Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/36/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 58ods.

1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Malacky OR PZ Bratislava – okolie č. p.: ORP-P-1036/H-DI-MA- 2008 zo dňa 23.03.2009, ktorým bola ţalobcovi

§ 22ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len na účely tohto rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia - pokuta vo výške 66,- €. s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.

1. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa 15.10.2008 o 10.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici vošiel s nákladným motorovým vozidlom zn. LIAZ, EČ: M. s návesom EČ: M. na miesto, kde je vjazd nákladným vozidlám zakázaný dopravnou značkou B5 „Zákaz vjazdu nákladných automobilov“ s dodatkovými tabuľkami „Okrem vozidiel PD a údrţby komunikácií“ a „Ostatné NA len po ASS Schering 500 m“. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou 00 PZ Podunajské Biskupice s tým, ţe svojim konaním porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 315/1996 Z.z.“). Blokovú pokutu odmietol zaplatiť.
2. Ţalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, ţe pri preverovaní zistil zmätočnosť v časti dodatkovej tabule „Ostatné NA len po ASS SCHERING 500m“, na čo bol upozornený Odbor dopravného inţinierstva Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorý uţ začal konať na náprave. Uvedené zistenie však

ţalovaného nemá za následok zbavenie zodpovednosti účastníka konania za spáchaný priestupok a to aj z dôvodu, ţe účastník konania sa za posledné dva roky dopustil rovnakého priestupku, čiţe vedel, ţe dodatkové tabuľky bránia vjazdu ním vedenému nákladnému motorovému vozidlu, a ţe ako vodič je povinný rešpektovať dopravnú značku B5 „Zákaz vjazdu nákladných motorových vozidiel“.

§ 3ods.

2 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia. 3 1Sžd/36/2011 II. Konanie na prvostupňovom súde

1. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 28.09.2009 na Krajský súd v Bratislave.
2. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Krajský súd s poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 245 ods. 1, § 250i ods. 1 a § 247 ods. 1 O.s.p. vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, tzn. ţe dňa 17.10.2008 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku označeného

§ 22ods.

1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb., z ktorého je podozrivý ţalobca tým, ţe dňa 15.10.2008 v čase o 10.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici v Podunajských Biskupiciach nerešpektoval zákazovú dopravnú značku „Zákaz vjazdu nákladných automobilov“ a s nákladným automobilom zn. ŠKODA LIAZ, červenej farby, EČ: M. s prívesom EČ: M. uskutočnil prejazd uvedenou Vinohradníckou ulicou. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, kde na základe uvedených skutočností bolo spísané oznámenie o dopravnom priestupku, ktoré vodič podpísal.

1. Ďalej krajský súd poukázal na evidenčnú kartu vodiča, fotodokumentáciu ohľadom dopravného značenia na danej ulici, zápisnicu z ústneho prejednania priestupku z 23.03.
3. Po citácii ustanovení § 22 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 aţ 3, § 58 ods. 1, § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb., § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 315/1996 Z.z. a § 5 ods. 6 vyhl. č. 90/1997 Z.z. dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca si bol vedomý spáchania dopravného priestupku, avšak na svoju obranu poukazuje na problémy, ktoré mu ako podnikateľovi spôsobuje nepovolené osadenie dopravného značenia, nakoľko aby sa dostal k štrkovisku musí obchádzať celú oblasť buď cez Most pri Bratislave alebo Dunajskú Luţnú.
4. Vo vzťahu k námietke ţalobcu smerujúcej k zákonnosti osadenia dopravného značenia krajský súd konštatoval, ţe je irelevantná, pretoţe táto okolnosť nebola predmetom 4 1Sžd/36/2011 napadnutého správneho rozhodnutia a nie je v právomoci ţalovaného o tomto predmete rozhodovať. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
5. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.08.2011 (č. l. 34) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca vyjadril svoj nesúhlas s vecnou a právnou správnosťou napadnutého rozsudku.
6. Ďalej právna zástupkyňa ţalobcu poukázala aj na to, ţe krajský súd v prejednávanej veci nevzal vôbec do úvahy v konaní predloţený právoplatný rozsudok iného senátu Krajského súdu v Bratislave, konkrétne sp. zn. 4S 169/2009 zo dňa 08.10.2010 v tej istej veci (bol priloţený) a preto

názoru ţalobcu rozhodol nesprávne.

1. Záverom ţalobca poţadoval zrušiť rozsudok krajského súdu s tým, ţe mu vec vráti na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania. B)
2. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 16.08.2011 (č. l. 43) vyplýva, ţe ţalovaný sa v plnej miere stotoţňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.
3. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o významu dodatkovej časti dopravnej značky uviedol, ţe obrazová časť vykonávacej vyhlášky neobsahuje všetky moţnosti, ktorými je moţné doplniť význam dopravnej značky. Obsah dodatkovej tabuľky sa teda môţe rôznorodo prispôsobovať dopravnej situácii, ktorú je potrebné riešiť.
4. Záverom ţalovaný poţadoval odvolanie ţalobcu zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu. IV. Právne názory odvolacieho súdu 5 1Sžd/36/2011
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe

§ 250jods.

