Obsah (5)

§ 250j§ 244§ 250k§ 39a§ 39

Najvyšší súd 5Sžo/146/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov – 1/ Ing. J. K., bytom P.P. a 2/ Ing. J. C., bytom P.P., zastúpených JUDr. A

§ 250jods.

2 písm. c/, d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ-OSP-0675/2008/Gi z

1. júla 2008 ako aj rozhodnutie Mesta P. z
2. februára 2008 č. 11715/22/27/2005-Ko o umiestnení stavby „Bytové domy P.“ na pozemkoch parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X. a X. v k. ú. P. pre navrhovateľa T.-I., s. r. o., so sídlom I., a vec vrátil na ďalšie konanie Rozhodol tak v rámci preskúmavacieho konania

§ 244ods.

1, 2 a 3 OSP a § 247 ods. 1, 2 a 3 OSP ako aj § 35 ods. 1 a 2, § 38, § 39, § 39a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), keď mu z obsahu spisového materiálu nebolo jasné, prečo Mesto P. ako správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí č. 11715/22/27/2005-Ko zo dňa 15.02.2008 vydanom na základe návrhu spoločnosti T.-I., s. r. o. zo dňa 15.10.2007 vôbec cituje predchádzajúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Tmavé zo dňa 10.09.2007, keďţe toto rozhodnutie sa konania začatého na základe návrhu spoločnosti T.-I., s. r. o. zo dňa 15.10.2007 vôbec netýka, keďţe bolo vydané v inom konaní, ktorá skutočnosť zrejme uviedla do omylu tak ţalobcov ako aj ich právnu zástupkyňu. Vzhľadom k tomu, ţe v danom prípade išlo o nové konanie na základe ţiadosti spoločnosti T.-I., s. r. o. nebol ani dôvod riešiť zámenu účastníkov v správnom konaní. Vytýkal správnym orgánom, ţe napriek preukázanému vlastníctvu k pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, sa nezaoberal zapísanou ťarchou vo forme vecného bremena – právom prechodu v prospech vlastníkov parcely č. X. zapísanej na LV č. X., t. j. ţalobcov v 1. a 2. rade, vlastníka parcely č. X. zapísaného na LV č. X., t. j. V. L. a vlastníkov parciel č. X., X. zapísaných na LV č. X., t. j. Ing. D. Ú. a E. Ú., ktoré je potrebné usporiadať, pretoţe 5Sţo/146/2010 3 prípadným zastavaním by došlo k neoprávnenému zásahu do práv oprávnených z vecného bremena, t. j. účastníkov, ktorým právo prechodu cez tieto parcely prináleţí. Taktieţ

názoru súdu sa správne orgány musia vysporiadať s námietkou ţalobcov ohľadom reštitučného nároku p. K., keďţe krajskému súdu nie je jasné o aké reštitučné konanie ide a

akého zákona si reštitučný nárok uplatnila. V neposlednom rade ani z jedného rozhodnutia nevyplýva, z akého titulu správne orgány konali s ostatnými osobami ako s účastníkmi (ktorých súd pribral do konania), keď skutočne účastníkmi správneho konania v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 stavebného zákona by mali byť ţalobcovia 1. a v 2. rade a tieţ vlastníci nehnuteľnosti v prospech ktorých bolo zriadené vecné bremeno. Ďalej

