← Slovensko

283 800 eur s prísl.

Obsah (4)§ 419§ 431§ 440§ 219

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/38/2021 Identifikačné číslo spisu: 3115205074 Dátum vydania rozhodnutia: 16.08.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 18. Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19.

§ 431ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.( § 431 ods. 2 CSP) 20.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

  1. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo.
  2. Za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Námietka neoznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu
  3. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
  4. V ustanovení § 378 ods. 1 CSP, ktoré upravuje odvolacie konanie, je zakotvené primerané použitie ustanovení o konaní pred súdom prvej inštancie na odvolacie konanie. Primerané použitie jednotlivých ustanovení upravujúcich konanie na súde prvej inštancie v odvolacom konaní znamená, že tieto ustanovenia sa použijú v odvolacom konaní okrem prípadov, kde existuje osobitná právna úprava pre odvolacie konanie (viď napr. úpravu pojednávania v odvolacom konaní), kde ich použitie v odvolacom konaní je priamo vylúčené (k tomu viď napr. § 378 ods. 2 CSP ), alebo kde ich použitie v odvolacom konaní nie je možné pre samotnú povahu odvolacieho konania.
  5. Na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP sa nevzťahuje žiadna z vyššie uvedených výnimiek, ktoré by vylúčili jeho použitie v odvolacom konaní. Preto v prípadoch, v ktorých strana sporu v odvolacom konaní požiada o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami (a uvedie elektronickú adresu, na ktorú sa má upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku doručiť), je povinnosťou odvolacieho súdu

§ 219ods.

3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP tejto žiadosti strany sporu vyhovieť a doručiť jej na ňou uvedenú elektronickú adresu upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. V prípade, ak napriek výslovnej žiadosti strany sporu odvolací súd - ktorý rozhoduje o odvolaní bez nariadenia pojednávania - neupovedomí túto stranu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, zaťaží konanie vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ CSP (k tomu viď aj 5Cdo/14/2018 a 3Cdo/254/2018).

