3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie P., č. 2009/01000 z 13. novembra 2009, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa udelil
9 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly, pre kontrolnú linku typu C, určenú na technickú kontrolu pravidelnú vozidiel kategórií L, M1, M2, M3, N1, N2, N3, O1, 5Sžo/12/2011 2 O2, O3, O4, T a R (ďalej len „povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly“) žiadateľovi spoločnosti H. G., a. s., IČO: X. so sídlom V.V. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že ani na účely správneho konania, ani na účely súdneho prieskumu správnych rozhodnutí nie je možné odvodiť účastníctvo žalobcu v konaní z ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade evidentný konkurent žalobcu v hospodárskej súťaži získal na základe napadnutého správneho konania jediné toho času dostupné povolenie na vykonávanie činnosti, o udelenie ktorého mal záujem aj žalobca. Ďalej vyslovil, že bez ohľadu na tvrdenia o pochybeniach žalovaného má za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky preukázania, že „môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý“, nakoľko z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca bol jedným z viacerých, minimálne troch žiadateľov. Preto nie je možné automaticky predpokladať, že v prípade preukázania pochybenia pri udeľovaní povolenia spoločnosti H. G., a. s., by bolo povolenie udelené žalobcovi. Krajský súd vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu slovenskej republiky zo
platnej právnej legislatívy Slovenskej republiky vzťahujúcej sa na udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly pre technické kontroly pravidelne typu C, nie je možné predpokladať, že spoločnosti H. G., a. s. by takéto povolenie bolo udelené.
žalobcu povinnosťou žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu zjednať nápravu vo veci udelenia vyššie uvedeného povolenia. Mal za to, že uvedeným postupom Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie poskytol žiadateľovi H.G., a.s. 5Sžo/12/2011 4 neodôvodnenú výhodu, čím bol vykonaný zásah do práv ostatných žiadateľov, a teda aj žalobcu. Mal tiež za to, že postup pri rozhodovaní vo veci udelenia povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly pre technické kontroly pravidelné typu C na uvoľnenú kapacitu v zmysle pokynu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii nebol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky upravujúcimi toto konanie, na základe čoho bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žiadal preto rozsudok (správne uznesenie) Krajského súdu v Trnave zrušiť a uložiť mu povinnosť „zaviazať žalovaného zrušiť Rozhodnutia vo veci udelenia povolenia na zriadenie stanice technickej pre technické kontroly pravidelné typu C
ustanovenia § 38 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na uvoľnenú kapacitu stanice technickej kontroly určenú pre technické kontroly pravidelné typu C
pokynu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky 6.5.10796-2100/06 zo dňa 08.12.2006 na uplatňovanie niektorých ustanovení zákona č. 725/2004 Z.z. a niektorých ustanovení jeho vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.11.2007 a dodatku č. 2 zo dňa 18.02.2008, dodatku č. 3 a jeho prílohy č. 5c, ktoré boli vydané Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie P. v konaniach vedených pod č. A/2009/01000, č. A/2009/01707 a č. 2009/01622, ako aj v konaní, vedenom žalovaným pod č. 2010/00577/lv a nariadiť nové konanie o udelenie povolenia. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutím č. 2010/00577/Iv zo dňa 12.02.2010 Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava zamietol odvolanie Ing. A. M. M., so sídlom Ž. a potvrdil rozhodnutie č. 2009/01622 zo dňa 18.11.2009 vydané Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie P., ktorým zamietol žiadosť Ing. A. M. M. P., nakoľko nebola splnená podmienka
2 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z.. Rozhodnutím č. 2009/01622-PSK zo dňa 22.09.2009 Obvodný úrad pre cestnú dopravu P.
1 správneho poriadku prerušil konanie vo veci udelenia povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly pre žiadateľa Ing. A. M. M. P.. Uvedeným rozhodnutím Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie P. prerušil konanie do doby právoplatného rozhodnutia o udelení, resp. neudelení povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly pre prvého popr. druhého žiadateľa o zriadenie STK, nakoľko nebola voľná sieť v zmysle § 37 ods. 2 a § 38 ods. 2 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. a i Prílohy č. 5c k Dodatku č. 3 k Metodickému pokynu MDPT SR č. 10796-2100/06. 5Sžo/12/2011 5 Rozhodnutím č. 2009/01000 zo dňa 13.11.2009 Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie P. udelil
9 zákona č. 725/2004 Z. z. povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly pre žiadateľa H. G., a. s., V. (prvého žiadateľa). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.
správneho poriadku §-u 14 ods. 1 malo byť so žalobcom konané, ako z účastníkom konania vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím vo veci žiadosti o udelenie povolania na zriadenia stanice technickej kontroly pre technické kontroly pravidelné typu C boli dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti, nie len žalobcu ale i ďalších žiadateľov, nakoľko týmto už nebolo možné vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa po oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom včítane spisu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/151/2009 včítane uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07. novembra 2010, č. k. 8Sžo/111/2010-60 sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Trnave, ktorý napadnutým rozhodnutím konanie zastavil
3 OSP, pretože žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby, pričom správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu nepovolal za účastníka predmetného správneho konania. 5Sžo/12/2011 6 V konaní
piatej časť OSP (správne súdnictvo) je okruh účastníkov konania vždy vymedzený zákonom. V konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
druhej hlavy piatej časti OSP je okruh účastníkov vymedzený § 250 OSP,
ktorého sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný (§ 250 ods. 1 veta prvá OSP).