2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Najvyšší súd sa celkom nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, aký má vplyv dodatková časť dopravnej značky na ňu samotnú. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Súdna moc musí pri výkone svojej rozhodovacej právomoci v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy dôsledne akceptovať ústavné princípy, ktoré sú najmä zakotvené v čl. 1 ods. 1 veta prvá (právny štát), čl. 2 ods. 2 (zásada legality) a čl. 152 ods. 4 (ústavno-konformný výklad) Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ústavné princípy jednoznačne vymedzujú legitímne očakávanú poţiadavku jednotlivcov ako adresátov právnych noriem a súčasne subjektov právnych vzťahov na predvídateľnosť práva (ako prirodzený opak rímskej zásady, ţe neznalosť práva neospravedlňuje – ignorantio iuris neminem excusat), tzn. takú jeho imanentnú vlastnosť, ktorú súdna moc nesmie pri vykonávaní kontroly rozhodnutí orgánov verejnej moci

čl. 46 a násl. ústavy nejednotnosťou svojej judikatúry demontovať, resp. ju činiť nedostupnou.

1. Preto v súvislosti s hore načrtnutou poţiadavkou na predvídateľnosť práva a súčasne vo vzťahu k hore poloţenej otázke ţalobcom sa Najvyšší súd musí na prvom mieste 6 1Sžd/36/2011 vysporiadať s tou skutočnosťou (tvrdená aj ţalobcom v súdnom prieskume), ţe v obdobnej veci (tzn. s výnimkou časových údajov je totoţná osoba ţalobcu ako aj totoţný priebeh skutku, ktorý je predmetom aj prejednávanej veci) iný senát Krajského súdu v Bratislave vo svojom rozsudku č. k. 4S 169/2009-31 rozhodol celkom odlišne od, v tomto konaní, preskúmavaného rozsudku krajského súdu. V záujme zachovať účastníkom ich právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí (bod č. 18), ktoré sú nedeliteľnou súčasťou materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy), musel sa Najvyšší súd zaoberať hodnotením oprávnenosti argumentácie popri napadnutom hodnotením aj tohto rozsudku.
2. Prostredníctvom hore citovaného rozsudku č. k. 4S 169/2009-31 zo dňa 08.10.2010 Krajský súd v Bratislave (právoplatného dňa 03.11.2010) rozhodnutie ţalovaného o tom, ţe ten istý ţalobca dňa 16,10.2008 (tzn. o deň neskôr oproti časovým údajom v prejednávanej veci) v čase od 11.00 hod. v Bratislave na Vinohradníckej ulici, ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z., pretoţe vošiel s nákladným vozidlom zn. LIAZ, EČ: M. na miesto, kde je vjazd nákladných automobilov zakázaný dopravnou značkou B5, zrušil

ust. § 250j ods. 2 písm.

1. c)a
2. d)O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. V uvedenom rozsudku konajúci senát Krajského súdu v Bratislave vyslovil nasledujúci záver: „z uvedeného vyplýva, že obrazová časť vykonávacej vyhlášky neobsahuje všetky možnosti, ktorými je možné doplniť význam dopravnej značky. Obsah dodatkovej tabuľky sa teda môže rôznorodo prispôsobovať dopravnej situácii, ktorú je potrebné riešiť. Súd z uvedeného dôvodu nesúhlasí s právnym názorom žalobcu,

ktorého dodatkové tabuľky umiestnené na Vinohradníckej ulici v Bratislave nemožno akceptovať, keďže nie sú vyobrazené v zákone (resp. vykonávacom predpise). V danom prípade súd zistil, že správny orgán v prvostupňovom ani druhostupňovom konaní neustálil smer jazdy žalobcu v čase, kedy bol pristavený hliadkou PZ, resp. žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo vyvrátené 7 1Sžd/36/2011 tvrdenie žalobcu a teda sa s ním nevysporiadal. Táto okolnosť bola namietaná žalobcom v žalobe i po vydanom rozkaze zo dňa 18.12.2008. V tejto súvislosti bolo tiež potrebné s prihliadnutím na v tom čase v jednom smere osadené dodatkové tabuľky určujúce výnimky zo zákazu vjazdu nákladných automobilov skúmať, či sa žalobca so svojim nákladným automobilom (ostatné NA) pohyboval vo vzdialenosti 500m po ASS SHERING, ak vošiel do ulice zo strany, kde bola osadená predmetná dodatková tabuľa, t.j. či sa dalo predpokladať, že sa riadil

