ust. § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že zabezpečiť dočasné bývanie v dotknutej nehnuteľnosti je v súlade s dobrými mravmi, preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu bola daná, pretože bez tejto úpravy vzťahov súdom by žalobcovi hrozila ťažko napraviteľná ujma. Odvolací súd prihliadol najmä na prípadné následky, ktoré by zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohlo pre žalobcu znamenať, keď strata príbytku predstavuje najzávažnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie o trovách konania bolo odvolacím súdom právne odôvodnené ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v odvolacom konaní v plnom rozsahu.
p. žalovanej vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, dochádza k porušeniu rovnosti strán, k zmareniu procesných oprávnení strany sporu a k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom sa týkalo predovšetkým vyriešenia nasledovných právnych otázok: a/ či možnosť vymáhania nedoplatku formou exekúcie na základe judikovanej pohľadávky odôvodňuje a osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže výkon záložného práva, a b/ či môže byť výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a mať za následok osvedčenie a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/ alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10.
2 C. s. p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n /. 11. Žalované 1/ vyvodzovalo prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov
s. p. (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1 VCdo 1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci,
chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou. 12. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné
p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 13. Najvyšší súd uvádza, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní, ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba
1 C. s. p., konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. Uvedená podmienka bola v prejednávanej veci splnená.
1 až 3 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť
1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 19. Z vyššie uvedeného ustanovenia C. s. p. vyplýva, že v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť
1 C. s. p. neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania vo veci samej. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených), a to v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Súd je tak povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 a 2 C. s. p. kvalifikované poučenie (uznesenie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn. 5 Cdo 135/2017). 20. Najvyšší súd vo svojom uznesení z 29. apríla 2020 sp. zn. 6 Cdo 231/2019 konštatoval, že následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia
3 C. s. p., o čom musí byť protistrana (potenciálny žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany. Uvedené ustanovenie nadobúda o to väčší význam v prípadoch časovo neobmedzených neodkladných opatrení, ako je tomu tak aj prejednávanej veci. V uznesení súdu prvej inštancie uvedené poučenie absentuje a tento nedostatok nebol zhojený ani odvolacím súdom.
1 písm. b/ C. s. p. je tu aj ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/ C. s. p. Uznesenie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom je uznesením
d/ C. s. p., a teda vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b/ C. s. p. je dovolanie neprípustné. 23. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu, alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie (v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 1/) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, lebo nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 a 2 v spojení s § 450 C. s. p.). Dovolaním vytýkanou vadou boli totiž dotknuté obe uznesenia nižších súdov.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.