Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/201/2020 Identifikačné číslo spisu: 8105216311 Dátum vydania rozhodnutia: 17.08.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP, dovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

1. Žalovaný zároveň v dovolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu preklúzie nároku žalobcu na podanie odporovacej žaloby/odporovanie právneho úkonu odvolacím súdom uviedol, že dovolací súd doposiaľ neriešil nasledovné otázky: „
2. v prípade, ak dlžník uzatvoril viac odporovaných úkonov, musí veriteľ uplatniť v každom konaní osobitne (o odporovateľnosti každého konkrétneho právneho úkonu dlžníka) všetky svoje pohľadávky, uspokojenie ktorých chce veriteľ v zmysle § 42b ods. 4 požadovať z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku odporovanými právnymi úkonmi - a to včas, v lehote troch rokov od toho, ktorého úkonu.
3. Súd skúma preklúziu osobitne pri každej uplatnenej pohľadávke veriteľa a to v každom konaní (o odporovateľnosť každého konkrétneho právneho úkonu dlžníka), t. j. súd môže preklúziu vysloviť osobitne pre každú pohľadávku a to osobitne v každom konaní, teda v jednom konaní môže byť konkrétna pohľadávka prekludovaná a v inom nie.
4. V spore o odporovateľnosť je veriteľ v zmysle § 42a ods. 1 a § 42b ods. 4 veriteľom iba ohľadom tých pohľadávok, ktoré v každom konaní o odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka včas uplatnil (v lehote 3 rokov od odporovaného právneho úkonu), a to osobitne v spore o odporovateľnosť každého konkrétneho právneho úkonu dlžníka.“
5. V danom prípade možno uzavrieť, že ide o polemiku dovolateľa s právnym posúdením veci odvolacím súdom, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu ani nespočívalo na vyriešení týchto „otázok“. Zo zvolených formulácií dovolateľa a nastolených polemík možno dospieť k záveru, že dovolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením otázky preklúzie nároku na odporovanie právnemu úkonu. Ani v prípade perfektného vymedzenia danej právnej otázky, by v prípade takejto otázky nenastolil v danom prípade právnu otázku zásadného významu vo svetle vyššie uvedeného výkladu, keďže nespornú odpoveď na to, v akej lehote a od uskutočnenia akého právneho úkonu dochádza k preklúzii, možno bez akýchkoľvek výkladových pochybností nájsť v zákonnom ustanovení § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého aj súdy vychádzali.
6. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dané otázky nastolené žalovaným v dovolaní nemajú v okolnostiach daného konania (a tohto dovolacieho konania)

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP, dovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

