1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/80/2019, z 11. marca 2020 takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. Š.P. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/8/2016, z 28. júna 2019 bol obvinený M. Š. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že 1) odo dňa 02.12.2013 do 20.05.2014 v obci E. ako i na rôznych miestach v K. vylákal postupne pod zámienkou dovozu rôznych osobných motorových vozidiel z Nemecka a s nimi spojených administratívno-právnych úkonov od poškodenej A. E. finančné prostriedky v celkovej výške 19.000, - Eur, ktoré jej prisľúbil po predaji týchto vozidiel vrátiť, pričom dňa 02.12.2013 vylákal od nej sumu vo výške 14.000,-Eur, dňa 14.05.2014 sumu vo výške 3.000,-Eur a dňa 20.05.2014 sumu vo výške 2.000,-Eur, pričom v čase prevzatia týchto finančných prostriedkov vedel, že žiadny dovoz vozidiel nezrealizuje a prevzaté finančné prostriedky nevráti, čím poškodenej A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Ž. F. X spôsobil škodu vo výške 19.000, - Eur, 2) dňa 27.05.2014 v K. na ulici W. vylákal od poškodenej P. C. pod zámienkou prekladu technických preukazov áut dovezených z Nemecka finančnú hotovosť vo výške 700,-Eur, pričom v čase prevzatia tejto hotovosti žiadne vozidlá dovezené nemal a žiadny preklad technických preukazov nemal v úmysle vyhotoviť, čím poškodenej P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K., B. F. XX, spôsobil škodu vo výške 700, - Eur, 3) odo dňa 22.11.2013 do konca mesiaca máj 2014 v obci E. ako i na rôznych miestach v K. vylákal postupne pod zámienkou dovozu rôznych osobných motorových vozidiel z Nemecka, ako i pod zámienkou odblokovania účtu zablokovaného exekútorom od poškodenej C. E. finančné prostriedky v celkovej výške 15.100, - Eur, ktoré jej prisľúbil po predaji týchto vozidiel vrátiť, pričom dňa 22.11.2013 vylákal od nej sumu 6.500, - Eur, dňa 12.12.2013 sumu vo výške 7.800, - Eur a v presne nezistený deň v mesiaci máj 2014 sumu 800, - Eur, pričom v čase prevzatia týchto finančných prostriedkov vedel, že žiadny dovoz vozidiel a s nimi spojené úkony nezrealizuje a prevzaté finančné prostriedky nevráti, čím poškodenej C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., K.Á. F. XX, spôsobil škodu vo výške 15.100, - Eur. Za to bol M. Š. uložený
3, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením
2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/48/2016, zo
1 Trestného poriadku súd zaviazal obvineného nahradiť škodu poškodeným A. E., nar. X. B. XXXX, trvalým pobytom Ž. X, K., škodu vo výške 19.000 eur, P. C., nar. X. Q. XXXX trvalým pobytom B. XX, K. K., škodu vo výške 700 eur a C. E., nar. XX. U. XXXX, trvalým pobytom K. XX, E., škodu vo výške 15.100 eur. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania poškodeného rozhodol rozsudkom, sp. zn. 2To/80/2019, z 11. marca 2020 tak, že
1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výroku. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému M. Š. uložil
3, 38 ods. 2, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
2 písm. a) Trestného zákona ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený M. Š. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania
1 písm.
1, ods. 3, písm.
