Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/80/2020 Identifikačné číslo spisu: 1711217836 Dátum vydania rozhodnutia: 06.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 5

a § 6 vyhlášky nerozlišujú medzi podmienenou a nepodmienenou paušálnou odmenou, ale tieto poznajú len paušálnu odmenu za činnosť, resp. úplné vybavenie veci. Zopakoval svoj dovolací návrh, na čo sa vyjadril aj právny zástupca žalovanej podaním zo dňa 23.03.2022. V rozsiahlom vyjadrení k jednotlivým bodom vyjadrenia žalobcu okrem iného uviedol, že to, že samotná paušálna odmena v prípade neúspechu v konečnom dôsledku mala zodpovedať poskytnutým zálohám, práve aj uvedené závery iba potvrdzuje, teda zmluvné strany už pri poskytovaní zálohy predpokladali, že mandatár bude zastupovať mandanta až do právoplatného skončenia veci a aj v prípade neúspechu by mal nárok na minimálne paušálnu odmenu, ktorá mu bola poskytnutá práve aj vo forme záloh v zodpovedajúcej výške. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca podaním zo dňa 02.08.2022. Zastáva názor, že v pre prípad predčasného ukončenia obchodnoprávnej zmluvy sa na vzájomné vysporiadanie zmluvných strán použijú výlučne ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle konštantnej judikatúry súdov preto nemôže ísť v prípade, ak jedna zo strán poskytla plnenie bez primeraného protiplnenia o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že súd priznal žalovanej nárok na zaplatenie odmeny za právne služby z titulu bezdôvodného obohatenia na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia z titulu právneho dôvodu, ktorý dodatočne smrťou právneho predchodcu žalovanej odpadol, preto nemôže byť v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ohľadne stanovenia hodnoty peňažného plnenia podľa ust. § 351 ods. 2 ObchZ uviedol rozhodnutia 3Obdo/80/2019, 1Obdo/5/2012. Zopakoval svoje skôr uvedené argumenty a zotrval na pôvodnom dovolacom návrhu. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 a § 450 CSP). 7. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. 9. Dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a), teda že odvolací súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v riešení troch právnych otázok, ktoré aj vyšpecifikoval. Ako prvú uviedol otázku právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého počas platnej mandátnej zmluvy v prípade jej predčasného zániku z dôvodu smrti mandatára. Druhá otázka sa týka právneho posúdenia povahy dojednanej paušálnej odmeny medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej a tretia otázka má priamy súvis s druhou otázkou, kedy dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie prednosti tarifnej odmeny pred paušálnou odmenou dojednanou pre prípad neúspechu vo veci. 10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP), nie je viazaný dovolacím návrhom (§ 441 CSP). Dovolací súd sa po posúdení prípustnosti dovolania, zameral na posúdenie dôvodnosti dovolania, kedy podané dovolanie posúdil z hľadiska jeho obsahu a konštatuje, že prípustnosť dovolania je daná v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, teda že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Za právnu otázku, od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie oboch súdov nižšej inštancie, považuje dovolací súd právnu kvalifikáciu plnenia poskytnutého počas platnej mandátnej zmluvy v prípade predčasného zániku zmluvy z dôvodu smrti mandatára za súčasného dojednania kombinovaného režimu odmeny za poskytnuté právne služby spôsobom, že zmluvné strany si dohodli podielovú odmenu pre prípad úspechu vo veci a paušálnu odmenu pre prípad neúspechu, pričom v zmluve absentovala úprava pre prípady predčasného ukončenia mandátnej zmluvy. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi neeviduje rozhodnutie, ktoré by túto situáciu riešilo a dávalo tak odpoveď na nastolenú právnu otázku, od riešenia ktorej záviseli rozhodnutia súdov nižších stupňov. 