1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do
1 písm. b), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 14/9/2021, z 10. septembra 2021 v časti - vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanému A. G., nar. XX. W. XXXX v R., trvale bytom v R. - N. U. H. Z. Í. XXXX/X
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
2 Trestného zákona, ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Trestného zákona, zákaz akejkoľvek účasti na procesoch v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
1 Trestného zákona, § 36 písm.
3 Trestného zákona, ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 14T/9/2021, z 10. septembra 2021 (č. l. 580 a nasl.) bol obžalovaný A. G. uznaný za vinného zo spáchania zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 3 Trestného zákona, oba v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že ako konateľ v mene spoločnosti N., spol. s r. o., so sídlom A. N. X, R., IČO: XX XXX XXX, podal
4 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého podmienečne odložil
1 Trestného zákona za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe ustanovenej
2 Trestného zákona vo výmere 5 (päť) rokov; Špecializovaný trestný súd menovanému
3 Trestného zákona uložil počas skúšobnej doby zákaz akejkoľvek účasti na procesoch v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a
1 Trestného zákona uložil aj peňažný trest vo výške 30.000 (tridsaťtisíc) Eur za súčasného ustanovenia náhradného trestu odňatia slobody
3 Trestného zákona vo výmere 1 (jeden) rok. Špecializovaný trestný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nasledovne: ,, ... obžalovaný A. G. spáchanie trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu poprel, s tým, že v plnom rozsahu sa spoľahol na poverené osoby C. G. a Ing. M. R., ktorým absolútne dôveroval. Nemal úmysel vylákať finančné prostriedky, ani iného uviesť do omylu, pretože
vyjadrenia G. a R. uvedený postup, teda že do poslednej ŽOP budú zahrnuté aj práce a výkony, ktoré v skutočnosti realizované neboli, bol realizovaný na základe návrhu pracovníčiek SACR. Vedel, že v ŽOP č. 16 sú zahrnuté aj práce a výkony, ktoré realizované v skutočnosti neboli, len sa nevedel presne vyjadriť, kedy sa to dozvedel, toto mu povedali G. a R., ktorým dôveroval. Vypočutí svedkovia C. G., ktorý mal na starosti stavebnú časť a Ing. R., ktorá mala na starosti administratívnu časť zhodne uviedli, že zodpovedá skutočnosti, že pripravili ŽOP č. 16 a túto predložili na podpis obžalovanému a následne ju zaslali na SACR, pričom v uvedenej žiadosti boli žiadané finančné prostriedky aj za práce a výkony, ktoré v skutočnosti zrealizované neboli. Uviedli, že si nepamätajú na skutočnosť, že by to boli oni, kto to mal obžalovanému signalizovať, teda že konkrétne sa žiadajú preplatiť práce a výkony, ktoré zrealizované neboli. Obidvaja zhodne uviedli, že konali na základe odporučenia pracovníčiek SACR Mgr. D. a Bc. T., ktoré im toto navrhli v rámci opakovanej osobnej konzultácie na SACR v Bratislave. Rovnako tak obidvaja svedkovia zhodne uviedli, že na základe žiadosti týchto pracovníčiek SACR im pred kontrolou poskytli zoznam prác a výkonov, ktoré zrealizované neboli, o tento zoznam ich požiadali uvedené pracovníčky SACR. Obidve pracovníčky SACR ako dôvod, že majú takto postupovať, teda zahrnúť do ŽOP č. 16 aj práce a výkony, ktoré realizované neboli, uviedli časovú nemožnosť vyhotovenia a schválenia dodatku ku zmluve o poskytnutí NFP, pretože sa končilo rozpočtovacie obdobie. Na hlavnom pojednávaní vypočuté svedkyne Mgr. D. a Bc. T. vyjadrenia svedkov C. G. a Ing. R. nepotvrdili, keď doslovne najskôr uviedli, že sa na to nepamätajú, resp. priamo v časti uviedli, že sa takto nevyjadrili, svedkyňa Bc. T.Í. na otázku, či to pripúšťa, doslovne uviedla, že to ani nepripúšťa a že sa takto nevyjadrila. Vypočutí svedkovia C. G., Ing. R., Mgr. D. a Bc. T. na svojich výpovediach zotrvali aj po tom, ako bola vykonaná ich konfrontácia. Na základe takto zistených skutočností bol prijatý skutkový záver, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti N., E.. A.. O.., uvedenú záverečnú ŽOP č. 16 o refundáciu celkovej sumy 508.749,12 Eur z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu ako osoba zodpovedná za žiadateľa túto podpísal napriek tomu, že mal vedomosť, že časť prác a výkonov v príslušných položkách rozpočtu uvedených v skutkovej vete obžaloby, vykonaná nebola, pričom sa jednalo o práce a výkony fakturované v celkovej výške 125.535,82 Eur, ktoré nerealizované položky tak predstavujú neoprávnené výdavky. Pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia obžalovaného, obžalovaný mal vedomosť o tom, že sa požaduje preplatenie prác a výkonov, ktoré neboli realizované, pričom tieto jeho obhajobné tvrdenia, podstatou ktorých je zbavovanie sa zodpovednosti za svoje konanie s odôvodnením, že sa spoliehal na poverených pracovníkov, sú z pohľadu jeho zavinenia irelevantné. Bol prijatý záver, že ide o zavinenie vo forme nepriameho úmyslu
