraz § 44 EP) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie
Civilného sporového poriadku . 41. Dovolací súd v prvom rade posudzoval, či dovolateľkou nastolená prvá otázka v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. spĺňa podmienku jej prípustnosti, ktorú má na mysli dané ustanovenie C. s. p., a to najmä, či bolo zo strany dovolateľky poukázané na právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne; ďalej, či konkretizovala, ako
jej názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť a označiť právnu otázku (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. 42.
názoru dovolacieho súdu, kľúčovou otázkou, od ktorej riešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu bola otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov. Dovolateľka zastáva názor, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového ručenia na zmenke žalovaným 3/ a žalovaným 4/ je daný, nakoľko jej manžel ako žalovaný 3/ postupoval v rozpore s § 145 ods. 1 OZ, teda bez jej súhlasu zrealizoval právny úkon, a to prevzatie ručiteľského záväzku za právnickú osobu, v ktorej vykonával funkciu štatutárneho orgánu, pričom uvedené malo/má zasiahnuť do ich majetkovej sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to poukazom na exekučné konanie sp. zn. EX 1291/2011, ktorého
jej tvrdenia, nie je účastníčkou a v rámci ktorého sú exekúciou postihnuté veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 43. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, na základe ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov, a to Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a úkonu zmenkového ručenia na zmenke žalovaným 3/ a žalovaným 4/. 44.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ustanovenie platné v čase podania žaloby) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:
p. (ustanovenie platné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 46. Právna úprava určovacích žalôb je obsiahnutá v ustanovení § 137 C. s. p., ktoré obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu (§ 80 O. s. p.) pomerne výrazne modifikovalo. Určovacie žaloby sú subsumované pod písm. c/ a d/ C. s. p. Rozlišujú sa klasické určovacie žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo, užívacie právo a pod.). Pri tomto type žaloby je procesnou podmienkou jej prípustnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorého obsah a význam je v súdnej praxi pomerne ustálený (napr. tento naliehavý právny záujem je daný vždy, ak ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu zo zapísaným stavom). C. s. p. zároveň výslovne upravuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. dedičský spor
2 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka - žaloba o určenie užívacieho práva k pôde z dôvodu spornosti užívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi o podporu, bez ktorej nemožno obnoviť konanie o priznaní podpory). Ďalej
d/ C. s. p. sa rozpoznávajú špeciálne určovacie žaloby. Jedná sa o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu (napr. neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, žaloba o určenie doby plnenia
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.