  1. Pre naplnenie princípov spravodlivého konania podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 ústavy musí byť nepochybné, že došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku a že o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku boli verejnosť a strany sporu riadne upovedomené. Riadnym upovedomením sa tu má na mysli preukázanie, že do dispozičnej sféry a vedomia verejnosti a strán sporu sa dostalo oznámenie súdu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, a to prinajmenšom spôsobom zákonným, na takéto oznámenie obvyklým a legitímne očakávaným. Naplneniu týchto predpokladov konvenuje napr. oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu a verejnosti jeho zverejnením na úradnej tabuli súdu či internetovej stránke súdu.
  2. Pokiaľ strana sporu bola o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku oboznámená zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu či internetovej stránke súdu, avšak nie aj prostredníctvom elektronických prostriedkov, ak o to požiadala, išlo by o nezákonný, teda nesprávny procesný postup súdu, ktorým by dochádzalo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aby však takýto nesprávny postup súdu zakladal prípustnosť dovolania, musí dosahovať intenzitu porušenia ústavných práv ním dotknutej strany sporu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie ústavnosti takéhoto postupu súdu pri oboznamovaní s miestom a časom verejného vyhlásenia rozsudku teda je, či sa do dispozičnej sféry a vedomia strany sporu dostalo v dostatočnom časovom predstihu (v lehote najmenej päť dní) riadne upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. Inak povedané, rozhodujúce je, či strane sporu vôbec bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, aj keď nie elektronickými prostriedkami.
  3. Dovolací súd ďalej uvádza, že z gramatického a sémantického výkladu ustanovenia § 219 ods. 3, druhá veta CSP nepochybne vyplýva, že súd oznámi strane miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami (len) ak o to strana požiada. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd postupoval v súlade s § 219 ods. 3 CSP a oznámil na svojej úradnej tabuli dňa 20.11.2019 (č. l. 355 spisu) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku [27.11.2019 o 9:00 hod. v budove Krajského súdu v Trenčíne v pojednávanej miestnosti č. dv. 109]. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolanie žalobcu (na č. l. 253-256 spisu) smerujúce proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom na záver žiadal súd o informovanie o mieste a čase konania, neobsahuje uvedenie emailovej adresy žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ako ani požiadavku o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami, čo je nevyhnutnou podmienkou takejto formy doručovania. Napriek neúplnej žiadosti žalobcu ohľadom informovania o mieste a čase konania na odvolacom súde elektronickými prostriedkami, sa na č.l. 359 spisu nachádza informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu - oznámenie termínu VVR T27/11, adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu do jeho elektronickej schránky advokáta, odoslaná súdom dňa 20.11.2019 a doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.11.
  5. Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu oznámenie o čase a mieste konania verejného vyhlásenia rozsudku, včas doručované súdom do jeho elektronickej schránky, fakticky prevzal až
  7. 2019, nepredstavuje v tomto prípade takú mieru zásahu, ktorá by vo výsledku zakladala ústavný rozmer porušenia práva strany na spravodlivé súdne konanie. Žalobcom namietané nedodržanie lehoty päť dní vyplývajúcej z ust. § 219 ods. 3 veta prvá CSP (a contrario) sa nevzťahuje na oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku sporovej strane. Je tomu tak z dôvodu, že lehota päť dní pred verejným vyhlásení rozsudku sa podľa dikcie tohto zákonného ustanovenia výslovne vzťahuje len na toto oznámenie súdu na jeho úradnej tabuli a webovej stránke. Z použitia spojky „aj“ v ustanovení § 219 ods. 3 druhá veta vyplýva, že len v prípade, ak o to strana požiada, upravuje naviac vo vzťahu k tejto strane formu oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku, a to aj elektronickými prostriedkami. Ak by mienil zákonodarca vztiahnuť 5-dňovú lehotu aj k tejto forme vo svojej podstate ďalšieho oznámenia súdu, nepochybne by to v tomto ustanovení vyjadril. Uvedený výklad neodporuje ani teleologickému nazeraniu na úpravu v § 219 CSP, ktorej zmyslom je, aby sa strana o verejnom vyhlásení rozsudku mala možnosť dozvedieť v čase umožňujúcom sa prípadne verejného vyhlásenia rozsudku osobne zúčastniť, čo nepochybne zabezpečuje primárne postup súdu podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu oznámené 7 dní vopred, žalobcovi naviac elektronicky 2 dni vopred, a teda mu nič nebránilo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku na odvolacom súde. Odvolací súd nie je povinný strany sporu na verejné vyhlásenie rozsudku osobitne predvolávať, má povinnosť oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, ak však strana požiada, súd oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, o čom odvolací súd právneho zástupcu žalobcu napriek neúplnosti jeho žiadosti upovedomil.
  8. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený verejne dňa 27.11.2019 bez účasti sporových strán resp. ich právnych zástupcov, pričom obsah spisu (viď č. l. 355 a 359 spisu) nesvedčí o porušení zákonného postupu súdu voči strane sporu vrátane procesného postupu súdu podľa § 219 ods. 3 CSP, odvolacím súdom. Stranám sporu vrátane dovolateľa tak bola odvolacím súdom vytvorená možnosť zúčastniť sa aktu vyhlásenia rozhodnutia, ak toto svoje právo dovolateľ z vlastnej vôle nevyužil, nemôže sa dovolávať porušenia jeho procesných práv. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobca v tejto časti dovolania nedôvodne namietal, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP. Námietka nepripustenia novôt v odvolacom konaní a nevykonania dôkazov