b) Trestného zákona, kedy obžalovaný vedel, že svojim konaním môže spôsobiť následok predpokladaný ustanovením zákona a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Súd sa nestotožnil s konštatovaním obhajoby, že v danom prípade zo strany obžalovaného sa jedná o nedbanlivostné a nie úmyselné konanie, pretože obžalovaný bol uzrozumený s tým, že predkladá a s čestným prehlásením podpisuje ŽOP, v ktorej deklaruje splnenie zmluvne dohodnutých podmienok s vedomím, že ak nebude zistený opak, tak budú preplatené finančné prostriedky, ktoré jemu, resp. jeho spoločnosti nepatria a takýmto konaním - uvedením do omylu poskytovateľa NFP spôsobí následok - škodu v rozsahu uplatneného neoprávneného výdavku. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že sa nestotožnil so záverom prokurátora, ktorý označil konanie obžalovaného ako konanie úmyselné vo forme priameho úmyslu
a) Trestného zákona,
ktorého páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a to z toho dôvodu, že vykonaným dokazovaním súd nemal jednoznačne za preukázané, že obžalovaný A. G. chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, teda konkrétne, že by on sám priamo chcel vylákať uvedené plnenie od poskytovateľa pomoci. Súd má za to, že obžalovaný sa skutočne ako trestne zodpovedný subjekt spoliehal na informácie, ktoré dostal od svedkov C. G. a Ing. R., ktorých dozorom poveril. Táto samotná skutočnosť ho však nezbavuje trestnej zodpovednosti za svoje konanie, pretože obžalovaný vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, teda konkrétne, tak ako už bolo uvedené, vedel, že v prípade, že podpíše uvedenú ŽOP č. 16, tak finančné prostriedky môžu byť vyplatené, pričom si bol vedomý toho, že poskytovateľa pomoci uvádza do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie takého príspevku. A pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, teda uvedenie poskytovateľa do omylu a vyplatenie príspevku, bol s tým jednoznačne uzrozumený. Vo vzťahu k prijatému záveru, že nejde o nedbanlivostné konanie považuje súd za potrebné uviesť, že v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V posudzovanom prípade obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem, teda konkrétne, že podpisuje ŽOP č. 16 s vedomím, že to čo podpisuje nezodpovedá skutočnosti a že nie sú splnené podmienky na preplatenie uvedenej žiadosti poskytovateľom pomoci, teda že ho uvádza vo svojej podstate do omylu, pričom na strane obžalovaného nie sú prítomné žiadne primerané dôvody, na základe ktorých by sa mohol spoliehať, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Takýmto primeraným dôvodom, na základe ktorého by sa mohol spoliehať, že také porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu nespôsobí, nie je a nemôže byť tvrdenie, že sa ako trestne zodpovedná osoba priamo nesúca zodpovednosť svojim podpisom za spôsobenie následku spolieha na tvrdenia iných osôb, ktoré v konečnom dôsledku takúto zodpovednosť ako on samotný nenesú. V stručnosti zhrnuté, prijatím obhajobnej argumentácie obžalovaného (ktorý ako trestne zodpovedná osoba podpísal zmluvu o poskytnutí NFP a bol si tak vedomý svojich práv a povinností, v danom prípade konkrétne, že má právo žiadať o preplatenie prác a výkonov až po tom, ako tieto budú zrealizované), že nezodpovedá za vzniknutý následok, pretože sa spoľahol na vyjadrenia iných osôb, ktoré mali byť inštruované ďalšími inými osobami, ktoré túto skutočnosť navyše popreli, by došlo k úplnému popretiu trestnej zodpovednosti fyzických osôb za ich konanie, keď súc si vedomé nepravdivosti nimi uvádzaných údajov, iného uvedú do omylu v otázke dohodnutých a zmluvne deklarovaných podmienok. Na základe vyššie uvedených skutkových záverov bol potom vo vzťahu k právnej kvalifikácii prijatý záver, že obžalovaný A. G. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného dotáciu zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo
všeobecne záväzného právneho predpisu, viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia v úmysle spôsobiť tak väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, a súčasne sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle predložiť nesprávny doklad v úmysle tým umožniť spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a spôsobiť tak značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2015 v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2015, v štádiu pokusu
1 Trestného zákona. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na charakter konania obžalovaného, okolnosti za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, osobu obžalovaného ako aj možnosti jeho nápravy a prevýchovy a dospel k záveru, že účel trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov a vytvorenie podmienok na ich výchovu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, bude naplnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 5 rokov, s probačným dohľadom, v rámci ktorého mu v súlade s ustanovením § 51 ods. 3 Trestného zákona uložil zákaz akejkoľvek účasti na procesoch verejného obstarávania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu, a to počas celej skúšobnej doby v trvaní 5 rokov. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie primeraných povinností a obmedzení v tom, aby bola obžalovanému uložená povinnosť zúčastniť sa 2 hlavných pojednávaní na tunajšom súde, na ktorých sa bude prejednávať rovnaká trestná činnosť súvisiaca so skutkami právne kvalifikovanými ako zločiny subvenčného podvodu
Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
Trestného zákona, a to z dôvodu, že takto uložená povinnosť je pri rešpektovaní pracovnej náplne zamestnancov súdu nepreskúmateľná. Títo totiž nemajú žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť v rámci svojej pracovnej činnosti kontrolovať, či sa obžalovaný dostaví, alebo nedostaví na pojednávanie súdu a ani oprávnenie vystavovať akési potvrdenia o prípadnej účasti alebo neúčasti týchto osôb na hlavnom pojednávaní ako osobám z radov prítomnej verejnosti. Takúto povinnosť kontroly teda nie je možné uložiť ani sudcom, ani zamestnancom súdu ako štátnym zamestnancom, ani zamestnancom výkonu verejnej správy. Sudcovia a zamestnanci súdu majú jasne vymedzené svoje kompetencie a pracovnú náplň. Sú zamestnancami orgánu štátu, ktoré
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu robiť iba to, čo im je zákonom vyslovene dovolené. Zákonom (ani inou podzákonnou normou) výslovne dovolené nemajú vystavovanie potvrdení o účasti osôb verejne, bez predvolania zúčastnených na pojednávaní súdu. Súd má teda za to, že by tak nebolo možné dokumentovať, a teda ani kontrolovať splnenie takto uloženej povinnosti, čo má zásadný význam a tvorí základný podklad pre rozhodnutie o tom, či si odsúdený splnil uložené povinnosti, a teda či sa v skúšobnej dobe osvedčil, alebo neosvedčil. S prihliadnutím na ustálené skutkové závery mal súd za preukázané, že obžalovaný sa vyššie uvedenou majetkovou trestnou činnosťou snažil získať majetkový prospech v značnom rozsahu a boli tak splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu, ktorý mu bol vymeraný v rozsahu 30.000,00 Eur ako trest zohľadňujúci vyššie uvedené kritériá ukladania trestov a v prípade, že by bol tento peňažný trest úmyselne zmarený, v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Trestného zákona bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. V súvislosti s uložením povinnosti v rámci probačného dohľadu v skúšobnej dobe zákazu akejkoľvek účasti na procesoch verejného obstarávania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu nebol ako samostatný trest zákazu činnosti ukladaný tento trest, pretože z pohľadu uloženej sankcie by išlo o duplicitu a zjavnú nadbytočnosť". Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný G. (č. l. 573 a nasl.). Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil dodatočne prostredníctvom obhajcu (viď č. l. 609 a nasl. v znení doplnenia odvolania na č. l. 631 a nasl., resp. č. l. 635 a nasl., - pozn.: ide teda o tri samostatné podania obžalovaného vykonané prostredníctvom tam menovaných obhajcov spočívajúce v jednom písomnom doplnení dôvodov odvolania, ktoré obžalovaný zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom, zatiaľ čo ostatné podania predstavujú v zásade ,,dodatočné" doplnenie už ,,prvým" podaním formulovaných odvolacích námietok). Obžalovaný A. G. svoju odvolaciu argumentáciu založil na konštatovaniach: ,,Mám za to, že: - súd prvého stupňa nesprávne zistil a posúdil skutkový a právny stav, nakoľko závery a tvrdenia súdu prvého stupňa obsiahnuté v napadnutom rozsudku sú nesprávne, nemajú oporu