septembra 2022 v Bratislave, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovanej B. G. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 3. mája 2022, sp. zn. 3T/3/2022, takto rozhodol: I.
1 písm. písm. d), ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 3. mája 2022, sp. zn. 3T/3/2022 s a z r u š u j e vo výroku o treste.
3 Trestného poriadku sa obžalovanej B. G., rod. U., nar. XX. W. XXXX v A., trvale bytom N. č. XXX, okres H., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu Nitra od 17. augusta 2020 u k l a d á
4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti
j), písm. l), písm. n), písm. o) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť
4 Trestného zákona sa obžalovaná B. G. na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
3 Trestného zákona sa obžalovanej B. G. ukladá trest prepadnutia majetku. II.
G. s a z a m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „súd I. stupňa“) z 3. mája 2022, sp. zn. 3T/3/2022, bola obžalovaná B. G. (ďalej aj len „obžalovaná“) uznaná za vinnú zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm.
NPDJ vo výške 264.000 eur), kde tento metamfetamín H. Z. odovzdal A. T. s L. M., a minimálne 20 odovzdaných várok do jesenných mesiacov roku 2017, ktoré následne odovzdali B. G., ktorá z takto odovzdaného množstva, resp. z odovzdaných tabletiek spracovaného efedrínu vyrábala chemickými reakciami v rodinných domoch, nachádzajúcich sa v obci N. a S. P. spolu s L. V. metamfetamín, pričom takto vyrobila minimálne 22 kg metamfetamínu (takto vyrobený metamfetamín bol v minimálnej hodnote
NPDJ vo výške 660.000 eur), kde v polovici roku 2017 odovzdal L. G. po objednávke od A. T. a L. M. jeden kg metamfetamínu, ktorý obdržal od M. G., v záhradnej chate, nachádzajúcej sa v Z. - časť Č., L. M., pričom za uvedený metamfetamín vyplatil A. T. L. G. sumu 16.000 eur v priestoroch kaviarne U. v Z., - následne od jesenných mesiacov roku 2017 do zadržania L. G., resp. do zadržania O. A., si A. T. objednával tabletky na výrobu metamfetamínu, a to prostredníctvom L. G. a O. A., ktorým tieto tabletky dodával H. A., kde L. G. a O. A. takto zabezpečené tabletky zn. Y. 120 mg o hmotnosti 5,3 kg v hodnote minimálne 10.000 eur za várku, jedenkrát tabletky F. o hmotnosti 5,3 kg v hodnote minimálne 11.000 eur za várku odovzdával A. T., najmä v jeho rodinnom dome na U. X. č. X v Z., kde okrem L. G. a O. A. tabletky A. T. dodávala aj doposiaľ nestotožnené osoba, vystupujúca pod menom Z., pričom A. T. tieto tabletky ďalej odovzdával B. G., ktorá z takto odovzdaného množstva, minimálne v rozsahu šesť várok, vyrábala chemickými reakciami v rodinnom dome, nachádzajúcom sa v obci N., spolu s L. V. metamfetamín, pričom takto vyrobila minimálne 6,6 kg metamfetamínu (takto vyrobený metamfetamín bol v minimálnej hodnote
NPDJ vo výške 264.000 eur), - od januára 2018 do úteku F. G.Č. (11.12.2018) tento sám, alebo prostredníctvom P. Y., odovzdával O. M. dávky po 100 gramov metamfetamínu pri cene 20 Eur za gram, určené na ďalší predaj konečným spotrebiteľom, pričom k odovzdávkam dochádzalo na rôznych miestach v rámci Serede, okrem iných v športovej hale F., ktorú mala prenajatú P. Y. spolu s F. G., kde mesačne takto došlo k odovzdaniu najmenej jedného kg metamfetamínu, čo predstavuje za celé obdobie minimálne 12 kg metamfetamínu (takto vyrobený metamfetamín bol v minimálnej hodnote
NPDJ vo výške 420.000 eur), pričom metamfetamín počas rozhodného obdobia odovzdaný O. M. priamo F. G., o celkovej hmotnosti minimálne jeden kg (takto vyrobený metamfetamín bol v minimálnej hodnote
NPDJ vo výške 20.000 eur), pochádzal z varov B. G., - pričom metamfetamín je
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a to s tým, že L. V., P. Y.Á. a F. G. sú trestne stíhaní v samostatných konaniach, A. T. prezývaný „U.“, L. M., O. A. a H. Z. už boli právoplatne odsúdení, O. M., H. A. a L. G. bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. Za to súd I. stupňa uložil obžalovanej
4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti
j), písm. l), písm. n), písm. o) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť
2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, na výkon ktorého ju
4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň jej
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na 3 roky. Proti vyššie označenému rozsudku súdu I. stupňa, ihneď po jeho vyhlásení, zahlásil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie,
