Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/34/2022 Identifikačné číslo spisu: 7816204852 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Šobichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7816204852.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. Y., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťa rodičov: otca T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Q., na Z. ul. XXX/X a matky R. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v Y., na R. ulici č. XXX/X, zastúpení: JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom v Rožňave, na Hviezdoslavovej ulici č. 4, na návrh navrhovateľa R.. Q. Š., Y.., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v I. č. XXX, prechodne bytom v I., na K. č. XXXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Krajecom, LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Rožňave, na Tehelnej č. 11, v konaní o ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu pre podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva, vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 7 P 236/2016, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 CoP 47/2021-197 zo dňa 5. augusta 2021, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom z 29.6.2016 domáhal ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu T. Y., za účelom podania návrhu maloletého dieťaťa na prípustnosť zapretia otcovstva. Návrh odôvodnil tým, že je biologickým otcom mal. T., nakoľko sa maloletý narodil v období, kedy mal intímny vzťah s matkou maloletého, a to v rokoch 2004 - 2012. Matka pri narodení dieťaťa vedela, že je biologickým otcom maloletého T., avšak do rodného listu bol ako otec zapísaný T. Y., v tom čase manžel matky, s ktorým bývala v spoločnej domácnosti. S matkou dieťaťa sa dohodli, že bude akceptovať, aby dieťa vyrastalo v jej rodine za podmienky, že dieťaťu raz povie, kto je jeho otcom. Po čase však zmenila názor a uviedla, že by bolo dobré, keby syn ani nevedel kto je jeho otcom. Matka maloletého od narodenia maloletého až do veku jeho šiestich rokov mu prakticky umožňovala neobmedzený kontakt s maloletým T.. To sa zmenilo v roku 2014. Od septembra 2013 do marca 2014 pravidelne vyberal maloletého z predškolského zariadenia. Od septembra 2014 do konca roka 2015 navrhovateľ maloletého navštevoval na základnej škole. Návštevy maloletého v školskom zariadení boli jeho vlastnou iniciatívou, chcel mať istotu, že je chlapec zdravý a prospieva. V januári 2016 matka premiestnila maloletého na inú základnú školu, pričom miesto mu zatajila a požiadala aj maloletého, aby mu ho nepovedal. Matka mu tvrdila, že to bolo z dôvodu, aby za maloletým nechodil do školy, pretože sa mu deti v triede smejú. Nebola to ale pravda, overil si to u oboch triednych učiteliek. Kontakt s dieťaťom v čase podania návrhu matka vôbec neumožňuje. Od decembra 2015 bol navrhovateľ s maloletým iba dvakrát, naposledy dňa 24.02.2016, v trvaní len pár minút, v cukrárni v prítomnosti matky. Po porade so psychológom maloletému na jar 2014 povedal, že je jeho otcom, že má vlastne dvoch otcov. Maloletý na to reagoval pozitívne, kýval hlavou, neplakal. Aj potom boli kamaráti, stretávali sa napr. v meste alebo v škôlke, kde mu navrhovateľ doniesol aj bicykel. Na podanie návrhu ho podnietila skutočnosť, že sa náhodou dozvedel o rozvode matky no najmä z dôvodu, aby sa mohol bez prekážok a obštrukcií naďalej podieľať na zdravom a harmonickom vývoji maloletého T.. Ako otec a dlhoročný vysokoškolský pedagóg ho vie v živote mnohému naučiť, čo za aktuálneho stavu prakticky nie je možné. Sprvoti chcel, aby maloletý vyrastal v kompletnej rodine, avšak keďže sa táto rodina rozpadla, začal