názoru krajského súdu sa správne orgány dopustili ďalšieho pochybenia tým, ţe v napadnutom rozhodnutí je mnoţstvo nezrovnalostí. Ako námietky sa uvádzajú námietky vznesené v predchádzajúcom konaní, citujú sa neaktuálne LV a podklady predloţené v predchádzajúcom konaní začatom na návrh spoločnosti T., s. r. o., so sídlom v Bratislave, ktoré konanie zrejme doposiaľ ukončené nebolo. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP a úspešnému ţalobcovi (správne úspešným ţalobcom) v konaní priznal náhradu trov konania v sume 345,34 eura pozostávajúcu z náhrady za súdny poplatok, t. j. po 66 eur, za dva úkony právnej sluţby po 48,63 eura, za jeden úkon právnej sluţby po 53,49 eura, plus dvakrát paušál po 6,31 eura a jedenkrát paušál po 6,95 eura, z náhrady cestovného z P. do T. a späť v sume 21,22 eura, z náhrady za stratu času v sume 46,36 eura plus DPH v sume 41,44 eura k rukám JUDr. A. K. Včas podaním odvolaním rozsudok krajského súdu napadol účastník v prvom rade. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva účastníka v 1. rade na strane odporcu na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tieţ práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko má znaky arbitrárneho (svojvoľného) rozhodnutia. Namietal, ţe prvostupňový súd zrušil tak rozhodnutie Krajského stavebného úradu T. č. KSÚ-OSP0675/2008/61, ako aj Mesta P. č. j. 11715/22/27/2005-Ko, v rozsudku však neodôvodnil, ktoré rozhodnutie z akých dôvodov zrušil, a to nielen bez poukázania na 5Sţo/146/2010 4 skutočnosti, ktoré zistil vykonaným dokazovaním a bez poukázania na právne závery, ktoré prijal. Myšlienkový postup súdu nie je vôbec vysvetlený, keď krajský súd nepreukázal a neodôvodnil akékoľvek nedostatočné zistenia skutkového stavu pre posúdenie veci zo strany Mesta P. a KSU, nepreukázal a neodôvodnil v čom, prečo a ktoré rozhodnutie (či Mesta P. alebo KSÚ) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nepreukázal a neodôvodnil nedostatok dôvodov, akých a v ktorom rozhodnutí, nepreukázal a neodôvodnil, ktorá chyba bola zistená v konaní správnych orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak by takou chybou mala byť skutočnosť, ţe „správne orgány sa vôbec nezaoberali vecným bremenom práva prechodu“, tak úsudku súdu chýba právny záver, ktorý k tomu prijal. Namietal, ţe prvostupňový súd riadne právne neodôvodnil, prečo - Mesto P. a KSU sa mali touto skutočnosťou v územnom konaní zaoberať; z akého právneho ustanovenia to vyplýva?, - prečo je nutné právo prechodu usporiadať, keď je zapísané na LV č. 9876 a preskúmateľne, dokonca geometrickým plánom je určené, kde a akým spôsobom bude zabezpečené, - upozorňuje na to, ţe oprávnený a povinný z vecného bremena „môţu zmluvou zrušiť alebo novoupraviť“ v podstate akékoľvek bremeno, keď doteraz v zmluve upravené vecné bremeno „iba prechodu“ sa nemení ale zachováva, - je „nepostačujúce upozornenie na geometrický plán“, keď tento spresňuje časť pozemku, ktorá nebude zastavaná a na nej bude zabezpečené právo prechodu.

odvolateľa prvostupňový súd neodôvodnil a nepreukázal, prečo majú správne orgány preukazovať „titul“ z akého dôvodu konajú s osobami ako účastníkmi konania. Táto povinnosť správnemu orgánu vyplýva len v prípade, ak nejakú osobu neuzná za účastníka konania. Pri vylúčení z konania musí vydať rozhodnutie. O tom, ţe niekto nie je účastníkom konania, sa rozhoduje správnym orgánom nevydáva. Poukazoval i na to, ţe pokiaľ krajský súd deklaruje svoj názor, ţe sa „správne orgány dopustili ďalšieho pochybenia vtom, ţe v napadnutom rozhodnutí je mnoţstvo nezrovnalostí“, nie je zrejmé, ktorý správny orgán pochybil a ktorého napadnutého rozhodnutia (lebo ţalobcovia napadli dve rozhodnutia) sa uvádzané nezrovnalosti majú týkať, pritom chýbajú akékoľvek právne závery. Uvedené

odvolateľa osvedčuje nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na tomto základe nemoţno preskúmať jeho správnosť a skutočností a právne dôvody viedli k výroku rozsudku. 5Sţo/146/2010 5

odvolateľa krajský súd dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretoţe, ak sa oboznámil s pripojenou spisovou dokumentáciou oboch správnych orgánom, musel by zistiť, ţe ide stále o jedno, a to isté konanie Mesta P. pod č. 11715/22/27/2005-Ko je pokračujúcim konaním od roku