1, písm. b) Trestného poriadku. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava, sp. zn. III 46T/8/2016, z 28. júna 2019 vyplýva, že vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Takýto postup zdôvodnil tým, že obvinený sám súd písomne požiadal, aby vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie prečítaním spisového materiálu a z výsluchov vykonal iba výsluchy troch poškodených, z toho dvoch vzájomne spriaznených osôb - sestier. V konaní neboli
zdôvodnenia rozsudku vykonané žiadne výsluchy svedkov. Bolo vykonané oboznámenie zápisnice o výsluchu obvineného a hoci bolo z výsluchu obvineného zrejmé, že obvinený nie je uzrozumený s obžalobným návrhom a popiera vinu a pravdivosť skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu a uvádza k tomu i dôkazy, ktoré jeho vinu vyvracajú, tieto dôkazy na prospech tvrdenia popierajúcich vinu obvineného súd nevykonal a s nevykonaním týchto dôkazov sa uspokojil i odvolací súd. Z tých dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a oboznámené pred prvostupňovým i odvolacím súdom, súdy vykonali za porušenia zásady uvedenej v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nevykonali dôkazy v nevyhnutnom rozsahu na rozhodnutie, a tie čo vykonali, nevyhodnotili s rovnakou starostlivosťou ako dôkazy svedčiace ako v neprospech, ale aj ako v prospech obvineného. Z rozsudku je potom zrejmé, že súd nevykonal okrem oboznámenia výsluchu obvineného na jeho prospech jediný dôkaz, a to sa týka prvostupňového súdu i súdu odvolacieho. Pri tom pred odvolacím súdom obhajca obvineného v odvolaní i obvinený sám vo svojom vlastnom podaní žiadali o vykonanie výsluchu svedkov, ktorými možno odstrániť pochybnosti v prvostupňovom rozsudku vo vzťahu k účelu „poskytnutia“ peňazí od poškodených a aj vo vzťahu k zisteniu poskytnutých súm a či k poskytnutiu aj skutočne prišlo a či za splnenia podmienky uvedenia do omylu, resp. využitia omylu poškodených. Obvinený žiadal vypočuť ako svedka O. Š., G. č. XX, okres E., M. M., bytom U. XXX, XXXXX Z. L., svedka K., J. XXX, XXXXX Z. L., M. A., bytom E. XXX, XXXXX Z. O. M. a obhajcu JUDr. O. A.. Pokiaľ sa týka tvrdenia poškodených ohľadom dôvodu poskytnutia peňazí, súdy sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so vzájomne si odporujúcich dôvodov poskytnutia peňazí, či išlo v niektorých prípadoch o ‚poskytnutie' peňazí, na základe ‚predstierania' skutočnosti tvrdenej v obžalobe, a to ‚vymysleného' zaopatrenia 3 motorových vozidiel z cudziny, alebo skutočného dôvodu, nepredstieraného, a to vyplatenie trov zastupovania obvineného po rozhodnutí o výkone väzby M. Š.. Tento dôvod pýtania peňazí ‚odmena obhajcu' bol vysvetlený poškodenou A. E., ktorá sama uviedla, keď odovzdala obhajcovi sumu 2000,- Eur, že obhajca JUDr. O. A., povedal že ich to bude stáť 10 000,- Eur. O tomto zrejme pravdivom dôvode odovzdávania peňazí sa poškodená dozvedá priamo od obhajcu, a teda ‚mimo vedomia, či ovplyvňovania obvineným', ktorý je v čase komunikácie poškodenej s obhajcom vo väzbe, a teda nejde o peniaze vypýtané na základe predstieranej domnienky, ale na základe dôvodu, ktorý môže poškodená sama
skutočností, ktoré sa o väzbe M. Š. zrejme po pravde dozvedá i sama vyhodnotiť, či na účel zastupovania, peniaze obhajcovi, resp. pre obhajcu, poskytne alebo nie. Už len na základe tvrdenia poškodenej A. E. samotnej teda nie je možné kvalifikovať konanie M. Š., ako ‚uvádzanie do omylu, alebo využitie omylu poškodenej', preto že od počiatku poškodená
jej výpovede poznala dôvod odovzdania peňazí pre obhajcu, nešlo teda z nikoho strany o uvádzanie do omylu, alebo využívanie jej omylu. Sama hovorí vo svojej výpovedi, že jej zámerom bolo, aby sa M. Š.Á. ‚dostal z väzby'. Kvalifikovaním tohto konania ako zločin podvodu zrejme došlo k porušeniu ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ teda obv. M. Š. namietal rozhodnutie súdu o náhrade škody a možnej inej kvalifikácii jeho konania, jeho námietka minimálne vo vzťahu k tomuto jeho konaniu je dôvodná. K porušeniu ustanovenia § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona došlo zrejme preto, lebo orgán činný v trestnom konaní a súdy nedodržali zásadu uvedenú v § 2 ods. 1, ods. 12, ods. 14, Trestného poriadku a starostlivo nevyhodnocovali vykonané dôkazy nestranne ako napríklad k tomu, že
