f) CSP namietla nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k výške súdom určeného výživného. Poukázala na to, že súdy mali pri určovaní výšky výživného vychádzať z výdavkov uvedených matkou, keďže otec výšku výdavkov maloletej nerozporoval. Matka zároveň namietla, že odvolací súd nenariadil pojednávanie
CSP aj napriek tomu, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti otca na tvorbu úspor. 8. K odvolaciemu dôvodu
1 písm. a) CSP matka vymedzila dve otázky, a to ,,či je potrebné do výdavkov na maloleté dieťa započítať aj jeho náklady na bývanie?" a ,,či pokiaľ je matka na rodičovskom príspevku, mal by otec platiť výživné vo výške mesačných výdavkov maloletého dieťaťa?" Matka namietla nezapočítanie mesačných nákladov na bývanie do výdavkov na maloletú poukazom na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 730/2014 a zároveň namietla závery súdov o výške príjmov otca, keď mala za to, že otec má vyššie príjmy a teda mal by byť zaviazaný na úhradu vyššieho výživného. Ďalej poukázala na to, že otec je schopný si popri hlavnom pracovnom pomere privyrobiť aj zákazkami pomimo, keďže sa nemusí starať o maloletú. NS SR v uznesení sp.zn. 6Cdo/136/2019 uviedol, že v súčasnosti je bežné, že zamestnanci vykonávajú práce aj mimo svoj odbor a preto pokiaľ ich v minulosti vykonávali je logické, že ich treba zohľadniť pri rozhodovaní o výške výživného. Matka zároveň poukazovala na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/19/2021 zo dňa 24.02.2021. 9. Matka navrhla dovolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. V danom prípade ide o dovolanie podané vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré je od 01. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP,
ktorého sa na konania
tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak", ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolaní bolo preto potrebné posudzovať
ustanovení CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie matky treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. Dovolanie
f) CSP 11. Matka namietala nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k zníženiu výšky uloženej povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej na tvorbu úspor. Ďalej poukázala na to, že súdy mali vychádzať z výšky výdavkov maloletej, ktorú uviedla matka, keď otec túto výšku nerozporoval. Matka zároveň namietla, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania
12. Pokiaľ matka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať za aktuálne a použiteľné. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Dovolací súd nezistil, že by išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces. 13. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje na to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich kompletizujúcu jednotu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa vysporiadal s otázkou zverenia maloletej matke (body 20 až 22 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), s otázkou výšky výživného ako aj výživného na tvorbu úspor (body 23 až 42 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) ako aj s otázkou styku otca s maloletou (bod 43 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky v časti určenia bežného výživného a zároveň rozsudok zmenil v časti určenia výživného vo forme tvorby úspor. Je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov odvolací súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako ich posudzoval. Odvolací súd odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania otca, vyjadrenia rodičov maloletej, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, resp. zmenil, vysporiadava sa s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd sa riadne vysporiadal so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného vo forme úspor (body 37 až 38, 40, 41 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). K námietke matky, že súdy mali vychádzať z výšky výdavkov maloletej tak ako ich uviedla, keď otec túto výšku nenamietal dovolací súd poukazuje na to, že súdy sú v zmysle § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného povinné prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, a teda bolo ich povinnosťou zisťovať skutočné potreby maloletej. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil argumentáciu účastníkov konania. Za procesnú vadu konania
f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06). 14.
CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné. 15.
CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 16.
1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 17.
1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 18. V danom prípade:
1 písm. a) CSP 20. K odvolaciemu dôvodu
1 písm. a) CSP matka vymedzila dve otázky, a to ,,či je potrebné do výdavkov na maloleté dieťa započítať aj jeho náklady na bývanie?" a ,,či pokiaľ je matka na rodičovskom príspevku, mal by otec platiť výživné vo výške mesačných výdavkov maloletého dieťaťa?" Matka namietla nezapočítanie mesačných nákladov na bývanie do výdavkov na maloletú poukazom na nález ÚS SR náleze sp.zn. II. ÚS 730/2014 a zároveň namietla závery súdov o výške príjmov otca, keď mala za to, že otec má vyššie príjmy a teda mal by byť zaviazaný na úhradu vyššieho výživného.
CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Dovolateľ teda môže v budúcnosti v prípade zmeny pomerov podať na príslušný súd nový návrh na zníženie výživného.
f) CSP. 27. Dovolací súd o trovách dovolacieho konania rozhodol
1 CSP spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (uplatnením pravidla pri neexistencii dôvodu na výnimku z neho).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.