1 Trestného zákona prejednal odvolania obžalovaných podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 12T/1/2021, z 25. mája 2021 a takto rozhodol:
M. A. a Mgr. Z. N. zamieta. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 12T/1/2021, z 25. mája 2021 boli obžalované Mgr. M. A. a Mgr. Z. N. uznané za vinné zo spáchania prečinu podplácania formou spolupáchateľstva
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v období od jari 2019 do dňa
1, § 56 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1200 (tisíc dvesto) Eur.
3 Trestného zákona Špecializovaný trestný súd menovanej ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) dní, - obžalovanej Mgr. N.
1, § 56 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 900 (deväťsto) Eur.
3 Trestného zákona Špecializovaný trestný súd menovanej ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) dní. Špecializovaný trestný súd svoj rozsudok odôvodnil v zásade nasledovne. „Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obžalované, ktoré sú za jeho spáchanie aj trestne zodpovedné. Existenciu a spáchanie žalovaného skutku obžalovanými mal súd preukázané najmä výpoveďami dvoch priamych (očitých) svedkýň, voči ktorým smerovalo korupčné konanie obidvoch obžalovaných. Sv. Č. aj sv. E. opakovane zhodne opísali dejový priebeh, počnúc ich privolaním k autu obž. N. až po dôvod a obsah ich následného rozhovoru s obžalovanými vo vnútri auta. Práve na základe „vyťaženia" (§ 17 zák. č. 171/1993 Z. z.) týchto dvoch svedkýň pred policajtom NAKA (sv. V. - č. l. 267) bolo následne začaté trestné konanie a po ich výpovediach pred vyšetrovateľom (č. l. 52, 61) bolo obidvom obžalovaným vznesené obvinenie. Usvedčujúce vyjadrenia tieto dve svedkyne (každá zvlášť) zopakovali aj v prítomnosti obhajcu obžalovaných (č. l. 56, 65) a „neuhli" ani pred súdom, kde prišli a po zložení prísahy vypovedali zoči-voči obidvom obžalovaným. Ich výpovede boli konzistentné, bez zásadných rozporov či nepresností, ktoré by mohli vyvolávať dôvodné pochybnosti o priebehu deja a o konaní obžalovaných. Odhliadnuc od toho však možno uviesť, že svedecké výpovede nemôžu dosiahnuť úplnú jednotu a zhodu v každej realizačnej okolnosti jednotlivých vykonávaných činností a použitých postupov. To by naopak pôsobilo (vzhľadom ku širokému okruhu dokazovaných skutočností a časovému odstupu) umelo a pochybne. Dôležitá je podstata skutku z hľadiska konania páchateľa, v ktorom zákon vidí trestný čin. Tieto okolnosti musia byť spoľahlivo dokázané (NS SR sp. zn. 2To/9/2014). Vo všeobecnosti totiž platí, že pozícia osôb (zväčša obžalovaných), ktoré sa usilujú niečo zamlčať, je objektívne ľahšia oproti pozícii tých osôb (svedkov), ktoré pravdivo opisujú, čo sa na mieste činu stalo. Zatiaľ čo prvej skupine osôb stačí popierať a tvrdiť, že v danom čase a mieste „sa nič nestalo" (čo ani pri opakovaných výsluchoch nie je náročné zopakovať), druhá skupina musí pri každom výsluchu vždy odznova podrobne opisovať skutočne prežité udalosti. To pochopiteľne nemusí byť pod tlakom nepríjemných spomienok a vzhľadom na odstup času vždy spontánne, plynulé, a tým aj navzájom zhodné. Je teda akceptovateľné, že svedok nie je schopný zapamätať si doslovný priebeh skutkového deja a pri opakovaných výsluchoch je pre neho problematické vždy presne zopakovať jeho priebeh. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na výpoveď sv. E.É., ktorý (ako ďalší priamy svedok) potvrdil príchod obidvoch obžalovaných na aute do osady ako aj ich záujem o rozhovor s obidvomi svedkyňami, ktorých účasť zabezpečil. Je akceptovateľné jeho vysvetlenie, že pred vyšetrovateľom sa pôvodne nezmienil o tom, že manželka mu ešte v ten deň hovorila o korupčnej snahe obžalovaných. On totiž hneď v zárodku zavrhol takú myšlienku, v tomto smere inštruoval aj manželku, a teda týmto považoval vec za vybavenú. Sv. Č. o tomto korupčnom konaní obžalovaných následne prehovorila aj verejne, na zasadnutí rady školy, o čom svedčí nielen zápisnica z rokovania (č. l. 165), ale potvrdzujú to aj účastníci tohto zasadnutia (sv. S., sv. M., sv. D.). Následne takéto konanie obžalovaných potvrdila sv. Č. aj učiteľke Mgr. F. (č .l. 113), ktorá si u nej overovala, či sú šíriace sa reči o korupcii pravdivé. Oproti týmto výpovediam stoja výpovede obžalovaných, ktoré popierajú spáchanie skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Ich obhajoba spočívala takmer výlučne v poukazovaní na osobnostnú výbavu svedkýň s tým, že ony by sa nikdy nepokúšali niečo sľubovať nikomu z osady, keďže z učiteľskej praxe dobre poznajú mentalitu Rómov. Možno uviesť, že tento spôsob obhajoby, pri ktorom obžalované využívajú argument ,mentalita Romica´, nemohol byť úspešný pri spochybňovaní vierohodnosti výpovedí týchto dvoch priamych svedkýň. Je neprípustné paušálne kategorizovať ľudí na tzv. vierohodných a nevierohodných len na základe ich rodovej, národnostnej či inej príslušnosti. Ak by sme pripustili tento spôsob obhajoby ako akceptovateľný, bola by napr. prakticky nepreukázateľná volebná korupcia v rómskych osadách, ohľadom ktorej sa množia podnety takmer po každých komunálnych či parlamentných voľbách, keďže výpovede svedkov takého korupčného konania by stačilo paušálne odmietnuť ako nehodnoverné výpovede osôb, ktoré majú geneticky vrodený sklon klamať a nechať sa ľahko ovplyvniť. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že súd a priori nehodnotí vierohodnosť osôb, ale hodnovernosť dôkazu (ich výpovedí). Súd konštatuje, že neexistuje žiadna objektívne existujúca indícia, ktorá by čo i len nasvedčovala osobitnému záujmu týchto svedkýň vypovedať v neprospech obžalovaných. Tu možno poukázať aj na skutočnosť, že svedkyne nešli iniciatívne oznamovať takéto konanie (škodiť obžalovaným), ale zostali pasívne, až kým neboli oslovené operatívnymi pracovníkmi NAKA (sv. V.), pred ktorými opísali korupčné konanie obžalovaných. Nemožno tiež prehliadať, že zatiaľ čo svedkyne Č. a E. usvedčovali obžalované z páchania korupčnej trestnej činnosti zhodne od začiatku prípravného konania, obe obžalované spočiatku popierali čo i len svoju prítomnosť v danom čase na danom mieste (č. l. 18, 23). Až neskôr už obidve priznali stretnutie so svedkyňami (č. l. 36, 46). A až dodatočne (obidve naraz) začali uvádzať, že sv. Č. si mala sama spontánne pýtať od nich práčku (č. l. 263). Každý obžalovaný si môže slobodne zvoliť spôsob obhajoby, vrátane práva nevypovedať, resp. vypovedať nepravdu. Následne však môže očakávať, že pri záverečnom hodnotení dôkazov to bude zohľadňované. Súd neakceptoval opakované návrhy obžalovaných na znalecké vyšetrenie duševného stavu sv. Č. a sv. E., resp. na znalecké psychologické