11. Za ťažiskovú otázku je tak nevyhnutné zodpovedať právnu kvalifikáciu plnenia vo forme poskytnutých úkonov právnej služby realizovaných mandatárom počas platnej a účinnej zmluvy do jej predčasného ukončenia z dôvodu smrti mandatára. 12. V súlade s ust. § 575 ods. 3 ObchZ záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobu, alebo jeho zánikom, ak je právnickou osobou. Smrť mandatára ako právna skutočnosť nezávislá od vôle účastníka právneho vzťahu mala za následok zánik mandátnej zmluvy s účinkami ex nunc, teda mandátna zmluva zanikla k okamihu smrti mandatára. V tejto časti dovolací súd uvádza, že argumentácia odvolacieho súdu je správna a nie je jej čo vytknúť. 13. Odvolací súd v bode 45. odôvodnenia uviedol, že vzhľadom na autonómny charakter tohto zmluvného vzťahu možno zároveň konštatovať, že v prípade skončenia zmluvného vzťahu mandatára, skôr ako dôjde k výsledku v zastupovanej veci, v prípade dohodnutej paušálnej a podielovej odmeny, nepatrila právnemu predchodcovi žalovanej ani tarifná odmena (táto by patrila len v prípade neexistencie dohody, príp. jej neplatnosti). Uvedené však súčasne neznamená, že žalovanej nemal byť priznaný žiaden nárok po ukončení (zániku) tejto dohody, resp. dohôd. Je potrebné si uvedomiť, že právny predchodca žalovanej na podklade týchto dohôd (počas ich trvania) vykonal pre žalobcu viacero úkonov právnej pomoci bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia. Preto takýto nárok možno podriadiť (ako správne ustálil i súd prvej inštancie) pod ustanovenia pojednávajúce o bezdôvodnom obohatení. Konkrétne by sa jednalo o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, vzniknutého na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 OZ). Žalovanej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnením z dôvodu, ktorý odpadol) predstavujúceho majetkový prospech, ktorý žalobca bez adekvátneho protiplnenia získal poskytnutím právnych služieb zo strany právneho predchodcu žalovanej. Právnemu predchodcovi žalovanej nevznikol priamy nárok na tarifnú odmenu za úkony právnej služby podľa vyhlášok upravujúcich odmenu advokátov, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej tejto tarifnej odmene. 14. S touto argumentáciou dovolací súd nesúhlasí a zastáva názor, že v konaní nie sú splnené podmienky na vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť z platných a účinných mandátnych zmlúv. Čo je pre súd dôležité je fakt, že mandátne zmluvy (na zastupovanie v konaniach voči spoločnosti SEZOOZ GROUP, a.s. ako aj Globe 21, a.s.) boli od ich uzavretia až k okamihu smrti mandatára platné a účinné, režim odmeny za poskytnuté právne služby bol mandatárovi vo forme záloh vyplatený vrátane paušálnych jednorazových platieb pre prípad neúspechu vo veci, ktoré riadne obdržal a ich vyplatenie nebolo v konaní ani sporným. Mandatár poskytol žalobcovi v priebehu rokov od podpisu zmlúv právne služby, a teda protiplnenie za poskytnuté právne služby nemôže byť v žiadnom prípade posúdené ako bezdôvodné obohatenie získané z dôvodu, ktorý odpadol. 15. Povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Je potrebné zdôrazniť, že záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť plniť danú na základe iného ustanovenia zákona alebo založenú zmluvne. V danom prípade sú ťažiskové jednak mandátne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej a jednak vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 16. Dovolací súd však už nesúhlasí s ďalšou argumentáciou odvolacieho súdu, ktorý uzavrel,

§ 6vyhlášky č.

655/2004 Z. z. sa na daný prípad vysporiadania nárokov zo zaniknutej zmluvy nepoužije z dôvodu, že vzhľadom na kombináciu zmluvnej odmeny, podmienenie druhu a výšky odmeny od výsledku súdneho sporu a najmä na skutočnosť, že výsledok sporu bol závislý vyslovene od činnosti advokáta a jeho záujmu na výsledku sporu, ktorý mal ovplyvniť výšku jeho odmeny (hmotná pohnútka advokáta), teda od činnosti, ktorej výsledok advokát po svojej smrti ovplyvniť už nemohol.