vo výsledkoch vyšetrovania ani dokazovania pred súdom prvého stupňa, - nedopustil som sa žiadneho z konaní zo spáchania ktorých som bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného, - dôkazy vyprodukované v priebehu celého trestného konania, rovnako ako aj dôkazy, o ktoré sa napadnutý rozsudok opiera, ani žiadne iné dôkazy, ktoré boli na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry vykonané počas konania na súde prvého stupňa, neobsahujú žiaden priamy ale ani nepriamy dôkaz o tom, že by som sa bol dopustil zločinu subvenčného podvodu ani zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, zo spáchania ktorých som bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného, - súd prvého stupňa riadne, jasne a zrozumiteľne neodôvodnil napadnutý rozsudok. Z vykonaného dokazovania ... vyplynulo, že nebol preukázaný môj úmysel spáchať ani jeden z uvedených trestných činov, zo spáchania ktorých som bol uznaný za vinného napadnutým rozsudkom. Ako som uviedol vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom
SACR nebol dostatok času. Nikdy som nepredpokladal, ani neočakával, že nezrealizované práce budú zo strany SACR akokoľvek preplatené alebo uhradené, keďže Ing. C. G. za spoločnosť N. ešte pred záverečnou kontrolou odovzdal pracovníčkam SACR zoznam všetkých položiek, prác a výkonov, ktoré neboli na projekte v čase jeho uzavretia zrealizované a tieto preto nemohli byť preplatené ... ak by aj Ing. C. G. za spoločnosť N. neinformoval SACR o všetkých nezrealizovaných položkách na projekte ... a neodovzdal im vopred ich zoznam, nemohla by záverečná kontrola na mieste realizácie projektu pozostávajúca z dvoch pracovníčok SACR úplne presne identifikovať všetky položky, ktoré na mieste realizácie projektu skutočne neboli zrealizované, keďže tieto dve pracovníčky museli fyzicky skontrolovať 2775 položiek, čo predstavuje 1377,5 položky na jednu pracovníčku, pričom
vyjadrenia pracovníčky SACR - svedkyne Bc. A. T. - na hlavnom pojednávaní predmetná kontrola trvala približne jeden pracovný deň, čo by pri ôsmich pracovných hodinách bez prestávky predstavovalo nutnosť skontrolovať a porovnať súlad s projektovou dokumentáciou rýchlosťou 3 položky za minútu na projekte pozostávajúcom z hotela, reštaurácie, baru, bufetu, wellnessu, apreski, posilňovne, multifunkčného ihriska a parkoviska ... ak by zamestnankyne SACR o nezrealizovaných položkách na projekte neboli vopred informované a zistili by počas kontroly na tvári miesta činu akúkoľvek nezrovnalosť oproti dodaným podkladom, je veľmi dôvodné predpokladať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že by priebeh kontroly bol veľmi podrobný a dôkladný, aj za účasti viacerých kontrolórov zo SACR, pričom by určite netrval osem hodín, ale s ohľadom na veľkosť projektu možno aj celý týždeň ... v danej veci by mi mohla byť vyčítaná maximálne tak nedbanlivosť ... výlučne v rovine teoretických úvah, keďže záver o akomkoľvek spáchaní trestného činu z mojej strany vylučujú vykonané dôkazy ..trestné činy, zo spáchania ktorých som bol uznaný vinným, nie je možné spáchať z nedbanlivosti, ale výlučne len úmyselne, pričom úmysel v mojom konaní na základe všetkých vykonaných dôkazov preukázateľne absentuje ...". Obžalovaný v ďalšom texte odvolacích námietok podrobil osobitnému rozboru znaky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu
1, ods. 4 Trestného zákona, zdôrazňujúc najmä teoreticko a aplikačno - právne závery ohľadom hmotnoprávnej kategórie omylu v trestnom práve so zvláštnym poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2TdoV/21/2013, zo
môjho názoru možné považovať za neprípustný nátlak vyvíjaný zo strany prvostupňového súdu na svedkov. V tejto časti si dovoľujem požiadať odvolací súd o vypočutie si zvukového záznamu z pojednávania pred prvostupňovým súdom z 10. septembra 2021 ... výpovede ... zamestnankýň SACR sa navyše javia ako zjavne účelové ... aj s ohľadom na odstup času (sa) vyjadrovali vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i hlavnom pojednávaní celkom podrobne, avšak pokiaľ išlo o otázku, či im bol poskytnutý zoznam položiek, prác a výkonov, ktoré neboli na projekte zrealizované, ešte pred vykonaním záverečnej kontroly, sa obe zhodne vyjadrili, že si to nepamätajú, pričom ide zjavne o dosť zásadnú vec, ktorú by si pravdepodobne pamätať mali. Skôr sa preto javí, že ich výpovede boli v tomto ohľade účelové, vedené snahou zabrániť prípadnej pracovnoprávnej alebo možno i trestnoprávnej zodpovednosti na ich strane ... postup ohľadne záverečnej kontroly, ktorý navrhli Ing. C. G. ... nebol vysoko pravdepodobne pri ich práci ojedinelý. V súvislosti so záverečnou kontrolou ... by som chcel poukázať na zjavné logické nezrovnalosti, ktoré prvostupňový súd nezohľadnil ... a ktoré