1. Žalovaný v dovolaní ďalej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vymedzil otázku, že: „zabezpečovací prevod práva (ak ním dôjde k právnemu znehodnoteniu majetku dlžníka) možno napadnúť odporovacou žalobou iba do jeho realizácie, t .j. odporovacou žalobou je možné napadnúť zabezpečovací prevod práva iba do momentu, keď plní zabezpečovaciu funkciu (nedochádza k prevodu majetku dlžníka, iba k jeho právnemu znehodnoteniu).“ Pričom mal za to, že: „v prípade zabezpečovacieho prevodu práva nejde o právny úkon, ktorý je možné napadnúť odporovacou žalobou“. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade zabezpečovacieho prevodu práva k majetku nejde o právny úkon, ktorý je možné napadnúť odporovacou žalobou, keď v danom prípade ide o formu zabezpečenia splnenia záväzku dlžníka. Poukázal, že zabezpečovací prevod plní funkcie zabezpečovaciu a uhradzovaciu. V danom prípade došlo k realizácii zabezpečenia na základe dohody strán (čl. V. 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z
2. septembra 2004) t. j. na základe dohody strán došlo k tomu, že v dôsledku riadneho a včasného neplnenia záväzku spoločnosti D. voči odporcovi sa tento stal definitívnym vlastníkom veci, ktorá pôvodne slúžila iba na zabezpečenie záväzku a záväzok spoločnosti D. voči nemu zanikol. K realizácii došlo teda na základe dohody podľa čl. V. 2, ktorá sa považuje za samostatný právny úkon odlišný od zabezpečovacieho prevodu práva (hoci uzatvorený v rámci zmluvy o zabezpečovacom prevode práva), na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Zabezpečovací inštitút možno napadnúť odporovacou žalobou iba do momentu, kým nedôjde k realizácii zabezpečenia, teda iba kým plní zabezpečovaciu funkciu. Potom, po realizácii, je potrebné napadnúť dohodu, v zmysle čl. V. ods. 2 ide o samostatný právny úkon. V tomto prípade nejde o právny úkon, ktorý je možné napadnúť odporovacou žalobou a preto nie je splnená podmienka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Dovolateľ v danom prípade vymedzil otázku, od riešenia ktorej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Je zrejmé, že dovolateľ sa v dovolaní domáha posúdenia otázky odporovateľnosti „spôsobu výkonu realizácie zabezpečovacieho prevodu práva“, a posúdenia jeho funkcie (zabezpečovacej ), ktorú odvolací súd neposudzoval, keď predmetom konania bola ako odporovateľný právny úkon samotná zmluva o zabezpečovacom prevode práva. V danom prípade odvolací súd posudzoval otázku, či samotná zmluva o zabezpečovacom prevode práva ako právny úkon je právnym úkonom, ktorý možno odporovať, pričom predmetom posúdenia nebol spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Takto žalovaným vymedzená otázka nie je v kontexte prejednávanej veci otázkou zásadného právneho významu, pretože od nej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
4. Predmetná „dovolacia“ otázka sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkala takých záverov, výlučne na ktorých spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Takto dovolateľom nastolená otázka má v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných strán. 38.
5. V tejto súvislosti dovolací súd, keď dovolateľ v dovolaní namieta správnosť právnych záverov súdov, opätovne zdôrazňuje, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.
6. Dovolací súd považuje za potrebné nad rámec dodať, že v danom prípade odvolací súd posudzoval otázku, či zmluva o zabezpečovacom prevode práva je právnym úkonom, ktorý možno odporovať, pričom v prípade posúdenia tejto otázky sa dovolací súd stotožňuje so záverom vysloveným odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd dospel k záveru, že Občiansky zákonník v § 42a za predmet odporovateľnosti označuje právne úkony. Keďže okruh týchto právnych úkonov neobmedzuje, môže ísť o úkony dvojstranné, jednostranné, odplatné a bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Je nepochybné, že aj zabezpečovací prevod práva upravený v § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z
7. septembra 2004 medzi takéto právne úkony patrí. Odvolací súd zároveň uviedol, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva môže byť uzavretá iba medzi veriteľom a dlžníkom, nie aj treťou osobou. Písomná forma zmluvy je obligatórna (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v tom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie. Pri splnení zabezpečeného záväzku veriteľ je povinný opäť dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Len čo dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva. Teda dlžník opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa. Na rozdiel od záložného práva pri tomto zabezpečení záväzku sa prevádza vlastníctvo, ak predmetom prevodu je takéto právo. V prejednávanej veci dlžník bez akýchkoľvek pochybností svoj dlh nesplnil, v dôsledku čoho ani nemohol nadobudnúť späť vlastnícke právo prevedené na veriteľa zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. 39.
8. Dovolací súd navyše považuje za potrebné poznamenať (v súvislosti s obsahom dovolateľom nastolenej otázky a jej naviazaním na funkciu zabezpečovacieho prevodu práva), že zabezpečovací prevod práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do
9. decembra 2007 plnil len zabezpečovaciu funkciu.
10. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že daná otázka nastolená žalovaným v dovolaní nemá v okolnostiach daného konania (a tohto dovolacieho konania)

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP, dovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

1. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k vyššie uvádzaným otázkam nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah dovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nemalo zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania, a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).
2. Keďže otázky nastolené žalovaným v dovolaní nemajú v okolnostiach daného konania (a tohto dovolacieho konania),

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP, v dôsledku čoho prípustnosť jeho dovolania nevyplýva, dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, ako aj dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP, dovolací súd dovolanie žalovaného v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

1. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.