záznamov o niektorých výberoch z účtov malo dôjsť v čase, keď vykonával väzbu. Navrhovaný svedok O. Š. by sa zase mal vyjadriť k tomu, že od poškodených prebral nejaké sumy peňazí v čase uvádzanom v petite obžaloby. Poškodená ďalej vypovedá, že M. Š. po svojom prepustení z väzby, v súlade s výrokom obhajcu o jeho odmene 10 000,- Eur, hovorí poškodenej, že potrebuje pre obhajcu zaplatenie ďalších splátok pre obhajcu, nad rámec tých, ktoré poškodená obhajcovi už sama odovzdala (nie na zámienku kúpu vozidiel, ako sa uvádza v obžalobnom návrhu a v oboch rozhodnutiach súdov), ale na zastupovanie obvineného vo väzobnej veci. Keď je táto skutočnosť (odmena obhajcu) vyplývajúca z výpovede samotnej poškodenej úplne opomenutá v žalobe i v prvostupňovom rozsudku, je zrejme len úplne prirodzeným prejavom ochrany svojho práva, keď obvinený žiada, aby odvolací súd tieto doposiaľ nevysvetlené ‚dôvody' poskytnutia peňazí a jej výšky odstránil výsluchmi navrhnutých osôb. Z výpovede poškodenej A. E. ďalej vyplýva i to, že od októbra 2013 do októbra 2014 žili s obvineným spolu ako pár. Už ale chýba v rozhodnutiach súdov vyhodnotenie, či žili v spoločnej domácnosti, kto a akými prostriedkami sa zúčastňoval na uhrádzaní nákladov na bývanie, náklady spoločnej domácnosti a podobne. Ku skutkom malo dôjsť v čase, keď žili spolu. Od obvineného je známa skutočnosť, že žili spoločne v Stupave v prenajatom dome, žiadal do spisu získať zmluvu. Navrhnuté dôkazy majú objasniť hlavne skutočnosti namietané obvineným už vo vyjadreniach v prípravnom konaní a oboznamovanej zápisnici o výsluchu obvineného pred súdom. Zo samotného zdôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, sp. zn. 2To/80/2019, z 11. marca 2020 str. 7 vyplýva, že poškodená A.Í. E. vybrala 1800,- Eur z bankového účtu obvineného jeho platobnou kartou a tieto poskytla obhajcovi, ďalších 2000,- Eur doložila a po prepustení obžalovaného z väzby, pýtal na zastupovanie obhajcom ďalšie splátky, teda nie na zaopatrenie vozidiel z cudziny, ale za účelom odmeny obhajcu v súvislosti s výkonom väzby. V tejto súvislosti je úvaha odvolacieho súdu kontraproduktívna tvrdeniu, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav, keď sám opisuje také skutkové zistenia, ktoré popísaním skutkového deja nijakým spôsobom uvádzanie do omylu, či využívanie omylu u poškodenej nedokazujú, dokonca vyvracajú. Napriek tomu, že odvolací súd zo spisu zistil, že poškodená minimálne v tejto časti nebola uvádzaná do omylu, ale pokiaľ vypovedá o účele poskytnutia peňazí pre obhajcu, sama sa mohla rozhodnúť na základe skutočného účelu zabezpečenia hotovosti o tom, či peniaze poskytne, nevykonal
tohto zistenia žiadnu zmenu skutku. Nevykonanie navrhovaných dôkazov zo stany obhajoby bolo závažným porušením práva na obhajobu, ktoré malo vplyv na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a mohlo mať vplyv na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia
zistenia
vykonania navrhnutých dôkazov, čím došlo k porušeniu jeho práva obvineného
1 Trestného poriadku. Obvinený M. Š. sa domnieva, že súd rozhodoval v nezákonnom zložení. Rozhodnutia o jeho námietke na zloženie senátu podával počas trestného konania viac krát. Domnieva sa, že o jeho námietkach voči zloženiu súdu nebolo rozhodnuté zákonným spôsobom. Namieta člena senátu JUDr. Magdalénu Blažovú a tvrdí, že bola voči nemu zaujatá už v konaniach, ktoré predchádzali rozhodovaniu o odvolaní a mala byť z rozhodovania
