Obsah (10)

§ 255§ 421§ 388§ 383§ 384§ 378§ 188§ 187§ 420§ 237

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/207/2020 Identifikačné číslo spisu: 5817203312 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 255ods.

2 CSP), ale na základe akéhosi „princípu vyššej spravodlivosti. Mala za to, že (ii) rozhodnutie súdu je prekvapivé, pretože odvolací súd posúdil cenu podielu v rozpore so znaleckým posudkom, ktorý žiadna zo strán sporu nespochybňovala.". Doplnila, že k takejto iniciatíve odvolacieho súdu sa nemala možnosť vopred vyjadriť. 3.2. K prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP uviedla, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené dve právne otázky: (

1. i)„Je hodnota spoluvlastníckeho podielu, určeného v zmysle znaleckého posudku, ktorý nebol spochybnený žiadnym spoluvlastníkom, bez vykonania iných dôkazov o hodnote tohto spoluvlastníckeho podielu, kvalifikovaná ako primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka?" (
2. ii)„Je suma na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, ponúknutá spoluvlastníkom v rámci pokusu o uzavretie dohody v súdnom konaní ku ktorej nedôjde, kvalifikovaná ako skutkové tvrdenie o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka?" 3.3. K právnej otázke (
3. i)uviedla, že odpoveďou na túto otázku je „áno". Žalobca síce uvádzal, že je ochotný zaplatiť aj 45.000,- eur, avšak nepreukázal v priebehu konania schopnosť zaplatiť túto cenu a navyše, samotná ochota zaplatiť aj takúto sumu nie je skutkovým tvrdením o hodnote podielu, teda spochybnením znaleckého posudku. Sama tiež uvádzala sumu 45.000,- eur, avšak len v rámci snahy o uzavretie dohody, v žiadnom prípade nešlo o spochybnenie znaleckého posudku, ktorým bola určená cena, a teda aj primeraná náhrada. 3.4. K právnej otázke (
4. ii)uviedla, že odpoveďou na túto otázku je „nie", pretože sporové strany v rámci súdneho konania v praxi ponúkajú rôzne „dohody," „ústupky" a podobne, ak protistrana prejaví vôľu konanie ukončiť, prípadne ponúknuť nejakú protihodnotu za ponúkaný ústupok. Je toho názoru, že v žiadnom prípade takýto procesný návrh dohody nemožno kvalifikovať ako skutkové tvrdenie o primeranej náhrade uvedenej v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ani spochybnenie ceny určenej znaleckým posudkom. 3.5. Žalovaná žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 449 ods. 1, § 450 CSP zrušil v napadnutom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby v zmysle § 449 ods. 3 CSP napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že uloží povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 41.050,- eur a prizná žalovanej náhľadu trov dovolacieho konania, odvolacieho konania a prvoinštančného konania vo výške 100 %. 4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalovanej, ktorými zdôvodňuje svoje dovolanie, zároveň ale uviedol, že rovnako sú

jeho názoru dôvody pre namietanie zákonnosti rozsudku odvolacieho súdu.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
2. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
3. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
4. Z obsahu dovolania žalobkyne je zrejmé, že namieta (aj) nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (bod 3.1.).
5. V zmysle § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.
6. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 ). 9.
7. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017). 9.
8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).
9. Z obsahu dovolania (tiež) vyplýva (bod 3.1.), že žalovaná namietala, že hoci odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok, „rozhodnutie súdu je prekvapivé, pretože odvolací súd posúdil cenu podielu v rozpore so znaleckým posudkom, ktorý žiadna zo strán sporu nespochybňovala. K takejto iniciatíve odvolacieho súdu sa nemala možnosť vopred vyjadriť.". Z uvedenej argumentácie žalobkyne je

dovolacieho súdu možné vyvodiť namietanie zmeny skutkových záverov prvoinštančného súdu odvolacím súdom bez toho, aby to odvolací súd v odvolacom konaní avizoval, čím jej znemožnil efektívnu procesnú obranu, v dôsledku čoho odvolací súd zasiahol do jej základného práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. 11.

§ 388

CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12.

§ 383

CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 13.

§ 384ods.

