← Slovensko

§ 296 Tr.zák. a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/3/2022 Identifikačné číslo spisu: 9520100221 Dátum vydania rozhodnutia: 07.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:9520100221.6 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci obžalovaného C. W. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra 2022 v Bratislave, o odvolaní obžalovaného C. W. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 23. novembra 2021, sp. zn. PK-1T/29/2020, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 23. novembra 2021, sp. zn. PK-1T/29/2020, v časti týkajúcej sa obžalovaného C. W.. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej tiež „súd I. stupňa") z 23. novembra 2021, sp. zn. PK-1T/29/2020, bol obžalovaný C. W. uznaný za vinného (v skutku v bode 2/ spolu s toho času už právoplatne odsúdeným I. B.?.) pre v bode 1/ zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2/ trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 5 písmeno a), odsek 6 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., v bode 3/ trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno i), písmeno

  1. j)Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., v bode 4/ obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 3 písmeno
  2. b)Trestného zákona, v bodoch 5/ a 6/ obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e), odsek 3 písmeno
  3. b)Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno
  4. c)Trestného zákona, v bode 7/ obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e), odsek 3 písmeno
  5. b)Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno
  6. a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1/ už zomrelí: Ľ. P., J. D. - prezývaný „J.", J. M. - prezývaný „N.", J. P., S. P., A. F., K. D., P. D., T. K., P. B. - prezývaný „P." a Š. N. a už právoplatne odsúdení: S. M. - prezývaný „Č.", U. F., B. B., N. S. - prezývaný „Š.", T. Q. - prezývaný „Q.", D. P. a J. L. ako aj osoby, ktorým bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia: A. G., V. L. a U. R., patrili do spoločenstva osôb, ktoré bolo pomenované podľa jeho hlavného predstaviteľa Ľ. P. ako „P." a ktoré bolo vytvorenév presne nezistenej dobe a pôsobilo minimálne od roku 1999 až do konca roku 2010 na rôznych miestach na území Slovenskej republiky a Maďarska, najmä v Dunajskej Strede a okolí a tiež v okresoch Galanta a Komárno, ale aj na iných miestach, kde takto vytvorená skupina sa zaoberala páchaním rôznej ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti na účely získavania finančných prostriedkov, a to najmä neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, podvodmi a nedovolenou výrobou cigariet, ako aj páchaním násilnej trestnej činnosti, najmä vrážd páchaných z rôzneho motívu, najmä likvidáciou osôb patriacich do takzvanej konkurenčnej skupiny „U.", z ktorých väčšina bola zavraždená dňa 25.03.1999 v Q. N. v R. P. a tiež likvidáciou takzvaných „bielych koní" ako potenciálnych svedkov, ktorí by mohli vypovedať najmä o ekonomickej trestnej činnosti páchanej členmi uvedenej skupiny, likvidáciou osôb, ktoré by mohli prezradiť pohyb a miesta úkrytov Ľ. P., likvidáciou osôb na objednávku a z rozmaru ako aj likvidáciou samotných členov skupiny P., ktorí sa pre skupinu stali z rôznych dôvodov nepohodlní a jednotlivé osoby z tejto skupiny pri získaní finančných prostriedkov odvádzali tieto vo výške minimálne desať percent zo zisku do spoločného fondu hlavnému predstaviteľovi skupiny Ľ. P., - pričom v rámci štruktúry tohto spoločenstva osôb pôsobil na najvyššej pozícii v riadiacej a rozhodovacej zložke Ľ. P. a priamo pod ním pôsobili J. D., J. M., J. P., A. F., U. F., S. M., B. B., pričom v období približne od 17.01.2000, kedy bol Ľ. P. na úteku pred políciou, formálne za skupinu P. vystupoval J. D. aj napriek tomu, že skupinu naďalej riadil Ľ. P. a na najnižšie postavenej úrovni hierarchie skupiny pôsobili S. P., P. D., K. D., N. S. (minimálne od roku 2005), T. Q., D. P., J. L.