jeho námietok vylúčená. Domnieval sa, že pokiaľ bude rozhodovať v konaní o jeho odvolaní, že nebude rozhodovať nestranne na základe dôkazov a že nebude posudzovať a vykonávať dôkazy svedčiace v jeho prospech a tieto brať v úvahu pri rozhodovaní o jeho vine, ale pod vplyvom predchádzajúcich konaní a pod vplyvom toho, že voči nej podal niekoľko námietok. Na preukázanie týchto skutočností svedčiacich o jej zaujatosti poukazuje na č. spisu 1SprV/130/2019 o sťažnosti z
zápisnice o neverejnom zasadnutí, sp. zn. 2To/80/2019, zo 17. októbra 2019, senát ktorý rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení JUDr. Magdalény Blažovej, rozhodoval v zložení: predseda JUDr. Magdaléna Blažová, a sudcovia JUDr. Peter Štift a JUDr. Michal Valent. JUDr. Magdaléna Blažová rozhodovala v senáte o vylúčení samej seba z iného senátu toho istého súdu, ktorý vo veci rozhodoval o odvolaní. Tvrdí, že o jeho námietke nebolo rozhodnuté zákonným spôsobom, za porušenia vyššie uvedeného ustanovenia, a preto v zmysle ustanovenia § 31 ods. 5 Trestného poriadku, keď že námietku vzniesol bez meškania, len čo sa o dôvodoch vylúčenia dozvedel, úkon ktorý vykonala vylúčená osoba (rozhodla o nevylúčení JUDr. Blažovej - samej seba z rozhodovania o odvolaní), nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní, keď že nešlo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Všetky tieto porušenia obvinený M. Š. namietal sám alebo prostredníctvom obhajcov počas trestného konania, až na namietanie odvolacieho rozhodnutia, kedy ešte nemohol obvinený Š. vedieť, že o jeho odvolaní proti výroku o vine nebude doposiaľ rozhodnuté. Vzhľadom na porušenie vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku ako i čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré obvinený dôvodne namietal už vo vyšetrovaní, v konaní pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní sa preto dôvodne domnieva, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave II, sp. zn. 2To/80/2019, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/8/2016 i v konaní ktoré im predchádzalo, bol porušený zákon“. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby
1, ods. 2, § 388 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/80/2019, z
Trestného poriadku vyjadrila prokurátorka, a síce v podstate takto: „Mám za to, že dovolanie odsúdeného nie je dôvodné, nakoľko skutočnosti uvedené v dovolaní nezakladajú dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku. K naplneniu dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku došlo
obvineného tým, že odvolací súd v rozsudku, sp. zn. 2To/80/2019, z 11. marca 2020, opomenul rozhodnúť o vine, pričom obvinený podal odvolanie aj proti tomuto výroku a nielen proti výroku o treste, čím došlo k zmareniu práva obvineného podať odvolanie proti rozsudku
1 písm. b) Trestného poriadku. Ďalej obvinený namieta, že okresný súd vykonal výsluchy iba troch poškodených osôb - z toho dvoch vzájomne spriaznených sestier a nevykonal žiadne výsluchy svedkov. Obvinený pritom žiadal vypočuť ako svedka O. Š., M. M., svedka K. a ďalších dvoch svedkov, pričom nevykonanie týchto navrhovaných dôkazov bolo závažným porušením práva na obhajobu, ktoré malo vplyv na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a mohlo mať vplyv na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Následne obvinený v dovolaní obšírne polemizuje so zisteným skutkovým stavom. Obvinený k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku uviedol, že súd
jeho názoru rozhodoval o podaných námietkach v nezákonnom zložení. Členka senátu JUDr. Magdaléna Blažová bola voči nemu zaujatá už v konaniach, ktoré predchádzali rozhodovaniu o odvolaní a mala byť z rozhodovania o jeho námietkach vylúčená. Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí pod sp. zn. 2To/80/2019, zo 17. októbra 2019 vyplýva, že členkou senátu, ktorý rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení JUDr. Magdalény Blažovej bola aj ona sama. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm.