1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 14.

§ 378ods.

1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 15.

§ 188ods.

1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. 16.

§ 187

CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (ods. 1) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. (ods. 2)

1. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
2. Ústava v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prípadne u iného orgánu). Podmienkou však je, že sa tak musí stať „stanoveným postupom". Stanoveným postupom teda sú (v ich samotnom základe) i pravidlá vymedzujúce možnú zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3. Odvolací súd prikročil k zmeňujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 41.050,- eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000,- eur po tom, čo dospel k odlišným skutkovým zisteniam tvoriacich základ pre určenie výšky primeranej náhrady ako súd prvej inštancie Odvolací súd v bode 21 odôvodnenia uviedol, že: „...rozdielne od okresného súdu vyhodnotil súvislosti ustálenia primeranej náhrady, ktorú je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.4.2019 výslovne deklarovala ochotu (aj schopnosť) zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie vyporiadavaného spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000 eur. Z obsahového hľadiska v konkrétnostiach súdenej veci nejde o nič iné, ako o zhodné (a teda nesporné) skutkové tvrdenie oboch sporových strán o výške primeranej náhrady.". Za tejto procesnej situácie mal však odvolací súd dokazovanie rozhodných skutočností pre posúdenie primeranosti náhrady zopakovať a vytvoriť si tak rovnocenný podklad pre prípadné odlišné posúdenie danej skutkovej otázky. Ak odvolací súd v posudzovanej veci zo zákonného postupu ustanoveného v citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vybočil, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce závažnou vadou a súčasne konal v rozpore s princípom predvídateľnosti a riadneho a spravodlivého procesu chráneného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 20.

dovolacieho súdu je rozhodnutie odvolacieho súdu pre dovolateľku prekvapivé i v tom, že odvolací súd v merite veci považoval za rozhodujúcu skutočnosť vychádzajúcu z ním použitého zhodného tvrdenia strán sporu (§ 186 ods. 2 CSP), ktorá nebola predtým predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie tým odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane" a nepredvídateľne na iných („nových") dôvodoch než súd prvej inštancie, pričom žalovaná v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť „nového" skutkového záveru zaujatého až v odvolacom konaní. 21. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v priamom rozpore so znením ustanovenia § 384 ods. 1 CSP, a teda sa natoľko odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam, keď dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez vykonania vlastného dokazovania alebo jeho zopakovania v odvolacom konaní; k odlišnému hodnoteniu dôkazu má odvolací súd povinnosť poskytnúť sporovej strane možnosť sa k nemu vyjadriť. Pokiaľ tak neurobí, možno považovať jeho odchylné skutkové závery za nepodložené, urobené v rozpore s § 204, § 378 ods. 1 a § 384 ods. 1 CSP a v takom prípade je odvolacie konanie postihnuté vadou

§ 420písm.

f/ CSP. 22. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesným vadám

§ 420písm.

f/ CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom zmeňujúcom výroku, ako i v závislých výrokoch o náhrade trov konania zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

1. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú procesnú vadu než je zmätočnosť, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). K uvedenej námietke nepreskúmateľnosti a nedostatku v odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa
2. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku". Od tohto stanoviska dovolací súd aj za účinnosti CSP (§ 420 písm. f/) nevidí dôvod sa odkloniť. 23.1. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu".

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok z

1. júla 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém", ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8262/02, rozsudok z
2. júla 2009). 23.
3. Dôvody zmätočnosti uvádzané žalobkyňou v podanom dovolaní, ktoré mali vyústiť do nepresvedčivého odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti (bod 3.1.) napadnutého výroku odvolacieho rozhodnutia neboli

názoru dovolacieho súdu takej intenzity, ktoré by mali byť dôvodom na uplatnenie výnimky druhej vety stanoviska R 2/

2. Vzhľadom na posúdenú zmätočnosti rozsudku odvolacieho súdu v napadnutom zmeňujúcom výroku z dôvodov najvyšším súdom rozobratých, bolo už neúčelné zaoberať sa i dovolateľkou tvrdeným dôvodom, ktorý uplatnila v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (bod 3.2.).
3. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
4. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.