Á., Š. N., P. B., A. G., V. L., U. R. a ďalšie doposiaľ nezistené osoby, pričom pod priamym vedením U. F. pôsobila v rámci tejto skupiny tzv. podskupina, do ktorej patrili A. G. a U. R. - obaja minimálne do apríla 2007, avšak kontakt s Ľ. P. udržiavali aj potom, pod priamym vedením J. M. pôsobila tzv. podskupina, do ktorej patrili J. L. a P. B. (obaja do roku 2006) a tiež T. Q. a D. P., - kde uvedenému spoločenstvu osôb poskytovali pomoc a podporu aj JUDr. Q. R. ako príslušník policajného zboru SR od 15.07.1997 do 31.07.2005 predávaním viacerých informácií z prostredia polície a C. W., aktívny najmä pri fyzickej likvidácií a pochovávaní bielych koní a iných nepohodlných osôb, ďalej pri poskytovaní úkrytuna svojom pozemku a úschove rôznych vecí, C. W. a I. B. 2/ presne nezisteného dňa, v presne nezistenom čase pred dňom 26.09.2003 C. W., pomáhajúci a poskytujúci podporu skupine osôb pôsobiacej od roku 1999 minimálne v Dunajskej Strede a okolí pod názvom „P.", spolu s jedným z popredných členov tejto skupiny - zomrelým J. D. a s ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi tejto skupiny, sa spolčili a rozdelili si úlohy s cieľom naplánovať zmocnenie sa obsahu bezpečnostnej schránky číslo XXX, patriacej Ing. A. N. a M. N., nachádzajúcej sa v spoločnosti E. a.s. R. P., v miestnosti označovanej ako „U.", - a to tak, že na základe pokynu zomrelého J. D. a C. W. si zomrelý K. B. dňa 26.09.2003 prenajal v uvedenej banke bezpečnostnú schránku pod číslom XXX, kde mal bezpečnostnú schránku pod číslom XXX prenajatú aj C. W. spolu s I. B., a po tom, čo zomrelý J. D. nezisteným spôsobom zabezpečil kľúč od bezpečnostnej schránky Ing. A. N. a M. N., ktorý mala banka, dňa 11.12.2003 po osobnom preverení I. B., či sa v uvedenej bezpečnostnej schránke nachádza finančná hotovosť, zomrelý J. D. poveril S. M. - prezývaného „Č.", aby sa tento presunul pred E. v R. P. a sledoval osobné motorové vozidlo značky Š. XXX, bližšie nezistenej farby a evidenčného čísla, patriace zomrelému K. B., ktorý na uvedenom vozidle prišiel pred banku, zaparkoval, vošiel do banky s cestovnou taškou čiernej farby a po vstupe do tzv. predtrezoru s vopred pripravenými kľúčmi bez použitia násilia otvoril riadne uzamknutú bezpečnostnú schránku číslo XXX, vybral z nej finančnú hotovosť vo výške 45.500.000,-Sk (t. j. 1.510.323,31 eura), túto vložil do cestovnej tašky a z banky odišiel svojim vozidlom, pričom S. M. vozidlo K. B. sledoval, na základe pokynu zomrelého J. D. a C. W., kde následne K. B. vošiel do areálu bývalého V., ktorý v tom čase patril C. W., kde ho čakal zomrelý J. D. spolu s C. W., ktorým uvedenú cestovnú tašku odovzdal a následne zomrelý J. D. spolu so zomrelým Ľ. P. z tejto finančnej hotovosti bližšie nezistené čiastky rozdelili medzi ďalších členov skupiny P., a to C. W., S. M., J. L., V. L., D. P., T. Q., zomrelému P. B. ako aj ďalším, bližšie nezisteným členom zločineckej skupiny a osobám, ktoré boli činné pre túto skupinu ako aj I. B., čím poškodenému Ing. A. N. a M. N. spôsobili škoduvo výške 45.500.000,-Sk (t. j. 1.510.323,31 eura), C. W. 3/ presne nezisteného dňa, v presne nezistenom čase, po dni 10.12.2003 C. W., pomáhajúci a poskytujúci podporu skupine osôb pôsobiacej od roku 1999 minimálne v Dunajskej Strede a okolí pod názvom „P.", spolu s jedným z popredných členov tejto skupiny - zomrelým J. D. - prezývaným „J." naplánoval a zorganizoval fyzickú likvidáciu poškodeného K. B. z obavy, že by ho poškodený prezradil ako organizátora krádeže finančnej hotovosti vo výške 1.505.344,22 eura (45.400.000,-Sk) z bezpečnostnej schránky Ing. A. N., nachádzajúcej sa v E. a.s. v R. P. na Š. E. č.XX, ktorú po jej naplánovaní poškodený vykonal v presne nezistenom čase od 10.00 hod. dňa 10.12.2003 do 09.00 hod. dňa 15.12.2003 na pokyn a pre uvedenú zločineckú skupinu, - pričom C. W. a J. D. sa spojili aj s ďalšími členmi skupiny,rozdelili si úlohy a fyzickú likvidáciu poškodeného vykonali tak, že presne nezisteného dňa, po dni 10.12.2003, v presne nezistenom čase C. W. na základe predchádzajúcej dohody s J. D. priviezol poškodeného do priestorov budovy tzv. V., nachádzajúcej sa medzi obcami F. a L. v okrese Dunajská Streda, ktorá patrila C. W., kde už na základe pokynu zomrelého J. D. čakali S. M. - prezývaný „Č." a T. Q. - prezývaný „Q." (obaja trestne stíhaní v inom konaní) a zomrelý P. B., ktorí poškodeného v prítomnosti C. W. spútali po tom, čo ho S. M. zozadu chytil pod krk a hodil na zem, kde ho zomrelý P. B. udrel gumeným kladivom po hlave, následne mu prelepili hlavu lepiacou páskou a S. M., T. Q. a zomrelý P. B. ho naložili do osobného motorového vozidla L. U. S. farby, ktoré používal T. Q. a spolu s poškodeným išli na pole v katastrálnom území M. na G. medzi obcami U. a L., kde pri vopred vykopanej