Obsah (4)

§ 419§ 421§ 432§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/54/2021 Identifikačné číslo spisu: 1104899895 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 35.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 36.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 37. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. 38.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

1. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
2. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovení § 421 CSP, bez bližšieho špecifikovania, či ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
3. Dovolací súd konštatuje, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP sa však vzájomne vylučuje; ich súbeh, resp. vzájomná kumulácia je vylúčená. Zásada, podľa ktorej dovolateľ nemôže uplatniť popri sebe viaceré, navzájom protichodné alebo logicky sa vylučujúce dôvody prípustnosti dovolania, sa uplatňuje tiež vo vnútri týchto ustanovení (vo vertikálnom usporiadaní jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania v rámci toho istého ustanovenia). Dovolateľom vyvodzovaná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písmená a/, b/ aj c/ CSP, vyznieva sama o sebe zmätočne pri hľadaní odpovede dovolacieho súdu, keďže dovolateľ neformuluje žiadnu právnu otázku nadväzujúcu na niektorú zo zákonom predpokladaných možností.
4. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017).
5. Dovolací súd v ust. § 421 ods. 1 CSP, zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Pokiaľ dovolací súd má riešiť relevantnú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, je zákonnou povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd a zároveň uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). CSP v tomto smere zaťažuje argumentačnou povinnosťou dovolateľa, a nie dovolací súd.
6. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v zásade opakovane vznáša všetky dôvody a námietky, ktoré už boli v konaní pred súdmi nižšej inštancie vznesené a s ktorými sa vo svojich rozhodnutiach aj vysporiadali s poukazom na to, že žaloba samotná nemôže byť úspešná z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a u žalovaného 2/ z dôvodu úspešného uplatnenia námietky premlčania.
7. Dôvody, ktorými vyvodzoval prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 CSP, videl v nesprávnom posúdení veci súdmi oboch inštancií ohľadom posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, z dôvodu že žalovaný 1/ nepredložil, resp. že si súdy nevyžiadali súpis majetku odovzdaného novovzniknutej spoločnosti, z ktorého by bolo zrejmé, že predmetom odovzdania a nepeňažného vkladu bola aj stavba TKD Dobrá, resp. v neoznámení prechodu záväzku na tretiu osobu (na Železničnú spoločnosť, a.s.). Za nesprávne považoval dovolateľ tiež aj to, že plynutie premlčacej lehoty dňom podania žaloby prestalo plynúť aj voči žalovanému 2/ ako právnemu nástupcovi žalovaného 1/, a teda nárok žalobcu mal byť zachovaný aj voči žalovanému 2/ bez obmedzenia, nakoľko žalobca uplatnil splatnú pohľadávku voči žalovanému 1/ včas.
8. Dovolací súd uvádza, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
9. Žalobca nepredkladá žiadnu otázku, ktorá by mala základ či už v odklone od existujúcej judikatúry, alebo v rozdielnych právnych názoroch vyplývajúcich z rôznych rozhodnutí dovolacieho súdu, a ani neformuluje otázku, ktorou sa ešte dovolací súd nezaoberal. Otázky, ktoré v konaní hodnotili súdy nižších inštancií, a ktoré boli kľúčové pre zamietnutie žaloby, boli posúdenie otázky pasívnej legitimácie žalovaného 1/, a tiež konštatovanie dôvodnosti námietky premlčania uplatneného nároku vzneseným žalovaným 2/. Vzhľadom na to že žalobca podal žalobu takmer pred uplynutím premlčacej doby voči žalovanému 1/ (t.j. 17.3.2003, pričom žaloba bola podaná 17.7.2003), tento už nebol pasívne vecne legitimovaným, nakoľko zákonom č. 259/2001 Z.z. prešiel majetok týkajúci sa divízie nákladnej prepravy (§ 3 ods. 2 písm. c/ zák. č. 259/2001 Z.z.) na Železničnú spoločnosť, a.s. (ku dňu 1.1.2002). Odvolací súd výslovne ako správne vyhodnotil posúdenie veci súdom prvej inštancie a oba súdy zhodne dospeli k záveru, že bývalý odštepný závod Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, divízia nákladnej prepravy, ktorého sa pohľadávka uplatnená v tomto konaní týkala, sa v zmysle zákona stal súčasťou Železničnej spoločnosti, a. s., na ktorú podľa § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z. prešlo vlastnícke právo, ako aj iné práva a povinnosti k uvedenému majetku, známe i neznáme, ktoré súvisia s preberaným majetkom. Práce žalobca vykonával na majetku Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorý bol súčasťou divízie nákladnej prepravy, ktorá bola v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 259/2001 Z. z. vyňatá ku dňu vzniku Železničnej spoločnosti a. s. z majetku, ktorý mal v správe žalovaný 1/. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že z Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 27.11.2001, z Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 19.9.2002 a zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti a.s. zo dňa 18.11.2002 vyplynulo, že zo ŽSR bol vyňatý majetok, okrem iného aj Divízie nákladnej prepravy, pod ktorú spadal aj Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, a tento majetok bol predmetom nepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti, a. s., pričom rozhodnutím zo dňa 19.9.2002 bola potvrdená špecifikácia rozdelenia majetku v správe ŽSR. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu Železničnej spoločnosti, a. s., ako aj z § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z., bolo zrejmé, že ku dňu 1.1.2002 prešlo vlastnícke právo ako aj iné práva a povinnosti k majetku, ktorý bol predmetom prechodu, teda aj práva k TKD Dobrá, na Železničnú spoločnosť, a. s. V čase podania žalobného návrhu už žalovaný 1/ nebol pasívne vecne legitimovaný, uvedená pohľadávka nepochybne prešla na iný subjekt a žalobca mal dostatok času v rámci bežiacej premlčacej doby zistiť, či na strane povinného subjektu nenastali také zmeny, ktoré je potrebné pri podaní žaloby zohľadniť tak, aby jeho práva boli uplatnené úspešne, voči nositeľovi príslušnej povinnosti.
10. Až následne zrušením Železničnej spoločnosti a.s. bez likvidácie prešiel uvedený majetok a pohľadávky na spoločnosť Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., pričom žalobca si nárok voči žalovanému 2/ uplatnil až podaním zo dňa 20.4.2012 (po uplynutí premlčacej lehoty). Vyhodnotením uvedených skutočností súdy nižších inštancií uzavreli, že žalovaný 1/ nebol už v čase podania žalobného návrhu vo veci pasívne legitimovaný a žalovaný 2/ úspešne uplatnil námietku premlčania, z dôvodu ktorej nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať. V kontexte týchto záverov však žalobca jednoznačnú otázku nepoložil, nesúhlasil v zásade len s tým, že žalovaný 1/ nepredložil súpis majetku odovzdaného novovzniknutej spoločnosti, z ktorého by bolo zrejmé čo bolo predmetom nepeňažného vkladu, t. j. že rozsah predmetu odovzdaného majetku nebol presne špecifikovaný, resp. že tento si súdy nevyžiadali, tiež že nedošlo k oznámeniu, že došlo k prechodu záväzku na tretiu osobu. To všetko sú námietky, ktoré súdy nižších inštancií nemuseli hodnotiť, keďže jednotlivé prechody práv mali dostatočne osvedčené, resp. nepovažovali ďalšie vykonávanie dokazovania za potrebné, čo aj riadne zdôvodnili.
11. Žalobcov argument, že na uvedený prechod práv by sa mala vzťahovať na základe analógie legis právna úprava obsiahnutá ust. § 476 a nasl. ObZ, a zároveň, že uplatnením splatnej pohľadávky voči žalovanému 1/ premlčacia doba prestala plynúť aj voči žalovanému 2/, vychádza z predpokladov, ktoré v konaní neboli osvedčené. S aplikáciou, resp. nemožnosťou aplikácie súkromnoprávnej úpravy predaja podniku podľa Obchodného zákonníka sa konajúce súdy vysporiadali a dali dovolateľovi odpovede, pričom to, ako je dovolanie v tejto časti postavené, nedáva možnosť dovolaciemu súdu odpovedať na určitú, konkrétnu otázku, ktorá by mala byť kľúčovou pre rozhodnutie súdov nižších inštancií. Následne hypotéza, že došlo k včasnému uplatneniu práva voči žalovanému 2/ vychádza z nesprávnej premisy dovolateľa, vyvrátenej súdmi nižších inštancií, a to z predpokladu, že si včas uplatnil v konaní nárok voči povinnému subjektu. Tento predpoklad však v konaní nebol súdmi nižších inštancií osvedčený, keď žaloba už v prvom kroku bola podaná voči subjektu, ktorý nebol nositeľom povinnosti, k plneniu ktorej mohol byť v konaní zaviazaný, nebol pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke.
12. Možno konštatovať, že v danom prípade žalobca v dovolaní uviedol len všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní pred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak neoznačil konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, v ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd v rozhodnutiach, resp. neuviedol otázku, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne.
13. Rovnako vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, tiež dovolateľ nenaformuloval žiadnu právnu otázku. Z obsahu jeho dovolania vyplýva, že „len" nesúhlasí s názorom súdov nižších inštancií, pričom tak robí bez konkrétneho vymedzenia právnej otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená. Z dovolania tak nie je zrejmé, akú právnu otázku dovolateľ chce riešiť, keď túto jasne nekonkretizoval, a tak následne ani dovolací súd nemohol vyhodnotiť, či táto právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená alebo nie.
14. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a nevysvetlí potrebu, aby dovolací súd túto otázku vyriešil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch o tom, ktorú otázku a akú jej naliehavosť mal dovolateľ na mysli.
15. Dovolací súd pre úplnosť k možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/27,28/2019, 6Cdo/13/2017 a 6Cdo/21/2017, v ktorých uviedol, že „...uplatnenie oboch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“.
16. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, tak podľa tohto ustanovenia je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných názorov, ide teda o otázku, ktorú dovolací súd už riešil, v jej riešení dovolacími senátmi sa však prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu bude povinnosťou dovolateľa: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, b/ uviesť ako ju riešil, a c/ označením konkrétnych odlišných (aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne
17. Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu zo dňa 5.9.2018, sp. zn. II. ÚS 416/2018, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z 25.4.2018, sp. zn. 5Obdo/22/2017 ako zjavne neopodstatnená, a v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „mu nepatrí nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ závery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú zjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd nemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na základe prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať“. Zároveň poukazuje aj na záver vyslovený ústavným súdom v uznesení z 15.4.2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, v zmysle ktorého „podľa názoru ústavného súdu už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej zovšeobecnenia“. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v dovolaní pritom ani predmetný atribút zovšeobecnenia nespĺňa.
18. Dovolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu z
19. júla 2017, sp. zn. 3Cdo/235/2016).
20. V uznesení z 8.6.2017, sp. zn. 3Cdo/52/2017 zároveň dovolací súd skonštatoval, že v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu 26.9.2017, sp. zn. 1Cdo/206/2016, bod 16).
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom pri vymedzení dovolacieho dôvodu v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 CSP uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť, a zároveň ak má byť dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/, musí dovolateľ špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu s uvedením konkrétnych rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť alebo je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne. V prípade dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Iba ak sú všetky uvedené kumulatívne podmienky splnené, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu, v opačnom prípade dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. f/ CSP. Uvedené má napĺňať inštitút povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 CSP), nakoľko zákon predpokladá, že advokát je subjektom, ktorého odborné znalosti a schopnosti majú kvalifikovaným dovolaním prispieť k priebehu dovolacieho konania.
22. Z obsahu dovolania žalobcu však nemožno vyvodiť žiadnu dostatočne vymedzenú právnu otázku, od ktorej riešenia by sa odklonil odvolací súd (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo otázku, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
23. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky alebo dotknutej judikatúry dovolateľom, dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382).
24. Posúdenie, či odvolací súd ne/použil správny právny predpis a či ho ne/správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ne/správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu s poukazom na § 421 CSP nevymedzuje právnu otázku relevantnú z hľadiska odseku 1 písm. a/, b/ ani c/ tohto ustanovenia.
25. To, že sa súdy oboch inštancií nestotožnili s výkladom a názorom žalobcu, nepredstavuje nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ ani c/. Dovolateľ v zásade len opakovane vznášal dôvody a námietky, ktoré už boli v konaní pred súdmi nižšej inštancie v tejto súvislosti vznesené, a s ktorými sa vo svojich rozhodnutiach súdy aj vyčerpávajúco vysporiadali Z obsahu dovolania je zrejmá len všeobecná nespokojnosť dovolateľa s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií, pričom v dovolaní uviedol len všeobecnú charakteristiku nesprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/, resp. písm. c/ CSP v spojení s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP.
26. Dovolací súd len poznamenáva, že nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach o tom, akú právnu otázku, a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. Mohol by tým podsúvať strane sporu majúcej záujem na zvrátení výsledku konania pred nižšími súdmi (za cenu porušenia princípu rovnosti zbraní) svoje vlastné úvahy o tom, čo je pre rozhodnutie vo veci zásadné, pominúc na tomto mieste ďalšie riziko dezinterpretácie obsahu dovolania (vyloženia si dovolacím súdom nesprávne, správnosť ktorej právnej úvahy nižších súdov alebo niektorého z nich mal dovolateľ v úmysle namietať). (K tomu uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 27.8.2019, sp. zn. 4Obdo/43/2018, ktoré prešlo testom ústavnosti v zmysle uznesenia ústavného súdu zo 14.10.2021, č. k. III. ÚS 555/2021-21). Zároveň pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdil nejedná sa o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu.
27. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Bez uvedeného nemôže dovolací súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa. Je tak nepochybné, že v dovolaní žalobcu absentuje zákonom požadovaná náležitosť, t. j. dovolací dôvod v ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 CSP, pričom absenciu uvedeného považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania
28. Podľa ust. § 447 písm. f/ CSP, dovolací súd odmietne dovolania, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa ust. 421 ods. 1 CSP, preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ust. § 447 písm. f/ CSP odmietol.
31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného 1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
33. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.