1, 2 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, ţe ţalovaní si ich náhradu neuplatnili a zo spisu im ţiadne nevyplývali. 3 Cdo 231/2010 2 Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 15. apríla 2010, sp. zn. 9 Co 57/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z jeho výsledkov vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil. Osobitne sa vyjadril k námietkam ţalobkyne týkajúcim sa (prípadného) odňatia moţnosti ţalovanému 2/ konať pred súdom prvého stupňa, skutočnej výšky pôţičky, ako aj charakteru záloţnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými 1/, 2/ na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o pôţičke. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, ţe ţalovaným ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila ustanoveniami § 241 ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p. Predovšetkým namietala postup súdu prvého stupňa, ktorý neustanovil ţalovanému 2/ opatrovníka pre konanie, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolací súd toto pochybenie nenapravil; naopak „smiešne, neprofesionálne“ a v rozpore s § 201 O.s.p. konštatoval, ţe uvedený postup súdu prvého stupňa by mohol namietať len sám ţalovaný 2/, ktorému však ani nevzniklo právo podať odvolanie, keďţe bol v spore úspešný. Názor súdov niţších stupňov, podľa ktorého nebol na uzavretie zmluvy o pôţičke potrebný jej súhlas, ţalobkyňa rozporovala s tým, ţe súčasne s touto zmluvou bola uzavretá i záloţná zmluva na byt v bezpodielovom spoluvlastníctve ţalobkyne a ţalovaného 2/, a teda nešlo o beţnú vec, pri ktorej by bolo moţné jej súhlas opomenúť. Z týchto dôvodov navrhla dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 3 Cdo 231/2010 3 V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Ţalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii určitej procesnej vady, ale aţ zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 3 Cdo 231/2010 4 Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existenciu vidí tak v postupe súdu prvého stupňa, ktorý neustanovil ţalovanému 2/ opatrovníka pre konanie, ako aj v postupe odvolacieho súdu, ktorý sa nápravou tohto nedostatku odmietol zaoberať s odôvodnením, ţe takú vadu by mohol namietať len samotný ţalovaný 2/; aj to len v prípade, ak by bol v spore neúspešný. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nie je však moţné, aby nesprávnosť postupu súdu namietal ktorýkoľvek účastník konania. Súdna prax trvá na tom, ţe tak (účinne) môţe urobiť len ten, komu bola (mala byť) postupom súdu moţnosť pred ním konať skutočne odňatá. Uvedená vada sa teda musí týkať priamo dovolateľa. V danom prípade táto podmienka splnená nie je, nakoľko dovolateľka spája existenciu tejto vady s porušením práv iného účastníka konania (ţalovaného 2/). Prípustnosť dovolania preto nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka namieta i správnosť právnych záverov zaujatých súdmi niţších stupňov, teda nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 3 Cdo 231/2010 5 V prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.