Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/6/2021 Identifikačné číslo spisu: 6619201666 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 61CSP, § 64 CSP a § 65 ods.

2 a 3 CSP začala plynúť nová lehota na podanie dovolania. 17 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods.

§ 65ods.

2 a 3 CSP), na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné. 18 Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 19 Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 20 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 21 Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 22 Čo sa týka námietok žalobcu týkajúcich sa nesprávneho zistenia skutkového stavu spočívajúceho v nesprávnom vyhodnotení dôkazov a námietky zabezpečeniu iného dôkazu súdom bez návrhu, dovolací súd uvádza, že tieto námietky nie je možné subsumovať pod ním označený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP. Zároveň nie je možné uvedené námietky považovať ani za namietanie vady zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd dodáva, že jeho úlohou nie je domýšľať niektoré náležitosti dovolania. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR k ustanoveniu § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a judikatúry ÚS SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci, ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol. 23 Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). 24 Dovolateľmi namietaná nesprávnosť skutkových zistení súdov oboch inštancií nie je vada, ktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bola považovaná za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP, pretože ak aj k takejto vade v súdnom konaní dôjde (čo ale dovolací súd nie je oprávnený skúmať), nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od konania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené, okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. S poukazom na uvedené potom dovolacia námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.
4. f)CSP. 25 Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožňuje uskutočňovať jej patriace procesné práva (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a z novších rozhodnutí napr. 1Cdo/41/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 1Obdo/5/2018, 2Obdo/73/2017, 3Obdo/46/2019, 5Obdo/69/2018). Aj po nadobudnutí účinnosti novej procesnej úpravy teda platí, že nesprávne skutkové a právne závery súdu môžu mať síce za následok vecnú nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že s uvedenými námietkami dovolateľa sa vo svojom odôvodnení vysporiadal už odvolací súd (najmä body 85, 86, 90, 91, 93, 95 rozsudku odvolacieho súdu). 26 Žalovaný v 1. rade v podanom dovolaní nekonkretizoval nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým sa mu (podľa jeho mienky) znemožnilo realizovať jemu patriace procesné práva v miere dosahujúcej intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces odkazom na § 420 písm.
5. f)CSP, z obsahu dovolania je však zrejmé, že tvrdil, že jeho procesné práva boli porušené nevykonaním navrhnutého dôkazu, čím v obsahu dovolania špecifikoval dôvod dovolania podľa § 420 písm.
6. f)CSP. 27 Dovolací súd konštatuje, že strana sporu nemá právo, aby boli súdom vykonané všetky ním navrhované dôkazy. Dovolací súd nemá kompetencie hodnotiť správnosť hodnotenia dôkazov odvolacím súdom a súdom prvej inštancie v dovolacom konaní, čo konštatoval už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. Na druhej strane je potrebné vždy posudzovať, či dôkaz, ktorý nebol vykonaný súdom, mal a mohol mať zásadný vplyv na skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Dôkazné bremeno tvrdení, že na meradle sa prejavila 5% chyba, tzv. „dovolená chyba meradla“, používaním meradla, bolo na strane žalovaného. Na žalovaného prešlo bremeno tvrdení, aj dôkazné bremeno, že meradlo bolo chybné, nakoľko nie je možné absolútne vylúčiť, a to ani v prejednávanej veci, že k odtoku vody došlo v dôsledku vady meradla, ktorá spadá do 5% zistenia vád meradla, a nie nadmerným čerpaním vody v bytovom dome jeho vlastníkmi a užívateľmi. Vo veci bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, na ktorého sa presunulo dôkazné bremeno, produkoval všetky možné dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení svojej obrany, a či navrhovaný dôkaz mal relevanciu len v prípade, že zo strany žalovaného boli navrhnuté všetky možné dôkazy, ktoré mohli „objasniť“ odber vody v spornom období. Keďže žalovaný podľa dovolacieho súdu svoju dôkaznú povinnosť neuplatnil v plnom rozsahu, vzhľadom aj na kontradiktórnosť konania, nie je možné konštatovať, že nevykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu je porušením práva na spravodlivý proces. 28 Podľa dovolacieho súdu dovolateľ neprodukoval dostatočné a vyčerpávajúce dôkazy, ktorými by mohol preukázať, že k nadspotrebe vody v spornom období mohlo dôjsť v dôsledku vady meradla. Takýmto dôkazmi podľa dovolacieho súdu mohli byť dôkazy o spotrebe vody v období odkedy posudzované meradlo meralo spotrebu vody v bytovom dome, dôkazy, či posudzovaný sporný odber bol ojedinelým odberom za celú dobu používania meradla a pod. Okrem svedeckej výpovede sa mohli k odberu vody v spornom období vyjadriť aj ostatní nájomcovia, vlastníci bytov, ktorí boli spôsobilí sa vyjadriť, či v spornom období došlo k havárii vody, aká bola spotreba vody v roku 2016, či súladná s údajmi deklarovanými v písomných podaniach žalovaným, či došlo k poruchám na vodovodnom potrubí v rámci bytov, k poruchám v rámci bytového domu a pod., keď svedkovia o možných následkoch krivej výpovede by boli riadne poučení. Svedkovia mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, aká bola spotreba vody v spornom období, či došlo k úniku vody, k havárii, k poruche, v akom rozsahu došlo k čerpaniu vody v bytovom dome, v bytoch bytového domu, vyjadriť sa k iným skutočnostiam súvisiacim so spotrebou vody, pokiaľ by im boli tieto skutočnosti známe, vyjadriť sa, či existovala porucha v potrubí v jednotlivých bytoch alebo v potrubí bytového domu v spornom období, resp. v predchádzajúcich obdobiach, pokiaľ bolo namontované sporné meradlo. 