Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/25/2022 Identifikačné číslo spisu: 6119427722 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka?“

1. Žalovaný svoje právo nevyužil a k dovolaniu sa v súdom prvej inštancie stanovenej lehote nevyjadril (§ 436 ods. 3 in fine C. s. p.). Následne bolo
2. augusta 2022 Najvyššiemu súdu SR súdom prvej inštancie postúpené podanie žalovaného, v ktorom sa tento vyjadruje k dovolaniu tak, že toto považuje za nedôvodné, procesné neprípustné a z uvedených dôvodov ho navrhuje odmietnuť.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
4. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
5. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že pri svojom rozhodovaní a pri formulovaní záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o dielo č. 1102017 zo dňa
6. októbra 2017 z dôvodu neurčitého označenia zmluvnej strany - objednávateľa, postupoval prílišne formalisticky, keď označenie objednávateľa „Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.“ považoval za neurčité, tzn. nie je jednoznačne zrejmé, kto uvedenú zmluvu o dielo na strane objednávateľa uzatvára. V doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa tento doposiaľ otázkou identifikácie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako účastníkov zmluvy (zmluvnej strany) osobitne nezaoberal, čím je daná prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
7. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v zásade vyplýva, že tento považoval v Zmluve o dielo č. 1102017 z
8. októbra 2017 označenie objednávateľa „Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.“ za nedostatočne určité, keď z obsahu zmluvy (resp. jej príloh), bez ďalšieho nebolo možné určiť, ktoré konkrétne fyzické a právnické osoby predmetnú skupinu osôb tvoria. Podľa názoru odvolacieho súdu oproti názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že na to, aby zmluva (právny úkon) bola dostatočne určitá, síce nie je potrebné, aby každý jeden z vlastníkov bol v zmluve individuálne uvedený v rozsahu meno a priezvisko (prípadne ďalšie identifikátory), avšak pri označení vlastníkov bytov a nebytových priestorov je (minimálne) potrebné v zmluve odkázať na a pripojiť aktuálny list vlastníctva týkajúci sa vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí predmetnú zmluvu o dielo uzatvárajú (viď. bod
9. in fine, resp. bod
10. druhá veta napadnutého rozsudku). Zásadnou otázkou v spore tak, ako ju identifikoval aj dovolateľ, preto bolo posúdenie, či označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako účastníkov zmluvy (zmluvnej strany), podľa ktorej sú vlastníci určení popisne spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné a orientačné číslo, obec), spĺňa

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka.

1. Ústavný súd dlhodobo uprednostňuje zmluvnú autonómiu pred prílišným formalizmom pri výklade zmlúv (I. ÚS 640/2014), preto striktne formalistický výklad právnej normy v kontexte predmetnej zmluvy vedie k nespravodlivému záveru, ktorý znamená porušenie základných práv (primerane I. ÚS 164/2012). Aj najvyšší súd vo svojej už ustálenej rozhodovacej praxi (viď. napr. rozsudok z
2. septembra 2001, sp. zn. 7MObdo/2/2000 (Zb. č. 9/2002), resp. rozsudok z
3. apríla 2008, sp. zn. 1ObdoV/2/2006-399) dlhodobo judikuje, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Z ustálenej rozhodovacej praxe ďalej vyplýva, že prax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu (opäť I. ÚS 640/2014). Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
4. apríla 2009 sp. zn. 5Cdo/205/2008).
5. Podporne možno poukázať aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok z
6. apríla 1997, sp. zn. 2Cdon/386/1996, zhodne rozsudok z
7. októbra 1999, sp. zn. 2Cdon/824/1997), podľa ktorého: „Vada v označení osoby, která činí právní úkon, nezpůsobuje sama o sobě jeho neplatnost, pokud lze z celého obsahu písemného ·projevu vůle jeho výkladem (§ 35 odst:2 obč.zák.), popř. Objasněním skutkových okolností, za nichž byl právní úkon učiněn, zjistit , kdo byl vedle vlastníka předmětného objektu účastníkem smlouvy.“
8. Text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť, avšak doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Na vôľu je preto nutné hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy. (I. ÚS 243/2007)
9. Posúdiac Zmluvu o dielo č. 1102017 z
10. októbra 2017 (č. l. 8-11) a tam uvedené označenie objednávateľa „Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.“, s prihliadnutím na predmet zmluvy (2.1 obnova bytového domu na ulici X.) a v kontexte s vykonaným dokazovaním a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a doplneným odvolacím súdom, nemožno mať pochybnosti, kto je objednávateľom diela. Správca pri uzatváraní zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako zmluvná strana), pretože plnenia zo zmlúv nie sú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Označenie skupiny fyzických a právnických osôb (účastníci právneho vzťahu v pozícii objednávateľa) ako vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.n predstavuje nezameniteľné kritérium dohľadateľnosti a možnosti individualizácie jednotlivých fluktujúcich osôb (v príslušnom čase), v prospech ktorých má byť zo zmluvy plnené. Podľa § 2c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, je obec povinná určiť súpisné číslo každej budove nachádzajúcej sa na území obce. Súpisné číslo je jedinečné pre každú budovu v katastri obce, ktorá je povinná súpisné číslo určiť. Stavbu určenú adresou (ulica a obec) a súpisným a orientačným číslom nemožno zameniť za inú stavbu. Evidencia vlastníkov je verejne prístupná databáza, ktorá umožňuje okamžité dohľadanie a individualizovanie konkrétnych osôb, ktoré sú zo zmluvy oprávnené a zároveň povinné.
11. Súčasne je potrebné prihliadnuť aj na eventuálnu fluktuáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tom, ktorom bytovom dome, ktorá spôsobuje zmenu v osobe objednávateľa (v rozsahu konkrétnej fyzickej, resp. právnickej osoby). Správne preto uvádza žalobca, že všeobecné označenie zmluvnej strany ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome predstavuje určité a vhodné označenie zmluvnej strany (primerane viď. prechod práv a povinností zo scudzovateľa na nadobúdateľa podľa § 7a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Možno preto uzavrieť a zodpovedať žalobcom nastolenú právnu otázku (bod 8.) tak, že označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné a orientačné číslo, obec), ako účastníkov právneho úkonu (vzťahu), spĺňa

