1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku konanom v Bratislave 4. októbra 2022, o dovolaní obvineného W. J. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2020, sp. zn. 3To/6/2020, takto rozhodol: I. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/6/2020 zo 7. apríla 2020 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/6/2020 zo 7. apríla 2020 a z r u š u j e aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.
2 Trestného poriadku obvineného W. J., narodeného XX. S. XXXX v D., trvale bytom W. XX, D., n e b e r i e d o v ä z b y. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej tiež ,,okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 18. septembra 2019, sp. zn. 7T/50/2016 bol obvinený W. J. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
septembra 2010 v čase približne o 23:00 hod. na chodníku pred obytným domom na D. ulici XX v D. fyzicky napadli (so spoluobvineným E. K.) poškodených J. I., K. D. a S. C. tak, že po predchádzajúcom slovnom incidente obvinený W. J. kopol poškodenú J. I. do hlavy, v dôsledku čoho spadla na zem, vtedy ju začal brániť poškodený K. D., ktorý udrel obvineného W. J. do oblasti tváre a stiahol ho na zem, následne obvinený J. po postavení sa zo zeme kopol poškodenú I. do pravej ruky nohou, pričom k fyzickému útoku na poškodených K. D. a S. C. sa pripojili aj už právoplatne odsúdení A. K. a A. A., obv. E. K., ktorí poškodených K. D. a S. C. bili rukami a kopali do oblasti hlavy a rúk, pričom sa dali na útek po príchode polície, pričom v dôsledku vyššie uvedeného napadnutia J. I. utrpela odtrhnutie vonkajšieho výbežku dolného konca ramennej kosti vpravo s posunom a nutnou chirurgickou liečbou s dobou liečenie 7-8 týždňov a práceneschopnosťou 2-3 týždne, poškodený S. C. utrpel pomliaždenie tváre, tržnú ranu pod ľavým okom a pomliaždenie ľavého spánkovo - čeľustného kĺbu s dĺžkou liečby 7-10 dní a práceneschopnosťou 2-3 dni a poškodený K. D. utrpel odreniny a drobné krvné výrony vo vlasatej časti hlavy s dĺžkou liečby 5-6 dní a práceneschopnosťou 2-3 dni, pričom u žiadneho z poškodených zranenie nezanechalo trvalé následky, Za to okresný súd uložil obvinenému
1 Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd prvého stupňa súčasne zrušil u obvineného výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava V z
1 Trestného poriadku uložil obvineným W. J. a ml. E. K. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému S. C., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom D. XX, D. v sume 230,70 Eur a K. D., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom D. XX, D. v sume 76,90 Eur a poškodenej C., a.s., so sídlom krajská pobočka D., so sídlom D., N. 2, IČO: XX XXX XXX v sume 1.086,86 Eur.
1 Trestného poriadku súd prvého stupňa poškodenú J. I., nar. XX. S. XXXX, bytom D. XX, D. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti vyššie označenému rozsudku okresného súdu podal obvinený vo svoj prospech odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom zo 7. apríla 2020, sp. zn. 3To/6/2020
1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku, zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obvinenému
1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4, ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
2 Trestného zákona zrušil u obvineného výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava V z
V tejto súvislosti zdôraznil, že ťažký následok mal byť poškodenej spôsobený kopnutím do jej ruky, čo znamená, že vôbec neútočil na životne dôležité orgány (napríklad do hlavy, brušnej dutiny...), kde by bolo na mieste predpokladať, že k ťažšiemu následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví môže dôjsť. Analýzou vykonaných dôkazov dospel zároveň k záveru, že nebol jednoznačne preukázaný jeho úmysel spôsobiť pri fyzickom útoku poškodenej J. I. ťažkú ujmu na zdraví. Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/46/2007, sp. zn. 4To/6/2016 zo 6. februára 2017 a na v nich obsiahnuté závery vyjadril názor, že skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa, nebol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu, skutková veta nekorešponduje s právnou kvalifikáciou predmetného skutku, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Vo vzťahu k súdmi nižšieho stupňa konštatovanej priťažujúcej okolnosti
m) Trestného zákona namietal, že v čase spáchania dotknutého v prejednávanej veci stíhaného skutku nebol za žiaden trestný čin odsúdený [aj keď neskôr (po jeho spáchaní) k tomu došlo]. Namietal ešte, že v jeho prípade prichádzala,