môjho názoru jednoznačne preukazujú, že z mojej strany ani zo strany žiadnych osôb, ktoré sa za spoločnosť N. zúčastňovali na realizácii projektu ... nemohlo ísť o úmysel dopustiť sa konania, ktoré mi je kladené za vinu a pre ktoré ma prvostupňový súd ... uznal vinným". Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na obsah správy z kontroly na mieste č. 15 vykonanej
obžalovaného vyhotovený práve menovanými svedkyňami a hneď na úvodnej strane obsahuje konštatovanie ,,Čiastkové/záverečné stanovisko: bez nezrovnalostí". Obžalovaný ďalej poukázal na záver dotknutého dokumentu, v ktorom je konštatované, že administratívna kontrola prebehla bez nezrovnalostí, resp. niektoré položky nevykonané prijímateľom boli zahrnuté v rozpočte len administratívnou chybou a súviseli s položkami, ktoré boli súčasťou schválenej žiadosti o zmenu. Obžalovaný dodal, že je len veľmi ťažko uveriteľné, že by ako konateľ spoločnosti DODDY chcel skutočne spáchať podvod a pracovníčky SACR by tento jeho pokus odhalili, no namiesto podania trestného oznámenia by uviedli vyššie citovaný záver obsiahnutý v predmetnom kontrolnom zozname, konkrétne, že ,, ... nimi uvedený záver dokazuje, že vedeli, že sme len postupovali v súlade s ich pokynmi a že boli vopred informované o tom, ktoré práce, výkony a položky neboli z našej strany ... zrealizované ... v predmetnom kontrolnom zozname ... sa potvrdila pravdivosť svedectva ... Ing. C. G. a Ing. M. H., že požiadali o zmenu projektu pred jeho dokončením a že obe pracovníčky SACR vopred vedeli o prácach, výkonoch a položkách, ktoré ... neboli zrealizované. Ako inak by si totiž bolo možné vysvetliť, že pri nezrealizovaných položkách explicitne uviedli, že išlo o ,administratívnu chybu´ ...". V ostatnom doplnení odvolania obžalovaný argumentoval tak, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil naplnenie subjektívnej stránky trestného činu; obžalovaný v čase podpisu žiadosti o platbu (ďalej len ,ŽOP´) č. 16 nevedel, že sú v ŽOP č. 16 zahrnuté aj také práce a výdavky, ktoré neboli realizované a dodané, čo údajne zhodne vyplýva z výpovedí svedkov Ing. C. G. a Ing. M. H. a aj z výpovede obžalovaného; svedok Ing. C. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 10. septembra 2021 uviedol, že nevie, či obžalovaný pred podaním ŽOP č. 16 vedel o tom, že časť diela nebola dodaná. Na otázky prokurátora uviedol, že o prvej zmene komunikoval so svedkom F. a nevie, či bol obžalovaný pri tomto rozhovore prítomný; takisto nevie, či svedok F. prvú zmenu projektu konzultoval s obžalovaným, zatiaľ čo konštatoval, že obžalovaný aktívne do projektu a jeho riadenia nevstupoval a že si nespomína, či obžalovaný vedel o tom, že pri záverečnej kontrole bude predložený zoznam nedodaných častí diela a tieto budú z projektu vyškrtnuté. Na otázku samosudcu svedok Ing. G. opakovane odpovedal, že nevie, či obžalovaný vedel pred podaním ŽOP č. 16 o tom, že časť diela bola dodaná. Ak obžalovaný tvrdí, že o tom vedel a že to vedel práve od svedka Ing. G., tak tento svedok uviedol, že si myslí, že to obžalovaný nevedel priamo od neho. Samosudca svedka pri tejto otázke zavádzal, pretože obžalovaný ani na hlavnom pojednávaní (ani inokedy) nepovedal, že o nedodaných prácach vedel; na opakovanú otázku samosudcu, či
neho pred podaním ŽOP č. 16 obžalovaný vedel, že sú v predmetnej žiadosti uvedené aj nevykonané práce svedok Ing. G. uviedol, že nevie, či obžalovaný toto vedel. Svedok Ing. G. doplnil, že podklady k ŽOP č. 16 poskytol svedkyni Ing. H. aj keď vedel, že niektoré práce neboli vykonané, keďže mu svedkyne T.Á. a D. (zamestnankyne SACR) povedali, že tak má urobiť - o tomto ,,zahrnutí", ale priamo obžalovaného G. neinformoval. Svedkyňa Ing. H. na hlavnom pojednávaní