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka.

1. Bez ohľadu na vyššie uvedené je však potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovanej judikatúry (body
2. - 15.) a ustálených ústavnoprávnych zásad, aj v prípade, pokiaľ by najvyšší súd dospel k záveru, že predmetné označenie účastníkov právneho úkonu (vzťahu) (bod 18.) je nepostačujúce, samé o sebe by to nezakladalo absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy, keď výkladové pravidlá (primerane bod 15.) umožňujú odstraňovať nedostatky určitosti právneho úkonu objasňovaním skutkových okolností, za akých bol úkon urobený. V tomto kontexte najvyšší súd odkazuje na Zmluvu o úvere č. 611/655/2017 z
3. januára 2018 (č. l. 156 - 162), ktorá predchádza Zmluve o dielo č. 1102017 z
4. októbra 2017 (č. l. 8 - 11), ktorej predmetom je poskytnutie úveru práve na vykonanie sporného diela a ktorej účastníci sú zhodne vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. X., tzn. je evidentné, že ide o totožný okruh účastníkov právneho úkonu (vzťahu), čím by bolo možné odstraňovať prípadnú neurčitosť. Zásadnou skutočnosťou v spore je aj vyhlásenie žalovaného, že Zmluvu o dielo č. 1102017 z
5. októbra 2017 (č. l. 8 - 11) „ako takú nepopiera“ (č. l. 26 rub), tzn. sám nespochybňuje určitosť objednávateľa. Formálny výklad určitosti spornej zmluvy o dielo (resp. objednávateľa ako zmluvnej strany) sa míňa predmetu sporu, keď existencia zmluvy a najmä dojednania o zmluvnej pokute [bod 5.4.
6. Zmluvu o dielo č. 1102017 z
7. októbra 2017 (č. l. 9)] sporné neboli, sporným zostala aktívna vecná legitimácia správcu, ktorý fyzicky podpisuje zmluvu za všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ale najmä splnenie zákonných, resp. zmluvných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorým smerom mali súdy oboch inštancii zamerať dokazovanie.
8. Preto pokiaľ odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu absencie platného dojednania o zmluvnej pokute s ohľadom na neurčitosť pri označení objednávateľa, a z toho dôvodu zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, vec nesprávne právne posúdil, a preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 C. s. p. v dovolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvody, pre ktoré bolo potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu identifikoval dovolací súd aj pri rozhodnutí súdu prvej inštancie a aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 C. s. p.).
9. Dovolací súd napokon zrušil aj obsahovo nadväzujúce uznesenie Okresného súdu Zvolen z
10. januára 2022, č. k. 11Cb/2/2020-222 o trovách konania, keďže v tomto prípade nebol viazaný rozsahom dovolania (§ 439 písm. a/ C. s. p.) a rozhodovanie o trovách konania je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zrušením napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu prvej inštancie tak uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania stratilo svoj podklad.
11. V ďalšom konaní sú súdy viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C. s. p.). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu o platne dojednanom ustanovení o zmluvnej pokute, opätovne posúdi aktívnu vecnú legitimáciu správcu, ktorý fyzicky podpisuje zmluvu za všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a splnenie zákonných, resp. zmluvných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 451 ods. 2 k § 393 ods. 2 in fine C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.