Dr. O. I. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12. novembra 2019, sp. zn. 1 To 60/2019, takto rozhodol:
Dr. O. I. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Námestovo (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 13. júna 2019, sp. zn. 6 T 125/2018 (ďalej aj „rozsudok"), uznal obvineného PhDr. O. I. (ďalej aj „obvinený" alebo „dovolateľ") za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Tr. zák. na skutkovom základe v rozsudku uvedenom. Okresný súd mu za to
1, ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) Eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu zároveň
3 Tr. zák. stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) dní.
1, ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 12. novembra 2019, sp. zn. 1 To 60/2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie/rozhodnutie"),
Dr. O. I. prostredníctvom obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka dovolanie vo svoj prospech, z dôvodov
1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por., teda že súd rozhodol v nezákonnom zložení, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Porušenie práva na obhajobu dovolateľ videl v tom, že krajský súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti napriek tomu, že ten svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a trval na svojej účasti na verejnom zasadnutí. Krajský súd dňa 12. novembra 2019 neakceptoval jeho ospravedlnenie neúčasti zo zdravotných dôvodov a v rovnaký deň mu oznámil, že verejné zasadnutie vykoná s poukazom na lekársku správu MUDr. O. C.. Vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného došlo k porušeniu ústavne garantovaného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv garantovaných v čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvody krajského súdu uvedené v napadnutom uznesení nie sú
názoru dovolateľa správne, pretože súd mal počkať na vyjadrenie znaleckej organizácie. MUDr. O. C. obvineného ponechala na PN ako práceneschopného až do 22. novembra 2019, napriek tomu do telefónu sa vyjadrila, že zdravotný stav mu umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia, čo stačilo krajskému súdu na takýto nesprávny postup. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. zák. súdu vytkol, že v spise sa nenachádza žiadny záznam o tom, že vec bola do senátu „7 To" pridelená náhodným výberom, ktorý sa technicky nedá obísť. Systém je nastavený na náhodný výber
rozvrhu práce súdu a keď sa vec pridelí mimo neho, je to zaznamenané a dohľadateľné a pri kontrole sa dá zistiť akýkoľvek nelegitímny zásah. Obvinený uzavrel, že ak zo spisu nie je zrejmé, akým spôsobom vec napadla do senátu „7 To", je možné konštatovať, že súd rozhodol v nezákonnom zložení. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 7, § 293 ods. 3, ods. 8 Tr. por. v neprospech dovolateľa, a aby toto rozhodnutie krajského súdu zrušil a prikázal mu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej len „prokurátor") podaním doručeným okresnému súdu
názoru prokurátora uznesenie krajského súdu správne a zákonné a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
1 Tr. por. zamietol. Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obvinenému a jeho obhajcovi (I. ÚS 355/2015), títo však možnosť zaujať k nemu stanovisko nevyužili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. h), § 566 ods. 3 Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), a súčasne spĺňa podmienky
1, ods. 2, § 371 ods. 4 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Najvyšší súd však zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c) Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vo všeobecnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanieje mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych vád a to za podmienok stanovených Trestným poriadkom, medzi ktoré patrí aj ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., ktorého úlohou je okrem iného zabezpečiť, aby sa dovolací súd, najmä v niektorých otázkach, nestal v systéme všeobecných súdov neprípustnou treťou inštanciou. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
1 písm. b) Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Okolnosť, či vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zložení je podstatnou okolnosťou každého konania, pričom nedostatok v zložení súdu je jeho podstatnou vadou. Nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Nezákonné zloženie súdu môže nastať najmä v prípade, ak rozhodoval samosudca napriek tomu, že mal rozhodovať senát, ak senát rozhodoval v neúplnom zložení, prípadne vec bola rozhodnutá senátom, ktorý neprichádzal do úvahy, alebo ak rozhodoval prísediaci, ktorému uplynulo funkčné obdobie. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. namietal, že okresný súd v jeho veci rozhodoval v nezákonnom zložení, pretože zo spisu nie je zrejmé, akým spôsobom vec napadla do senátu „7 To". Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec bola po podaní odvolania predložená krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Napadla mu
1 písm. b) Tr. por. a na zaslanie písomností, ktoré by spôsob pridelenia veci preukazovali. Dovolanie obvineného bolo súčasťou výzvy. Krajský súd na výzvu reagoval podaním z
1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.") ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci
rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. Z potvrdenia Krajského súdu v Žiline, datovaného
1 Tr. zák., spisová značka 1 To 60/2019, IČS: 5818010302, a vec bola pridelená na rozhodnutie senátu 1 To. Potvrdenie je opatrené podpisom zamestnanca súdu, ktorý podanie prijal. Potvrdenie o lustrácii potom osvedčuje, že vo veci 1 To 60/2019 bola vykonaná lustrácia s výsledkom „nijaký spis nepredchádza". Zo záznamu predloženého krajským súdom ako „interný rozvrh práce" vyplýva, že na podklade dohody predsedov senátu rozhodujúcich v senáte 1 To mali byť v čase od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 prideľované spisy vo všetkých druhoch agendy predsedovi senátu a sudcovi spravodajcovi zároveň