  9. Dovolateľ vadu podľa ust. § 420 písm. f/ CSP videl aj v nevykonaní dôkazov, resp. neprihliadnutí na ním navrhované dôkazy pred odvolacím súdom, a to najmä na návrh na pripojenie trestného spisu OR PZ v Považskej Bystrici ČVS: ORP-775/OEK-PB-2013 a uznesenia OR PZ v Považskej Bystrici zo dňa 30.11.2018, ktoré v čase konania na súde prvej inštancie neexistovalo, a teda uvedené dôkazy nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v skutočnosti, že odvolací súd nepripustil a neprihliadol na podanie žalobcu zo dňa 1.2.2019, ktorým mal žalobca predložiť viaceré listinné dôkazy.
  10. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil princípy možného vnesenia novôt v rámci odvolacieho konania, pričom správne vytkol dovolateľovi, že ním navrhované skutočnosti nemajú charakter novoty tak, ako to predpoklad zákon. Ustanovenie § 366 CSP v odvolacom konaní limituje možnosť uvádzania nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, t. j. takých, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto tzv. novoty možno v rámci odvolania použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie koncipované ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
  11. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Dovolateľ, požadujúc vykonanie dôkazu pripojením trestného spisu a v ňom vykonaných dôkazov, zjavne rozširuje svoje skutkové tvrdenia. Ako oznamovateľ trestného činu (ako sám uvádza) musel vedieť, že trestné konanie prebieha, mal o ňom vedomosť a mal možnosť počas prvoinštančného konania súdu navrhnúť dokazovanie s poukazom na takéto trestné konanie, čo neučinil.
  12. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.
  13. V prejednávanom spore odvolací súd v rámci posudzovania podmienok určených ust. § 366 CSP uzavrel, že listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca odvolával ako na novoty v odvolacom konaní (uznesenie OR PZ v Považskej Bystrici a vyšetrovací spis), a ktoré navrhoval vykonať ako dôkaz preukazujúci, že 2- dráhový bowling nedodal žalovaný, uviedol, že tieto skutočnosti mali byť súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-775/OEK-PB-
  14. Uvedené informácie týkajúce sa správy spoločnosti BESKO s.r.o. mali byť vo vyšetrovacom spise obsiahnuté už začiatkom roka 2018, a teda žalobca najneskôr ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené (26.9.2018) v predmetnom spore na súde prvej inštancie mohol navrhnúť vykonať dôkaz oboznámením písomnej správy spoločnosti BESKO s.r.o. zo dňa 20.12.2017, resp. s obsahom vyšetrovacieho spisu. Odvolací súd tiež konštatoval, že žalobca o trestnom stíhaní vedel od roku 2014, a teda jeho tvrdenie, že o výsledku trestného stíhania sa dozvedel až dňa 2.1.2019 od svojho veriteľa, keď mu ten doručil uznesenie o zastavení trestného stíhania v nadväznosti na jeho argumentáciu o dôkazoch, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.
  15. Dovolací súd tu zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní samotnom vôbec netvrdil splnenie niektorej z podmienok pre použitie nových prostriedkov procesného útoku/obrany v zmysle ust. § 366 CSP, toto jeho tvrdenie bolo obsiahnuté až v samostatnom podaní doručenom súdu po uplynutí lehoty na podanie odvolania, kedy už na žiadne takéto skutkové tvrdenia súd prihliadnuť nemôže (podanie z 2.1.2019, pričom odvolacia lehota uplynula 12.11.2018). Teda jeho tvrdenie sa nemohlo stať predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd naň neprihliadol. Z ust. § 364 v spojení s ust. § 365 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolateľ uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca možnosť rozširovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda. Taktiež odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie v uvedenom rozsahu a na podanie dovolateľa z 2.1.2019 a v ňom vznesené tvrdenia už prihliadať nemohol.
  16. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, vždy však pri striktnom dodržaní prioritného podrobenia navrhovaných dôkazov podmienkam formulovaným v ustanovení § 366 CSP. Ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (obdobne viď závery formulované v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 10/2017).
  17. Ustanovenie § 366 CSP vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.
  18. Zároveň v kontexte dovolacej námietky nedostatočne vykonaného dokazovania dovolací súd uvádza, že ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčené (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné.
  19. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať. Čo však nie je prípad tu posudzovanej veci. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97).
  20. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil. Z obsahu dovolania je zrejmá len všeobecná nespokojnosť dovolateľa s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií.
  21. Za procesnú vadu konania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania ani podľa ust. § 421 ods. 1 CSP.
  22. Dovolací súd záverom uvádza, že dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Základnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov, ktoré získava najmä dokazovaním. Dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých nesie účastník dôkazné bremeno. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Spôsob vykonávania dokazovania a vykonania alebo nevykonania toho-ktorého dôkazného prostriedku však určuje súd v závislosti od toho, či jeho vykonanie je relevantné a efektívne pre rozhodnutie sporu vo väzbe aj na ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané a či tieto sú postačujúce pre rozhodnutie sporu po vecnej stránke.
  23. Možno uzavrieť, že ak žalobca vytýkal odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, potom nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (napr. II. ÚS 465/2017). Vychádzajúc z uvedeného, procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania, teda možnosti uplatniť novoty v priebehu odvolacieho konania, nebolo podľa názoru dovolacieho súdu strane sporu znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  24. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu nedošlo k vade v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle ust. § 447 písm. c/ CSP.
  25. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
  26. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  27. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.