zamestnankýň SACR ide o bežný postup, ak sa prijímateľ vyzve na podanie vysvetlenia. Len ak by prijímateľ NFP vo vysvetlení uviedol, že tieto položky sa v projekte nachádzajú, snažil by sa SACR uviesť do omylu a práve vtedy by išlo o podvodné a úmyselné konanie, ku ktorému nedošlo - naopak, svedkovia Ing. G. a Ing. H. zamestnankyniam SACR poskytli zoznam nedodaných položiek pri samotnej kontrole. Špecializovaný trestný súd nesprávne vyhodnotil, resp. nezohľadnil dĺžku trvania samotnej kontroly, nakoľko v časovom rozsahu kontroly tak, ako je uvedené v predloženom spise objektívne nie je možné identifikovať a nájsť 80 položiek, ktoré nie sú definované v projekte a neboli dodané; niektoré nebolo možné reálne skontrolovať už len s poukazom na ich vecnú povahu (boli pod omietkou alebo pod zemou). K ich nedodaniu napokon poskytla stanovisko spoločnosť V. D., E.. A.. O.. Táto skutočnosť svedčí v prospech obžalovaného a podporuje výpovede svedkov Ing. G. a Ing. H.; ak by skutočne chceli žiadať dotáciu, nepredložili by SACR zoznam položiek, ktoré neboli dodané tak, ako títo uvádzajú vo svojich výpovediach a na strane druhej potvrdzuje skutkovú verziu, že zamestnankyne SACR pre krátkosť času odporučili menovaným svedkom pripraviť zoznam nedodaných položiek namiesto vypracovania dodatku, ktorý pôvodne svedkovia mienili vyhotoviť. Špecializovaný trestný súd vyhodnotil teda skutkový stav arbitrárne a formalisticky, zatiaľ čo nevzal do úvahy spôsob dodania tovarov v stavebníctve, technologický pokrok a časový odstup medzi schválením a dodaním projektu. Nedodanie určitých tovarov
obžalovaného bolo spôsobené prepracovaním projektu zo strany projektanta, ktorý zistil, že niektoré položky nebudú dodané. Svedkovia Ing. G. a Ing. H. sa chodili pritom priebežne na SACR informovať, ako správne metodicky postupovať pri čerpaní platieb; projekt sa začal realizovať až s odstupom 2 - 3 rokov od schválenia žiadosti o NFP, čiže mnohé výrobky sa vyrábali iné, projekt sa preto menil a s tým súvisiaci technologický pokrok spôsobil, že niektoré služby nebolo v určitom čase alebo období možné už realizovať, čo je v stavebníctve úplne bežným javom. ,,Z vyššie uvedených skutočností ... vyplýva, že som nikdy neuviedol a ani som nemohol uviesť do omylu ohľadne toho, ktoré položky boli a ktoré neboli na projekte zrealizované, keďže spôsob zostavenia a podania žiadosti o záverečnú platbu č. 16 bol navrhnutý samotnými pracovníčkami SACR ... ani jedna z nich nemohla konať v omyle, ktorý by som ja ... vyvolal, či spôsobil ... v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné samotné uvedenie nepravdy bez ďalšieho považovať za uvádzanie do omylu v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu ... som presvedčený, že som žiaden trestný čin, ktorý mi je kladený za vinu a pre ktorý som bol ... uznaný napadnutým rozsudkom za vinného, nespáchal ...", resp. ,, .... je zrejmé, že som preukázateľne nemal žiadnu vedomosť o tom, že by som sa svojim konaním mohol dopúšťať akéhokoľvek trestného činu a že som robil len to, čo mi bolo tlmočené ako postup navrhnutý priamo zo strany SACR ... SACR o danom postupe nielen vopred vedela, ale ho aj sama navrhla, čo dosvedčuje, prečo ho v žiadnych svojich oficiálnych výstupoch z kontrolnej činnosti nepovažovala za problematický ...", resp. ,, ... ak sa vyskytnú pochybnosti o vine obžalovaného, súd by mal v zmysle zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného, pokiaľ sa nepodarí pochybnosti o vine vyvrátiť ako aj na pravidlo,
ktorého nepreukázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina. Nedodržaním uvedených zásad dochádza zároveň k porušeniu zásady prezumpcie neviny v zmysle čl. 6 ods. 2 Dohovoru ako aj v zmysle ... § 2 ods. 4 Trestného poriadku, a tým aj k zásahu do práva obžalovaného na spravodlivé súdne konanie
... čl. 6 ods. 2 Dohovoru a § 2 ods. 7 Trestného poriadku", resp., ,, ... uznanie A. G. vinným ... by vytvorilo nebezpečný precedens, keďže prijímateľ NFP konal v dobrej viere
pokynov zamestnankýň SACR, ktoré si na svoje odporúčania ako pri čerpaní NFP postupovať nespomínajú ... tieto svedkyne ani vyslovene nepopreli, že by prijímateľovi odporučili konať tak, ako opisujú svedkovia Ing. G. a Ing. H.. Neexistuje jeden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval vinu A. G.. Úplná absencia úmyslu ... bola preukázaná výpoveďami štyroch kľúčových svedkov a samotnou kontrolou SACR, pri ktorej absentujúce položky (kvôli svojej povahe) nemohli byť zamestnankyňami SACR identifikované. Nakoľko vznikli pochybnosti o tom, ako došlo k spáchaniu skutku, či došlo k odovzdaniu zoznamu nedodaných položiek, alebo tieto odhalili zamestnankyne SACR pri pomerne krátkej kontrole tak rozsiahleho projektu, kto navrhol nerealizovať dodatok k zmluve o NFP a zahrnutie položiek do ŽOP, ako aj celkom zjavnú absenciu subjektívnej stránky v konaní A. G. je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo a na základe tejto zásady obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby ma spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu, resp. tak, ako sa skutok stal, nie je trestným činom". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, ale z iných dôvodov ako uviedol v odvolaní. Najvyšší súd poznamenáva, že Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, a to najmä zásady zákonného procesu (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku), náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) ako aj zásady rovnosti strán (kontradiktórnosti) tak, ako je táto obsiahnutá v § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Špecializovaný trestný súd tak dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. V odôvodnení svojho rozsudku dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil, resp. výstižným spôsobom opísal úvahy, na podklade ktorých ustálil skutkový a právny základ, vedúci k prijatiu záveru o uznaní menovaného obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Najvyšší súd zároveň konštatuje, že Špecializovaný trestný súd vyhodnotil vykonané dôkazy súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému hodnoteniu z hľadiska pravidiel § 2 ods. 12 Trestného poriadku nemožno nič vytknúť. Hodnotenie dôkazov Špecializovaným trestného súdu neodporuje základným princípom logického myslenia. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi Špecializovaného trestného súdu, nemôže sama o sebe viesť najvyšší súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených Špecializovaným trestným súdom. Je tomu tak predovšetkým z dôvodu, že právo na spravodlivý proces automaticky nepredstavuje právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom ,,úspešná" - teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (príkladmo III. ÚS 339/2008, II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2005, V. ÚS 252/2004 a i.). Odvolací súd považuje skutkové zistenia ustálené Špecializovaným trestným súdom za jasné a úplné. To platí aj o vysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie zo strany Špecializovaného trestného súdu. Možno dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Najvyšší súd považuje za potrebné ešte pred tým, než pristúpi ,,inventúre" odvolacích námietok, najskôr vo všeobecnosti upriamiť pozornosť na nasledovné teoretické axiómy. Ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev ochraňujú finančné záujmy Európskej únie. Ich základným účelom je pôsobiť preventívne proti neoprávnenému scudzeniu zdrojov, ktoré sú Slovenskej republike poskytované v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie a jej následnému rozvoju. Slovenská republika zastúpená príslušnými výkonnými orgánmi je v danom prípade iba správcom prostriedkov poskytovaných Európskou úniou a je v súlade s príslušnými dohovormi Európskej únie zodpovedná za ochranu týchto prostriedkov, ktorá sa realizuje aj trestným postihom osôb, ktoré prostriedky získajú, resp. užívajú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1) obsahuje pojmy, ktoré uvádza ako podmienky trestnej zodpovednosti s tým, že tieto pojmy majú povahu normatívneho znaku skutkovej podstaty trestného činu. Trestný zákon sa v tomto smere nedovoláva žiadnym štandardným spôsobom (odkazom, resp. blanketovým vyjadrením) žiadneho z mimotrestných prameňov Európskeho práva, naopak - z toho pramenia pojmy všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, rozpočet spravovaný Európskymi spoločenstvami, alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev, ktoré preberá Trestný zákon bez ďalšieho. Trestným činom
Trestného zákona (ale aj
decembra 2015) sa poskytuje ochrana pred „spreneverou" eurofondov alebo pred protiprávnym zadržaním prostriedkov z rozpočtov Európskych spoločenstiev. Z hľadiska hospodárenia s finančných prostriedkami Európskej únie možno uviesť, že existujú rôzne spôsoby hospodárenia s nimi. Priame hospodárenie - Európska komisia zodpovedá za hospodárenie s finančnými prostriedkami v prípade, že projekty vykonávajú jej útvary, delegácie, alebo výkon agentúry. Hospodárenie zahŕňa udeľovanie grantov, presun finančných prostriedkov, monitorovanie, výber dodávateľov a iné. Nepriame hospodárenie - v programe financovania sú riadené nepriamo, ak ich vykonávajú partnerské krajiny, krajiny mimo Európskej únie, medzinárodné organizácie, alebo rozvojové agentúry členských štátov Európskej únie. Zdieľané hospodárenie - v prípade zdieľaného hospodárenia Európska komisia zveruje riadenie programov krajinách EU, približne až 80 % financovania Európskej únie sa vykonáva v rámci zdieľaného hospodárenia. Európska únia poskytuje finančné prostriedky na celý rad projektov a programov v oblastiach ako sú rozvoj regiónov a