jeho názoru, do úvahy aj poľahčujúca okolnosť
d) Trestného zákona, teda že trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvého, keďže v čase spáchania skutku mal 19 rokov, avšak tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd na túto okolnosť vôbec neprihliadali. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že v jeho prípade prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, nie priťažujúcich, čím bol
jeho názoru taktiež naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že dovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj rozhodnutím súdu prvého stupňa, bol z dôvodov
1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v neprospech obvineného, súčasne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj súdu prvého stupňa
2 Trestného poriadku zrušil a
1, ods. 2 Trestného poriadku prikázal prejednávanú trestnú vec znovu v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť. V doplnení svojho dovolania obvinený ešte namietal, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu uplynula od spáchania skutku doba 10 rokov, čo znamená, že krajský súd sa,
názoru dovolateľa, odklonil od praxe Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorej dĺžku trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. V nadväznosti na to poukázal na povinnosť súdu takéto prieťahy odškodniť v podobe predovšetkým zmiernenia trestu. Zdôraznil, že on svojím konaním dĺžku trestného stíhania nezapríčinil a namietal, že súčasné použitie ustanovení § 38 ods. 4, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona jednoznačne vylučuje ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona, čo znamená, že aj z tohto dôvodu bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý uviedol, že sa s jeho dôvodmi nestotožňuje. Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačuje,
názoru prokurátora, zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto ťažký následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený, pričom spomínané uzrozumenie je možné odvodiť napríklad z povahy použitej zbrane, zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity, no najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval, ako aj z pohnútky činu a z okolností, ktoré násilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolností, za ktorých sa skutok stal a tiež z toho, aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Prokurátor poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorých plynie, že úder nohou do oblastí tváre s následným pádom v prípade poškodenej J. I. má charakter útoku na životne dôležitý orgán, pričom obvinený následne pokračoval v útoku na poškodenú tým, že ju kopol do ruky nohou, v dôsledku čoho utrpela odtrhnutie vonkajšieho výbežku dolného konca ramennej kosti s posunom a nutnou chirurgickou liečbou. V prípade, že obvinený kopne poškodenú do hlavy, kde je uložený životne dôležitý orgán a po páde poškodenej pokračuje v útoku tým, že ju kopne ešte do ruky, pričom jej spôsobí vyššie zmieňované zranenie, musí si byť,
názoru prokurátora, vedomý, že poškodenej ťažkú ujmu na zdraví spôsobiť môže. Prokurátor preto uzatvoril, že právna kvalifikácia,
jeho názoru, plne zodpovedá uvedenému skutkovému deju tak po objektívnej, ako i subjektívnej stránke. K námietke obvineného týkajúcej sa neaplikácie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. d) Trestného zákona uviedol, že zákon umožňuje prihliadnuť na skutočnosť, že duševný a fyzický vývoj u osôb blízkych veku mladistvých ešte nebol úplne dokončený, keďže proces dospievania je individuálny, a preto je potrebné zvážiť, či táto okolnosť mala vplyv na rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť obvineného. Zdôraznil však, že duševný stav obvineného, bol skúmaný znalcami, tento dôkaz bol predmetnom dokazovania na súde prvého stupňa, pričom neboli zistené žiadne prekážky vedenia trestného stíhania voči obvinenému s tým, že schopnosť ovládať svoje konanie mohla byť u obvineného negatívne ovplyvnená, ale len pod vplyvom požitých alkoholických nápojov. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm.
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
Trestného zákona, pričom krajský súd sa s takouto právnou kvalifikáciou ustáleného skutku bez výhrad stotožnil.
1 Trestného zákona sa zločinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
a) Trestného zákona na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné.
2, ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona sa ublížením na zdraví na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného; ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas; poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Dovolateľ právnu kvalifikáciu jeho konania ako prečinu výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona nenapadal. Z popisu skutku obsiahnutého v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd bez výhrad stotožnil, v podstate, zjednodušene povedané, plynie, že obvinený (so spoluobvineným E. K.) dňa 10. septembra 2010 v čase približne o 23:00 hod. na chodníku pred obytným domom na D. ulici XX v D. fyzicky napadli okrem iných aj poškodenú J. I. tak, že po predchádzajúcom slovnom incidente obvinený W. J. kopol poškodenú J. I. do hlavy, v dôsledku čoho spadla na zem, vtedy ju začal brániť poškodený K. D., ktorý udrel obvineného W. J. do oblasti tváre a stiahol ho na zem, následne obvinený W. J. po postavení sa zo zeme kopol poškodenú I. do pravej ruky nohou v dôsledku čoho J. I. utrpela odtrhnutie vonkajšieho výbežku dolného konca ramennej kosti vpravo s posunom a nutnou chirurgickou liečbou s dobou liečenie 7-8 týždňov a práceneschopnosťou 2-3 týždne. Pokiaľ obvinený v podanom dovolaní namietal, že skutková veta rozsudku okresného súdu neobsahuje výslovné konštatovanie, že konal úmyselne, k tomu je potrebné uviesť, že skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú); skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 22/2015 bod III). Z vyššie uvedeného popisu ustáleného skutku je zrejmé, že obvinený mal s poškodenou najprv slovný konflikt, potom ju kopol do hlavy a následne ju kopol do ruky. Z takto formulovaného skutku je aj
názoru najvyššieho súdu jednoznačne zrejmé, že obvinený konal (kopol poškodenú) úmyselne (bol s ňou v konflikte, najprv verbálnom, ktorý sa vystupňoval do konfliktu fyzického, v rámci ktorého poškodenú kopol nie raz, ale hneď dvakrát, z čoho nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť záver, že by poškodenú kopol nechtiac, náhodne) a bol minimálne uzrozumený s tým, že jej môže takýmto spôsobom ublížiť na zdraví, teda spôsobiť také poškodenie zdravia, ktoré si bude vyžadovať liečenie, počas ktorého by mala poškodená sťažený obvyklý spôsob života nie iba krátky čas,
ustálenej súdnej praxe po dobu minimálne sedem dní. Úmyselné zavinenie na strane obvineného (explicitne konštatované v takzvanej právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa) v smere spôsobiť poškodenej ublíženie na zdraví je aj
názoru najvyššieho súdu vyjadrené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu tam uvedenými skutkovými okolnosťami dostatočne jasne, zreteľne a zrozumiteľne [bez toho, aby bolo potrebné výraz úmyselne, s ohľadom na vyššie uvedú ustálenú súdnu prax (R 22/2015 III.) a jeho použitie v právnej vete, duplicitne v skutkovej vete použiť]. Za neopodstatnenú však nie je možné považovať námietku dovolateľa spočívajúcu v tom, že v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu nie je vyjadrený úmysel obvineného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, teda, že v popise skutku absentujú také konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné úmysel spôsobiť takýto následok vyvodiť. Z vyššie naznačenej ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu plynie, že na úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví je možné usudzovať na základe toho, akým (akej povahy) predmetom bolo zaútočené, akým spôsobom bol predmet použitý, intenzita vedeného úderu/útoku, aké nebezpečie pre napadnutého z útoku hrozilo, za akých okolností k útoku došlo (napríklad smer vedenia útoku, či použitia zraňujúceho predmetu, vzájomné postavenie útočníka a poškodeného) a podobne. Z popisu skutku obsiahnutého v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd bez výhrad stotožnil, plynie, že obvinený poškodenú raz kopol do hlavy, potom bol stiahnutý na zem iným poškodeným a následne ešte (potom čo sa postavil) kopol poškodenú raz do ruky (z ustáleného skutku nijakým spôsobom neplynie, že by malo ísť o viac kopnutí do ruky). Z popisu skutku nie je nijakým spôsobom zistiteľné, akú obuv mal obvinený obutú na nohe, ktorou poškodenú kopal, hoci iný následok môže spôsobiť kopnutie mäkkou obuvou (napríklad teniskou) a iný v prípade použitia ťažkej napríklad vojenskej obuvi prípadne ešte doplnenej o kovové, či iné pevné súčasti zvyšujúce účinok útoku. Z dotknutého popisu skutku nie je zrejmá intenzita útoku a ani konkrétna časť tela, do ktorého bola poškodená zasiahnutá. Iný následok je však možno očakávať, ak útočník útočí proti telu iného silou veľkej intenzity, alebo naopak malej intenzity a iný následok možno očakávať, ak útočník kope iného človeka napríklad do líca a naopak do spánkovej časti hlavy a obdobne tak zásadný rozdiel je, ak