← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd 4Sžo/3/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: J., nar. X., trvale bytom M.., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému: Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo dňa

  1. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19740/2010-40 z
  2. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19740/2010-40 zo dňa
  3. októbra 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 4Sžo/3/2012 O d ô v o d n e n i e I. Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 695 zo dňa 8.2.2010 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 26.2.2010 z dôvodov podľa § 72 ods. 1 písm. a/ a § 70 ods. 1 písm. o/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Krajský súd dôvodil tým, ţe podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil poţadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Medzi účastníkmi konania nebola spornou otázka, či ţalobca splnil poţadované normy z pohybovej výkonnosti. Ţalobca v podstate tvrdil, ţe za nesplnenie poţadovaných noriem výkonnosti nemohol byť prepustený zo sluţobného pomeru, keďţe uţ bol za takýto stav potrestaný (disciplinárny rozkaz zo 4.12.2009), ţe nebol zohľadnený jeho zlý zdravotný stav v čase preskúšania z telesnej výkonnosti (silná alergia), a ţe pri jeho prepustení zo sluţobného pomeru nebola zachovaná zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota. K námietke ţalobcu poukazujúcej na údajný duplicitný disciplinárny postih a porušenie zásady, ţe nikto nemôţe byť dvakrát potrestaný za porušenie tej istej sluţobnej povinnosti profesionálneho vojaka, krajský súd uviedol, ţe disciplinárne konanie upravené v ustanoveniach § 122 a nasl. zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov na jednej strane a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru podľa § 70, § 72 uvedeného zákona, na strane druhej, sú po obsahovej právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní, a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti pre rozhodnutie, ale taktieţ aj pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu na jednej strane disciplinárnymi opatreniami reagovať na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov v priebehu výkonu sluţby profesionálneho vojaka a na strane druhej rozhodnúť o skončení sluţobného pomeru profesionálneho vojaka v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných právnych dôvodov pre prepustenie vojaka zo sluţobného pomeru. Súd navyše poznamenal, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom z
  4. februára 2010 3 4Sžo/3/2012 z dôvodu nesplnenia poţadovaných výkonnostných limitov z pohybovej výkonnosti za roky 2008 a 2009, pričom disciplinárny rozkaz veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov zo 4.12.2009 o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobcovi bol uloţený za disciplinárne previnenie, ktorého sa ţalobca dopustil tým, ţe z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti za rok 2009 dosiahol nevyhovujúce hodnotenie. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych postupov vyplývajúcich z dvoch odlišných typov konaní, na ktoré súd poukazuje, ale aj vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru a pre jeho disciplinárne potrestanie, ide teda podľa názoru súdu o dve samostatné administratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. K ţalobnej námietke poukazujúcej na zlý zdravotný stav ţalobcu v čase jeho preskúšania z telesnej výkonnosti súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného zo
  5. júna 2010 a tieţ s obsahom vyjadrenia ţalovaného z
  6. októbra 2010, po preskúmaní rozhodnutia obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov konštatoval, ţe ţalobca v priebehu celého konania o prepustenie zo sluţobného pomeru ani pred jeho začatím, t.j. pred personálnym pohovorom z
  7. decembra 2010 nepredloţil veliteľovi Vojenského útvaru Prešov, Personálnemu úradu ţiadne dôkazy odborného charakteru (lekárske správy), ani iné dôkazy objektívne preukazujúce pravdivosť a tým aj dôkaznú váhu predmetných tvrdení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu a obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo
  8. júna 2010, ţalobca v priebehu roku 2009 nevyuţil 18 termínov určených veliteľom Vojenského útvaru Prešov na vykonanie testov pohybovej výkonnosti, nepoţiadal o oslobodenie od preskúšania a neodvolal sa ani proti disciplinárnemu opatreniu uloţenému disciplinárnym rozkazom zo 4.12.