konať. Návrh nepodal skôr z toho dôvodu, že do piatich rokov veku dieťaťa mu bol kontakt s maloletým umožňovaný. Uviedol, že medzi základné ústavné práva každého rodiča patrí aj právo poznať svoje dieťa a dieťa má právo poznať svojho rodiča aj z hľadiska naplnenia ustanovení základných ľudských práv a slobôd a medzinárodného dohovoru o ochrane práv detí. Rozhodnutie vo veci je potrebné z hľadiska sociálneho, medicínskeho a zdravotníckeho, keď maloletý vo svojom živote môže utrpieť vážnu chorobu a biologický otec ako jediný darca krvi, alebo nejakého orgánu, či ľudského tkaniva, by mal byť zrejmý. 3. Rodičia maloletého žiadali návrh zamietnuť, pretože v opačnom prípade hrozí maloletému mimoriadne závažná ujma na psychike. Matka potvrdila, že počas manželstva s matrikovým otcom dieťaťa udržiavala intímny pomer s navrhovateľom aj s matrikovým otcom dieťaťa. Po narodení maloletého jej vzťah s navrhovateľom trval, pretože ju finančne vydieral. S maloletým sa pravidelne nestýkal, len keď ju o to požiadal. Maloletému povedala, že je to jej kamarát a taký bol aj vzťah navrhovateľa a maloletého. Po troch rokoch vydierania musela manželovi povedať o svojom mimomanželskom vzťahu a povedala mu aj to, že je možnosť, že navrhovateľ je otcom maloletého, čo bolo tiež dôvodom ich rozvodu. V priebehu konania matka upresnila, že v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa bola s manželom mimo Košíc, v tom čase nemala s navrhovateľom intímny pomer, preto vylúčila, že navrhovateľ by mohol byť biologickým otcom maloletého. Maloletý býval a vyrastal vždy pri nej a matrikovom otcovi a so svojím otcom sa stretáva a dobre vychádza aj po ich rozvode. Všetci zainteresovaní boli vždy jasne uzrozumení aj s otázkou otcovstva matkinho bývalého manžela, nikdy nebol žiaden dôvod pochybovať o tejto skutočnosti. V poslednom čase sa však navrhovateľ začal divne správať, začal vyhľadávať maloletého v škole alebo aj na verejných priestranstvách, postavil sa tak, aby ho maloletý nemohol obísť a dožadoval sa s ním komunikácie. Navrhovateľ je psychicky chorý človek, ktorý bol už aj liečený na psychiatrii. Maloletý, ako aj matka majú z navrhovateľa strach, pretože nevedia čoho všetkého je navrhovateľ schopný. Robí im zo života peklo, kvôli čomu boli nútení zmeniť si aj bydlisko, ale navrhovateľ zrejme po nich pátra a zistil si, kde bývajú. Navrhovateľ sa k maloletému správa absolútne nevhodne, čo aj sám potvrdil tým, že mu povedal, že je jeho otcom, pričom dieťa malo v tom čase iba šesť rokov. Nie je pravda, že by sa syn tešil zo stretnutia s navrhovateľom, práve naopak, má z neho panický strach. Navrhovateľ to robí len preto, aby docielil prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva, aby takto rozbil matkine manželstvo a jej pekný vzťah s bývalým manželom a jeho terajšou rodinou, nakoľko matka s navrhovateľom odmieta kontakt. Matkina rodina a rodina jej bývalého manžela udržiavajú styky, spoločne trávia sviatky, Silvestra a pod.. Maloletý má už 11 rokov, ak sa navrhovateľ naozaj cítil byť jeho otcom, mohol začať riešiť túto otázku podstatne skôr. Neurobil tak len preto, že si bol vedomý, že nie je otcom mal. T. a v súčasnosti ho motivuje len jeho zlomyseľnosť. Maloletý sa len veľmi ťažko vyrovnáva so situáciou, že mu cudzí ľudia chcú zobrať ocka s tvrdením, že jeho otcom je niekto iný. To, že navrhovateľ do tejto situácie zatiahol aj maloletého, svedčí len o tom, že jemu nezáleží na maloletom dieťati, len nech matke urobí čo najviac zla. Je zrejmé a nepochybné, že rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa podával návrh na zapretie otcovstva. Otec maloletého nepripúšťa možnosť, že by nebol biologickým otcom maloletého, už aj vzhľadom na ich vzťah. Maloletý za svojho otca považuje jedine T. Y.. 4. Zo správy ÚPSVaR Rožňava vyplýva, že maloleté dieťa T. Y., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželského vzťahu matky R. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, Y. a matrikového otca T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Q.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18 P 159/2014-52 zo dňa 10.04.2015 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté deti R. Y., nar. XX.XX.XXXX a T. Y.Ý., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 40,00 eur mesačne na mal. R. a 40,00 eur na maloletého T.. Styky otca s maloletými deťmi neboli upravené. Navrhovateľ uviedol, že trvá naďalej na svojom návrhu. Domnieva sa, že je biologickým otcom dieťaťa, ktorý bol počatý z jeho intímneho vzťahu s matkou dieťaťa v rokoch 2004-2012. Uvádza, že matrikovým otcom dieťaťa je však p. T. Y., ktorý bol v tom čase manželom matky a žili spolu v spoločnej domácnosti v Q.. Uviedol, že matka dieťaťa mu zo začiatku umožňovala neobmedzený kontakt s dieťaťom až do jeho 6 rokov. Pravidelne ho vyberal z predškolského zariadenia v Rožňave, ktoré v tom čase navštevoval na prosbu matky. V roku 2014 sa skutočnosti zmenili, maloletý začal navštevovať Základnú školu na ul. Abovskej v Košiciach, kde ho otec navštevoval z vlastnej iniciatívy, aby sa uistil, že je dieťa zdravé a prospieva. V súčasnej dobe dieťa navštevuje Osemročné gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave, čo podľa vyjadrenia navrhovateľa matka zatajila, vraj kvôli tomu, aby ho do budúcna nenavštevoval. T.č. matka neumožňuje navrhovateľovi stretávať sa s maloletým dieťaťom, stretli sa dvakrát v cukrárni v osobnej prítomnosti matky dieťaťa. Na stretnutiach sa matka vyjadrovala pred dieťaťom neprimerane, robila scény. Uvádza, že dieťa v súčasnej dobe vie, kto je jeho biologickým otcom, nakoľko mu to povedal. Domnieva sa, že ako otec a dlhoročný pedagóg ho vie mnohému naučiť, viesť ho k športu, pomáhať mu, čo momentálne nie je možné. Navrhovateľ je s dieťaťom v telefonickom kontakte, naposledy sa mali stretnúť dňa 25.11.2019 v poobedňajších hodinách, kedy boli dohodnutí, že ho odprevadí na krúžok floorbalu, ktorý mu pomohol vybaviť. Toto stretnutie sa neuskutočnilo, nakoľko si matka T. vyzdvihla spred školy autom a odišli. Navrhovateľ v súčasnej dobe nepracuje, je poberateľom výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, pôsobil na Vojenskej leteckej akadémii v Košiciach ako pedagóg. Obýva dvojizbový panelákový byt, za ktorý hradí nájom vo výške 338,00 eur mesačne, vrátane energií. V rozhovore ďalej uvádza, že z vlastnej iniciatívy posiela na účet matky dieťaťa výživné pre maloletého vo výške 150,00 eur mesačne. Prispel maloletému na tábor vo výške 150,00 eur, zakúpil dieťaťu aj lyže. Dňa 26.11.2019 sa matka dieťaťa dostavila na základe predvolania, ktoré jej bolo ponechané dňa 22.11.2019. V stanovený deň sa dostavila v sprievode svojho maloletého syna a už dospelých dcér z prvého manželstva. V rozhovore uviedla, že dieťa má svojho otca, ktorý je zapísaný v jeho rodnom liste, má s ním veľmi dobrý vzťah, pravidelne ho navštevuje aj napriek skutočnosti, že sa s matrikovým otcom rozviedla a v súčasnosti má už nový vzťah. Uviedla tiež, že dieťa je informované o uvedenej skutočnosti, avšak niekoľkokrát sa pred ňou vyjadrilo, že sa nechce s navrhovateľom stretnúť a túto jeho vôľu rešpektuje. Uvádza, že keby videla aspoň náznakom, že dieťa prejavuje o to záujem a chcel by sa s ním stretávať, ona by mu v tom nebránila. Domnieva sa, že dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v emocionálne citlivom vývinovom období a nie je podľa jej názoru vhodné, aby navrhovateľ vstupoval do jeho života práve v tomto čase jeho vývinu. Dieťa je preto nesústredené na vyučovacom procese, stále sa bojí, kde ho bude navrhovateľ čakať na ulici, resp. pred školou, čím je vystavený zbytočným stresovým situáciám. Stalo sa, že jej maloletý uviedol, že nech podá trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Následne bol vykonaný informatívny pohovor s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, ktoré v rozhovore uviedlo, že sa nechce s navrhovateľom stretávať, nechce aby ho telefonicky kontaktoval, mama mu vymenila aj SIM kartu, aby ho navrhovateľ nemohol ďalej kontaktovať. Viac k predmetnej veci nechcel uviesť. V predmetnej veci sa vyjadrili aj dospelí súrodenci dieťaťa, ktorí sa domnievajú, že zo strany navrhovateľa ide o prenasledovanie dieťaťa, veľmi sa o brata boja, pretože chodieva sám zo školy domov do obce Pača hromadným dopravným prostriedkom. Uviedli, že prosili matku, aby podala trestné oznámenie vo veci prenasledovania orgánom činným v trestnom konaní. ÚPSVaR zastáva názor, že právo poznať rodičov, je právom dieťaťa a nie biologického otca. Tohto práva sa môže domáhať len dieťa a nie biologický otec, prostredníctvom podania žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva. Dieťa totiž môže mať s matrikovým otcom vytvorené väzby a považovať ho za svojho otca, čo v tomto prípade platí. Takýto zásah by mohol tieto vzájomné vzťahy narušiť a spôsobiť tak dieťaťu traumu. Z uvedených dôvodov navrhol zamietnuť návrh. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) o odvolaní navrhovateľa proti tomuto uzneseniu rozhodol tak, že predmetné uznesenie potvrdil. Matke maloletého dieťaťa nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach prezentovaným v uznesení č. k. 7 CoP 58/2020-117 z 9.6.2020 správne ustálil predmet konania, aj okruh účastníkov konania, umožnil im realizáciu ich procesných práv a nepochybil, keď dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je v záujme mal. T. ustanoviť mu opatrovníka na to, aby za neho podal návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že súd mal ex lege ustanoviť mal. dieťaťu opatrovníka a uložiť mu povinnosť podať v určitej dobe návrh na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva za mal. dieťa, a že až v konaní podľa § 96 ods. 1 Zák. o rodine sa bude skúmať záujem dieťaťa, pretože povinnosť súdu prihliadať na záujmy dieťaťa je explicitne upravená aj v § 61 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd už v štádiu konania o ustanovení opatrovníka vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený a aby boli dostatočne chránené záujmy mal. dieťaťa. Ustanovený opatrovník, teda aj kolízny opatrovník je zo zákona povinný vykonávať svoju funkciu v záujme mal. dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd nemôže opatrovníkovi ustanoviť také povinnosti, ktorými by došlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmov mal. dieťaťa. Súd takto nemôže opatrovníkovi nanútiť povinnosť podať návrh za mal. dieťa podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak to opatrovník a ani súd nepovažujú za súladné s najlepším záujmom mal. dieťaťa ako v danej veci. Vzhľadom na to, že sa jedná o výnimočnú prípustnosť zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, ktoré je výlučne aktívne legitimované na podanie takéhoto návrhu, je potrebné zároveň skúmať, či v prípade maloletého dieťaťa v postavení navrhovateľa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť, čo nemožno zamieňať so záujmami a vôľou či už niektorého z rodičov dieťaťa, ktorým zapieracia lehota uplynula alebo vôľou iného muža, ktorý tvrdí, že je biologickým otcom dieťaťa. V žiadnom prípade nemožno za záujem dieťaťa považovať revidovanie otcovstva len z dôvodu pochybností o otcovstve (v tomto prípade navrhovateľa, či neistoty matky). Vychádzajúc z návrhu, aj z ďalších podaní navrhovateľa je zjavné, že jeho cieľom je revidovanie otcovstva mal. dieťaťa, nakoľko sa považuje za biologického otca maloletého T. napriek tomu, že maloletý, ani matka a ani matrikový otec o revidovanie otcovstva zatiaľ záujem neprejavili. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadne závažné dôvody (napr. vážnu chorobu dieťaťa, ktorá by si vyžadovala transfúziu alebo transplantáciu od biologických príbuzných dieťaťa alebo nedostatočnú starostlivosť zo strany matrikového otca dieťaťa), pre ktoré by bolo nevyhnutné teraz zasahovať do súčasného stabilného rodinného statusu maloletého, ustanoviť mu proti jeho vôli opatrovníka na podanie návrhu na konanie,o ktoré má záujem len navrhovateľ za situácie, keď maloletý svojho matrikového otca má, považuje ho za svojho biologického otca a rovnako aj matrikový otec považuje maloletého za svoje dieťa, keď majú spolu dobrý vzťah a riadne sa o neho stará aj po rozvode manželstva. V neposlednom rade bolo potrebné rešpektovať aj názor mal. dieťaťa prezentovaný pred kolíznym opatrovníkom, kde sa jasne vyjadril, že sa nechce s navrhovateľom stretávať, ani kontaktovať. Všetky tieto zistenia boli vo svojom súhrne tak presvedčivé, že už v tomto štádiu konania opodstatňovali záver, že aktuálne načasovanie návrhu na ustanovenie opatrovníka na podanie návrhu za mal. dieťa na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva nie je vôbec v záujme maloletého T., a to viac, že sa musel vyrovnávať s rozvodom rodičov, s tým, že rodičia spolu nežijú a potom následne aj s návštevami navrhovateľa v jeho škole a jeho tvrdeniami, že má dvoch otcov. 7. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ navrhovateľ neustále poukazoval na rozhodnutie ESĽP, Paulík proti Slovenskej republike, je potrebné dodať, že išlo o opačnú situáciu, kedy právny otec, teda matrikový nemal žiadny právny prostriedok, ktorým by sa mohol brániť proti neprimeranému zásahu do svojich práv s tým, že sťažovateľ v tomto prípade nadobudol otcovstvo podľa tretej domnienky otcovstva na základe znaleckého dôkazu zodpovedajúceho stavu vedeckého poznania v danom čase a napriek tomu, že po rokoch došlo k pokroku v metódach zisťovania otcovstva, pričom získal nový dôkaz, podľa ktorého otcom dieťaťa nebol, nemal k dispozícii žiadny opravný prostriedok riadny ani mimoriadny, ktorý by mu umožňoval dať právny stav do súladu s biologickou skutočnosťou. O uvedenú situáciu v tomto prejednávanom prípade zjavne nejde. Navrhovateľ ďalej mylne interpretuje záujem dieťaťa prostredníctvom článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nakoľko z tohto ustanovenia priamo nevyplýva, že dieťa má za každých okolností povinnosť poznať svojich biologických rodičov. Tým, že Dohovor jednoznačne hovorí o právach dieťaťa a nie o povinnostiach, je ponechané na dieťa, či toto právo využije. Z uvedeného dôvodu ani opatrovníkovi neprináleží nútiť dieťa toto právo využiť. K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa týkajúcim sa namietaného porušenia jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Keďže k takejto situácii v danej veci nedošlo, práva navrhovateľa boli dostatočne posudzované a zohľadňované aj v tomto konaní a súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody, pričom sa vysporiadal aj s podstatnými tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní. 8. Proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhovateľ odôvodnil dovolanie s poukazom na § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.