1. Po zrušení rozhodnutia Mesta P. pod tým istým číslom 11715 zo dňa 10.09.2007 rozhodnutím Krajského stavebného úradu T. právoplatným dňa 26.10.2007 z procesných a hmotnoprávnych dôvodov sa pokračovalo v novom konaní s novým vlastníkom pozemkov T.-I., s. r. o. na strane navrhovateľa. Ďalej odvolateľ namieta, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom vzhľadom na arbitrárnosť napadnutého rozsudku z dôvodu nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku a s poukazom na takmer úplnú absenciu právnych záverov v odôvodnení rozsudku, poukazuje na nesprávnosť právneho posúdenia práv navrhovateľov, ktoré im vyplývajú z vecného bremena s poukazom na ustanovenia § 39, § 39a ods. 1 a 2, § 54, § 58a ods. 1 a § 62 ods. 1 a 4 stavebného zákona, z ktorých vyplýva, ţe v územnom konaní sa otázka vecných bremien môţe brať do úvahy v rámci námietok iba do tej miery, či územné rozhodnutie by zakladalo zrušenie vecného bremena prechodu. V územnom konaní je však preukázané, ţe právo prechodu zostáva zachované. Prvostupňový súd teda vyjadril právne závery o moţnom ohrození práv navrhovateľov z vecného bremena práva prechodu v rozpore s citovanými hmotnoprávnymi predpismi stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené povaţuje odvolateľ napadnutý rozsudok Krajského súdu v T., č. 14S/102/2008 zo dňa
2. októbra 2009 za nezákonný a právne nesprávny. Ţalobcovia, ţalovaný ani ostatní účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili, odvolací návrh nepodali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania (250ja ods. 2 veta prvá OSP), oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu P. z
3. júna 2010, č. k. 5C/596/2008-85, ktorý odvolateľ doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v priebehu odvolacieho konania a dospel k záveru, ţe odvolanie je podané dôvodne. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po preskúmaní napadnutého rozsudku a postupu súdu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, dospel 5Sţo/146/2010 6 k záveru, ţe nie sú tu podmienky, za ktorých by napadnutý rozsudok mohol potvrdiť alebo zmeniť (§ 250ja ods. 3 veta druhá, § 219 a § 220 OSP).

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu sa postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 1 OSP). Nakoľko konkrétne tvrdenie ţalobcov o ukrátení na ich subjektívnych právach treba v zmysle § 247 ods. 1 OSP povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, najvyšší súd sa v prvom rade v rozsahu odvolacích námietok zaoberal otázkou, či rozhodnutie o umiestnení stavby je spôsobilé ukrátiť ţalobcov na ich právach (vlastníckych, občianskych, ekologických, hygienických), resp. ako sa

obsahu ţaloby toto prejaví v ich sfére. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je

názoru najvyššieho súdu charakter rozhodnutia o umiestnení stavby.

§ 39aods.

1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby (vrátane poţiadaviek na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o ţivotné prostredie

§ 39ods.

2 stavebného zákona), určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je moţné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je moţné aţ na základe právoplatného stavebného povolenia, t. j. osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, aţ na základe ktorého môţe byť stavba uskutočňovaná, nemôţu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým 5Sţo/146/2010 7 je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, ţalobcovia priamo dotknutí na svojich právach, keď navyše ţalobcovia porušenie svojich práv v ţalobe ani bliţšie nekonkretizujú (strana 2 ţaloby). Najvyšší súd preto uzavrel, ţe dôvody zrušenia rozhodnutia ţalovaného uvedené krajským súdom neobstoja. Krajský súd zrušil rozhodnutia ţalovaného

§ 250jods.