jame pri stohu slamy, ktorú dovtedy strážil J. L. (trestne stíhaný v inom konaní), poškodeného usmrtili, a to tak, že ho položili na zem na brucho, okolo krku mu dali bližšie nešpecifikovanú šnúru, ktorou ho T. Q. spolu s J. L. ťahaním každý za iný koniec zaškrtili, potom telo hodili do pripraveného nelegálneho hrobu, zahádzali zeminou a poliali chemikáliou, 4/ zomrelý Ľ. P. ako hlavný predstaviteľ zločineckej skupiny P. sa spolčil s B. B. (už právoplatne odsúdeným) a C. W. s cieľom usmrtiť člena tejto zločineckej skupiny - poškodeného J. D., pričom na tento účel si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy, a to tým spôsobom, že zomrelý Ľ. P. a B. B. oslovili C. W., ktorému povedali, že zavraždia J. D. v čase, keď si k nemu na pozemok príde poškodený zazimovať loď, - pričom následne v presne nezistený deň v mesiaci november 2006 prišiel B. B. ako dohodnutý strelec do areálu bývalého družstva v Č., okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase užíval C. W., ukryl sa v blízkosti štvrtej pozdĺžnej budovy bývalej slepačej farmy spolu s presne nezistenou strelnou zbraňou, kde sa následne na toto miesto dostavili Ľ. P. spolu so S. M. - prezývaným „Č." (trestne stíhaným v inom konaní), C. W. a poškodeným J. D. a po nacúvaní člnu pod prístrešok štvrtej pozdĺžnej budovy bývalej slepačej farmy a po vzájomnom krátkom rozhovore Ľ. P., S. M., C. W. a poškodeného a po tom, čo dohodnutý strelec B. B. nevyšiel z úkrytu, pristúpil Ľ. P. zozadu k poškodenému a vystrelil z doposiaľ nezistenej strelnej zbrane do zadnej časti hlavy poškodeného, ktorého na mieste usmrtil a následne B. B. a C. W. na účely zbavenia sa tela poškodeného a znemožnenia jeho nálezu toto rozdelili na viacero častí, časť takto rozporciovaného tela pomleli v mlyne na mäso v uvedenom areáli a takto pomleté telo poškodeného vysypali do koryta rieky L. R. a časť tela, ktoré nepomleli, spoločne so S. M. zakopali do nimi vykopaného hrobu na poli za areálom družstva, 5/ zomrelý Ľ. P. ako hlavný predstaviteľ zločineckej skupiny P. sa spolčil so S. M. - prezývaným „Č." (trestne stíhanom v inom konaní), C. W. a ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi zločineckej skupiny P. s cieľom usmrtiť poškodeného Y. C., a to z dôvodu ich obavy, že by poškodený mohol vypovedať pravdu o podvodoch s DPH, kde vystupoval ako tzv. „biely kôň", - a to tak, že po tom, čo poškodený vybral z účtu spoločnosti L. R., s.r.o. č. XXXXXXX/XXXX, vedeného v E. Q., a. s. v období od 15.02.2007 do 27.03.2007 celkovú sumu 24.208,33 eura (729.300,- Sk), ktorá bola na uvedený účet pripísaná ako nadmerný odpočet DPH z Daňového úradu F. L., v presne nezistený deň mesiaca apríl 2007 v ranných hodinách zomrelý Ľ. P. navštívil C. W. v areáli bývalého družstva - P. N. v Č., okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase C. W. užíval a spýtal sa ho na bager, z čoho C. W. usúdil, že večer prídu niekoho zakopať, - pričom následne vo večerných hodinách toho istého dňa sa dostavili na uvedený pozemok S. M. spolu s T. Q. (už právoplatne odsúdeným) a poškodenýmna motorovom vozidle značky L. U. A. farby, ktoré užíval T. Q. a po tom, čo k nim prišiel C. W., tomuto povedali, aby začal bagrom kopať jamu, čo C. W. aj učinil a S. M. a T. Q. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem a T. Q. ho uškrtil, pričom S. M. mu pomáhal a poškodeného počas škrtenia držal a následne poškodeného vložili do vykopanej jamy, ktorú C. W. pomocou bagra zasypal, pričom telesné pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta činu dňa 05.05.2016, 6/ zomrelý Ľ. P. ako hlavný predstaviteľ zločineckej skupiny P. sa spolčil so S. M. - prezývaným „Č." (už právoplatne odsúdeným), C. W. a ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi zločineckej skupiny P. s cieľom usmrtiť poškodeného T. R., a to z dôvodu ich obavy, že by poškodený mohol vypovedať pravdu o nelegálnej výrobe cigariet v G. U., kde poškodený vystupoval ako tzv. „biely kôň", - a to tak, že keď dňa 04.10.2007 príslušníci polície a colného kriminálneho úradu odhalili nelegálnu výrobu cigariet v areáli P. K., spol. s.r.o. v obci G. U., okres Dunajská Streda, zomrelý Ľ. P. prikázal B. B., aby zabezpečil osobu poškodeného a v ranných hodinách, pravdepodobne dňa 05.10.2007 navštívil zomrelý Ľ. P. C. W. v areáli bývalého družstva - slepačej farmy v Č., okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase C. W. užíval a povedal mu, aby bol večer pripravený, že niekoho privezú, - pričom následne B. B.R. zabezpečil osobu poškodeného a vo večerných hodinách ho pri odbočke na dedinu U.Ň. C. odovzdal Ľ. P. a S. M., ktorí tam prišli spolu na zelenom osobnom vozidle značky J. J., kde S. M. spútal poškodeného a spolu s Ľ. P. a poškodeným z miesta odišli preč a toho istého dňa vo večerných hodinách Ľ. P., S. M. a poškodený prišli na pozemok do areálu bývalého družstva - P. N. v Č. na S. aute značky J. J., pričom poškodený už bol spútaný a po tom, čo k nim prišiel C. W., sa všetci spoločne presunuli na miesto, kde stál bager, zomrelý Ľ. P. prikázal C. W., aby začal bagrom hĺbiť jamu, čo C. W. aj učinil a zomrelý Ľ. P. spolu so S. M. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem vedľa jamy,kde ho zomrelý Ľ. P. držal a S. M. ho uškrtil a následne poškodeného vložili do vykopanej jamy, ktorú C. W. pomocou bagra zasypal, pričom telesné pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta činu dňa 03.05.2016, 7/ B. B. a N. S. - prezývaný „Š." (obaja už právoplatne odsúdení), a C. W. sa spolčili s cieľom usmrtiť čelného predstaviteľa zločineckej skupiny - poškodeného Ľ. P., pričom na tento účel si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy, a to tým spôsobom, že B. B. spolu s N. S. usmrtenie Ľ. P. naplánovali, zabezpečili pre C. W. bager žltej farby, značky T. X K., na vykopanie hrobu a B. B. spolu s N. S. zabezpečili aj doposiaľ nezistenú dlhú a krátku strelnú zbraň, - pričom B. B. sa na základe informácie získanej od C. W. dňa 02.12.2010 v presne nezistenom čase v ranných hodinách dostavil do areálu bývalého družstva - P. N. v obci Č., okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase užíval C. W., nakoľko poškodený mal prísť do uvedeného areálu na dohodnuté stretnutie s C. W. naplniť propán-butánové fľaše, kde následne po príchode na miesto B. B. odovzdal C. W. doposiaľ nezistenú strelnú zbraň a sám sa s doposiaľ nezistenou zbraňou ako vopred dohodnutý strelec ukryl do garáže a čakal na poškodeného, - pričom po príchode poškodeného na uvedený pozemok sa s týmto rozprával C. W. a po tom, čo B. B. z úkrytu nevyšiel, C. W. vystrelil zo zbrane na poškodeného Ľ. P. a tohto usmrtil a následne pomocou bagra T. X K. aj vykopal hrob, do ktorého spoločne s B. B. vložili telo poškodeného a C. W. uvedenú jamu zasypal, - pričom v doposiaľ presne nezistenom čase, pravdepodobne v mesiaci marec 2011, B. B., N. S. a C. W. z obavy, že by polícia mohla nájsť telo poškodeného, po vzájomnej dohode a za pomoci bagru vykopali telo poškodeného a toto previezli do vopred pripraveného iného hrobu, a to na pozemok v Č., na S.Á. ulicu, ktorý v tom čase užíval N. S. a následne po tom, čo sa N. S. dozvedel, že B. B. chce spolupracovať s políciou, prišlo k opätovnému premiestneniu tela poškodeného Ľ. P. na doposiaľ nezistené miesto. Za to súd I. stupňa obžalovanému podľa § 144 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
  7. l)Trestného zákona, § 37 písm.
  8. h)Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm.
  9. a)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona mu súčasne uložil trest prepadnutia majetku. V adhéznom výroku podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému C. W. uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne s toho času už (v tejto trestnej veci) odsúdeným I. poškodenej spoločnosti - E. Q. K. D. J. P., a. s., pobočke zahraničnej banky, ako právnej nástupkyni E., a. s., škodu v sume 1 507 003 eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému C. W. uložil povinnosť nahradiť poškodeným : 1/ C. J., J. C. a Y. C., každému nemajetkovú ujmu v sume 10 000 eur, 2/ T. U. a M. P. každému nemajetkovú ujmu v sume 10 000 eur, a to spoločne a nerozdielne spolu s už právoplatne odsúdenými N. S. a B. B.Á., 3/ J. D. nemajetkovú ujmu v sume 10 000 eur a 4/ J. B., Š.A. B. a I. L., každému nemajetkovú ujmu v sume 10 000 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Ing. Q. Q. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených - spoločnosť E. Q. K. D. J. P., a. s., pobočka zahraničnej banky, T. U., M. P.Á., J. C., Y. C. a C. J. odkázal so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces. * * * Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. W., formulujúc odvolacie námietky písomne vo viacerých písomných podaniach formulovaných prostredníctvom jeho obhajcov (resp. predloženom prostredníctvom dcéry I. W.) na č. l. 9 827 - 10 105, 10 115 - 10 115a (vrátane prílohy - zvukový záznam na USB - kľúči), 10 134 - 10 337, 10 350 - 10 582, 10 981 - 10 982 a 11 047 - 11 063. Odvolanie smeroval proti všetkým výrokom sa ho týkajúcim, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Zdôraznil, že žalovaných skutkov sa nedopustil a pri činnosti pre zločineckú skupinu P. konal nedobrovoľne, pod hrozbou násilia s následkom smrti voči nemu a jeho rodine. Osobitne namietal právne posúdenie žalovaného konania v skutkoch posúdených ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 Trestného zákona a na toto právne posúdenie nadväzujúci výrok o doživotnom treste odňatia slobody. V tejto súvislosti poukázal na rozdiel medzi členstvom v zločineckej skupine a činnosťoupre zločineckú skupinu, resp. podporou takej skupiny, poukazujúc na legálnu definíciu zločineckej skupiny v § 129 ods. 4 Trestného zákona, zdôrazňujúc nemožnosť posúdenia žalovaného konania z jeho strany ako činov spáchaných v nebezpečnom zoskupení, primárne už preto, že sám súd I. stupňa jeho konanie v skutku v bode 1/ posúdil ako činnosť pre zločineckú skupinu a jej podporovanie konania, a teda nehodnotil ho ako člena tejto skupiny. K skutku v bode 1/ zdôraznil, že zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa nedopustil, ide o úmyselný trestný čin, pričom on úmyselne činný pre zločineckú skupinu nebol a túto ani nepodporoval. Jeho vina za tento skutok a jeho právnu kvalifikáciu nebola preukázaná žiadnym vykonaným dôkazom. V skutkovej vete ustálený záver, že mal poskytovať úkryt a úschovu v prospech členov zločineckej skupiny, nebol preukázaný a ani z odôvodnenia rozsudku také niečo nevyplýva. Rovnako to, že by mal byť aktívny pri fyzickej likvidácií ľudí, pokiaľ pochovával biele kone, k tomuto bol donútený Ľ. P.. Ak niečo pre zločineckú skupinu robil, tak to bolo z donútenia, kedy mu hrozilo, že ho rovnako ako ostatných nepohodlných ľudí alebo ľudí, ktorí sa nepodvolili zámerom tejto zločineckej skupiny, zavraždia a to nielen jeho, ale aj jeho najbližšiu rodinu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie špeciálneho prokurátora z 26. apríla 2018, sp. zn. VII/1 Gv 79/18/1000-7, v ktorom špeciálny prokurátor uviedol, že za pravdivé považuje jeho tvrdenie o tom, že vykonával činnosť, ktorá mu je kladená za vinu pre zločineckú skupinu, hlavne z oprávnenej obavy o svoj život a dôvodného strachu z Ľ. P. a hoci ho uvedená skutočnosť nezbavuje jeho trestnoprávnej zodpovednosti za jeho konanie, môže byť na ňu prihliadnuté tak, ako aj na jeho spoluprácu pri objasnení trestnej činnosti dotknutej zločineckej skupiny, pri ukladaní trestu, kde môže dôjsť v zmysle zákonných obmedzení k mimoriadnemu zníženiu trestu. Oprávnenosť jeho obavy o život napokon konštatoval prokurátor aj v obžalobe a súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku (na str. 52 a 53), a potvrdil ju aj svedok B. B.. K skutku v bode 2/ (krádež) uviedol, že si cudziu vec neprisvojil, takejto veci sa nezmocnil, čin nespáchal vlámaním, nebol členom žiadnej organizovanej skupiny a nespôsobil škodu veľkého rozsahu. Pokiaľ mu je kladené za vinu, že sa mal pred 26. septembrom 2003 spolčiť s J. D. a ďalšími nestotožnenými členmi tejto skupiny s cieľom naplánovať zmocnenie sa obsahu bezpečnostnej schránky č. XXX, patriacej Ing. A. N. a M. N. V E. v R. P., z listinných dôkazov o prenajatí bezpečnostnej schránky (zväzok XI. č.l. 3 620 - 3 622) je zrejmé, že manželia N. mali bezpečnostnú schránku prenajatú v U. a nie v E., ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Zmluva o prenájme bezpečnostnej schránky medzi U. a Č. B. je súčasťou spisu (č. l. 3 632), krádež sa nemohla stať v E.. V skutku v bode 2/ ho súd I. stupňa uznal za vinného za krádež z E. a.s., resp. celé súdne konanie (dokazovanie) smerovalo ku krádeži v E., ktorá v tom čase ani neexistovala. Taktiež pokiaľ sa mali spolčiť len dvaja, nemohli tvoriť organizovanú skupinu, pretože túto tvoria minimálne tri osoby. Navyše bolo dokázané, že peniaze z tejto krádeže delil samotný Ľ. P., takže aj v tomto prípade sa jednalo o zločin zločineckej skupiny, ktorej členom nebol. Pokiaľ sa mal spolčiť s J. D. pred 26. septembrom 2003, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, tak táto okolnosť nemá absolútne žiadnu logiku a opodstatnenie, pretože manželia N. zriadili bezpečnostnú schránku č. XXX v banke až 4. novembra 2003, tak ako to vyplýva zo Zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky (č. l. 3 620 - 3 622). Z uvedeného dôvodu sa nemohol spolčiť s J. D. pred 26. septembrom 2003 za účelom krádeže z tejto bezpečnostnej schránky, keďže v tom čase ju manželia N. ešte ani nemali prenajatú. Manželka Ľ. P.Á. R. U. potvrdila, že spolu s Ľ. P.mali prenajatý sejf, teda bezpečnostnú schránku v rovnakej banke. T. U. (dcéraĽ. P.) videla, ako J. D. doniesol peniaze k nim do Dunajskej Stredy a tam ich rozdeľovali on a J. D., čo potvrdila aj R. U.. Poškodená M. N. potvrdila, že v sejfe boli len slovenské koruny, pričom svedok M. tvrdí, že tam boli aj iné meny, ktoré mali byť vyložené v V. (čo preukazuje, že peniaze čo mu vtedy doniesol J. D. a ktoré videl svedok S. M. nepochádzali zo sejfu N.), po tom, ako mal sledovať auto Č. B., mali peniaze zobrať do Bratislavy k P. a tam ich rozdeľovali, pričom J.. L. poprel, že by bol v Bratislave pri rozdeľovaní peňazí a dcéra a manželka P. zhodne potvrdili, že peniaze P. rozdeľoval u nich doma v Dunajskej Strede. Nie je zrejmé z akého dôvodu by jeden z najvyššie postavených členov skupiny J. D. zaťahoval do tohto skutku práve jeho (obžalovaného), teda osobu mimo skupiny, pričom on ani nemohol mať vedomosť o peniazoch v sejfe manželov N.. Táto informácia musela uniknúť jedine z prostredia samotnej banky, poukazujúc pritom na výpoveď svedka A.. G. z 23. augusta 2017, ktorý potvrdil, že Ľ. T. mal členom zločineckej skupiny P. pomáhať v tom, že mohli z účtu vyberať naraz väčšie sumy peňazí. K skutku v bode 3/ (vražda Č. B.) uviedol, že nebolo preukázané, že by sa dopustil tohto skutku. Keďže nebol žiadnym organizátorom krádeže peňazí zo sejfu manželov N., nemohol mať ani motív k vražde B. spočívajúci v obave, že by práve jeho mohol B. prezradiť. Pri tomto skutku jeho účasť spočívala len v tom, že prišiel spolu s B. do budovy V., kde mal prevádzky a kde na diskotéke pracoval B., pričom on v tom čase nevedel, že idú B. zavraždiť, dozvedel sa až potom, že P. dal taký príkaz. Jemu J. D. uviedol, že P. chce, aby prišiel s B. do V., pretože s ním potrebuje niečo prejednať, pričom žiadosť sa vtedy chápala ako príkaz, ktorý nemohol odmietnuť, pretože P. stačila aj najmenšia zámienka, aby dal niekoho zavraždiť. Pokiaľ je mu kladené za vinu, že na tejto vražde sa mal podieľať v úmysle zakryť iný trestný čin, inak povedané zbaviť sa B. ako osoby, ktorá mala vedieť o skutku krádeže všetky podstatné okolnosti, teda aj o osobách, ktoré sa na tomto skutku podieľali, z napadnutého rozsudku je zrejmé, že na skutku krádeže sa podieľal aj spoluobžalovaný B., ktorý rovnako nebol členom zločineckej skupiny a preto kladie otázku aký význam a zmysel by malo vraždou B. zakryť iný trestný čin, ak by druhý rovnako priamy účastník krádeže (B.) zostal nažive, čím by stále existovalo riziko, že okolnosti krádeže mohol prezradiť B.. Zdôrazňuje tiež, že B. z V. zobrali M., Q. a B. živého a zavraždili ho na jemu neznámom mieste a neznámym spôsobom. K skutku v bode 4/ (úkladná vražda J. D.) uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané, že by sa dopustil tohto skutku s právnou kvalifikáciou použitou v napadnutom rozsudku. Nemal motív k vražde J. D., ktorý bol jeho kamarátom a zároveň ochrancom pred Ľ. P.. Smrťou D. ako nečlen zločineckej skupiny stratil akúkoľvek ochranu pred Ľ. P. a musel vykonávať úplne všetko, čo mu P. prikázal, pretože inak by ho zavraždil. Tento skutok spáchali všetky osoby, ktoré boli členmi zločineckej skupiny, pričom J. D. bol jeden jej najvyššie postavených členov. Nie je preto zrejmé prečo by sa mal práve on ako nečlen zločineckej skupiny spolčovať s najvyššie postavenými členmi zločineckej skupiny na takomto skutku, keď to išlo všetko mimo neho a riešili sa tu zrejme pomery v rámci zločineckej skupiny v súvislosti s mocenským vplyvom v jej rámci. Ľ. P. len využil situáciu, kedy J. D. prišiel na jeho pozemok, aby P. pomohol zaparkovať loď a keďže on (obžalovaný) bol pri tom, prikázal mu, aby spolu s B. a M. odstránili telo D. s tým, aby našli projektil, pretože P. zastrelil D. M. vlastnou legálne držanou zbraňou. Domnieva sa, že právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v uvedenom skutku voči jeho osobe je nesprávna a úmyselne nadkvalifikovaná. S vykonaným dokazovaním je jeho účasť možné kvalifikovať nanajvýš ako trestný čin hanobenia mŕtveho. Z vykonaného dokazovania vyplýva len to, že sa mal zúčastniť pri likvidácii tela poškodeného D. s B. a M.. Svojou účasťou na skutku nemal žiaden úmysel podieľať sa na vražde D.. Vopred bolo dohodnuté v rámci zločineckej skupiny, do ktorej nepatril, že to má urobiť B. a keď to neurobí, ako mohol on vedieť, že to vykoná samotný P.. Taktiež sa súd I. stupňa nezaoberal výpoveďou B., ktorý jednoznačne potvrdil, že D. bol pred skutkom varovaný s cieľom zabrániť jeho vražde. Súd I. stupňa vyberal iba z dvoch výpovedí svedkov T. Q. a S. M. to, čo sa mu hodilo a bez akéhokoľvek zdôvodnenia opomenul ďalšie výpovede svedkov a zamietol mu návrhy na vykonanie dôkazov. J. D. bol pred skutkom varovaný B. aj ním (obžalovaným), že je v nebezpečenstve, čo potvrdila vo výpovedi aj jeho družka Q. Q. a Ľ. P.. K skutkom v bodoch 5/ a 6/ (úkladné vraždy poškodených Y. C. a T. R.) uviedol, že nikoho neusmrtil, osoby poškodených vôbec nepoznal a nemal s nimi žiaden súkromný ani obchodný ani iný vzťah, a čin nemohol spáchať v nebezpečnom zoskupení, keďže členom zločineckej skupiny nebol. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by sa dopustil týchto skutkov s použitou právnou kvalifikáciou. Z dokazovania je zrejmé, že z podnikania R. a C. osoh mali len členovia zločineckej skupiny P., ktorej členom nebol a nemal ani dôvod na usmrtenie týchto poškodených. Ľ. P. mu v týchto prípadoch dal jednoducho príkaz, aby vykopal jamu na jeho pozemku a zakopal tam telá poškodených. Nemal žiaden motív zakrývať nejaký trestný čin, týchto ľudí (C., R.) nikdy nepoznal, nikdy s nimi nemal nič spoločné, pre neho to boli úplne neznámi ľudia, ktorí boli zavraždení z jemu neznámych dôvodov. K skutku v bode 7/ (úkladná vražda poškodeného Ľ. P.) uviedol, že nikoho neusmrtil. Potom ako sa zmenila politická situácia a Ľ. P. zistil, že na miesto policajného prezidenta sa vrátil T.. P., čím prestal mať v rámci polície určité krytie, vymyslel spôsob, ako sa stratí, aby si všetci mysleli, že bol zavraždený a preto takýmto spôsobom zinscenoval vraždu, kedy využil informáciu, že ho chce B. B. zavraždiť. Takto bola zinscenovaná vražda Ľ. P. na jeho pozemku, kedy B. bol v garáži a on (obžalovaný) akože Ľ. P. zastrelil, pričom tento si ľahol na zem, nemal však na sebe žiadne zranenie. Potom P. dali do prívesu a povedal B., že musí ísť na súd a že večer telo spolu zakopú. Tento čas využil P. a ušiel na jemu neznáme miesto. Odvtedy P. nevidel, avšak viacero ľudí potvrdilo, že ho videli. Následne, keď večer prišiel B., aby zakopali telo P., povedal mu, že P. zakopal. Telo P. sa dodnes nikdy nenašlo, čo svedčí o tom, že Ľ. P. stále žije. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal, že P. zastrelil, tak toto nebola pravda, bolo to len zinscenované a to, že ho zastrelil uvádzal na jeho príkaz, pretože ak by prezradil jeho plán určite by jeho, ako aj jeho rodinu za to potrestal. Obavu z toho, že to takto vyzradí, má aj teraz, avšak je odsúdený na doživotie a nemá tak inú možnosť. K týmto skutočnostiam navrhol vypočuť aj svedka N. S., ktorý od samého začiatku popiera všetky obvinenia proti jeho osobe a ktorý je nevinne právoplatne odsúdený za vraždu Ľ. P., súd I. stupňa však jeho návrh zamietol a tohto svedka nevypočul. Žiadnym relevantným spôsobom ani dôkazom nebolo doposiaľ preukázané, že Ľ. P.Á. nežije, akým spôsobom mal byť usmrtený a kto konkrétne mal jeho smrť spôsobiť. Pri tomto skutku je množstvo pochybností a nepodložených tvrdení nepriamych svedkov. Hlavný svedok pri tomto skutku B. B. uviedol, že on sám chcel skutok vykonať, čo uviedol v prípravnom konaní a zopakoval na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že nevidel zbraň u neho (obžalovaného) ani u P.. Z dôvodu, že sa nenašlo telo poškodeného, nie je možné určiť príčinu smrti a ani tvrdiť, že došlo k úkladnej vražde tak ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Taktiež nebola nájdená a stotožnená zbraň, ktorou mal byť P. usmrtený. Nemožno tiež hovoriť o tom, že sa na niečom spolčili, keďže vraždu P. chcel vykonať B. sám, ako to potvrdil vo svojej výpovedi. Tento skutok je v napadnutom rozsudku kvalifikovaný podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e), ods. 3 písm.
  10. b)Trestného zákona. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal tým, čo je podľa § 144 ods. 2 písm.