c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku.“ + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku, alebo zamietne
1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). K dôvodu dovolania
1 písm. b) Trestného poriadku:
1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Nezákonným zložením súdu je v zmysle predmetného ustanovenia napríklad nasledujúci demonštratívny výpočet procesne neprípustných situácii: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v neúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je takisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte, ak je tento sudca zo zákona vylúčený, alebo bol z rozhodovania vylúčený. Nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Uvedené je reflexiou ústavnej garancie explicitne normovanej v článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného
článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň,
1 veta prvá a druhá Zákona o sudcoch sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. O tom svedčí aj znenie § 3 ods. 2 Zákona o sudcoch, v zmysle ktorého sú si sudcovia a prísediaci pri rozhodovaní rovní. K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo s poukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok na odňatie veci. Takýmto permisívnym ustanovením je napr. § 277 ods. 5 veta tretia Trestného poriadku. Obhajoba pod dôvodom dovolania
1 písm. b) Trestného poriadku argumentovala, že súd o podaných námietkach rozhodoval v nezákonnom zložení. Obvinený namietal členku senátu JUDr. Magdalénu Blažovú a tvrdil, že bola voči nemu zaujatá už v konaniach, ktoré predchádzali rozhodovaniu o odvolaní a mala byť z rozhodovania o jeho námietkach vylúčená.
zápisnice o neverejnom zasadnutí pod sp. zn. 2To/80/2019, zo 17. októbra 2019 vyplýva, že v senáte, ktorý rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení JUDr. Magdalény Blažovej, bola aj ona sama.
3 Trestného poriadku dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia.
3 Trestného poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako
odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. V tomto smere dáva najvyšší súd do pozornosti vyššie citované ustanovenia, ktoré obvinenému explicitne odpovedajú na ním tvrdené námietky. Zo spisu ďalej vyplýva, že v predmetnej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2To/80/2019, o návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci
zn. 3Ndt/3/2020, z 5. februára 2020 ju tomuto súdu neodňal. Tým zároveň „odobril“ procesný postup a závery prijaté Krajským súdom v Bratislave. S poukazom na uvedené najvyšší súd vo vzťahu k dôvodu dovolania
1 písm. b) Trestného poriadku uzatvára, že jeho naplnenie nemohol konštatovať. K dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Vyššie podrobne opisovaná zásada obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného: - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ako obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
l písm. c) Trestného poriadku argumentoval vecne (nie však relevantne), že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dôkazy, výsluchy svedkov O. Š., M. M., svedka K. a ďalších dvoch svedkov M. A. a obhajcu JUDr. O. A., čím bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Odvolací súd v rozsudku, sp. zn. 2To/80/2019, z 11. marca 2020 opomenul rozhodnúť o vine, pričom obvinený mal podať svoje odvolanie aj proti tomu výroku, nielen proti výroku o treste, čím malo dôjsť k zmareniu práva obvineného podať odvolanie proti rozsudku
1 písm. b) Trestného poriadku. Na tomto mieste je ku namietanému potrebné uviesť najprv to, že hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Jedná sa o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy vyhodnotené v jeho prospech. Nie je ďalej
najvyššieho súdu možné podať úspešne dovolanie z dôvodu
1 písm.
12 Trestného poriadku. Ak by záver súdu o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
vyššie uvedených kritérií išlo o porušenie práva na obhajobu, bolo by potrebné posúdiť, či toto právo bolo porušené zásadným spôsobom, a to v závislosti na tom, či by porušenie práva na obhajobu mohlo vyvolať odlišné rozhodnutie vo veci samej. Z obsahu spisu je však zrejmé, že obvinený mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a vo veci konajúce súdy sa s týmito návrhmi zákonným spôsobom vysporiadali. To už ale odvolací súd obvinenému na str. 8-9 rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, nakoľko ten v dovolaní len zopakoval už svoje skoršie odvolacie námietky. V tomto smere dáva najvyšší súd ešte do pozornosti R 116/2014, a to predovšetkým s dôrazom na tretí odsek tohto rozhodnutia,
ktorého vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá, a teda že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm.