posúdenie ich tzv. vierohodnosti, ktoré obžalované odôvodňovali predovšetkým poukazom na špecifické povahové vlastnosti Rómov vo všeobecnosti, ale aj s poukazom na osobnú znalosť pováh týchto svedkýň (č. l. 224, 262, 277, 280). Je neprijateľné, aby bola akákoľvek osoba podrobovaná znaleckému vyšetrovaniu len preto, že je príslušníkom konkrétneho národa či národnosti alebo členom etnickej skupiny a pod. Akceptovanie tohto návrhu, ktorý nesie známky diskriminačného nahliadania na Rómov, by bolo šikanózne. Obžalované okrem všeobecných, resp. zovšeobecňujúcich tvrdení o Rómoch a o ich mentalite, neuviedli žiaden konkrétny a zmysluplný argument, pre ktorý by bolo žiadúce vykonať psychologické či psychiatrické vyšetrenie týchto dvoch priamych (očitých) svedkýň. Súd ani ich osobným výsluchom na hlavnom pojednávaní takýto argument ex officio nezistil, a preto odmietol vykonanie takéhoto znaleckého dokazovania v konaní pred súdom (č. l. 277). V tomto smere možno poukázať aj na odôvodnenie vyšetrovateľa, ktorý tieto návrhy na doplnenie dokazovania odmietol už v prípravnom konaní (č. l. 197, 205) poukazujúc na to, že - nešlo o dejový skutok náročný na zapamätanie si jeho priebehu, - na opis deja stačí aj jednoduché vyjadrovanie, - nešlo o zvlášť vypätú či stresovú situáciu, kedy by vnímanie svedkov mohlo byť výrazne skreslené či okolnosťami ovplyvnené. Úvahy o mentálnej vybavenosti svedkýň možno odmietnuť aj s poukazom na to, že obe svedkyne boli nominované do rady školy ako zástupkyne rodičov (č. l. 285) a jedna z nich bola zvolená za členku rady školy a túto funkciu aj reálne štyri roky vykonávala. Súd považuje za potrebné uviesť, že procesné strany na záver dokazovania na hlavnom pojednávaní v zmysle § 272 ods. 2 Trestného poriadku uviedli, že už nenavrhujú vykonať žiadne ďalšie dôkazy (č. l. 316; Rt-116/2014). Zatiaľ čo obžalované poukazovali na nehodnovernosť výpovedí svedkýň, súd nachádza viacero nelogickostí práve vo výpovediach (v konaní) obžalovaných: - obžalované rozdielne opisujú dôvod, pre ktorý boli svedkyne do auta zavolané - obž. A. uviedla, že obž. N. si dala zavolať sv. Č.V. ako členku rady školy, zatiaľ čo obž. N. už pred súdom tvrdila, že ona ani nevedela, že sv. Č. je členkou rady školy, - obžalované rozdielne opisujú účel aj obsah rozhovoru v aute - zatiaľ čo obž. A. uviedla, že obž. N. v aute riešila len vo všeobecnosti problém so správaním a dochádzkou žiakov z osady, obž. N. tvrdila, že ona v aute riešila konkrétny problém týkajúci sa konkrétneho žiaka, resp. konkrétnej žiačky - obžalované nevysvetlili, v čom bol tento prípad taký špecifický a urgentný, že bolo potrebné: - ísť tam súkromným autom (obž. N. uviedla, že tam nikdy predtým ani potom svojím autom nebola), - ísť tam po pracovnej dobe, - ísť tam, keď intenzívne pršalo o neriešiť to s rodičmi dotknutých detí, ale s inými (cudzími) osobami, obžalované nespísali o osobnom prejednaní tohto ojedinelého špecifického problému žiaden úradný záznam, ani o tom neinformovali triedne učiteľky dotknutých žiakov, - ak sa už rozhodli vzniknutý problém riešiť s tzv. rómskou občianskou hliadkou, prečo to neriešili priamo s vedúcim tejto hliadky (sv. E.), ktorý tam bol prítomný, ale ho požiadali, aby v tom daždi privolal z osady iné dve osoby, - ak skutočne išlo o problém týkajúci sa kompetencií rómskej občianskej hliadky, prečo sa o ňom nerozprávali v kancelárii tejto hliadky, kde bol vedúci hliadky, ale namiesto toho sedeli všetky štyri v malom aute zaparkovanom vedľa tejto kancelárie. Zhrnúc doteraz uvedené skutočnosti súd konštatuje, že skutok sa stal tak, ako to už od začiatku zhodne opisovali obidve svedkyne. Súd na základe vykonaných dôkazov akurát mierne upravil opis priebehu tohto skutku uvedený v obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému konaniu oboch obžalovaných (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku). Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaných (v zhode s návrhom prokurátorky) ako úmyselný prečin „Podplácanie"
1 Trestného zákona s tým, že bol spáchaný formou spolupáchateľstva
Konaním obžalovaných bola totiž naplnená skutková podstata tohto úmyselného trestného činu, keďže inému (sv. Č. a sv. E.) v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkli a sľúbili úplatok. Sľubované veci a pohostenie sú nepochybne úplatkom, t. j. vecou, na ktorú by žiadna zo svedkýň nemala žiadny právny nárok (§ 131 ods. 3 Trestného zákona). Pri výklade pojmu ,,obstaranie veci všeobecného záujmu" je potrebné vychádzať zo záveru, že zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnej úrovni stotožnený s pojmom verejného záujmu (nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 402/2008), t. j. záujmu, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom (čl. 3 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z.). Férové výberové konanie, ktorým sa obsadzuje pozícia riaditeľa školy, je nepochybne vecou všeobecného záujmu. Existencia riadne fungujúceho systému školskej správy je základným predpokladom realizácie ústavou garantovaného práva na vzdelanie (čl. 42 Ústavy SR). Záujem spoločnosti na dôslednom uplatňovaní pravidiel a zásad pri výbere kandidátov na funkciu riaditeľa školy je zdôraznený aj prijatím osobitnej právnej úpravy, v zmysle ktorej sa člen rady školy svojím hlasovaním priamo podieľa na výbere riaditeľa školy (§ 3 zák. č. 596/2003 Z. z.). Korupčné snahy voči členovi rady školy sú teda reálne spôsobilé priamo a účinne ovplyvniť výsledky výberového konania. V tejto súvislosti možno poukázať na tesný výsledok hlasovania výberovej komisie (rada školy doplnená
16 zák. č. 596/2003 Z. z.), v zmysle ktorého stačilo zmeniť hlasovanie u jednej z osôb a došlo by k nerozhodnému pomeru hlasov (č. l. 289). Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že zriaďovateľ školy nerešpektoval výsledky výberového konania z
2 Trestného zákona prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Keďže u obžalovaných ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie účelu trestu uloženie peňažného trestu v zmysle § 56 ods. 2 Trestného zákona a nie trestu odňatia slobody, ktorý je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Trestného zákona). Pri rozhodovaní o výmere tohto peňažného trestu súd prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona je totiž potrebné aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie ich výmery v istom rozpätí, t. j. ktoré majú odstupňovateľnú trestnú sadzbu (obdobne NS SR, sp. zn. 1Tdo/18/2020, zo dňa 24.03.2021). Na strane obžalovaných možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže každá z obžalovaných doteraz viedla riadny život [§ 36 písm.