2 Trestného poriadku v neprospech obžalovanej z dôvodu, že súd I. stupňa jej neuložil trest prepadnutia majetku
3 Trestného poriadku. Proti vyhlásenému rozsudku zahlásila odvolanie aj obžalovaná B. G.Č. a to čo do výroku o treste odňatia slobody, pričom sa vzdala práva podať odvolanie proti ostatným výrokom rozsudku súdu I. stupňa a aj proti konaniu, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo. Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručenom súdu I. stupňa 20. mája 2022, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s druhom a výmerou uloženého trestu, zaradením obžalovanej do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj s uložením ochranného dohľadu. Poznamenal, že vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo vhodnejšie pri mimoriadnom znížení trestu postupovať
2 písm. e) Trestného zákona, čo vyplýva zo str. 9 odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa. Ohľadom neuloženia trestu prepadnutia majetku upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) z 13. januára 2021, sp. zn. 3Tdo/49/2020 a na úvahy v ňom uvedené. Pokiaľ zákonodárna moc v ustanovení § 58 ods. 2 Trestného zákona určila obligatórnu povinnosť uložiť páchateľovi tam uvedených trestných činov trest prepadnutia majetku ak je preukázané, že predmetný majetok pochádza aj z trestnej činnosti, nemôže súdna moc, odvolávajúcsa na akýkoľvek výklad zákona zmeniť jeho jasné, zrozumiteľné a presné znenie s odôvodnením, že uloženie trestu prepadnutia majetku by bolo síce zákonné, avšak nie primerané a spravodlivé. Súdna moc nenesie zodpovednosť za znenie zákona, ani za jeho prísnosť, ale zákon aplikuje. Zákonodárna moc použila jasnú, presnú a zrozumiteľnú prikazovaciu formulu „uloží“, ktorú nemožno interpretovať s odkazom na základné zásady ukladania trestov. V predmetnom uznesení vyslovil najvyšší súd názor, že v prípade, ak by platilo, že súd takto nesprávne vyloží a aplikuje právo, mohlo by sa stať, že s odkazom na základné zásady ukladania trestov, t. j. primeranosť, proporcionalita, personálnosť, neuloží postupom
2 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie s odôvodnením, že jeho uloženie by bolo zákonné, nie však spravodlivé. Príkazný slovný výraz uvedený v ustanovení § 58 ods. 2 Trestného zákona „uloží“, znamená obligatórnu povinnosť súdu uložiť trest prepadnutia majetku v prípade, ak bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania niektorého z tam uvedených trestných činov a zároveň nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestným činom, alebo z výnosu z trestného činu, za ktorý bol uznaný za vinného. Vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi spáchaným trestným činom, za ktorý bol páchateľ uznaný za vinného a konfiškovaným majetkom. Ustanovenie § 58 ods. 2 Trestného zákona upravuje prvú hmotnoprávnu podmienku potrebnú pre uloženie trestu prepadnutia majetku. Druhou hmotnoprávnou podmienkou vyplývajúcou z ustanovenia § 59 ods. 1 Trestného zákona je, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje na majetok vo výlučnom vlastníctve páchateľa. Odvolací súd vo svojom uznesení z 13. januára 2021, sp. zn. 3Tdo/49/2020 poznamenal, že bremeno zdanlivej nespravodlivosti mimoriadne prísneho trestu prepadnutia majetku leží na pleciach zákonodarcu, nie súdu. Platí dura lex, sed lex - tvrdý zákon, ale zákon, treba ho rešpektovať a dodržiavať v kolorácii s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017. Prokurátor má za to, že uvedené úvahy odvolacieho súdu sú totožné aj v prejednávanej veci pri aplikácii ustanovenia § 58 ods. 3 Trestného zákona. Navrhol preto najvyššiemu súdu, aby
1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanej v súlade s § 58 ods. 3 Trestného zákona aj trest prepadnutia majetku. Odvolanie obžalovanej navrhol
Obžalovaná B. G. odôvodnila odvolanie prostredníctvom obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej, advokátky v Trnave, v podaní doručenom súdu I. stupňa 1. júna 2022, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný vo vzťahu k uloženému trestu, ktorý je
jej názoru neprimerane prísny. Stotožňuje sa s poľahčujúcimi okolnosťami, svojou doterajšou bezúhonnosťou, spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní, oľutovaním trestnej činnosti a sebareflexiou, na ktoré súd I. stupňa prihliadol, avšak s výškou uloženého trestu odňatia slobody nesúhlasí. Poukázala na svoje priznanie k drogovej trestnej činnosti, ktoré urobila už v prípravnom konaní a na vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu,čím prispela k urýchleniu skončenia veci, nerobila žiadne prieťahy a k veci sa postavila zodpovedne. Prešla hlbokou sebareflexiou, cíti vinu, je ochotná prevziať zodpovednosť za svoje činy a prijať primeraný trest. Svoje konanie úprimne a hlboko ľutuje a v súčasnosti si uvedomuje nezákonnosť svojho konania. Upriamila pozornosť na spoluobvinených A. T. a L. M., ktorým boli schválené dohody o vine a treste s nižšími trestami, ako je trest uložený jej, pričom oni ju na spáchanie trestného činu naviedli. Ona z výroby drog nezbohatla, naopak spoluobvinení boli díleri, ktorí drogy predávali a finančne sa obohacovali. S ohľadom na jej situáciu a zdravotný stav (od počiatku trestného stíhania má depresie, sklon spôsobovať si zranenia, ktoré by mali viesť k ukončeniu jej života, väčšinu času vo väzbe strávila v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, od januára 2021je pod vplyvom liekov, má vidiny a myšlienky, očakáva, že jej bude uložený doživotný trest, rozhovory s lekármi, obhajkyňou a vyšetrovateľmi nikam neviedli a aj v súčasnosti sa nachádza nemocnici) má obžalovaná za to, že je na mieste uložiť jej trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby
3 písm.
2, ods. 3 Trestného zákona a
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona vo výmere 8 rokov. Poukázala pritom na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona,
ktorého má ukladaný trest postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Ujma nemôže byť cieľom trestania, ale len prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. Odvolaním sa obžalovaná dožaduje, aby najvyšší súd po zrušení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa sám vo veci rozhodol tak, že jej uloží trest odňatia slobody za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a uloží jej miernejší trest odňatia slobody. Odvolanie prokurátora navrhla
V priebehu odvolacieho konania obžalovaná prostredníctvom advokáta JUDr. Ladislava Pavloviča predložila súdu písomnosti zo dňa
1 Trestného poriadku. Preskúmaním predloženého spisu najvyšší súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, sa postupovalo
príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaná B. G. v prítomnosti svojej obhajkyne vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] a na otázky položené súdom I. stupňa
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedala „áno“. Súd I. stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovanej a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutkov nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že vyhlásenie obžalovanej o vine zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe je neodvolateľné. V tomto rozsahu ani nemožno odvolaním napádať výrok o vine urobený na podklade takéhoto vyhlásenia. Ak súd I. stupňa vyhlásenie obžalovanej prijal, následné skúmanie viny, resp. jeho kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutým skutkom by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom I. stupňa. Konanie obžalovanej v bode 1/ výroku rozsudku súd I. stupňa kvalifikoval ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a skutok uvedený v bode 2/ výroku rozsudku kvalifikoval ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm.
1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom
takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Trestného zákona kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí, kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
2 písm. c) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
4 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo vo veľkom rozsahu.
b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
a) Trestného zákona nebezpečným zoskupením sa rozumie zločinecká skupina.
2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
2 písm. e) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
, trestného činu založenia, zosnovaniaa podporovania teroristickej skupiny
alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.
3 písm. b) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov.
1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
3 Trestného zákona trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,ich držanie a obchodovanie s nimi
3 alebo 4 alebo § 173 ods. 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
3 alebo 4, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny
, trestného činu prijímania úplatku
3 alebo § 329 ods. 3 alebo trestného činu podplácania
2.