koncového čísla spisovej značky zberného spisu tak, že JUDr. Monika Liptáková mala pridelené koncové čísla 0 až 3 s tým, že v prípade pridelenia veci tejto sudkyni ako sudcovi spravodajcovi mal byť predsedom senátu vo veciach s párnym koncovým číslom spisovej značky JUDr. Pavol Polka. Vo veciach s nepárnym koncovým číslom mal byť predsedom senátu JUDr. Vladimír Kurák. Záznam určoval aj pravidlá rozdelenia vecí v prípade ich opakovaného predloženia a tiež pre prípad zastupovania. Záznam je verifikovaný riadiacim predsedom senátu JUDr. Pavlom Polkom. Vychádzajúc z uvedených skutočností je možné uzavrieť, že vec 1 To 60/2019 bola senátu 1 To na krajskom súde pridelená v súlade so zákonom a s aktuálnym rozvrhom práce. Z predložených dokumentov nie je zrejmé, že by k prideleniu veci došlo inak, než obvyklým spôsobom, teda v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., hoci z predložených potvrdení expressis verbis nevyplýva, že pridelenie bolo realizované náhodným výberom. Vo všeobecnosti platí, že elektronická podateľňa vec pridelí náhodným výberom vždy, ak neprichádza do úvahy iný postup, ktorý má spravidla oporu vo výsledku lustrácie. Pokiaľ ide o meritum námietky obvineného, najvyšší súd nezistil, z akého dôvodu v spisovom materiáli absentovali príslušné potvrdenia o pridelení veci a lustrácii na odvolacom súde, a túto okolnosť nevysvetlil ani samotný odvolací súd. Napriek tomu je možné konštatovať, že tento nedostatok, spôsobený zrejme nesústredenosťou súdu pri žurnalizácii spisu, nemôže sám o sebe viesť k naplneniu uplatneného dovolacieho dôvodu, ak sa dodatočne preukázalo, že k prideleniu veci konkrétnemu senátu (i predsedovi senátu a sudcovi spravodajcovi) na odvolacom súde došlo v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením obvineného prezentovaným v dovolaní, že ak zo spisu nie je zrejmé, akým spôsobom vec senátu napadla, je možné konštatovať, že súd rozhodol v nezákonnom zložení, išlo by totiž o prílišný formalizmus vedúci k posudzovaniu existencie tohto dovolacieho dôvodu ad absurdum. Treba dodať, že v predmetnej veci sa zloženie senátu nezmenilo ani v priebehu konania, teda nenastala okolnosť predpokladaná zákonom ani rozvrhom práce, ktorá by takúto zmenu zakladala a krajský súd rozhodoval v senáte 1 To v rovnakom zložení ako v čase pridelenia veci. Najvyšší súd ešte dopĺňa, že k prideleniu veci konkrétnemu senátu dochádza ihneď po jej predložení, pričom obvinený má kedykoľvek možnosť nielen nahliadnuť do spisu (§ 69 ods. 1 Tr. por.) za účelom kontroly pridelenia veci, ale má právo i na vydanie potvrdenia o prevzatí a pridelení veci, pričom evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi (§ 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. účinného do 14. októbra 2019). Obvinený v priebehu celého konania na odvolacom súde (vec napadla 22. júla 2019 a rozhodnutie bolo vyhlásené 12. novembra 2019) teda mal zákonnú možnosť informovať sa a zároveň preveriť, akým spôsobom došlo k prideleniu veci a túto skutočnosť namietať. Napriek tomu tak počas odvolacieho konania neurobil a nedostatok namietal až v dovolacom konaní. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k náprave tých najzávažnejších nedostatkov a vád, medzi ktoré opomenutie žurnalizácie listín do základného spisu určite nepatrí. Dovolací dôvod
1 písm. b) Tr. por. preto nemožno považovať za naplnený.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. d) Tr. por. dovolanie možno podať, ak verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. namietal zásadné porušenie práva na obhajobu krajským súdom, konkrétne vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a trval na svojej účasti na verejnom zasadnutí. Obsahovo totožnú námietku uplatnil aj v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustálenú judikatúru,
ktorej obsahom práva na obhajobu, ktoréje prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť vznášať osobne a tiež prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Odňatie tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného, pre ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por. Uvedený nezákonný postup v sebe ale zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj
1 písm.
1 písm. d) Tr. por., nie je možné konštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., pokiaľje ich argumentačný obsah totožný. Najvyšší súd sa teda zameral na skúmanie okolností, ktoré by mohli znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por.: Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec krajskému súdu napadla
2 Tr. por. vyžiadané odborné vyjadrenie k zdravotnému stavu obvineného od znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., Bratislava s cieľom zistiť, či sa obvinený môže zúčastniť verejného zasadnutia dňa
vyjadrenia lekárky zdravotný stav obvineného neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí
2 Tr. por. vyžiadané ďalšie odborné vyjadrenie k zdravotnému stavu obvineného od znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o. Bratislava s cieľom zistiť, či zdravotný stav obvinenému umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia
neho vyplynula z obsahu úradných záznamov z
lekárskych potvrdení pre pretrvávajúce ťažkosti hospitalizovaný za účelom podrobnejších vyšetrení, ich výsledky a závery, ktoré by mohli mať vplyv na ďalší priebeh konania a mohli by odôvodniť pokračujúce pretrvávanie dôvodov pre odklad verejného zasadnutia, však neboli krajskému súdu prezentované ani samotným obvineným a nie sú zrejmé ani z predložených potvrdení. Závery lekárov o nemožnosti účasti obvineného na verejnom zasadnutí sa v tomto smere dostali do roviny neurčitých odporúčaní, bez ich jasného a adekvátneho zdôvodnenia, o čom svedčí aj iné stanovisko MUDr. C. z
5 Tr. por. boli splnené, keďže obvinenému bolo riadne a včas doručené upovedomenie o verejnom zasadnutí a súčasne bol poučený o možnosti konania v jeho neprítomnosti, pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8 Tr. por.). Krajský súd v Žiline preto správne konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolací dôvod
1 písm. d), a teda ani
1 písm. c) Tr. por. naplnený nebol. Najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto ho
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné jednomyseľne odmietol. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.