útočník kopne poškodeného do dlane, ramennej kosti alebo naopak do lakťovej oblasti, teda miesta, kde sú spájané kosti inými menej pevnými súčasťami tela ako je napríklad ramenná kosť. Vzhľadom na to, že v popise skutku absentuje uvedenie konkrétnych skutkových okolností, z ktorých by bola zrejmá intenzita útoku, jeho presné smerovanie, povaha použitej obuvi, počet útokov a podobne, niet na základe čoho na úmysel ťažkú ujmu spôsobiť usudzovať, skutok nie je jasne, zrozumiteľne bez akýchkoľvek rozumných pochybností vymedzený, ale jeho popis pripúšťa viaceré rôzne alternatívy jeho priebehu. Z obsahu spisu, vrátane záverov znaleckého dokazovania síce plynie, že obvinený kopal poškodenú do pravého lakťového kĺbu opakovane väčšou a silnejšou intenzitou, tieto zistenia však svoj odraz v skutkovej vete rozsudku okresného súdu nenašli, preto ani nemohli byť podkladom pre právnu kvalifikáciu ustáleného skutku [z dlhodobo ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu pritom plynie, že vyjadrením zisteného skutkového stavu je skutok obsiahnutý v takzvanej skutkovej vete rozsudku (primerane napríklad R 13/1997, R 100/2001, R 24/2004, R 32/2007), nie skutkové okolnosti uvedené v dôvodoch rozhodnutia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, či odvolania obžalovaného, pokiaľ nie sú v skutkovej vete rozsudku obsiahnuté]. Vzhľadom na jednu zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech obžalovaného", vychádzajúc z obsahu nejednoznačne, nepresne formulovaného skutku (nie obsahu spisu), prichádza do úvahy aj alternatíva (keďže ustálený skutok v tomto smere konkrétny nie je), že obvinený mohol kopnúť poškodenú malou intenzitou v mäkkej obuvi raz napríklad do pery, potom bol stiahnutý na zem a po postavení sa, raz kopol poškodenú do dlane (alebo ramena). Vzhľadom na to, že nie je vysoko pravdepodobné, aby pri kopnutí malou intenzitou mäkkou obuvou do takýchto častí tela malo u poškodenej osoby vzniknúť poškodenie zdravia, ktoré by si objektívne vyžiadalo liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých by závažne ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodenej osoby, nemohol byť obvinený ani len uzrozumený s tým, že by takýmto svojím konaním mohol poškodenej ťažkú ujmu spôsobiť. Skutkové okolnosti ustálené v takzvanej skutkovej vete rozsudku okresného súdu preto nepredstavujú podklad pre konštatovanie úmyslu na strane obvineného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, a to ani vo forme nepriameho úmyslu. Skutočnosť, že obvinený neznámou intenzitou, a teda prípadne „v pochybnostiach v jeho prospech" aj intenzitou malou, v neznámej obuvi, teda opätovne prípadne aj v obuvi mäkkej, raz kopol poškodenú do hlavy nevedno presne kam a po určitej pauze spôsobnej tým, že bol stiahnutý na zem, raz aj do ruky, taktiež nevedno kam, pre vyvodenie úmyslu obvineného, že poškodenej chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, prípadne, že s týmto následkom bol uzrozumený, nestačí. Na strane druhej vzhľadom na to, že aj pri ojedinelom kopnutí do tela iného človeka, nie je možné vylúčiť, ani vznik ťažkej ujmy na zdraví, obvinený si bol vedomý toho, teda vedel, že poškodenej môže aj ťažkú ujmu na zdraví tým, že do nej kopne spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí. Dovolateľovi bolo preto možné pričítať zodpovednosť za spôsobený následok z nedbanlivosti. Okresný súd teda nepostupoval správne, pokiaľ konanie obvineného ustálené v takzvanej skutkovej vete jeho rozsudku posúdil ako zločin ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona, keďže v skutku ustálené okolnosti z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné pod toto ustanovenie podradiť s tým, že vykazovali znaky obsiahnuté v ustanovení § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a nezohľadneniu poľahčujúcej okolnosti
d) Trestného zákona (spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť) na jeho strane súdmi nižšieho stupňa je potrebné uviesť, že otázka zisťovania respektíve zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti´ je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Trestného poriadku. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Trestného zákona, ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Trestného poriadku môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
názoru najvyššieho súdu, predstavovala neprimerané obmedzenie osobnej slobody obvineného vo vzťahu k výške trestu, ktorý mu hrozí. Napokon vyššie uvedená obava z pokračovania v páchaní ďalšej trestnej činnosti je nateraz eliminovaná aj skutočnosťou, že obvinený má nariadený výkon ďalšieho 3-ročného trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/1/2018, ktorý má prednosť pred výkonom väzby. Preto najvyšší súd obvineného do väzby nevzal. Na základe vyššie uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.