Trestného poriadku prichádza do úvahy iba vtedy, ak je odvolanie nedôvodné v celom rozsahu (R 54/2009). Dovolací súd navyše poukazuje na znenie § 371 ods. 4 veta prvá pred bodkočiarkou Trestného poriadku,
ktorej dôvody
odseku 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, boli obvineným uplatňované najneskôr v odvolacom konaní. V dôsledku nedodržania zákonnej koncentrácie jej použitia (tzv. námietkový ,,stopstav“ - viď § 371 ods. 4 Trestného poriadku) by sa ich naplnenia z právneho hľadiska obvinený účinne ani nemohol domáhať v podanom dovolaní. Napriek tomu ich však pre úplnosť dovolací súd nad rámec potrebného podrobil vecnému prieskumu tak, ako je vyjadrené v predchádzajúcich odsekoch. Z uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku:
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Najvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, § 2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ (§ 240 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie (§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného poriadku). Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom, nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku. Nevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
3 Trestného poriadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. S ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je minister spravodlivosti, o nevykonaní navrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania, ktorého bolo rozhodnuté
3 Trestného poriadku a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené minimálne v rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku) zodpovedať dovolaciemu dôvodu
1 písm. c), resp. písm. g) Trestného poriadku. Vyslovený záver v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej aplikačnej praxi i judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nemožnosti preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní, s výnimkou prieskumu ich rozhodnutí uvedeným spôsobom z podnetu dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Trestného poriadku. Pokiaľ tak neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd nemôže preskúmavať v rámci dovolateľom (obvineným alebo generálnym prokurátorom) uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
subjektívneho hodnotenia dovolateľa vzhľadom na jeho význam (dôležitosť) vykonaný byť mal. Posúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu totiž nie je možné bez komplexného vyhodnotenia dôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom konaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav, v konečnom dôsledku odzrkadlený v tzv. skutkovej vete výroku o vine obvineného. Záver o dôležitosti (významu) takého dôkazu preto logicky nie je možný bez primárneho posúdenia otázky náležite zisteného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorý je zase výsledkom procesu hodnotenia dôkazov
kritérií upravených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, z ktorého obsahu je navyše nepochybné, že žiadny dôkaz v trestnom konaní nemožno posudzovať izolovane od iných, v danej veci zabezpečených, resp. vykonaných dôkazov. Vyššie uvedený záver tak zohľadňuje systematickú prepojenosť jednotlivých dovolacích dôvodov upravených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ich vzájomné vzťahy a obsahovú nadväznosť, v posudzovanom prípade medzi dovolacími dôvodmi upravenými v tomto ustanovení pod písmenami c) a i) a na vetu za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku logicky nadväzujúci ako jediný možný dovolací dôvod
3 Trestného poriadku. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený v podstate nič bližšie neuviedol. Možno len predpokladať, že označením tohto dôvodu dovolania smeroval výlučne len voči finálnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov, ktoré nekorešponduje jeho predstavám. Najvyšší súd preto môže len (s odkazom na znenie § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Trestného poriadku) pre úplnosť poznamenať, že v predmetnej trestnej veci boli dôkazy vykonané zákonným spôsobom a následne tomu zodpovedajúc v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku aj náležite vyhodnotené. S poukazom na uvedené najvyšší súd nezistil ani naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm.
3 Trestného poriadku). Najvyšší súd pripomína, že v prípade podania dovolania obvineným nie je odvolacím súdom a má doslova zakázané opätovne skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a v rámci toho prehodnocovať vykonané dôkazy a vyslovovať iné skutkové závery ako súd prvej a súd druhej inštancie - viď veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pre dovolací súd je v zmysle uvedeného podstatným skutkové zistenie,
ktorého obvinený M. Š. spáchal trestný čin tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá aj právny záver vyjadrený v posúdení konania obvineného ako pokračovací zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu
citovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, a preto aj v tejto časti dovolaciu argumentáciu obvineného najvyšší súd odmietol ako zjavne nedôvodnú. Nakoľko najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie dôvodov dovolania namietaných obvineným rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.