1 Trestného zákona nebolo potrebné vykonávať dokazovanie týmto smerom a preukázať, akú výhodu (a pre koho) chceli obžalované svojím konaním dosiahnuť. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností teda súd
3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu uvedenú v Trestnom zákone (§ 56 ods. 1 Trestného zákona) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu postupom
8 Trestného zákona. Následne ukladal obžalovaným trest pri dolnej hranici takto upraveného rozpätia trestnej výmery (160,00 Eur až 221.340 Eur). Pri ukladaní peňažného trestu súd zároveň prihliadal na osobné a majetkové pomery každej z obžalovaných, keďže peňažný trest by neuložil, ak by bolo zrejmé, že ho obžalovaná nebude schopná zaplatiť (§ 57 ods. 1 Trestného zákona). Pomery každej z obžalovaných
názoru súdu umožňujú riadnu vykonateľnosť tohto trestu. Isté ťažkosti a obmedzenia obžalovaných, ktoré budú s tým spojené, sú pochopiteľným a potrebným dôsledkom uloženého trestu. Mierna diferenciácia výmery trestu je dôsledkom zisteného výraznejšieho rozdielu v pravidelnom mesačnom príjme obžalovaných, keďže príjem obž. A. je v porovnaní s obž. N. približne dvojnásobný, vzhľadom na starobný dôchodok poberaný popri plate za pracovnú činnosť v školstve. Pri obligatórnom ukladaní tzv. náhradného trestu odňatia slobody (§ 57 ods. 3 Trestného zákona) súd dbal o to, aby tento náhradný trest bol spravodlivo a objektívne proporcionálny k výmere uloženého peňažného trestu, t. j. aby pomer závažnosti a dôsledkov týchto trestov bol vyvážený. Hlavným zmyslom náhradného trestu odňatia slobody totiž nie je generálna či individuálna prevencia trestu a dokonca ani morálne odsúdenie spoločnosťou. Náhradný trest plní prioritne funkciu hrozby a zároveň motivácie zaplatiť peňažný trest (rozh. NS SR, sp. zn. 6To/8/2019, sp. zn. 3To/8/2017; sp. zn. 6To/7/2016). Vychádzajúc z týchto úvah sa uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30, resp. 25 dní, javí byť adekvátnou hrozbou i motiváciou pre obžalované k tomu, aby riadne a včas zaplatili uložený peňažný trest. Obžalované Mgr. A. a Mgr. N. podali proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu riadne a včas odvolanie (č. l. 335 a nasl., modrý zväzok) v znení jeho doplnenia (č. l. 344 a nasl., detto), argumentujúc v zásade nasledovne. ,,Máme za to, že v priebehu celého konania boli vykonané desiatky úkonov, dôkazov, z ktorých značná časť nemala pre objasnenie skutkového stavu význam, avšak vzhľadom na všetky okolnosti nebol vykonaný jeden najpodstatnejší dôkaz, a to vyšetrenie duševného stavu
Č. a Z. E.. ktoré považujeme za nedôveryhodné a ovplyvnené tretími osobami tak, ako sme to uviedli na hlavnom pojednávaní. Nevykonanie tohto dôkazu
nás spochybňuje celé konanie a ak by bolo vykonané, odstránilo by
nás všetky pochybnosti. teda preukázalo by či sú ich výpovede hodnoverné, a potom by tu boli 2 tvrdenia proti 2 tvrdeniam, alebo by sa preukázalo, že sú nedôveryhodné, ľahko ovplyvniteľné, a tým by celá argumentácia proti nám padala. Nechápeme prečo sa jak vyšetrovateľ, tak aj prokurátorka ako aj napokon súd pri množstve konkrétnych pochybností bránia vykonaniu tak závažnému dôkazu. Nevykonaním tohto dôkazu
nás súd dospel k nesprávnym a nezákonným zisteniam a nespravodlivému rozsudku.
nás nebol jednoznačne a nepochybne preukázaný ani jeden predpoklad našej trestnej zodpovednosti. Vykonaným dokazovaním bol
nás preukázaný práve opak. Súd vo svojom odôvodnení rozsudku na hlavnom pojednávaní stručne uviedol závery, prečo nás uznal vinnými, pričom tieto jeho závery neboli
nás vôbec objektívne odôvodnené. Súd nám oznámil, že nenariadil vyšetrenie duševného stavu preto, že nemal pochybnosti o stave svedkýň.
nás svedkyne boli jednoznačne poučené, o čom majú hovoriť, pričom konzistentnosť ich výpovede spočívala iba v jednej vete, a to že ,zavolali nás do auta a ponúkli nám veci´. Toto si zapamätá každý. Všetky ďalšie ich vyjadrenia a konanie vyvolávajú dôvodné pochybnosti. Dôveryhodnosť svedkýň E. Č. a Z. E. je značne spochybnená aj tým, že
ustanovenia § 340 Trestného zákona ,Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal trestný čin ... korupcie uvedený v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a takýto trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému ....· dopúšťa sa spáchania trestného činu´. Pokiaľ teda obe mali byť uplácané, mali toto bezodkladne oznámiť, čo však neurobili. Aj toto svedčí o tom, že ku skutku ako to uvádzajú, nedošlo. Svedkyňa Č.V. sa vyjadrila, že jej obžalovaná N. mala sľúbiť práčku. Obžalovaná N. jej práčku neponúkala a nie je vôbec pravdepodobné, že by to urobila; veď ani nevedela, že svedkyňa chce nejakú práčku. Na práčku sa pýtala sama iba svedkyňa Č. pri odchode z auta, avšak obžalovaná tomu nepripisovala žiaden význam. Toto tvrdenie svedkyne Č. je navyše úplne spochybnené výpoveďou svedkyne Mgr. A. F., ktorá vo svojej výpovedi ako aj pri konfrontácii tak aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že p. E. Č. sa jej ešte niekoľko mesiacov pred voľbami pýtala, či nemá práčku, teda je zrejme. že potrebovala a zháňala práčku. Svedkyňa Mgr. F. jednoznačne uviedla. že o tomto nikdy nikomu nehovorila. Ako teda mohla obžalovaná vedieť, že p. Č. potrebuje akúsi práčku a túto jej údajne ponúknuť? Je to absurdné. Už len táto sama skutočnosť svedčí o tom, že výpovede uvedených svedkýň nie sú hodnoverné. Okrem toho, ak by p. Č. priniesla domov práčku vzhľadom na zvyklostí v osade, by celá osada hneď vedela odkiaľ ju má. Rovnako, ak by boli na pohostení v reštaurácii u A., o tomto by okamžite vedela celá osada a obžalované nie sú také naivné, aby to urobili. Súd však uzatvoril, že to, že svedkyne sú Rómkami, to neznamená, že klamú. To sme ani my nikdy netvrdili, že všetci Rómovia klamú. Tvrdili sme to a tvrdíme iba vo vzťahu ku svedkyniam, o ktorých je to známe a aj my obe máme s tým skúsenosti. To však nijako neodôvodňovalo a nebránilo vykonať nami navrhovaný dôkaz a odstrániť tak pochybnosti.
súdu je daná naša predispozícia voči Rómom. Toto považujeme za absolútny nezmysel, veď obe dlhé roky pracujeme ako učiteľky, pričom učíme hlavne rómske deti. Ak by sme teda boli také, ako to uviedol súd, tak by sme našu náročnú prácu nemohli nikdy vykonávať. Odôvodnenie súdu, že sme k sebe volali aj svedkyňu E. preto, že bola údajne (my sme to vôbec netušili) náhradníčkou do rady školy, tak toto považujeme iba za čisto teoretické ničím nepodložené tvrdenie, keď náhradníci sa do rady školy u nás vôbec nikdy nevolali a ani nebol dôvod, nakoľko p. Č. sa nevzdala členstva a riadne volila. Tento záver je
nás iba tvrdením na odôvodnenie, že sa skutok stal. Obe obžalované potvrdzujú, že ku stretnutiu došlo, ale jeho priebeh a obsah bol úplne iný, ako to uvádzajú svedkyne p. Č. a E..