uvedenej výnimky. Táto skutočnosť nebola v konaní nepochybne preukázaná. ................ V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nastali pochybnosti, z akého smeru žalobca na svojom vozidle jazdil, ktoré existujúce dopravné značenie vrátane dodatkových tabuliek bol povinný rešpektovať a s prihliadnutím na určenie výnimiek zo zákazu vjazdu, či pri vylúčení jeho vozidla, ako vozidla PD, resp. údržby, sa s iným nákladným automobilom pohyboval po dodatkovou tabuľou vymedzenom priestore. Dodatočné konštatovanie žalovaného, že dodatková tabuľa „Ostatné NA len po ASS SHERING 500m“ je zmätočná, nemôže byť dôvodom na zistenie dopravného priestupku Žalobcom, ak sa

nej riadil a konal

možného logického výkladu tohto nápisu. Prípadnú zmätočnosť žalobca nezavinil a za konanie v súlade s jej možným výkladom ho preto nemožno sankcionovať. Až po zistení smeru jazdy žalobcu a miesta, kde sa s vozidlom pohyboval, upresnení, ktorým dopravným značením sa mal žalobca riadiť, doložení súvisiacich dôkazných prostriedkov do spisu, bude možné preskúmať správnosť rozhodnutia žalovaného.“ 22. Najvyšší súd sa stotoţňuje s takto sformulovaným právnym názorom krajského súdu. Je celkom nepochybné z niţšie citovaného textu § 5 vyhl. č. 90/1997 Z.z., ţe dodatkové tabuľky pri dopravných značkách modifikujú obsah príkazu, zákazu alebo upozornenia týchto dopravných značiek tým spôsobom, ţe pre svojho adresáta tvoria nerozbornú jednotu a tak musia byť aj nimi vzhľadom na osobitné podmienky cestnej dopravy (determinované vysokou pohybovou rýchlosťou, krátkym časovým úsekom na oboznámenie sa s grafickým vyhotovením dopravnej značky, objektívna poţiadavka na rýchle pochopenie obsahu dopravnej značky) ako osobitné právno-aplikačné akty verejnej správy vnímané. 8 1Sžd/36/2011

§ 5ods.

6 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 90/1997 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách, dodatkové tabuľky spresňujú, dopĺňajú alebo obmedzujú význam dopravnej značky, pod ktorou sú umiestnené. Ak sa tým nenaruší čitateľnosť značky, môžu sa nápisy a symboly vyznačiť priamo v spodnej časti značky.

1. Z pripojeného súdneho spisu krajského súdu je pre Najvyšší súd celkom evidentné, ţe v čase rozhodovania senátu 3S Krajského súdu v Bratislave (pojednávanie vykonané dňa 17.05.2011) musel, resp. mohol mať tento senát k dispozícii aj citovaný rozsudok senátu 4S vyhlásený pod č. k. 4S 169/2009-31 dňa 08.10.2010 (právoplatného dňa 03.11.2010).
2. Odhliadnuc od toho, ţe nie vţdy je moţné z objektívnych dôvodov, najmä vysoký nápad vecí bez dostatočného materiálneho, kvalifikačného a personálneho zabezpečenia senátu súdu nevytvára pre sudcov riadne podmienky na zabezpečenie plnej informovanosti zvyšných senátov toho istého súdu o výsledkoch svojej rozhodovacej činnosti, je nutné však zdôrazniť ten neprehliadnuteľný fakt, ţe išlo o totoţný priebeh skutku, tzn. dopravnej situácie a totoţných účastníkov tejto dopravnej situácie (s výnimkou času realizácie skutku). Za tejto situácie bolo legitímne očakávané (viď bod č. 18) od účastníkov súdneho prieskumu vydanie rovnakého rozhodnutia súdu ako v predchádzajúcej veci, resp. odôvodnenie, prečo nemôţe konajúci senát 3S skutkovo či právne sa stotoţniť s právnymi názormi senátu 4S. Nakoľko však senát 3S takto nekonal, odňal ţalobcovi v rozpore so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) jeho ústavou mu zaručené právo na súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy).
3. Cieľom viacinštančnej sústavy súdnej moci (čl. 141 ods. 2 a čl. 143 ods. 1 ústavy) je čo moţno najefektívnejším spôsobom zabezpečiť naplnenie práva na súdnu a inú ochranu jednotlivcov vrátane odstránenia nedostatkov v skutkových alebo právnych zloţkách rozhodovacej činnosti niţších článkov orgánov výkonu súdnej moci (rozhodovací súdny omyl) – viď čl. 141 ods. 1 v spojení najmä s zásadami 11.,
4. aţ
5. a 66 Odporúčania CM/Rec

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 31. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 11 1Sžd/36/2011

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobcu listom z 09.09.2009 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslila a voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky: 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 09.09.2009, ktorý je súčasťou súdneho spisu (č.l. 16).

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 12 1Sžd/36/2011
2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 15. mája 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová