← Slovensko

rozvod manželstva a ÚPP na čas po rozvode

Obsah (10)§ 420§ 385§ 421§ 237§ 68§ 383§ 384§ 157§ 447§ 52

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/99/2022 Identifikačné číslo spisu: 5320201028 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 420písm.

f) CSP namietla nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k výške súdom určeného výživného. Poukázala na to, že súdy mali pri určovaní výšky výživného vychádzať z výdavkov uvedených matkou, keďže otec výšku výdavkov maloletej nerozporoval. Matka zároveň namietla, že odvolací súd nenariadil pojednávanie

§ 385

CSP aj napriek tomu, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti otca na tvorbu úspor. 8. K odvolaciemu dôvodu

§ 421ods.

1 písm. a) CSP matka vymedzila dve otázky, a to ,,či je potrebné do výdavkov na maloleté dieťa započítať aj jeho náklady na bývanie?" a ,,či pokiaľ je matka na rodičovskom príspevku, mal by otec platiť výživné vo výške mesačných výdavkov maloletého dieťaťa?" Matka namietla nezapočítanie mesačných nákladov na bývanie do výdavkov na maloletú poukazom na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 730/2014 a zároveň namietla závery súdov o výške príjmov otca, keď mala za to, že otec má vyššie príjmy a teda mal by byť zaviazaný na úhradu vyššieho výživného. Ďalej poukázala na to, že otec je schopný si popri hlavnom pracovnom pomere privyrobiť aj zákazkami pomimo, keďže sa nemusí starať o maloletú. NS SR v uznesení sp.zn. 6Cdo/136/2019 uviedol, že v súčasnosti je bežné, že zamestnanci vykonávajú práce aj mimo svoj odbor a preto pokiaľ ich v minulosti vykonávali je logické, že ich treba zohľadniť pri rozhodovaní o výške výživného. Matka zároveň poukazovala na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/19/2021 zo dňa 24.02.2021. 9. Matka navrhla dovolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. V danom prípade ide o dovolanie podané vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré je od 01. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP,

ktorého sa na konania

tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak", ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolaní bolo preto potrebné posudzovať

ustanovení CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie matky treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. Dovolanie

§ 420písm.

f) CSP 11. Matka namietala nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k zníženiu výšky uloženej povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej na tvorbu úspor. Ďalej poukázala na to, že súdy mali vychádzať z výšky výdavkov maloletej, ktorú uviedla matka, keď otec túto výšku nerozporoval. Matka zároveň namietla, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania

§ 385CSP.

12. Pokiaľ matka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať za aktuálne a použiteľné. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Dovolací súd nezistil, že by išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces. 13. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje na to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich kompletizujúcu jednotu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa vysporiadal s otázkou zverenia maloletej matke (body 20 až 22 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), s otázkou výšky výživného ako aj výživného na tvorbu úspor (body 23 až 42 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) ako aj s otázkou styku otca s maloletou (bod 43 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky v časti určenia bežného výživného a zároveň rozsudok zmenil v časti určenia výživného vo forme tvorby úspor. Je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov odvolací súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako ich posudzoval. Odvolací súd odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania otca, vyjadrenia rodičov maloletej, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, resp. zmenil, vysporiadava sa s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd sa riadne vysporiadal so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného vo forme úspor (body 37 až 38, 40, 41 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). K námietke matky, že súdy mali vychádzať z výšky výdavkov maloletej tak ako ich uviedla, keď otec túto výšku nenamietal dovolací súd poukazuje na to, že súdy sú v zmysle § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného povinné prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, a teda bolo ich povinnosťou zisťovať skutočné potreby maloletej. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil argumentáciu účastníkov konania. Za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľa. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06). 14.

§ 68

CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné. 15.

§ 383

CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 16.

§ 384ods.

1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 17.

§ 385ods.

1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 18. V danom prípade:

  1. a)odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, aby tak vstúpil do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené,
  2. b)nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Dovolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k matke nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko odvolací súd mal z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie skutkový stav náležite zistený. Neopodstatnená je preto námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm.
  3. f)CSP. 19. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ v prejednávanej veci nepreukázal opodstatnenosť porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
  4. f)CSP. Dovolanie

§ 421ods.

1 písm. a) CSP 20. K odvolaciemu dôvodu

§ 421ods.

1 písm. a) CSP matka vymedzila dve otázky, a to ,,či je potrebné do výdavkov na maloleté dieťa započítať aj jeho náklady na bývanie?" a ,,či pokiaľ je matka na rodičovskom príspevku, mal by otec platiť výživné vo výške mesačných výdavkov maloletého dieťaťa?" Matka namietla nezapočítanie mesačných nákladov na bývanie do výdavkov na maloletú poukazom na nález ÚS SR náleze sp.zn. II. ÚS 730/2014 a zároveň namietla závery súdov o výške príjmov otca, keď mala za to, že otec má vyššie príjmy a teda mal by byť zaviazaný na úhradu vyššieho výživného.

  1. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť dovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným postupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu, resp. účastník konania nevyužil svoje právo nielen namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade neúspešná strana sporu, resp. účastník konania, mal možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobil, hoci tak urobiť mohol a mal, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý nemal možnosť ex officio v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť; a o to viac sa jej preskúmania matka nemohla úspešne domáhať v dovolacom konaní.
  2. Z právnych otázok namietaných matkou vyplýva, že tieto sa týkajú výdavkov maloletej, na ktoré súd prihliadal pri určovaní výšky bežného výživného, avšak odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti bežného výživného a zmenil ho len v časti týkajúcej sa výživného na tvorbu úspor. Ak teda matka nenamietala odvolaním výšku bežného výživného a ani výšku výdavkov maloletej, ktorú vzal za relevantnú súd, a teda otázka výdavkov maloletej nebola predmetom odvolacieho konania, tak predmetné dovolacie námietky nesprávneho posúdenia veci nemôžu založiť prípustnosť jej dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP.
  3. Dovolací súd k námietkam, že otec mal byť zaviazaný na vyššie výživné, keď jeho príjmy sú vyššie ako ustálili súdy poukazuje na právne závery najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutiach sp.zn. 8Cdo/50/2017, 3Cdo/87/2017 a 3Cdo/226/2017, v zmysle ktorých určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Vychádzajúc z uvedeného, každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení individuálnych otázok, pre ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy. Zároveň, pokiaľ účelom § 421 CSP zo širších hľadísk je tiež to, aby sa vyriešením niektorej právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, možno konštatovať, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky, akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti, sa ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu nemôže vytvoriť. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ani na prehodnotenie vykonaných dôkazov. Posúdenie konkrétnych skutkových okolností v danej veci týkajúcich sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, či skúmanie otázky výšky životných nákladov povinného rodiča sa týka hodnotenia skutkových zistení v procese dokazovania. 24.

§ 157

CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Dovolateľ teda môže v budúcnosti v prípade zmeny pomerov podať na príslušný súd nový návrh na zníženie výživného.

  1. Matka teda v prejednávanej veci nevymedzila právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP.
  2. Na základe uvedeného, dovolací súd dovolanie matky odmietol

§ 447písm.

f) CSP. 27. Dovolací súd o trovách dovolacieho konania rozhodol

§ 52CMP v spojení s § 453 ods.

1 CSP spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (uplatnením pravidla pri neexistencii dôvodu na výnimku z neho).

  1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.