obžalovaných začatie trestného konania bolo dôsledkom iniciatívy zamestnancov, ktorí mali záujem, aby voľby dopadli tak, že riaditeľkou bude p. E.Č.. O tomto svedčí ich konanie a iniciatíva, najmä však nevídaná aktivita Mgr. M.. Celá situácia, trestné oznámenie proti obžalovaným sa začala po neúspešnej voľbe p. E. za riaditeľku školy. Všetky súvislosti svedčia tomu, že to tak bolo. Voľby sa mali uskutočniť v apríli 2019 a keďže sa neuskutočnili, následne bolo na deň
nás jednoznačne svedčí o účelovosti jeho konania. Podnetom na začatie celej akcie malo byť, že svedkyňa Č. sa mala údajne na rade školy vyjadriť, že došlo k ovplyvňovaniu pri voľbe riaditeľa školy.
zistenia obžalovaných a potvrdení člena rady školy MUDr. U. X. k ničomu takému nedošlo a p. Č. nič také nevykričala. Je pravdou, že došlo ku konfliktu medzi členkami rady školy za rodičov, ktoré po sebe vykrikovali, avšak po rómsky, teda uvedený člen rady školy nevedel, o čo ide, čo kričia. Až po tomto sa začalo celé konanie a aj toto
nás svedčí o tom, kto celú vec inicioval. V konaní nebolo preukázané, kedy vlastne ku skutku malo dôjsť. V obžalobe sa uvádza, že to malo byť v presne nezistený deň na jar roka 2019 do
obžaloby mali obžalované v rómskej osade v S. ponúknuť a sľúbiť E. Č., členke rady školy pohostenie a rôzne materiálne veci, čo mal byť
obžaloby dôvod návštevy v S.. Toto nie je pravdou. Skutočnosťou je a potvrdzuje to, že p. N. navštívila osadu za účelom preverenia situácie vo veci trestného konania. Na požiadanie vyšetrovateľa PZ tam bola zisťovať skutočnosti potrebné pre vyšetrovanie, o ktoré bola požiadaná. O tomto jednoznačne svedčí posudok, ktorý vypracovala p. N., pričom tento posudok je súčasťou spisu vedeného u Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Stará Ľubovňa ČVS:ORP-71/VYS-SL- 2019.
vedomosti žalovaných celá vec bola riešená Okresným súdom v Starej Ľubovni. Toto jednoznačne preukazuje účel návštevy, riešenie problémov a nijako žiadnu korupčnú činnosť a toto tvrdenie nebolo ničím spochybnené a vyvrátené. Je nepravdepodobné a
žalovaných úplne nelogické, že ak by chceli niekoho podplácať, tak by k sebe volali svedkyňu Č. a navyše ako svedkyňu proti nám p. E., ktorá nebola členkou školskej rady, a teda nevolila, bola nepotrebná a práve naopak, ak by niečo chceli spáchať, tak ona by bola svedkom proti obžalovaným, čo iste nie je nijako pravdepodobné. Vlastne by konali proti sebe, a to aj s prihliadnutím na to, že im je známa mentalita a zvyklostí občanov v osade. Svedkyňa Č. navyše vo svojej výpovedi dňa 9. októbra 2019 uviedla, že ,Neskôr, neviem kedy to bolo, prišla do osady nejaká učiteľka, kde odprevadila deti zo školy, prostredníctvom detí si zavolala mňa aj Z. E. a povedala nám, že máme voliť tú riaditeľkou, ktorá bola doteraz a že ak ju budeme voliť, donesie nám hračky pre deti. My sme jej povedali, že nechceme jej hračky, že nám je jedno, kto bude riaditeľkou školy a chceme, aby bolo dobre pre naše deti a budeme voliť
seba. Potom odišla preč. Neviem, ako sa volala, pozná ju z videnia, mala kratšie blond vlasy, asi 30 - 35 rokov, vyzerala mlado´. Aj toto považujeme za ďalší dôkaz o tom, že menovaná nevie, čo hovorí a pletie si jednotlivé okolnosti a jej výpoveď je jasne nepresvedčivá a všetko pletie. Obe žalované pracujeme s rómskou komunitou aj v S., a to 45 rokov a 17 rokov, teda dokonale poznáme zvyky a mentalitu občanov v osade. Dobre vieme, že títo sú ľahko ovplyvniteľní, často si prispôsobujú svoje vyjadrenia, domýšľajú, vymýšľajú si a nezriedka klamú. V takej veci by sme iste neoslovili p. Č.V. a E., keď dopredu by nám bolo jasné, že sa o tom dozvie celá osada. Iste nie je možné predpokladať, že by sme tak konali. Navyše p. E. ani nebola členkou rady školy, teda nevolila a nebol žiaden dôvod baviť sa s ňou o voľbách, teda aj toto preukazuje skutočný dôvod návštevy v osade. O akomsi náhradníctve v rade školy sme nemali ani len tušenie a argumentácia súdu týmto nie je opodstatnená. Svedkyne p. Č. a E.E. ako členky rómskej hliadky boli za účelom poskytnutia informácie pri vyšetrovaní okolnosti znásilnenia žiačky ZŠ S. požiadané o súčinnosť. Pokiaľ by chceli obžalované niekoho ovplyvňovať a podplácať, tak iste by si nevolali dve osoby, pričom p. E. nemala s voľbami riaditeľky vôbec nič spoločné. Iste by ku korupcii nepozývali nezúčastnenú osobu - aby mali svedka proti sebe? Toto považujeme za absolútny nezmysel. Trestná činnosť je v podstate preukazovaná iba výpoveďami svedkýň E. Č. a Z. E..
nás boli tieto zneužité na to, aby svedčili proti nám. Už len z ich výpovede počas prípravného konania ako aj počas výpovede na hlavnom pojednávaní, kde sa nevedeli konkrétne vyjadriť, ich výpovede boli
nás zmätočné, zapamätali si
nás iba to, čo majú povedať a to, že ,zavolali nás do auta a ponúkli nám výhody, keď budeme voliť starú riaditeľku´. Svedkyne E. Č. a Z. E., ktorá navyše má poruchu sluchu, sa už počas výsluchu na polícii správali veľmi čudne, neprirodzene, boli nervózne, vyjadrovali sa nepresne, svoju výpoveď upresňovali, nerozumeli položeným otázkam a už len ich vystupovanie bolo minimálne pochybné. Presvedčenie a dojem z ich výpovede je taký, že nehovoria pravdu. Vzhľadom na osoby svedkýň, vzhľadom na to, že sa jedná o najdôležitejší a jediný priamy dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitý a svedčí proti obžalovaným pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, sme navrhli vyšetrenie ich duševného stavu v zmysle ustanovenia § 150 Trestného poriadku, teda či sú spôsobilé vypovedať objektívne a k ďalším okolnostiam týkajúcim sa ich osôb. Toto vyšetrenie sme ako dôkaz sústavne navrhovali počas celého prípravného konania ako aj v našom návrhu na vykonanie dokazovania a na hlavnom pojednávaní. Nepochybujeme o tom, že obe svedkyne sú ľahko ovplyvniteľné, nie je problém si niečo vymyslieť.
nás posúdenie ich duševného stavu je v tomto konaní kľúčový dôkaz, ktorý svedčí proti obžalovaným. Bez jeho vykonania
nás nie je možné vo veci spravodlivo a bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť o vine obžalovaných. Nie je však v našich možnostiach tento dôkaz zabezpečiť, pričom vykonanie tohto dôkazu nie je nijako zložité a náročné a ktorý je pre spravodlivé rozhodnutie súdu zásadný. V konaní sme dali vypracovať znalecký posudok na obe obžalované. Znalkyňa PhDr. Mária Jancurová vypracovala znalecký posudok č. 27/2020 zo dňa 27. novembra 2020, v ktorom zodpovedala na otázky osobnosti obžalovaných ako aj na všetky podstatné okolnosti skutku. Z podaného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že obe obžalované sú dôveryhodné osoby, bez sklonu k fabulácii, sú spôsobilé objektívne vnímať a vyhodnocovať realitu a následne ju adekvátne reprodukovať. Ich vierohodnosť je neporušená a v plnej miere zachovaná. Znalkyňa nezistila motívy, ktoré by vysvetľovali údajné ovplyvňovanie voľby, ktorá sa napokon ani nekonala. Rovnako je nelogické, aby navyše oslovovali práve svedkyňu E..