1 OSP je na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Kto je žalobcom vyplýva z § 250 ods. 2 OSP. Je ním fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. V danom prípade žalobca v odvolaní namietal, že s ním bolo v priebehu celého konania o vydanie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly vedeného na žalovanom správnom orgáne konané ako s účastníkom konania, o čom
neho svedčí aj fakt, že dňa 05. októbra 2009 mu bolo riadne umožnené so súhlasom žalovaného nahliadnutie do spisu sp. zn. 2009/01000 a robiť si výpisy, odpisy a vyhotovovať kópie zo spisu v súlade s ust. § 23 Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu považoval záver Krajského súdu v Trnave o tom, že žalobca nie je účastníkom správneho konania za nesprávny a v rozpore so zákonom. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní
piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Ak súd zistí, že žalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti 5Sžo/12/2011 7 správneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením
3 OSP konanie zastaví. V predmetnej právnej veci bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade skúmať, či je splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane žalobcu, t. j. v zmysle § 247 ods. 1, resp. § 250 ods. 1, 2 OSP. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá OSP vyplýva, že žalobcom je ten, kto bol účastníkom správneho konania, ktorého zákonnosť postupu a rozhodnutia v ňom vydanom sa preskúmava. Aby súd správne posúdil, či žalobca má byť účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/01000 zo dňa 13. novembra 2009 alebo nemá, musel skúmať, či bol, resp. mal byť účastníkom preskúmavaného správneho konania. V danom prípade sa jedná o konanie o vydanie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly upravené v § 38 zákona č. 725/2004 Z. z..
1 cit. zákona sa na konanie
tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t. j. správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi správnym poriadkom a zákonom č. 725/2004 Z. z. je vzťahom všeobecného a osobitného zákona, kde všeobecným právnym predpisom je správny poriadok a osobitným, resp. špeciálnym právnym predpisom je zákon č. 725/2004 Z. z.. Preto sa v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ použije na uvedené správne konanie najprv osobitný zákon a pokiaľ ten neobsahuje procesné ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať v konaní, aplikujú sa ustanovenia všeobecného zákona, t. j. správneho poriadku. Zákon č. 725/2004 Z. z. neobsahuje špeciálnu úpravu okruhu účastníkov v preskúmavanom konaní, preto sa použije v zmysle vyššie uvedenej zásady ustanovenie § 14 správneho poriadku, ktoré definuje účastníkov správneho konania vo všeobecnosti.
1, 2 správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 5Sžo/12/2011 8
1 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z., tento zákon upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách: technické kontroly cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel, práva a povinnosti osôb, ktoré prevádzkujú stanice technickej kontroly.
1, 2 zákona č. 725/2004 Z. z. stanica technickej kontroly je pracovisko špecializované na vykonávanie technických kontrol vozidiel. Stanice technickej kontroly sa členia na jednotlivé typy
počtu kontrolných liniek a kategórie vozidiel, na ktorých sa vykonávajú jednotlivé druhy technických kontrol. Sieť staníc technickej kontroly a ich počty
jednotlivých druhov technických kontrol a typov staníc technických kontrol určuje ministerstvo. Napriek skutočnosti, že krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol nesprávne, že účastníkom konania o žiadosti žiadateľa H. G., a. s.
zákona č. 725/2004 Z. z. boli žiadateľ a príslušný správny orgán, keď postavenie účastníka správneho konania nemá správny orgán, ktorý konanie uskutočňuje, súhlasí odvolací súd s jeho záverom, že žalobca nesplnil podmienku preukázania, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, keďže za osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá, je možné považovať takú osobu, u ktorej môže vydaným rozhodnutím dôjsť k zmene právneho postavenia. Avšak z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca bol jedným z viacerých (minimálne troch) žiadateľov, z čoho nie je možné priamo vyvodiť, že v prípade preukázania pochybenia pri udeľovaní povolenia spoločnosti H. G., a. s., by bolo povolenie udelené žalobcovi. Odvolacia námietka žalobcu, ktorý na základe skutočnosti, že žalovaný mu umožnil nahliadnuť do spisu vedeného pod sp. zn. 2009/01000 dospel k záveru, že tento s ním koná ako s účastníkom konania je neodôvodnená, nakoľko
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám môžu iné osoby požiadať o informácie zo spisov týkajúcich sa správneho konania bez toho, aby museli preukazovať dôvod (§ 16 cit. zákona). Aj v tomto prípade treba vykonať v spise záznam obsahujúci údaje o tom, kto do spisu nazrel, ktorý zamestnanec bol prítomný pri nazeraní do spisu a čas, kedy došlo k nazretiu do spisu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, že žalobca nebol účastníkom správneho konania vo veci žiadosti 5Sžo/12/2011 9 spoločnosti H. G., a. s., a nie je preto oprávnený domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia, nakoľko vydané rozhodnutie neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t. j. nedochádza k zmene jeho hmotnoprávneho postavenia. Dodáva, že v právnej praxi nestačí, ak sa vydané rozhodnutie dotkne konkrétnej osoby len nepriamo, napr. ekonomicky, nie však právne. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. 23S/1/2010-64 zo dňa
druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nespĺňa predpoklad uvedený v ustanovení § 247 ods. 2 OSP teda, že nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť a že preskúmateľné súdom na základe žaloby je len právoplatné rozhodnutie o odvolaní vydané krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Nakoľko takéto rozhodnutie žalobca žalobou nenapadol, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o zastavení konania
ustanovenia § 250d ods. 3 OSP treba považovať za správne aj z vyššie uvedeného dôvodu. Na margo dôvodov odvolania ako aj vyjadrenia žalovaného dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi do pozornosti, že žalobou
druhej hlavy piatej časti OSP bolo potrebné napadnúť rozhodnutie žalovaného č. 2010/00577 zo dňa
ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení § 246c ods. 1 veta druhá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríl 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.