miest, zamestnanosť a sociálne začlenenie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, námorná a rybárska politika, výskum a inovácie, humanitárna pomoc. Takto sa približne 94% prostriedkov Európskej únie vynakladá na jednotlivé politiky Európskej únie a väčšina z nich sa vracia členským štátom. Asi 6 % prostriedkov z rozpočtu Európskej únie sa vynakladá na fungovanie inštitúcií Európskej únie. Táto čiastka sa konkrétne používa na úhrady platov a dôchodkov zamestnancov Európskej únie, preklad a tlmočenie, bezpečnosť budovy, IT systémy a podobne. Poskytovanie finančných prostriedkov sa riadi prísnymi pravidlami, aby sa zabezpečila nielen kontrola toho, na čo sa financie použijú, ale aj ich čerpanie transparentným a zodpovedným spôsobom. Viac ako 76 % rozpočtu Európskej únie sa spravuje formou partnerstva s národnými a regionálnymi orgánmi, v rámci tzv. zdieľaného hospodárenia, a to prostredníctvom 5 veľkých štrukturálnych a investičných fondov. Prostriedky z týchto fondov pomáhajú realizovať okrem iného najmä Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia., avšak rovnako tak aj Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ako je tomu v trestnej veci obžalovaného - viď preambula Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku uzatvorenej medzi Ministerstvom hospodárstva SR a obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.., konajúcu prostredníctvom osoby obžalovaného ako konateľa, č. l. 135 a nasl., vyšetrovací spis). Žiada sa dodať, že v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. a) a písm. b) Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Dohovor") sa poškodením finančných záujmov Európskej únie rozumie: a) v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin, alebo opomenutie súvisiace - s používam alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov, alebo dokumentov, ktoré majú za následok odcudzenie, alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, alebo z rozpočtov spravovaných Európskym spoločenstvom, alebo v ich mene - s nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok - s nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely, ako sú tie, na ktoré boli vyčlenené, b) v súvislosti s príjmami každý úmyselný čin, alebo opomenutie súvisiace - s používaním, alebo predkladaním nepravdivých, nesprávnych alebo neúplných výkazov, alebo dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, alebo z rozpočtov spravovaných Európskym spoločenstvom, alebo v ich mene - s nezverejnením informácie o rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok - s nesprávnym použitím právoplatne nadobudnutého zisku, ktorý má rovnaký účinok. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu
1 Trestného zákona obsahuje tri alternatívne uvedené druhy konaní a to: - použitie alebo predloženie falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu, resp. dokladu, - neposkytnutie povinných údajov, - použitie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu ES (EÚ), z rozpočtu spravovaného ES (EÚ), alebo v zastúpení ES (EÚ) na iný, ako pôvodne určený účel. Dotknuté ustanovenie takisto obsahuje dva rôzne následky, ktoré páchateľ môže takým konaním (či už niektorým z nich samostatne alebo prípadne tiež viacerými) spôsobiť, a síce jednak umožnenie spôsobenia sprenevery a jednak umožnenie protiprávneho zadržania prostriedkov z uvedeného rozpočtu. Na trestnú zodpovednosť za trestný čin
1 Trestného zákona (najvyšší súd opakuje - v znení do 31. decembra 2015) postačí samotné použitie alebo predloženie falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu resp. dokladu, neposkytnutie povinných údajov, použitie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu ES (EÚ), z rozpočtu spravovaného ES (EÚ), alebo v zastúpení ES (EÚ) na iný, ako pôvodne určený účel bez toho, aby došlo k dôsledkom z toho hroziacim, teda k „sprenevere", či protiprávnemu zadržaniu prostriedkov z uvedených rozpočtov. Konanie páchateľa, uvedené vyššie v troch alternatívach, musí byť spôsobilé vyvolať hrozbu vzniku „sprenevery", resp. hrozbu „protiprávneho zadržania...", teda - slovami zákona umožniť spôsobenie tohto škodlivého následku. Jeho spôsobenie nie je znakom základnej skutkovej podstaty, pokiaľ však nastane, môže ísť v závislosti na výške spôsobenej škody o okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 261 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. V predmetnej veci obžalovaný naplnil objektívnu stránku tohto trestného činu konan
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.