žalovaných veľký význam má aj skutočnosť, ktorú uviedla aj súdna znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, s čím sa stotožňujeme, a to že žalované vzhľadom na situáciu, keď p. A. je v dôchodkovom veku a p. N. je bežnou radovou učiteľkou, nemali dôvod, nebol zistený a ani daný motív, ktorý by vysvetľoval údajné ovplyvnenie volieb.
obžalovaných chýba akýkoľvek motív, prečo by tak konali. Aj
súdnej znalkyne je iracionálne údajné ovplyvňovanie vzhľadom na celkový efekt volieb. So závermi súdnej znalkyne sa v celom rozsahu plne stotožňujeme. Súd sa s týmto dôkazom nijako nevysporiadal a nevyvrátil jeho závery. Svedecké výpovede svedkov E., F., E., Č., M., D., A.. S., S.
obžalovaných vo veci nijako nepreukazujú údajné spáchanie skutku. Všetci niečo počuli, nevedia, kto to povedal, čo povedal, kde to povedal, všetci hovoria údajne, teda ani jeden z učiteľov nie je priamym svedkom, uvádzajú iba to, čo údajne počuli. Navyše svedkyne A., O., S. a Z., ktorých prokuratúra nenavrhovala vypočuť a boli iba čítané zápisnice z výsluchov v prípravnom konaní, jednoznačne potvrdili naše výpovede, že k ničomu takému, čo je predmetom obžaloby nedošlo. Navyše svedkyne sa k našim osobám vyjadrili, že sme slušné, pracovité, máme dobrý vzťah k práci a
nich takého konania, za ktoré sme stíhané, by sme sa nikdy nedopustili. Tieto výpovede však súd nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. Za dôležité považujeme výpovede svedka E., ktoré svedčia o ovplyvňovaní konania. Počas prípravného konania svedok vo výpovedi dňa
nás závažná skutočnosť, ktorá okrem iného s odstupom času
nás potvrdzuje, že celá situácia je cielená proti nám. Túto
nás účelovú zmenu výpovede v podstatnej časti preto dávame do pozornosti súdu. Vo výpovedi v prípravnom konaní na polícii uviedol, že učiteľky prišli odovzdať pozvánky na voľby riaditeľky školy. Pričom ďalej vo svojej výpovedi uvádza, že asi dva dni pred stretnutím mu niekto v škole, nevie kto, dal jednu alebo dve pozvánky na voľbu riaditeľa ZŠ, ktoré potom doručil. Teda svedok nehovorí pravdu a jeho výpoveď považujeme za nehodnovernú. Poznamenávame, že pokiaľ učiteľky niečo v osade vybavujú, vždy to robia cez rómsku hliadku a nikdy nejdú samé do osady. Svedok P. E. je vedúci miestnej občianskej Poriadkovej služby v S.. On vybavuje všetky veci týkajúce sa spolupráce s mestskou a štátnou políciou. Z titulu svojej funkcie bol na viacerých školeniach a poradách, a teda
nás je osobou znalou trestnoprávnych predpisov. Pokiaľ by bolo skutočne pravdou, že mu manželka hovorila po návrate od auta o pokuse o ovplyvňovanie, tak bol povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ by tak neurobil, dopustil by sa rovnako ako svedkyne Č. a E. spáchania trestného činu neoznámenia trestného činu
1 Trestného zákona. Tejto povinnosti si bol iste vedomý, a teda
nás pred políciou vypovedal tak, ako to skutočne prebehlo, ináč by mu hrozilo trestné stíhanie. Výpoveď na hlavnom pojednávaní bola
nás už korigovaná niekým ďalším. Odôvodnenie súdu, že vo výpovedi pri výsluchu dňa 21. januára 2020 uviedol, že manželka ,Tiež mi povedala, že učiteľky im vraveli, aby zvážili ľudia, koho si budú voliť´, aj keby to tak bolo, toto však predsa nijako nesvedčí a nepreukazuje akési uplácanie. Svedok navyše na konkrétne otázky obhajcu, ... Rozprávali Vám niečo o voľbách učiteľky, ktoré prišli v ten deň do osady, svedok odpovedal nie, len že doniesli pozvánky na voľby. Na otázky vyšetrovateľa „ Hovorila Vám niekedy Vaša manželka, že by jej mali uvedené učiteľky, resp. niekto iný ponúkať alebo sľúbiť nejaký úplatok alebo inú odmenu, ak bude voliť za riaditeľku školy pani O.´, svedok jednoznačne uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku ,rozprávala Vám Vaša manželka niečo o tom, že by jej vyššie spomínané učiteľky hovorili, koho má voliť?´ svedok jednoznačne uviedol ,Nie´. Z toho dôvodu argumentáciu súdu svedkom E. považujeme za nedôvodnú a nepresvedčivú a svedok nijako neusvedčuje obžalované a nepreukazuje, že ku skutku došlo. Sme si plne vedomé, že akákoľvek korupčná činnosť je trestná. Preto sme nikdy nevykonali niečo, čo by spôsobilo našu trestnú zodpovednosť, čo by v konečnom dôsledku pre nás znamenalo, že nebudeme môcť vykonávať prácu učiteliek. Na konanie, za ktoré sme boli obžalované, sme nikdy ani nepomysleli a napokon jeden hlas vo voľbách by tak či tak nič nezmenil, teda z našej strany podplácanie za stavu, keď riadne vykonávame svoju prácu, je nelogické, absurdné a ničím objektívnym nepodložené. Obe obžalované sú učiteľky, ktoré nikdy nemali problémy so zákonom. Z podaného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že obe obžalované sú dôveryhodné osoby. Znalkyňa nezistila motívy, ktoré by vysvetľovali údajné ovplyvňovanie voľby, ktorá sa napokon ani nekonala. Rovnako je nelogické, aby navyše oslovovali práve svedkyňu E., ktorá nemala s voľbami nič. Obžalované dlhé roky pracujú s rómskou komunitou, a teda dokonale poznajú ich mentalitu a je absurdné, aby sa snažili v prospech niekoho iného ovplyvniť voľby cez p. Č.. Navyše Mgr. N. bola učiteľkou svedkyne E. L. a
nej už ako žiačka bola problémová, vyvolávala konflikty, vymýšľala si a klamala. Teda je nezmyslom, aby oslovovala p. Č.. Je pravdou. že rómske ženy stále pýtajú od učiteľov rôzne veci, potraviny, šatstvo, chcú si požičať peniaze a podobne, čo potvrdili učitelia ZŠ S.. Výpovede E. Č. a Z. E.Č. sú jediným dôkazom proti obžalovaným a za toho stavu je nevyhnutné zistenie ich duševného stavu, ich pravdovravnosti, sklonu ku fabulácii a podobne, a to aj vzhľadom na skutočný priebeh pri vypočúvaní svedkýň. Vzhľadom na ich vystupovanie a povesť v osade je
nás pre odstránenie akýchkoľvek pochybností nutné vykonať nami navrhované znalecké dokazovanie na overenie ich duševného stavu a ich spôsobilosti pravdivo vypovedať. Pri skutočne vysokom počte vykonaných úkonov v tomto konaní nemôže byt' vykonanie jedného navrhovaného dôkazu problémom. Vykonanie tohto dôkazu považujeme za nevyhnutné, aby súd zistil skutočný stav a spravodlivo rozhodol. Pokiaľ by boli obžalované uznané vinnými, máme za to, že nevykonanie týchto dôkazov je v rozpore so zákonnou povinnosťou určenou v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonať všetky dôkazy, ktoré skutok objasnia, teda aj dôkazy, ktoré navrhujú obžalované. Máme za to, že uvedeným postupom - nenariadením vyšetrenia duševného stavu svedkýň, by pri uznaní viny bolo porušené právo oboch obžalovaných na obhajobu a toto považujeme za závažnú procesnú chybu a za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Výpovede svedkýň sú
obžalovaných nehodnoverné a nevierohodné. Takéto výpovede v žiadnom prípade nemôžu byť v právnom štáte postačujúce na to, aby bolo preukázané spáchanie skutku. To, že sa skutok stal a že ho spáchali obžalované, nič z toho, čo je uvedené v obžalobe, nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané. Vykonaným dokazovaním nie je preukázané, že došlo ku skutku, za ktorý sme obžalované. Nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný skutok, ktorý je preukazovaný iba dvomi pochybnými výpoveďami nedôveryhodných svedkýň a množstvom pochybností v ich výpovediach, proti dvom výpovediam bezúhonných osôb, pričom v zmysle ustálených zásad v pochybnostiach sa má pri pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaných a súd mal obe obžalované spod obžaloby oslobodiť.
žalovaných skutok, ktorý je žalovaný, sa nestal. Aj pokiaľ by sa bol stal, čo sústavne popierame, poukazujeme na materiálny korektív v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná".
nás aj ak by sa skutok stal, tak sa v žiadnom prípade nejednalo o prečin. Spoločenská nebezpečnosť prípadného skutku vzhľadom na to, že nedošlo ku voľbám riaditeľa ZŠ S., by bola mimoriadne blízka - nepatrná, a teda skutok by nebol ani v prípade, že by sa bol stal trestným činom. Následky prípadného konania nie sú žiadne. U oboch obžalovaných ide o bezúhonných občanov, ktorí nemali nikdy žiadne problémy so zákonom, neboli nikdy trestané a vlastne po celý život sa venujú výchove detí, a to najmä rómskych detí v osade. Prípadné odsúdenie by bolo iracionálne a bolo by neprimeraným trestnoprávnym konaním u skutku s takouto nepatrnou závažnosťou, keď voľby sa ani nekonali. V prípade odsúdenia obe obžalované nebudú môcť ďalej vykonávať prácu učiteliek, ktorú po celý doterajší život zodpovedne a oddane vykonávali. Súd však toto ustanovenie nepoužil a
nás sa s tým nevysporiadal.
nás zákonodarca zrejme vedel, prečo uvedené ustanovenie do Trestného zákona uviedol. Súd sa
nás nevysporiadal objektívne s vykonanými dôkazmi, nevykonal
nás rozhodujúci dôkaz, a týmto spôsobil, že sme ako obžalované nemohli využiť naše práva na obhajobu, a teda
nás bola porušená zásada rovnosti postavenia strán konania. Sme nevinné a využijeme všetky prípustné právne prostriedky na očistenie nášho mena. Obžalobu tak, ako bola podaná, považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú. V konaní nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že by sa skutok stal a že sa obžalované dopustili skutku, ktorý im je kladený za vinu". V doplnení odvolania uviedli: „Veľmi sme boli zarazené odôvodnením súdu, že
neho údajne kategorizujeme ľudí na vierohodných a nevierohodných len na základe ich rodovej, národnostnej či inej príslušnosti. Súd si zrejme neuvedomil, že po celý náš pracovný život sa venujeme deťom zo sociálne slabších vrstiev, najmä Rómom a pokiaľ by sme ich kategorizovali, podceňovali, alebo odsudzovali, tak iste by sme sa nemohli po celý život venovať rómskym deťom. S prácou s nimi máme celoživotné skúsenosti, nikdy sme neodsudzovali Rómov ako celok. Toto tvrdenie súdu je nepravdivé a nezmyselné. Naše výhrady sa vzťahovali výhradne konkrétne iba na dve svedkyne, s ktorými sme mali skúsenosti a ktoré poznáme, čo je podstatný rozdiel. Už hneď na úvod odôvodnenia súd v rozpore so skutočnosťou uvádza, že sme obe ako obvinené nespochybnili stretnutie so svedkyňami v nami podanej sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Toto predsa nie je pravda. V našej sťažnosti sme výslovne uviedli, že ,o stretnutí s nimi ako je to uvedené v uznesení, nič neviem a je to iba ich výmysel´. Z textu nijako nevyplýva, že by sme chceli zatajiť, alebo zatajili stretnutie s nimi, ale toto prebehlo inak, ako je to uvedené v uznesení, čo je podstatný rozdiel. Súd sa v rozsudku nijako nevysporiadal so znaleckým posudkom PhDr. Márie Jancurovej. Konštatovanie súdu, že ,formulácia otázky č. 5 je výrazne sugestívna´ nepovažujeme za vyhodnotenie posudku. Tento posudok súd nebral vôbec do úvahy a
nás iba na základe toho bolo a je nevyhnutné vykonať dokazovanie vyšetrením spôsobilosti svedkýň. Bez takéhoto posudku
nás nie je možné spravodlivo rozhodnúť a vždy je tu dôvodná pochybnosť, ktorá sa dá jednoducho odstrániť. Žiaľ ani vyšetrovateľ, ani prokuratúra a ani súd o to napriek našej snahe počas celého konania nemajú záujem. K tvrdeniu, že svedkyňa Č. bola riadnou členkou rady školy uvádzame, že zasadnutí sa väčšinou nezúčastňovala a voľba náhradníčky je čisto formálnou vecou a my sme vôbec netušili, že p. E. je náhradníčkou. K tvrdeniu súdu, že dôkaz nevykonal aj preto, že svedkyňa Č. je členkou rady školy, nijako predsa nepreukazuje to, že nemôže klamať. Svedkyne boli
nás niekým jednoznačne poučené a naučené o tom, čo majú hovoriť, pričom konzistentnosť ich výpovede spočívala iba v jednej jedinej vete a to, že , ... zavolali nás do auta a ponúkli nám veci´. Toto si predsa zapamätá každý. Všetky ďalšie ich vyjadrenia a aj následné konanie vyvolávajú dôvodné pochybnosti. Dávame do pozornosti aj to, že obe svedkyne, pokiaľ sú spôsobilé riadne všetko posúdiť a uviesť, že nevykonali oznámenie o údajnej korupcii. Súd uzatvoril, že to, že svedkyne sú Rómkami to neznamená, že klamú. To sme my ani nikdy netvrdili, že všetci Rómovia klamú. Tvrdili sme to a tvrdíme iba vo vzťahu ku svedkyniam, o ktorých je to známe a aj my obe s tým máme skúsenosti. To však nijako neodôvodňovalo a nebránilo vykonať tak dôležitý a zásadný nami navrhovaný dôkaz a odstrániť tak akékoľvek pochybnosti.
súdu je daná naša predispozícia voči Rómom. Toto považujeme za absolútny nezmysel, veď obe dlhé roky pracujeme ako učiteľky, pričom učíme hlavne rómske deti. Ak by sme teda boli také, ako to uviedol súd, tak by sme našu náročnú prácu nemohli nikdy vykonávať.