  9. Súd sa preto právne stotoţnil s tvrdením ţalovaného správneho orgánu obsiahnutým vo vyjadrení ţalovaného z
  10. októbra 2010, podľa ktorého nesplnenie podmienok stanovených sluţobným predpisom č. 33/2008 ţalobcom za roky 2008 a 2009 bolo hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov, pričom táto skutočnosť bola riadne zdokumentovaná a v konaní preukázaná. Súd sa nestotoţnil ani s právnym hodnotením plynutia lehôt podľa § 72 ods. 1,2 zákona o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov obsiahnutých v ţalobe, a to predovšetkým 4 4Sžo/3/2012 s ohľadom na skutočnosť, ţe subjektívna dvojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru daná vedúcemu sluţobnému úradu začína plynúť odo dňa, keď vedúci sluţobného úradu zistil dôvod prepustenia vojaka zo sluţobného pomeru. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za jednoznačne preukázané, ţe rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia uvedenej lehoty nie je deň 11.12.2009, kedy bol so ţalobcom vykonaný personálny pohovor veliteľom Vojenského útvaru Prešov, ale deň
  11. január 2010, kedy obdrţal riaditeľ Personálneho úradu sluţobným postupom návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru. Keďţe personálny rozkaz bol ţalobcovi doručený
  12. februára 2010, zákonná dvojmesačná lehota uvedená v ustanovení § 72 ods. 1 uvedeného zákona bola dodrţaná. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie o prepustení so sluţobného pomeru profesionálneho vojaka. Dôvodil tým, ţe krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukazoval na svoj zlý zdravotný stav v čase vykonávania preskúšania z pohybovej výkonnosti. Poukázal na to, ţe napriek návrhu na pojednávaní nebol vykonaný jeho výsluch ako dôkaz, pričom chcel prezentovať spôsob a teda zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd porušil právo ţalobcu na vykonanie dokazovania jeho výsluchom a teda jeho práv na spravodlivý proces. Poukázal tieţ na to, ţe napriek viacerým podnetom ţalobcu nebola vykonaná jeho zdravotná prehliadka. Opätovne poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, ţe správny orgán vedome nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz. Uvedená skutočnosť unikla prvostupňovému súdu a je takého charakteru, ţe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke duplicitného potrestania ţalobcu disciplinárnym aj personálnym rozkazom ţalobca uviedol, ţe disciplinárny rozkaz akceptoval aj napriek tomu, ţe zdravotné problémy, ktoré boli dôvodom nesplnenia výkonnostných limitov, si nijako sám neprivodil. Je toho názoru, ţe vydaním personálneho rozkazu č. 695 z 8.2.2010 v čase bezprostredne po vyvolaní účinkov disciplinárneho rozkazu, došlo k porušeniu zásady, ţe nikto nemôţe byť dvakrát potrestaný za porušenie tej istej sluţobnej povinnosti profesionálneho vojaka. Nemoţno tieţ akceptovať názor, ţe skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka je aj podľa svojej povahy jedným z najvyšších trestov, ktoré moţno vojakovi uloţiť a vykonať. 5 4Sžo/3/2012 Nemoţno sa stotoţniť s názorom, ţe ide o dva odlišné typy konaní a teda ide o dve administratívne rozhodnutia, nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Tieto rozhodnutia však vychádzajú z jedného skutku, ktorý posudzujú, pričom v uvedenom spočíva duplicita. Podľa právneho názoru ţalobcu prvostupňový súd túto skutočnosť nesprávne právne posúdil a teda na základe takéhoto posúdenia nesprávne rozhodol. Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok , ako vecne správny, potvrdiť. III. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď v súlade s § 156 ods. 3 OSP zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd v prvom rade konštatoval, ţe krajský súd vec prejednal v prítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu (na základe substitučnej plnej moci, pričom zápisnica z pojednávania (diktovaná) nepotvrdzuje tvrdenie ţalobcu, ţe ţiadal vypočutie ţalobcu ako účastníka konania a vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Proti obsahu zápisnice z pojednávania zástupca ţalovaného nevzniesol námietky. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, tak ako vyplýva z relevantných dôvodov rozhodnutia krajského súdu uvedených v časti pod I. tohto rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody: Uţ systematické začlenenie prepustenia zo sluţobného pomeru do III. časti zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov, ktorá upravuje vznik, zmenu a zánik sluţobného pomeru potvrdzuje, ţe prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu sluţby stanovených v IV. časti zákona a jeho
  13. hlavy s názvom Sluţobná disciplína. Prepustenie zo sluţobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje druhy disciplinárnych opatrení. Podmienky prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o/ zákona boli v danom prípade nepochybne preukázané. Zákon jednoznačne stanovuje ako podmienku 6 4Sžo/3/2012 prepustenia nesplnenie poţadovaných noriem pohybovej výkonnosti v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov, čo nerozporoval ani samotný ţalobca. Zákon tieţ jednoznačne stanovuje, ţe sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak je splnená podmienka uvedená pod písm. o/ § 70 ods. 1 zákona. V tomto smere sluţobný orgán nemá ani moţnosť zvaţovať okolnosti a dôvody, ktoré spôsobili alebo mohli spôsobiť nesplnenie normy z pohybovej výkonnosti. Odvolací súd v danej súvislosti len pripomína, ţe podmienkou prijatia do štátnej sluţby profesionálneho vojaka je o.i. aj fyzická zdatnosť, ktorá musí byť daná počas celej doby trvania sluţobného pomeru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd povaţoval ţalobcom poţadované ďalšie dokazovanie o jeho zdravotnom stave a dôvodoch nesplnenia normy za nadbytočné, keďţe samotné nesplnenie normy počas 2 po sebe nasledujúcich rokov bolo nespochybniteľne preukázané. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 OSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. ţalobca nemá právo na náhradu trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  14. marca 2012 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.