29 Žalovaný v konaní produkoval nasledovné dôkazy: listinné dôkazy - faktúry za apríl a október 2017 týkajúce sa odberu vody, uviedol skutkové tvrdenia o spotrebe vody podľa jednotlivých bytov (č. l. 187 spisu) obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného z 26. septembra 2019, ktoré žalobca nespochybnil, rozsah obývateľnosti jednotlivých bytov v bytovom dome (č. l. 179-180 spisu), výsluch svedka na pojednávaní 26. septembra 2019, vyúčtovanie vodného a stočného počas nefunkčnosti meradla z 2. októbra 2017, opravné faktúry (č. l. 120-124 spisu), skutkové tvrdenia žalovaného o počte ľudí odoberajúcich vody v obývaných desiatich bytoch (č. l. 177 spisu), skutkové tvrdenia týkajúce sa rozsahu odobratej vody realizované k dátumu 27. decembra 2016 a 28. marca 2017 podľa jednotlivých bytov. Tieto skutkové tvrdenia žalobca v konaní nerozporoval. V konaní nebolo preukázané zo strany žalovaného, aké boli stavy meračov vody podľa jednotlivých bytov za celú dobu namontovaného sporného meradla, nebola ani ustálená doba, za ktorú bolo sporné meradlo namontované v bytovom dome až po jeho demontácii v dôsledku reklamácie spotreby vody. 30 Vo veci bolo potrebné posúdiť, či v kontexte vykonaných dôkazov navrhnutých a predložených žalovaným, dôkazov vykonaných súdom a nesporných skutkových tvrdení, nevykonanie v dovolaní označeného dôkazu bolo spôsobilé potvrdiť alebo spochybniť skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané v konaní. Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca reálnosť tvrdení uvádzaných aj v dovolaní (naplnenie bazéna, pitie vody v označenom rozsahu, kúpanie sa a ostatné) nespochybnil. Žalovaným navrhovaný dôkaz, vzhľadom aj na nevyčerpanie všetkých „možných“ dôkazov zo strany žalovaného, by podľa dovolacieho súdu dostatočne nespochybnil konštatovanie a tvrdenie žalobcu o funkčnosti meradla v súlade s platnou právnou úpravou. 31 Dovolateľ v konaní pred odvolacím súdom, ako aj súdom prvej inštancie navrhoval dôkaz, ktorý sám nebol spôsobilý preukázať skutkovú okolnosť o vadnosti meradla, a to v kontexte vykonaných dôkazov, ktoré boli súdmi vykonané a skutkových tvrdení, ktoré učinili účastníci konania nespornými, a potom nevykonanie tohto dôkazu neznamená porušenie základného práva žalovaného na súdnu ochranu a nenaplnenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 32 Vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu v kontexte súdom vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení by „neprinieslo“ žalovanému „priaznivejšiu“ dôkaznú situáciu. Vykonanie navrhnutého dôkazu by malo „dôkazný efekt“ v prípade, že by žalovaný vyčerpal všetky dôkazné prostriedky, ktorých navrhnutie je možné od neho spravodlivo požadovať a ktoré by boli spôsobilé spochybniť premisu funkčnosti meradla. Tento dôkaz by mohol byť len jedným z dôkazov, ktorými by žalovaný preukazoval nefunkčnosť meradla v spornom období. 33 Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v časti dovolacieho dôvodu podľa §420 písm.
7. f)CSP nie je procesne prípustné, a preto ho v tejto časti podľa § 447 písm.
8. c)CSP odmietol. 34 Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm.
9. b)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 35 Prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP je však limitovaná ustanovením § 422 CSP. 36 Podľa § 422 ods. 1 písm.
10. a)CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. 37 Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. 38 V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť, či ide o bagateľnú vec je limitovaná predmetom konkrétneho konania, teda tým, o čo strane, v tej-ktorej posudzovanej veci ide (II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016, I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú vec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie). 39 V predmetnej veci bola predmetom konania istina vo výške 3.582,59,- eur, pričom dovolateľ bol oprávnený podať dovolanie len v časti 3.307,16 eur. Minimálna mzda ku dňu začatia konania (apríl 2019) predstavovala podľa Nariadenia vlády č. 300/2018 Z. z. sumu 520,- eur. Dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade ide o bagateľnú vec, a keďže nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení § 422 ods. 1 písm.
11. a)CSP, dovolanie žalovaného v 2. rade nie je podľa § 421 ods. 1 písm.
12. b)CSP procesne prípustné, a preto ho aj v tejto časti podľa § 447 písm.
13. c)CSP odmietol. 41 V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 2. rade (§ 453 ods.

§ 255ods.

1 CSP). Keďže však žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že si nárok na náhradu trov dovolacieho konania neuplatňuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018). 42 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.