2 písm. c/, d/ a e/ OSP z dôvodov:

1. ţe mu nie je jasné, prečo Mesto P. ako správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí č. 11715/22/27/2005-Ko zo dňa 15.02.2008 vydanom na základe návrhu spoločnosti T.-I., s. r. o. zo dňa 15.10.2007 vôbec cituje predchádzajúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu v T. zo dňa 10.09.2007, keďţe toto rozhodnutie sa konania začatého na základe návrhu spoločnosti T.-I., s. r. o. zo dňa 15.10.2007 vôbec netýka, keďţe bolo vydané v inom konaní,
2. ţe sa správne orgány nezaoberali zapísanou ťarchou vo forme vecného bremena - právom prechodu,
3. ţe sa správne orgány musia vysporiadať s námietkou ţalobcov ohľadom reštitučného nároku p. K.,
4. ţe nie je jasné, z akého titulu správne orgány konali okrem so ţalobcami a s tými, ktorým svedčí právo prechodu z vecného bremena aj s ostatnými osobami ako s účastníkmi správneho konania,
5. ţe v napadnutom, rozhodnutí je mnoţstvo nezrovnalostí. Najvyšší súd k jednotlivým dôvodom zrušenia uvádza, ţe námietky obchodnej spoločnosti T.-I., s. r. o. uvedené v odvolaní sú plne opodstatnené. Z pripojenej spisovej dokumentácie skutočne vyplýva, ţe konanie Mesta P. pod č. 11715/22/27/2005-Ko je pokračujúcim konaním od roku 2005, a ţe po zrušení rozhodnutia Mesta P. pod tým istým číslom 11715 zo dňa
6. septembra 2007 rozhodnutím Krajského stavebného úradu T. právoplatným dňa
7. októbra 2007 z procesných a hmotnoprávnych dôvodov sa pokračovalo v novom konaní s novým vlastníkom pozemkov T.-I., s. r. o. na strane navrhovateľa. Pokiaľ ide o výtku, ţe sa správne orgány dostatočne nezaoberali zapísanou ťarchou vo forme vecného bremena - právom prechodu, túto treba povaţovať za 5Sţo/146/2010 8 nekonkrétnu a náleţite neodôvodnenú, nakoľko takáto povinnosť stavebnému úradu priamo zo stavebného zákona nevyplýva. Takisto nedostatočne konkrétne, činiace rozsudok krajského súdu nepreskúmateľným, sú aj ďalšie zrušovacie dôvody uvedené zhora pod bodom
8. a
9. Výtka pod bodom 4 je celkom bez právneho významu, nakoľko, ako aj správne udáva odvolateľ: „správne orgány nemajú povinnosť preukazovať „titul“ z akého dôvodu konajú s osobami ako účastníkmi konania. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva len v prípade, ak nejakú osobu neuzná za účastníka konania.“. Pre záver krajského súdu o tom, ţe rozhodnutie a postup správnych orgánov trpí vadami majúcimi za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného, ako aj orgánu správneho orgánu prvého stupňa, absentujú dostatočné právne dôvody. Preto aj postup krajského súdu, ktorý aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov a aj v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba povaţovať za postup arbitrárny. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov musel odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v T.

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ s poukazom na § 212 ods. 3 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd po vyriešení si účastníkov súdneho konania (§ 250 ods. 1 veta druhá OSP) vec meritórne prejedná predovšetkým v medziach ţaloby a o nej rozhodne, pričom sa s námietkami vznesenými ţalobe bude musieť vyporiadať aj s ohľadom na ustanovenie § 247 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu; nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený, ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona; povinnosť ţalobcu tvrdiť, ţe správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť, je obligatórnou náleţitosťou ţaloby, pričom v zmysle ustanovenia § 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou OSP súd uţ neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov ţaloby, pretoţe ide o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom. 5Sţo/146/2010 9 Okrem vyššie uvedeného v ďalšom konaní bude krajský súd vychádzať aj z charakteru rozhodnutia o umiestnení stavby, a to tieţ s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bliţšie napr. rozhodnutia II. ÚS 22/02, III. ÚS 176/03, či II. ÚS 72/07 - www.concourt.sk).

§ 250ja ods.

4 OSP v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková