160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň
1 CSP v spojení s § 369 ods. 1 CSP žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100% trov celého konania. 5 Odvolací súd považoval za potrebné opakovať dokazovanie a dať stranám priestor vyjadriť sa k svojmu predbežnému právnemu názoru, ktorý bol odlišný od názoru súdu prvej inštancie. Po zopakovaní dokazovania v rámci ustálenia skutkového stavu zistil, že žalobca je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia a žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej predmetom činnosti okrem iného zhotovovanie stavieb. Dňa
čl. IV písm. A prvého bodu zmluvy o dielo, ani dôkazy na preukázanie toho, či a kedy bola vykonaná úradná skúška. Tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani zo stavebného denníka predloženého do konania žalovaným, keďže jeho súčasťou nie je súpis prác, ani konkrétny prehľad dodaných materiálov v zmysle zmluvy. Rovnako za takýto dôkaz nemožno považovať protokol o odovzdaní diela. Ani v tejto listine totiž nie je uvedené, či a kedy žalobca odovzdal žalovanému súpis vykonaných prác, ani kedy bola vykonaná úradná skúška za prítomnosti zástupcu spoločnosti TÜV Slovakia, s.r.o., ako to predpokladá čl. IV zmluvy o dielo. Za dôkaz splnenia týchto podmienok nemožno považovať ani okolnosť, že žalovaný jednotlivé faktúry zaplatil. Dlžník je totiž vo všeobecnosti oprávnený plniť aj pred splatnosťou záväzku, preto takéto plnenie nie je dôkazom o tom, že boli splnené podmienky platnosti. Žalobca sa pritom domáha zaplatenia práve nárokov vyplývajúcich z omeškania žalovaného, v dôsledku čoho bolo jeho povinnosťou dokázať, že v čase platenia už tieto podmienky omeškania boli splnené, teda že žalovaný platil už splatný alebo omeškaný záväzok. Žalobca pritom ani počas konania nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia (§ 150 CSP) ohľadom toho, kedy boli naplnené podmienky vzniku nároku na cenu diela
čl. IV zmluvy medzi stranami. V dôsledku toho nie je vôbec možné ustáliť tento dátum ani postupom
CSP, teda nemožno dátum splnenia týchto podmienok považovať ani za nespornú skutočnosť (§ 186 ods. 2 CSP). Naopak, žalobca počas celého konania zdôrazňoval, že otázka odovzdania diela či dokumentov je pre posúdenie nároku na úroky z omeškania nepodstatná, pretože podstatný je len dátum splatnosti uvedenej na faktúre. Žalobca potom musí znášať negatívne dôsledky spojené s neunesením svojho dôkazného bremena.
judikatúry totiž platí, že také hodnotenie dôkazov
kritérií uvedených v § 191 CSP, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť určitého skutkového tvrdenia nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, pravdivosť tvrdení ktorej mala byť preukázaná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 1/2010). 8 Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom sa stotožnil s názorom žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vôbec nevyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie totiž za „odôvodnenie“ svojho rozhodnutia vzal v podstate doslovne odpísané odôvodnenie skoršieho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ku ktorému doplnil inak málo zrozumiteľnú úvahu o vzdaní sa práva. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, ako ustálil spôsob určenia splatnosti ceny diela, z čoho mal za dokázané, že táto splatnosť nastala, ako sa vyrovnal s obranou žalovaného. Spôsob, ktorý zvolil súd prvej inštancie na vyhovenie žalobe, celkom jednoznačne vyvoláva dojem snahy vybaviť náročnú vec bez ohľadu na kvalitu a správnosť konečného vybavenia.
CSP však odvolací súd nemohol rozsudok súdu prvej inštancie znova zrušiť, ale musel sám rozhodnúť vo veci samej. 9 K námietke žalovaného, že žalobca stratil spôsobilosť na právne úkony, odvolací súd uviedol, že nezistil, že jeho spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená, a teda že by existovala procesná prekážka v podobe nedostatku spôsobilosti žalobcu samostatne konať pred súdom. 10 Taktiež sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
ktorého žalobca preukázal splnenie podmienok vzniku nároku na úroky z omeškania. Takýto záver nevyplýval ani z predošlého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, preto samo odpísanie jeho odôvodnenia do napadnutého rozsudku tento záver nijako nepotvrdzuje. Odvolací súd v predošlom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie riadne zistiť okolnosti odovzdania diela a predovšetkým svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, keďže hlavnou výhradou voči jeho rozsudku bolo porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania, ktorý počíta od dátumu splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu diela. Súd prvej inštancie správne posudzoval právne vzťahy medzi stranami zo zmluvy o dielo
tretej časti Obchodného zákonníka.
1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v roku 2008 sa touto časťou spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Žalobca bol podnikateľom
2 písm. b) Obchodného zákonníka, žalovaný sa považoval za podnikateľa
2 písm. a) Obchodného zákonníka a vykonávanie montážnych prác na stavbe celkom zjavne patrilo k ich podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie tiež správne posudzoval zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka, keďže výťah je celkom zrejme hmotne zachytený výsledok činnosti a okrem toho aj montáž časti stavby, teda dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka cena diela bola medzi stranami dohodnutá v súlade s § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka pevnou sumou.
1 Obchodného zákonníka vzniká nárok na cenu diela v zásade vykonaním diela, čo treba vykladať v súlade s § 554 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však z § 263 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenie § 548 Obchodného zákonníka nie je kogentné, teda strany sa od neho môžu svojou dohodou odchýliť. Strany zmluvy teda môžu dohodnúť, že nárok na cenu diela nevznikne len prostým vykonaním diela, ale naplnením ďalších podmienok, napríklad predložením a potvrdením súpisu prác, vykonaním určitej skúšky, predložením osvedčenia tretej osoby (porov. aj § 555 ods. 2 Obchodného zákonníka, od ktorého sa však
Pretože všetky ustanovenia Obchodného zákonníka o vykonaní diela sú dispozitívne, je pre posúdenie vzniku nároku na cenu diela rozhodná v prvom rade úprava tejto otázky v zmluve o dielo. V prerokúvanej veci boli podmienky vzniku nároku na cenu diela obsiahnuté v už citovanom čl. IV označenom ako „platobné podmienky“ písm. A,
ktorého 90% ceny diela bol žalobca oprávnený vyúčtovať po dodaní materiálu a skutočne prevedených prác odsúhlasených stavbyvedúcim diela, a zvyšných 10% mohol žalobca vyúčtovať po úspešnom vykonaní úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby TÜV Slovakia, s.r.o.
odvolacieho súdu nemožno citované ustanovenie z objektívneho pohľadu tretej osoby (§ 266 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka) vykladať inak než tak, že až po splnení týchto podmienok žalobcovi vznikol zmluvný nárok na vystavenie faktúry, teda vyúčtovanie príslušnej časti ceny diela. Na to nadväzovala úprava čl. IV písm. B,
ktorého bola lehota splatnosti faktúr 30 dní od ich doručenia. Zo vzájomného spojenia písm. A a B je však
odvolacieho súdu zrejmé, že táto lehota nemohla začať plynúť, ak príslušná časť ceny diela nebola vyúčtovaná oprávnene, teda ak neboli splnené podmienky určené v čl. IV písm. A zmluvy. Preto nemožno akceptovať názor žalobcu, že nie je podstatné, kedy došlo k naplneniu týchto podmienok, ale podstatný je len dátum splatnosti na faktúre. Ak by tomu tak bolo, bola by podrobná úprava platobného režimu v čl. IV písm. A zmluvy o dielo celkom zbytočná. Rovnako nemožno súhlasiť s tým, že tieto podmienky sú splnené odovzdaním protokolu žalobcovi 23. septembra 2009, keďže tým nie je nič povedané o súpisoch prác podpísaných stavbyvedúcim a o dátume úradnej skúšky za prítomnosti TÜV Slovakia, s.r.o.
čl. IV písm. C zmluvy o dielo potom platilo, že nárok na úrok z omeškania vznikal zhotoviteľovi (žalobcovi) pri nedodržaní termínu platby. Aj toto ustanovenie možno vykladať len v súvislosti s čl. IV písm. B tak, že nárok na úrok z omeškania vznikal len po nedodržaní termínu platby určeného v súlade s celým čl. IV, teda 30 dní po doručení faktúry vystavenej po splnení podmienok čl. IV písm. A. Takáto úprava inak obsahovo zodpovedá § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013,
ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Predpokladom vzniku nárokov na úrok z omeškania je tak predovšetkým omeškanie dlžníka, čo je vyslovene uvedené aj v čl. IV písm. C zmluvy.
Obchodného zákonníka bol pritom dlžník v omeškaní, ak nesplní záväzok riadne a včas.
1 Obchodného zákonníka bol potom dlžník povinný splniť záväzok predovšetkým v čase určenom v zmluve. V prerokúvanej veci bol teda čas plnenia záväzku určený v čl. IV písm. B na dobu 30 dní po oprávnenom vyúčtovaní príslušnej časti ceny diela, teda po splnení podmienok čl. IV písm. A. Až márnym uplynutím tejto doby sa dlžník (žalovaný) mohol dostať do omeškania a veriteľovi (žalobcovi) mohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania. Zo zisteného skutkového stavu však nevyplýva, kedy v prerokúvanej veci boli splnené podmienky čl. IV písm. A zmluvy, teda kedy bol žalobca oprávnený vyúčtovať žalovanému príslušnú cenu diela. Žalobca
názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, preto odvolací súd musel prijať záver, že žalobca nedokázal, či vôbec a kedy sa žalovaný dostal do omeškania so svojím záväzkom zo zmluvy o dielo. 11 Odvolací súd nad rámec uvedeného doplnil, že za istých okolností by nárok žalobcu na zaplatenie častí ceny diela v zmysle čl. IV písm. A zmluvy o dielo mohol vzniknúť aj bez existencie podpísaného súpisu prác a bez vykonania úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby TÜV Slovakia, s.r.o.
judikatúry má totiž dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky
Ak objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže jemu je nesplnenie podmienky (nepodpísanie protokolu) na prospech, pretože nemusí plniť povinnosť zo zmluvy zaplatiť cenu diela. Potom je možné
3 OZ neprihliadať na podmienku o fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ bude povinný cenu diela zaplatiť po ukončení prác (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/19/2006). Rovnakú povahu podmienky
OZ má požiadavka zabezpečiť prítomnosť tretej osoby (TÜV Slovakia, s.r.o.), ktorej zámerné nesplnenie zo strany žalovaného by mu mohlo byť na neprospech, takže by sa v takomto prípade na ňu tiež neprihliadalo. Žalobcovi by tak mohol vzniknúť nárok na vyúčtovanie ceny diela aj bez splnenia podmienok čl. IV písm. A zmluvy a žalovaný by sa tak mohol dostať do omeškania s jej zaplatením. Žalobca však
zisteného skutkového stavu nedokázal, že by stavbyvedúci stavby odmietol súpisy vykonaných prác podpísať alebo že by bola zmarená účasť TÜV Slovakia, s.r.o., na úradnej skúške diela, a čo je podstatné, nedokázal, kedy by sa tak stalo mať, teda od kedy by sa malo neprihliadať na podmienky uvedené v čl. IV písm. A zmluvy. Ani na základe toho tak nemožno ustáliť, či sa žalovaný dostal do omeškania so svojím záväzkom. 12 Na záver odvolací súd skonštatoval, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný cenu diela vymedzenú v čl. III zaplatil, sporné zostávalo, či sa tak stalo načas alebo neskoro, teda či už v čase jednotlivých čiastkových plnení (§ 329 Obchodného zákonníka) už bol v omeškaní v zmysle § 365 Obchodného zákonníka alebo nie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní nedokázal, že by žalovaný v čase týchto plnení bol v omeškaní, čo je ale nevyhnutným predpokladom nároku na úrok z omeškania tak v zmysle čl. IV písm. C zmluvy o dielo, ako aj § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 13 Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, alternatívne aby ho zmenil tak že žalobe vyhovie v celom rozsahu a dovolateľovi prizná nárok na náhradu trov dovolacieho konania, odvolacieho konania a konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. 14 V rámci vymedzenia dovolacieho dôvodu
f) CSP namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné v dôsledku toho, že odvolací súd sa nevysporiadal so skutkovými a právnymi argumentami žalobcu, ako aj s predloženými dôkazmi. Poukázal na body 8 a 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých odvolací súd skonštatoval, že neboli preukázané požiadavky v zmysle čl. IV písm. A zmluvy o dielo a následne, že žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie v naznačenom smere. Taktiež uviedol, že vyvstáva podozrenie, že v bodoch 12 a 14 odvolací súd zamenil žalobcu so žalovaným, nakoľko v úvodnej vete bodu 12 spomenul žalobcu ako nositeľa dôkazného bremena. Pri predpoklade, že odvolací súd mal na mysli žalobcu ako subjekt, ktorý nenavrhol žiadne dokazovanie, toto konštatovanie nemá oporu v obsahu spisu, keďže žalobca už vo vyjadrení k odporu predložil protokol o odovzdaní a prevzatí dokumentácie spolu s príslušnými certifikátmi a inšpekčnými správami vzťahujúcimi sa k jednotlivým výťahom. O uvedené dôkazy opieral žalobca svoju argumentáciu počas celého konania. Ďalej dovolateľ namietal i konštatáciu odvolacieho súdu uvedenú v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom toho, kedy boli naplnené podmienky vzniku nároku na cenu diela
čl. IV zmluvy, v súvislosti s čím uviedol, že počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa
novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 19 Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 20 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 21 V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania o. i. z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP,
ktorého dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 22 V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom
ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP) musí ísť o výnimočný prípad takého procesného pochybenia súdu, ktoré vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“ (porovnaj zjednocujúce Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2016 z 3.12.2015 k výkladu ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016). 26 K dovolaciemu dôvodu
f) CSP dovolací súd konštatuje, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktorými (ako zhotoviteľ diela) účtoval žalovanému cenu za vykonanie diela
zmluvy o dielo. V článku IV. označenom platobné podmienky zmluvy o dielo účastníci zmluvy dojednali splatnosť ceny diela. Odvolací súd pre hodnotenie veci považoval za podstatné a preukázané naplnenie platobných podmienok
článku IV písm. A zmluvy o dielo. Dovolací súd poukazuje na záver odvolacieho súdu uvedený v bode 12 napadnutého rozhodnutia a dodáva, že ES certifikáty viažuce sa k dodávkam výťahov a k nim sa viažuce inšpekčné správy boli žalobcom predložené až v dovolacom konaní. Z protokolu o odovzdaní diela a prevzatí dokumentácie z
IV bod a písm. A, bod 1 a 2 zmluvy o dielo, súhlasí s bodom 12 rozsudku odvolacieho súdu a hodnotením predloženého listinného dôkazu protokolov o kontrole a súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe, ako aj v ďalších podaniach žalobcu nesmerovali k preukázaniu naplnenia platobných podmienok
bodu IV bod a zmluvy o dielo, keď až po preukázaní naplnenia týchto platobných podmienok bol žalobca oprávnený fakturovať cenu za dielo v súlade s týmto ustanovením zmluvy o dielo a bolo možné až následne vyhodnotiť oprávnenie žalobcu účtovať úrok z omeškania
jednotlivých faktúr a teda aj časový rozsah účtovaného úroku z omeškania. Protokol o odovzdaní diela je s dátumom 23. septembra 2009, pričom v konaní bolo sporné, či k odovzdaniu diela vzhľadom na dojednanie platobných podmienok v bode IV zmluvy uvedeným dátumom a podpísaním protokolu tak, ako bol podpísaný, došlo, keď žalobca naviac konkrétny dátum viažuci sa k naplneniu článku IV a bod 2 zmluvy o dielo, v skutkových tvrdeniach neuvádza. Žalobca v sporovom konaní zastúpený advokátom bol povinný v rovine skutkových tvrdení preukázať prioritne naplnenie článku IV bod A zmluvy o dielo a na to nadväzujúce oprávnenie účtovať úroky z omeškania
článku IV bod C zmluvy o dielo. 28 Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu zodpovedá právu žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď odvolací súd vecne a argumentačne správne podrobne a dostatočne vysvetlil a vysporiadal sa s obsahom súdneho spisu a zisteného skutkového stavu. Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca v žalobe neuviedol presnú dobu, za ktorú si uplatňuje úrok z omeškania
jednotlivých faktúr (túto dobu nešpecifikoval počtom dní, prípadne vymedzením obdobia a pod.) a súčasťou súdneho spisu nie sú ani faktúry na zaplatenie úroku z omeškania, z ktorej by uvedené údaje vyplývali. 29 Na pojednávaní dňa