1. Právny predchodca žalovanej a žalobca si v mandátnej zmluve dojednali kombinovaný spôsob odmeny, kedy pre prípad úspechu vo veci zvolili podielovú odmenu a v prípade neúspechu paušálnu odmenu, ktorá bola právnemu predchodcovi žalovanej riadne vyplatená, o čom strany ani nerozporovali. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. v jednotlivých ustanoveniach neupravuje právne následky dojednanej kombinovanej dohody v prípade predčasného ukončenia zmluvy, ku ktorému môže dôjsť v aplikačnej praxi z rôznych dôvodov (výpoveď, odstúpenie od zmluvy, smrť príp. zánik jednej zo zmluvných strán). Rovnako tak sa však vyhláška ani nezmieňuje o podmienenej a nepodmienenej odmene, nepracuje s termínom štandardná a neštandardná paušálna odmena, ktorými argumentovala žalovaná vo svojom vyjadrení, ani s následkami takýchto zmluvných dojednaní pre aplikačnú prax.
2. Zmluvné strany si dojednali paušálnu odmenu pre prípad neúspechu vo veci, pričom úspech ani neúspech nebol za života mandatára dosiahnutý, z čoho odvolací súd vyvodil, že v danom prípade tak neprichádza do úvahy aplikácia § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Dovolací súd s touto argumentáciou nesúhlasí, keďže ako už raz dovolací súd uviedol, vyhláška nepracuje s pojmom podmienená a nepodmienená paušálna odmena, štandardná a neštandardná paušálna odmena a dôsledkami takýchto dojednaní v prípade nepredvídateľných okolností, akými bola aj smrť mandatára. Faktom zostáva, že zmluvné strany v okamihu uzatvárania zmluvy upravili odmenu len pre prípad právoplatného skončenia veci - či už úspechom - kedy mandatárovi mala náležať podielová odmena alebo neúspechom, kedy by mu ostal už obdržaný paušál. Dovolací súd zastáva názor, že najbližšie ustanovenie na riešenie vzniknutej situácie je ust. § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorého aplikáciu odvolací súd vylúčil z dôvodu vnútornej pohnútky mandatára na výsledku sporu.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže neboli naplnené podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia - právne služby boli poskytované na základe platných a účinných mandátnych zmlúv, nie je možné stotožniť sa ani s argumentáciou odvolacieho súdu, že poskytoval úkony právnej služby bez adekvátneho protiplnenia. Dovolací súd rešpektuje zmluvnú voľnosť strán sporu, z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že obe zmluvné strany mali záujem na dlhodobej a evidentne mnohoročnej spolupráci so záujmom mandatára doviesť spory k ich právoplatnému skončeniu, k čomu však z dôvodu jeho smrti nedošlo. Režim predčasného ukončenia zmluvy si ale s výnimkou jednej mandátnej zmluvy, kde si dojednali možnosť skončenia zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu - nedohodli, a teda sama zmluva v tejto časti nedáva odpoveď na to, ako sa vysporiadať s poskytnutými právnymi službami, ktoré mandatár realizoval. Rovnako tak ustanovenia Obchodného zákonníka v časti o mandátnej zmluve neupravujú spôsob vyporiadania zmluvných strán pri predčasnom ukončení zmluvy v prípade smrti mandatára. Je nutné prisvedčiť aj argumentácii žalobcu ohľadne znášania podnikateľského rizika právnym predchodcom žalovanej, ktoré je vysoké obzvlášť v prípade dojednanej podielovej odmeny. Podielová odmena sa viaže na úspech vo veci, pričom druhou podmienkou tejto dohody je neistý výsledok vo veci.