3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť
odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to,že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Najvyšší súd v súvislosti s výrokom o treste rozsudku súdu I. stupňa poznamenáva, že súd I. stupňa uložil obžalovanej trest odňatia slobody, ktorý zodpovedá všetkým pravidlám dôležitým pri ukladaní trestu. Medzi spomenuté pravidlá v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu,
ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Odvolací súd zdôrazňuje, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Trestného zákona). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne hodnotenie páchateľa a jeho činu, ale tak právne ako aj etické. Najvyšší súd ďalej upriamuje pozornosť na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu a
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa rozumie nie len určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahom majetkom, ktorý prepadá v prospech štátu a pod.). Práve rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 , ods. 5 Trestného zákona. Čo sa týka osoby páchateľa, túto treba hodnotiť vo všetkých možných súvislostiach. Nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu. Zároveň má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Navyše pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. K poľahčujúcim okolnostiam odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so všetkými štyrmi okolnosťami uvedenými v § 36 písm. j), písm. l), písm. n) a písm. o) Trestného zákona, na ktoré súd I. stupňa prihliadol s tým, že v podrobnostiach odkazuje na rozsudok súdu I. stupňa bez potreby ich opakovania. Najvyšší súd má však za to, že postup súdu I. stupňa, v rámci ktorého nezistil,resp. neprihliadol na žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona nie je správny a je toho názoru, že u obžalovanej existuje priťažujúca okolnosť, na ktorú je potrebné prihliadnuť a to, že obžalovaná spáchala viac trestných činov (zločin založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona). Na základe uvedeného a na podklade odvolania prokurátora, odvolací súd pri opätovnom ukladaní trestu, po predchádzajúcom zrušení výroku o treste konštatoval, že zistil a prihliadol aj na priťažujúcu okolnosť
ktorého: „Ak možno páchateľovi trestného činu, pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, mimoriadne znížiť trest
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody použiť aj v prípade priznania viny
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu“. Z uvedeného vyplýva, že už samotné priznanie viny
1 písm. b) Trestného poriadku, možno považovať za okolnosť prípadu
1 Trestného poriadku. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili v prípade obžalovanej B. G. aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní uviedol, že by bolo vhodnejšie postupovať
2 písm.
názoru najvyššieho súdu v najnižšej možnej miere, aká je v predmetnej trestnej veci
všetkých zohľadnených okolností a v súlade so zásadami ukladania trestov, prípustná a jeho ďalšie skracovanie by nezodpovedalo miere závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Najvyšší súd preto nepovažoval argumenty obžalovanej, ktoré vo svojom odvolaní uviedla, ako ani okolnosti vyplývajúce z trestného spisu za dostatočné na zmierňovanie dĺžky trestu a preto ponechal trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Odvolací súd sa stotožnil aj s uložením ochranného opatrenia vo forme ochranného dohľadu a to na maximálnu možnú dĺžku (t. j. v trvaní 3 rokov), ktorú zákon umožňuje. Z uvedeného dôvodu predmetný výrok ponechal nedotknutý tak, ako ho ustálil súd I. stupňa vo výrokovej časti svojho rozsudku. Najvyšší súd konštatuje, že súd I. stupňa rozhodol správne vo výroku o treste odňatia slobody, keď obžalovanej uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a nepochybil ani pri jej zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a uložení ochranného dohľadu v trvaní 3 rokov. Je však toho názoru, že súd I. stupňa pochybil, keď obžalovanej neuložil trest prepadnutia majetku
3 Trestného zákona a stotožnil sa s úvahami prokurátora, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a ktoré vyplývajú z predchádzajúcej rozhodovacej praxe senátu 3T a to uznesenia najvyššieho súdu z
3 alebo ods. 4 Trestného zákona (v súčasnom platnom a účinnom znení Trestného zákona sa jedná o ustanovenie § 172 ods. 7 alebo ods. 8 Trestného zákona) a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona] trest prepadnutia majetku a to bez potreby naplnenia akýchkoľvek hmotnoprávnych podmienok, ktorých naplnenie predpokladajú odsek 1 a odsek 2 tohto ustanovenia. Súd je teda v prípade, ak uznáva obvineného za vinného zo spáchania niektorého z trestných činov/niektorých z trestných činov uvedených v ustanovení § 58 ods. 3 Trestného poriadku povinný uložiť aj trest prepadnutia majetku a nemôže, odvolávajúc sa na zásady ukladania trestov zmeniť jasné, zrozumiteľné a presné znenie zákona, obsahujúce príkazný slovný výraz „uloží“. Úvahy súdu I. stupňa neuložiť trest prepadnutia majetku tam, kde má byť
zákona uložený, nie sú
názoru najvyššieho súdu správne a s ohľadom na formuláciu ustanovenia § 58 ods. 3 Trestného zákona, ktorú zákonodarca použil je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou prokurátora tejto vyhovieť a trest prepadnutia majetku obžalovanej uložiť. Odvolací súd so zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.