Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/72/2020 Identifikačné číslo spisu: 6118238722 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 420písm.

f/ CSP

1. Žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP a svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle § 420 f/ CSP založil na tvrdení o absencii riadneho odôvodnenia odklonu súdu prvej inštancie od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu v otázke interpretácie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.
2. Dovolací súd preto, vychádzajúc z obsahu dovolania, skúmal existenciu tzv. vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Ak totiž dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. zmätočnosť rozhodnutia) neznamená len splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť. Dovolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), teda takého práva strany sporu na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 zo dňa
4. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
5. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnenia vyplýva, že odvolací súd sa vyporiadal aj s odklonom súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, a to tak, že s uvedeným odklonom sa nestotožnil, avšak svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru založil na iných dôvodoch. V bode
6. uviedol, že „V prípade, ak by odvolací súd zrušil a vrátil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, aby sa vysporiadal s uvedeným nedostatkom (odklonom od interpretácie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ pozn. dovolacieho súdu), súd prvej inštancie by dospel k totožným výrokom a k totožnému záveru, Napriek uvedenej skutočnosti, ako bolo už uvedené vyššie, odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie a vrátenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že v predmetnej veci došlo k naplneniu i ďalších dôvodov majúcich za následok vyhlásenie poskytnutého úveru žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov. Len s tým rozdielom, že by sa vysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru by boli naplnené v prípade absencie iných zákonom stanovených obligatórnych náležitostí.“
7. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnili objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to rozhodne nie je tento prípad. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených vadu podľa § 420 písm. f/ CSP nezistil.

§ 421ods.

1 CSP všeobecne

1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
2. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
3. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 14.
4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
5. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP. 15.
6. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a / aj b/ CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len na také právne otázky, ktoré odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a svojim rozhodnutím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) alebo ide o takú právnu otázku, ktorú dovolací súd zároveň neriešil.

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP.

1. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom bolo vyslovené, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od žalovaného žiadať, aby sa v nich uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Poukázal, že na tento rozsudok nadviazali rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/56/2018, 4Cdo/187/2017 a 4Cdo/211/2017, preto mal za to, že ak krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu, sa odklonil od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. 16.
2. Odvolací súd svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil na nesprávne uvedenej celkovej čiastke, ktorú bola žalobkyňa ako spotrebiteľka povinná zaplatiť, resp. na nesprávne uvedenej RPMN, pričom každá z uvedených nesprávne stanovených náležitostí bola sama osebe spôsobilá privodiť tento následok (viď bod
3. rozsudku). Posúdenie náležitosti stanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, teda rozpis splátok istiny, úrokov a poplatkov, ktorý vykonal súd prvej inštancie, považoval odvolací súd za nesprávny. Na tejto náležitosti však svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy nezaložil, a preto na tejto otázke ani nezaložil odvolací súd svoje rozhodnutie.

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP

1. Dovolateľ nastolil v dovolaní právnu otázku (bod 3.3.), od vyriešenia ktorej podľa jeho názoru záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci a ktorú mal odvolací súd vyriešiť nesprávne, pričom takto položená otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Dovolateľ síce jasne a zrozumiteľne uviedol v dovolaní konkrétnu právnu otázku, avšak odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) sa ňou nezaoberali. 17.
2. Dovolateľ nastolil otázku, „Či musí žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy predpokladať, že niektoré zmluvné podmienky môžu byť neprijateľné, a preto ich nesmie uvádzať do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ vrátiť ako aj do RPMN.“ Dovolateľ argumentoval, že veriteľ v čase uzatvárania zmluvy nedokáže objektívne predvídať, že krajský súd bude považovať o 5 rokov od uzatvorenia zmluvy poplatok za poskytnutie úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rovnako tak nemôže predvídať, že súd bude považovať za neprijateľnú podmienku, ak je RPMN po výpočte súdom nižšie, ako to, ktoré je uvedené v zmluve. Odvolací súd ale výslovne v bode
3. -
4. rozsudku uviedol, že posudzoval zmluvu z hľadiska splnenia náležitostí stanovených v ustanovení § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 ZoSÚ, ktoré ich presne definujú a ktoré sú prostriedkom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Otázku, tak ako ju nastolil dovolateľ, teda otázku skúmania možnej predvídateľnosti veriteľa ako posúdi splnenie týchto zákonných náležitostí súd, odvolací súd neriešil a v konaní bola nastolená prvýkrát až v dovolaní.
5. Dovolací súd uzatvára, že nastolenú právnu otázku odvolací súd neriešil, preto v tomto prípade dovolateľ v dovolaní nevymedzil právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Dovolací súd je prísne viazaný otázkou vymedzenou dovolateľkou, nemôže je modifikovať ani prispôsobovať (II. ÚS 291/2021). Dovolacia argumentácia z uvedených dôvodov nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.
6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolanie dovolateľa nie je dôvodné a z uvedeného dôvodu preto ho dovolací súd podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.
7. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, dovolací súd jej tak priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.