4. Vo vzťahu k určeniu výšky odmeny mandatárovi v tomto konkrétnom prípade dovolací súd uvádza, že je na mieste aplikácia ustanovenia § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko strany si výslovne neupravili režim predčasného skončenia mandátnych zmlúv (s výnimkou jednej zmluvy a možnosti výpovede zo strany žalobcu). Po zohľadnení všetkých okolností prípadu dovolací súd nevidí dôvod, ktorý by vylučoval aplikáciu ust. § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. aj na tento konkrétny prípad.
5. V súlade s ust. § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
6. V súlade s ust. § 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb paušálna odmena sa môže dohodnúť a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Komentár k tomuto ustanoveniu upravuje, že paušálny charakter tohto druhu zmluvnej odmeny spočíva v tom, že advokátovi vzniká nárok na odmenu v dohodnutej výške bez ohľadu na reálny rozsah poskytnutých právnych služieb, resp. úkonov právnej služby, ako aj bez ohľadu na prípadný procesný úspech klienta v súdnom alebo inom konaní.
7. V súlade s ust. § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce. Odborná spisba k tomuto ustanoveniu uvádza, že pokiaľ bola paušálna odmena advokáta dohodnutá za vybavenie veci alebo súboru vecí, bez ohľadu na to, či bola podmienená konkrétnym pozitívnym výsledkom, má advokát nárok na pomernú časť odmeny bez ohľadu na to, či klient následne vybavenie veci alebo súboru vecí dosiahol alebo nie, ak to neodporuje dohode s klientom. Ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky rieši situáciu, keď advokát nemôže naďalej poskytovať právnu pomoc (napr. z dôvodu pozastavenia činnosti, dlhodobej choroby, vyčiarknutia zo zoznamu advokátov a pod.). V zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Zmluvné strany mali pre prípad neúspechu vo veci dojednanú paušálnu odmenu avšak z dôvodu predčasnej smrti advokáta k právoplatnému skončeniu veci nedošlo, a teda úspech ani neúspech nebol v konaní dosiahnutý. Rešpektujúc ale vôľu strán ako aj skutočnosť, že iný režim ako režim predpokladajúci úspech, resp. neúspech vo veci si strany nezvolili, je na mieste konštatovať,

§ 6vyhlášky č.

655/2004 Z. z. sa na daný prípad vzťahuje a je potrebné ho zohľadniť v ďalšom konaní. Podmienenie uplatnenia paušálnej odmeny, či už úspechom alebo neúspechom v konaní, nevylučuje aplikáciu ust. § 6 vyhlášky o advokátskej tarife na prípady predčasného skončenia mandátnej zmluvy, pokiaľ si strany výslovne v zmluve nevymienili niečo iné. 24. Dovolací súd poukazuje aj na dovolateľom uvedenú judikatúru, a to rozsudok NS SR 1Obdo/7/2010 zo dňa 05.05.2010, ktorého závery sú aplikovateľné aj na toto konanie. V danom konaní mali strany sporu dojednanú paušálnu odmenu bez ohľadu na výsledok a podielovú odmenu určenú percentom z vysúdenej sumy, pričom žalobca si uplatnil náhradu za počet úkonov podľa tarifnej odmeny. Dovolací súd v tomto konaní konštatoval, že v prípade skončenia zmluvného vzťahu odvolaním plnomocenstva skôr, ako dôjde k výsledku v zastupovanej veci, v prípade dohodnutej paušálnej a podielovej odmeny, nepatrí žalobcovi tarifná odmena. Dovolací súd už len dodáva, že ustanovenia o tarifnej odmene sa použijú len pre prípad, ak nedošlo k dohode o odmene. 25. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dovolací súd konštatoval dôvodnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP, nezaoberal sa dôvodnosťou aj v zmysle ust. § 420 písm.
2. f)CSP. Nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu a dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP). 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatne´ rozhodnutie, nakoľko žalobca na základe právoplatného rozsudku v celom rozsahu plnil žalovanej, návrh na odklad vykonateľnosti tak stratil svoje opodstatnenie. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.