dovolacieho súdu nespôsobuje nezrozumiteľnosť rozsudku odvolacieho súdu (zrejme chyba namiesto žalovaný žalobca v druhej vete bodu 12 rozsudku odvolacieho súdu) a tieto závery obsahu rozsudku odvolacieho súdu ako celku korešpondujú s obsahom celého rozhodnutia odvolacieho súdu, nato nadväzujúcich a predchádzajúcich bodov rozsudku odvolacieho súdu vrátane bodu 22. Dovolací súd taktiež nezistil, že by odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nevyplývalo zo zisteného skutkového stavu a nebolo súladné s obsahom súdneho spisu. 31 Pre doplnenie dovolací súd v tejto súvislosti opakuje, že certifikáty neboli žalobcom predložené do rozhodnutia odvolacieho súdu (viď obsah žaloby a jej prílohy, vyjadrenie k odporu č.l. 45 spisu, pričom neboli predložené v konaní ani protistranou - č.l. 66-67 spisu). Dovolací súd bol povinný vychádzať zo skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Na dôkazy predložené v dovolacom konaní nie je možné prihliadať s poukazom na § 442 CSP. Hodnotenie odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktoré má oporu v obsahu súdneho spisu a súdneho konania, v ktorom žalobca nepreukázal naplnenie článku IV bodu A písm. l a 2 zmluvy o dielo, preto nie je možné
jednotlivých faktúr posúdiť oprávnenosť a správnosť účtovania úroku z omeškania, keďže zo strany žalobcu nebolo skutkovo vymedzené ani dôkazmi preukázané, v akom rozsahu došlo k omeškaniu žalovaného so zaplatením účtovanej ceny diela a tým aj nároku na úrok z omeškania
článku IV bod C zmluvy o dielo. 32 Potom je bez relevancie tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd „opomenul“ zohľadniť skutočnosti vyplývajúce z certifikátov. Keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu neboli súdmi hodnotené certifikáty, ich obsah a inšpekčné správy, ich obsah ako dôkazy, lebo neboli stranami ako dôkazy predložené, predložený bol len protokol o odovzdaní diela, z ktorého obsahu vyplýva hodnotenie odvolacím súdom v bode 12 rozsudku, pričom samotný protokol o odovzdaní diela údaje viažuce sa k dátumu vydaniu certifikátov a inšpekčných správ neobsahuje 33 V súvislosti s dovolacou námietkou, ktorou dovolateľ namietal konštatáciu odvolacieho súdu uvedenú v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom toho, kedy boli naplnené podmienky vzniku nároku na cenu diela
čl. IV zmluvy, dovolací súd poukazuje na to, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy nižších inštancií ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil. 34 Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací súd nezistil žiaden dôvod, na základe ktorého by zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v dôsledku nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Keďže dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne prípustné, dovolací súd ho
ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol. 35 Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. b) CSP, avšak nevymedzil a nekonkretizoval právnu otázku zameranú na interpretáciu alebo aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a teda nevymedzil tento dovolací dôvod tak, ako zákon predpokladá v ustanoveniach § 432 ods. 1 a 2 CSP. Za právnu otázku zameranú na nesprávne právne posúdenie veci nemožno považovať dovolateľom uplatnenú námietku týkajúcu sa interpretácie ustanovenia zmluvy o dielo v súvislosti s dôkazmi predloženými žalobcom, a rovnako ani výklad v ňom uvedených pojmov. Námietky spočívajúce v tvrdeniach, že nie je zrejmé, ako sa s danou otázkou vysporiadal odvolací súd a prečo certifikáty v spojení s inšpekčnými správami nemožno interpretovať ako naplnenie zmluvných požiadaviek na vykonanie úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby, ktoré dovolateľ uviedol v rámci vymedzenia dovolacieho dôvodu
1 písm. b) CSP, taktiež nemožno považovať za naplnenie požiadavky vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP, nakoľko ide o námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa skutkového stavu, ktoré spadajú pod dovolací dôvod
f) CSP, pričom s týmito sa už dovolací súd v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. b) CSP zákonom požadovaným spôsobom, dovolací súd aj v tejto časti dovolanie
f) CSP odmietol. 37 V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Keďže však
obsahu spisu žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018). 38 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.