súdu akceptovanie nášho návrhu, ktorý nesie známky diskriminačného nahliadania na Rómov, by bolo šikanózne. Dávame otázku, pokiaľ by svedkyne neboli Rómkami, pripustil by súd znalecké dokazovanie? Tu predsa vôbec nie je dôležité, či sú svedkyne Rómkami, ale to, či hovoria pravdu alebo nie. Tomuto sa štátne orgány doposiaľ bránia. K údajnej nelogickosti v našich výpovediach uvedených na str. 11 rozsudku uvádzame, že už len z toho je zrejmá tendenčnosť posúdenia dôkazov. To, že som do osady išla autom je len logické, veď som pohovor vykonala po ceste domov. Že to bolo po pracovnej dobe je iste moja vec a len ťažko by som pohovor vykonala počas prestávky. Neviem odkiaľ je záver, že intenzívne pršalo. Je pravdou, že pršalo, ale nebolo to nič mimoriadne. Okrem toho napriek tomu, že miesto je monitorované kamerami mestskej polície v K.V., nebolo ani len ustálené obdobie, kedy došlo k stretnutiu. Čo sa týka, že som to neriešila s rodičmi dotknutých detí, ale s inými osobami, že som nespísala záznam a že som problém neriešila s rómskou občianskou hliadkou, som riadne a dostatočne argumentačne a logicky súdu vysvetlila a súd mi to nijako nevyvrátil. Súd sa vôbec nezaoberal mojim vyjadrením, prečo som vlastne prípad riešila a nebral do úvahy môj posudok, ktorý som vypracovala pre účely polície ani to, že celá vec bola následne riešená súdom a toto moje tvrdenie a argumentáciu nijak nevyvrátil. Odôvodnenie súdu, že sme k sebe volali aj svedkyňu E. preto, že bola údajne (my sme to vôbec netušili) náhradníčkou do rady školy, tak toto považujeme iba za čisto teoretické, ničím nepodložené tvrdenie, keď náhradníci do rady školy sa u nás vôbec nikdy nevolali a ani nebol dôvod, nakoľko p. Č. sa nevzdala členstva a riadne volila. Tento záver je
nás iba tvrdením na odôvodnenie, že sa skutok stal.
obžalovaných začatie trestného konania bolo dôsledkom iniciatívy zamestnancov, ktorí mali záujem, aby voľby dopadli tak, že riaditeľkou bude p. E.. O tomto svedčí ich konanie a iniciatíva, najmä však nevídaná aktivita Mgr. M.. Toto sme podrobne uviedli v našom odvolaní zo
potvrdenia člena rady školy MUDr. U. X. k ničomu takému nedošlo a p. Č. nič také, čo je uvedené v odôvodnení nevykričala. Je pravdou, že došlo ku konfliktu medzi členkami rady školy za rodičov, ktoré po sebe vykrikovali, avšak po rómsky, teda uvedený člen rady školy nevedel, o čo ide, čo kričia. Až po tomto sa začalo celé konanie a aj toto
nás svedčí o tom, kto celú vec inicioval. Nijako nebolo presvedčivo preukázané, že by to tak bolo. V konaní nebolo preukázané ani len to, kedy vlastne ku skutku malo dôjsť. V obžalobe sa uvádza, že to malo byť v presne nezistený deň na jar roka 2019 do
žalovaných úplne nelogické, že ak by chceli niekoho podplácať, tak by k sebe volali svedkyňu Č. a navyše ako svedkyňu proti nám p. E., ktorá nebola členkou školskej rady, a teda nevolila, bola nepotrebná a práve naopak, ak by chceli niečo spáchať, tak ona by bola svedkom proti obžalovaným, čo iste nie je nijako pravdepodobné. Vlastne by konali proti sebe, a to aj s prihliadnutím na to, že im je známa mentalita a zvyklosti občanov v osade. Ani toto
nás súd riadne neodôvodnil. Ako sme už uviedli, svedkyne p. Č. a E., ako členky rómskej hliadky boli za účelom poskytnutia informácie pri vyšetrovaní okolnosti znásilnenia žiačky ZŠ S. požiadané o súčinnosť. Pokiaľ by chceli obžalované niekoho ovplyvňovať a podplácať, tak iste by si nevolali dve osoby, pričom p. E. nemala s voľbami riaditeľky vôbec nič spoločné. Iste by ku korupcii nepozývali nezúčastnenú osobu - aby mali svedka proti sebe? Toto považujeme za absolútny nezmysel a nelogickosť. Trestná činnosť je v podstate preukazovaná iba výpoveďami svedkýň E. Č. a Z. E..
nás boli tieto zneužité na to, aby svedčili proti nám. Už len z ich výpovede počas prípravného konania ako aj počas výpovede na hlavnom pojednávaní, kde sa nevedeli konkrétne vyjadriť, ich výpovede boli
nás zmätočné, zapamätali si
nás iba to, čo majú povedať, a to že ,zavolali nás do auta a ponúkli nám výhody, keď budeme voliť starú riaditeľku´. Svedkyne E. Č. a Z. E., ktorá navyše má poruchu sluchu, sa už počas výsluchu na polícii správali veľmi čudne, neprirodzene, boli nervózne, vyjadrovali sa nepresne, svoju výpoveď upresňovali, nerozumeli položeným otázkam a už len ich vystupovanie bolo minimálne pochybné. Presvedčenie a dojem z ich výpovede je taký, že nehovoria pravdu. Vzhľadom na osoby svedkýň sme vzhľadom na to, že sa jedná o najdôležitejší dôkaz a jediný priami dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitý a svedčí proti obžalovaným pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, navrhli sme vyšetrenie ich duševného stavu v zmysle ustanovenia § 150 Trestného poriadku, teda či sú spôsobilé vypovedať objektívne a k ďalším okolnostiam týkajúcim sa ich osôb. Toto vyšetrenie sme ako dôkaz sústavne navrhovali počas celého prípravného konania ako aj v našom návrhu na vykonanie dokazovania a aj na hlavnom pojednávaní. Nepochybujeme o tom, že obe svedkyne sú ľahko ovplyvniteľné, nie je problém si niečo vymyslieť.
nás posúdenie ich duševného stavu je v tomto konaní kľúčový dôkaz, ktorý svedčí proti obžalovaným. Bez jeho vykonania
nás nie je možné vo veci spravodlivo a bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť o vine obžalovaných. Nie je však v našich možnostiach tento dôkaz zabezpečiť, pričom vykonanie tohto dôkazu nie je nijako zložité a náročné a ktorý je pre spravodlivé rozhodnutie súdu zásadný. Výpovede svedkov E., F., E., Č., M., D., A., S., S.
obžalovaných vo veci nijako nepotvrdzujú údajné spáchanie skutku. Všetci niečo počuli, nevedia, kto to povedal, čo povedal, kde to povedal, všetci hovoria údajne, kdesi čosi počuli, čosi sa hovorilo, a teda ani jeden z učiteľov nie je priamym svedkom, uvádzajú iba to, čo údajne počuli. Navyše svedkyne A., O., S. a Z., ktorých prokuratúra ani nenavrhovala vypočuť a boli iba čítané zápisnice z výsluchov v prípravnom konaní, jednoznačne potvrdili naše výpovede, že k ničomu takému, čo je predmetom obžaloby nedošlo. Navyše svedkyne sa k našim osobám vyjadrili, že sme slušné, pracovité, máme dobrý vzťah k práci a
nich takého konania, za ktoré sme stíhané, by sme sa nikdy nedopustili. Výpovede týchto svedkýň však súd nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. Za veľmi dôležité považujeme aj to, že sa súd v rozsudku nevysporiadal s rozpornými výpoveďami svedka E., ktorého podstatná zmena výpovede svedčí o ovplyvňovaní konania. Počas prípravného konania svedok vo výpovedi dňa
nás závažná skutočnosť, ktorá okrem iného s odstupom času
nás potvrdzuje, že celá situácia je cielená proti nám. Túto
nás účelovú zmenu výpovede v podstatnej časti preto dávame do pozornosti súdu. Vo výpovedi v prípravnom konaní na polícii uviedol, že učiteľky prišli odovzdať pozvánky na voľby riaditeľky školy. Pričom ďalej vo svojej výpovedi uvádza, že asi dva dni pred stretnutím mu niekto v škole, nevie kto, dal jednu alebo dve poznámky na voľbu riaditeľa ZŠ, ktoré potom doručil. Teda svedok nehovorí pravdu a jeho výpoveď považujeme za nehodnovernú. Poznamenávame, že pokiaľ učiteľky niečo v osade vybavujú, vždy to robia cez rómsku hliadku a nikdy nejdú samé do osady. Svedok P. E. ako vedúci miestnej občianskej poriadkovej služby v S. vybavuje veci týkajúce sa spolupráce s mestskou a štátnou políciou. Z titulu svojej funkcie bol na viacerých školeniach a poradách, a teda
nás je osobou znalou trestnoprávnych predpisov. Pokiaľ by bolo skutočne pravdou, že mu manželka hovorila po návrate od auta o pokuse o ovplyvňovanie, tak bol povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ by tak neurobil, dopustil by sa rovnako ako svedkyne Č. a E. spáchania trestného činu neoznámenia trestného činu
1 Trestného zákona. Tejto povinnosti si bol iste vedomý, a teda
nás pred políciou vypovedal tak, ako to skutočne prebehlo, ináč by mu hrozilo trestné stíhanie. Výpoveď na hlavnom pojednávaní bola
nás už korigovaná niekým ďalším. Argumentácia súdu, že vo výpovedi pri výsluchu dňa 21. januára 202 uviedol, že manželka ,Tiež mi povedala, že učiteľky im vraveli, aby zvážili ľudia, koho si budú voliť´. Aj keby to tak bolo, toto však predsa nijako nesvedčí a nepreukazuje akési uplácanie. Svedok navyše na konkrétne otázky obhajcu ,Rozprávali Vám niečo o voľbách učiteľky, ktoré prišli v ten deň do osady´, svedok odpovedal ,nie, len že doniesli pozvánky na voľby´. Na otázky vyšetrovateľa ,Hovorila Vám niekedy Vaša manželka, že by jej mali uvedené učiteľky, resp. niekto iný ponúkať alebo sľúbiť nejaký úplatok alebo inú odmenu, ak bude voliť za riaditeľku školy p. O.´, svedok jednoznačne uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku ,Rozprávala Vám Vaša manželka niečo o tom, že by jej vyššie spomínané učiteľky hovorili koho má voliť?´, svedok jednoznačne uviedol ,Nie´. Z tohto dôvodu argumentáciu súdu svedkom E. považujeme za nedôvodnú a nepresvedčivú a svedok nijak neusvedčuje obžalované a nepreukazuje, že ku skutku došlo. Opakovane uvádzame, že sme si plne vedomé, že akákoľvek korupčná činnosť je trestná. Preto sme nikdy nevykonali niečo, čo by spôsobilo našu trestnú zodpovednosť, čo by v konečnom dôsledku pre nás znamenalo, že nebudeme môcť vykonávať prácu učiteliek. Na konanie, za ktoré sme boli obžalované, sme nikdy ani nepomysleli a napokon jeden hlas vo voľbách by tak či tak nič nezmenil, teda z našej strany podplácanie za stavu, keď riadne vykonávame svoju prácu, je nelogické, absurdné a ničím objektívnym nepodložené. Chýba to a nie je akýkoľvek motív na konanie z našej strany. Nikdy sme nemali problémy so zákonom. Z podaného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že obe sme dôveryhodné osoby. Znalkyňa nezistila motívy, ktoré by vysvetľovali údajné ovplyvňovanie voľby, ktorá sa napokon ani nekonala. Rovnako je nelogické, aby sme navyše oslovovali práve svedkyňu E., ktorá nemala s voľbami nič. K tomuto sa súd v podstate nijako nevyjadril. Dlhé roky pracujeme s rómskou komunitou,, a teda dokonale poznáme ich mentalitu a je absurdné, aby sme sa snažili v prospech niekoho iného ovplyvniť voľby cez p. Č.. Navyše - Mgr. N., bola som učiteľkou svedkyne E. Č.. Tá už ako žiačka bola problémová, vyvolávala konflikty, vymýšľala si a klamala. Dobre ju poznám a mám o nej presvedčivý názor, že takáto osoba nemôže byť v žiadnom prípade hodnoverným svedkom. Neverím, že výpoveď takejto osoby môže byť pre objektívny súd dostatočným podkladom na rozhodnutie a odsúdenie dvoch bezproblémových občanov tohto štátu. Aj preto už z vlastnej skúsenosti trvám na tom, aby bol preskúmaný ich duševný stav a neuspokojím sa, pokiaľ sa tak nestane. Teda je úplným nezmyslom, aby oslovovala p. Č.. Súd vôbec neskúmal ich povesť, bezúhonnosť a pod. Pokiaľ by sme boli uznané vinnými, máme za to, že nevykonanie týchto dôkazov je v rozpore so zákonnou povinnosťou určenou v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonať všetky dôkazy, ktoré skutok objasnia, teda aj dôkazy, ktoré navrhujú obžalované. Máme za to, že uvedeným postupom - nenariadením vyšetrenia duševného stavu svedkýň, by pri uznaní viny bolo porušené právo oboch obžalovaných na obhajobu a toto považujeme za závažnú procesnú chybu a za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Výpovede svedkýň sú
obžalovaných nehodnoverné a nevierohodné. Takéto výpovede v žiadnom prípade nemôžu byť v právnom štáte postačujúce na to, aby bolo preukázané spáchanie skutku, to, že sa skutok stal a že ho spáchali obžalované. Nič z toho, čo bolo uvedené v obžalobe nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané. Celý svoj život poctivo žijeme, pracujeme a plníme si svoje povinnosti a myslíme, že štát, v tomto prípade súd by mal vyvinúť všetko úsilie na zistenie pravdy. Tí, čo toto všetko spôsobili, sa teraz iba smejú. Vykonaním dokazovaním nie je preukázané, že došlo ku skutku, za ktorý sme obžalované. Nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný skutok, ktorý je preukazovaný iba dvomi pochybnými výpoveďami nedôveryhodných svedkýň a množstvom pochybností v ich výpovediach, proti dvom výpovediam bezúhonných osôb, pričom v zmysle ustálených zásad v pochybnostiach sa má pri pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaných a súd mal obe obžalované spod obžaloby oslobodiť. Súd sa napokon nevysporiadal ani s našou argumentáciou, keď
žalovaných skutok, ktorý je žalovaný sa nestal a aj pokiaľ by sa bol stal, čo sústavne popierame, poukazujeme na materiálny korektív v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona ...
nás aj ak by sa skutok stal, tak sa v žiadnom prípade nejednalo o prečin. Spoločenská nebezpečnosť prípadného skutku vzhľadom na to, že nedošlo ku voľbám riaditeľa ZŠ S., by bola mimoriadne nízka - nepatrná, a teda skutok by nebol ani v prípade, že by sa bol stal, trestným činom. Následky prípadného konania nie sú žiadne. U oboch obžalovaných ide o bezúhonných občanov, ktorí nemali nikdy žiadne problémy so zákonom, neboli nikdy trestané a vlastne po celý život sa venujú výchove detí, a to najmä rómskych detí v osade. Prípadné odsúdenie by bolo iracionálne a bolo by neprimeraným trestnoprávnym konaním u skutku s takouto nepatrnou závažnosťou, keď voľby sa ani nekonali. V prípade odsúdenia obe obžalované nebudú môcť ďalej vykonávať prácu učiteliek, ktorú po celý doterajší život zodpovedne a oddane vykonávali. Súd však toto ustanovenie nepoužil a
nás sa s tým nevysporiadal.
nás zákonodarca z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.