1 písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. H. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Martin (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 23. septembra 2021, sp. zn. 2T/51/2021 uznal obvineného S. H. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") za vinného zo spáchania zločinu krádeže
1 písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
1 písm. g) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 03.04.2021. Za to okresný súd uložil obvinenému
3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiam, trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace, na výkon ktorého ho
2 písm.
jeho vlastných slov, by odňatie cigariet mohlo mať aj výchovný účinok, pretože
jeho názoru nemôže mať 13-ročná osoba pri sebe cigarety. Zo svojho protiprávneho konania nemal žiadnym spôsobom profitovať a zastáva názor, že maloletému poškodenému nespôsobil žiadnu fyzickú, psychickú alebo inú ujmu. Uložený trest odňatia slobody obvinený pokladá za nespravodlivý, intenzitu a spoločenskú nebezpečnosť svojho skutku (hoci sa ho dopustil krátko po prepustení z výkonu trestu pre obdobnú majetkovú trestnú činnosť a v jeho prípade sa tak jedná o recidívu a opakované páchanie druhovo rovnakej trestnej činnosti- pozn. dovolacieho súdu) pokladá za „extrémne nízku", a preto by mu mal byť
jeho názoru uložený nižší trest. V súčasnosti sa obvinený (hoci mu už okresný súd mimoriadne znížil trest odňatia slobody) cíti byť frustrovaný, nakoľko v trestnom konaní sa priznal, oľutoval spáchanie skutku a
vlastných slov nemal spôsobiť žiadnu škodu. Rovnako je si vedomý, že nepoužitie ustanovenia § 39 Trestného zákona, nezakladá žiaden dovolací dôvod. Na druhej strane zastáva názor, že dovolací súd by sa mal v jeho prípade z dôvodu „zjavnej nespravodlivosti" odkloniť od svojej judikatúry. Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného, dovolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a okresnému súdu prikázal, aby jeho trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin (ďalej tiež „prokurátorka"). Vo svojom vyjadrení poukázala na to, že ustanovenie § 39 Trestného zákona možno použiť len za určitých podmienok, ktoré v prípade obvineného nie sú splnené. K tomu uviedla, že obvinený spáchal skutok na obzvlášť zraniteľnom subjekte - maloletom, ktorý z konania obvineného mal jednoznačne strach, čo vyplýva tak z výpovede maloletého ako aj svedka K. K.. Ďalej uviedla, že obvinený nie je bezúhonnou osobou. Naopak z odpisu z registra trestov obvineného vyplýva, že má celkovo 10 záznamov, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, ako aj za násilnú trestnú činnosť. Obvinený bol naposledy odsúdený trestný rozkazom Okresným súdom Martin z 5. novembra 2020, sp. zn. 4T/61/2020 pre prečin krádeže za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý obvinený vykonal 3. apríla 2021.
názoru prokurátorky z uvedeného vyplýva, že obvinený sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, vo forme špeciálnej recidívy, pričom predchádzajúce postihnutia za priestupky a ani predchádzajúce odsúdenia za trestné činy nemali na obvineného účinok nápravy a odradenia od ďalšieho páchania trestnej činnosti a nenaviedli ho k tomu, aby začal viesť riadny život. Trest odňatia slobody uložený obvinenému je uložený v súlade so zákonom a v súlade so zásadami ukladania trestov uvedenými v Trestnom zákone. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku odmietol. K vyjadreniu prokurátorky sa obvinený a ani jeho obhajkyňa, do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne bližšie nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní, posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajkyne (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), z dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
2 Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku
5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f),
1 písm. c).
1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods.
5 Trestného poriadku nemožnosť napadnutia rozsudku okresného súdu odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm.
2 Trestného poriadku oprávnenými osobami na podanie dovolania len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa (primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod číslom 12 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2017). Vzhľadom na to, že prejednávaná vec bola právoplatne skončená rozhodnutím súdu prvého stupňa, osobou oprávnenou na podanie dovolania proti takémuto rozhodnutiu je len minister spravodlivosti. Navyše spomínaným vyhlásením obvineného o vine zo spáchania skutku a nepodaním odvolania, obvinený jasne deklaroval svoj súhlas s rozsudkom okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch. Pritom podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku obvineným je popri inom viazané aj na povinnosť riadneho využitia opravných prostriedkov(§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). V prejednávanej veci obvinený v základnom konaní nepodal odvolanie proti rozsudku okresného súdu, respektíve proti jeho výroku o treste. Za daných okolností sa potom nemôže účinne domáhať ochrany svojich práv podaním dovolania, pretože v základnom trestnom konaní a po riadnom poučení rezignoval na tie svoje práva, z ktorých aj vyviera jeho oprávnenie podať dovolanie. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade bolo dovolanie podané proti rozsudku okresného súdu neoprávnenou osobou, a preto ho dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci,
b) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.