  11. e)Trestného zákona osobitný motív, v tomto prípade to mala byť objednávka, čo je nezmysel, pretože u neho si nikto nič neobjednal, skutok chcel vykonať B. sám. Kladie otázku ako sa mali spolčiť a na druhej strane mal on konať na objednávku a od koho a na čo konkrétne. Počas celého trestného konania sa nejaká objednávka vôbec nepotvrdila a ani nepreukázala a u neho si nikto a nikdy žiadnu vraždu neobjednal a on nikdy žiadnu vraždu nevykonal. Prvostupňový súd nesprávne právne kvalifikoval skutok v snahe pomôcť orgánom činným v trestnom konaní udržať teóriu nejakej nezmyselnej objednávky. Poukazujúc na zásadu ústnosti a bezprostrednosti zdôraznil, že do úvahy by mal súd brať iba výpoveď z hlavného pojednávania, čo znamená, že B. vypovedal, že on sám chcel vykonať skutok a s nikým sa nespolčoval, pričom také niečo, že on (obžalovaný) objednal vraždu, vo svojej výpovedi ani neuviedol. V procesnej časti odvolacích námietok obžalovaný namietal primárne absenciu jeho riadneho poučenia ako obvineného podľa § 34 ods. 5 Trestného poriadku počas celého súdneho konania, keď okrem dňa 22. februára 2021 ani raz nebol žiadnym poučením poučený, ako to ukladá označené ustanovenie. Týmto ustanovením sa stanovuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu všeobecná poučovacia povinnosť, spočívajúca v tom, že obvinený musí byť vždy t. j. vo všetkých štádiách trestného konania poučený o jeho právach a musí mu byť poskytnutá plná možnosť na ich uplatnenie. Porušenie tejto povinnosti hodnotí ako závažné porušenie jeho práva na obhajobu, k čomu zdôrazňuje a poukazuje - a to v celom kontexte procesných námietok proti postupu súdu I. stupňa na hlavnom pojednávaní - na zápisnice a zvukové záznamy z hlavných pojednávaní, najmä časti, ktoré protokoláciou v zápisniciach nekorešpondujú so zvukovými záznamami. Ako procesné chyby na jednotlivých termínoch hlavného pojednávania hodnotil nasledovné : 22. februára 2021 [uznesenie o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti poškodených podľa § 255 ods. 2 Trestného poriadku (str. 3 zápisnice) nebolo vyhlásené riadne s uvedením, že sa jedná podľa príslušného paragrafu, pričom na ďalších pojednávaniach nebolo takéto uznesenie vyhlásené vôbec; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené riadne, keďže zápisnica bola vyhotovená doslovným prepisom zvukového záznamu; upozornenia na str. 4 ods. 1, ods. 2 - predsedníčka senátu neuviedla a nebolo vyhlásené ani opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku;na str. 5 je uvedené vyjadrenie prokurátora k možnosti uzavretia dohody, pričom prokurátor sa k tomuto nevyjadroval vôbec; na str. 34 nebolo vyhlásené uznesenie podľa § 277 ods. 1 Trestného poriadku o odročení hlavných pojednávaní a vytýčenie nových termínov hlavných pojednávaní]; 30. marca 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené riadne, keďže zápisnica bola vyhotovená doslovným prepisom zvukového záznamu a neboli vyhlásené ani uvedené nasledovné upozornenia predsedníčky senátu; na str. 4 nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku, nedostatočné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení; na str. 5 ods. 2 nebol vyhlásený § 265 Trestného poriadku, podľa ktorého mal svedok zložiť prísahu]; 31. marca 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené riadne, keďže zápisnica bola vyhotovená doslovným prepisom zvukového záznamu a neboli vyhlásené ani uvedené nasledovné upozornenia predsedníčky senátu; nedostatočné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení]; 14. apríla 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené s presným vyhlásením, že sa jedná o opatrenie a tiež neboli vyslovené príslušné paragrafy, podľa ktorých bolo opatrenie vyhlásené; na str. 4 nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku a ani výslovne vyhlásené uznesenie, že sa bude pojednávať v neprítomnosti svedkov podľa§ 255 ods. 2 Trestného poriadku; nedostatočné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom; na str. 7 a 9 nebolo vyhlásené uznesenie podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku]; 15. apríla 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené s presným vyhlásením, že sa jedná o opatrenie a tiež neboli vyslovené príslušné paragrafy, podľa ktorých bolo opatrenie vyhlásené; nedostatočné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1,§ 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom]; 26. apríla 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku; str. 4 nebolo vyhlásené uznesenie, že súd bude pojednávať v neprítomnosti spoluobžalovaného K?variho; nedostatočné a nezákonné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2,§ 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom]; 28. apríla 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku; nedostatočné a nezákonné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom]; 24. mája 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku; na str. 6 neboli uvedené poznámky, oznámenia a upozornenia predsedníčky senátu; nedostatočné a nezákonné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom]; 25. mája 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku; na str. 4 vyhlásené uznesenie bolo bez uvedenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného I. B.F.]; 31. mája 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku; na str. 4 výslovne nebolo vyhlásené uznesenie, že sa bude pojednávať v neprítomnosti svedkov; nedostatočné a nezákonné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom]; 1. júna 2021 a 21. júna 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku; na str. 4 vyhlásené uznesenie bolo bez uvedenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného I. B.; na str. 4, resp. 5 nedostatočné a nezákonné poučenie svedkov bez uvedenia § 70, § 129 ods. 1, § 131, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138 Trestného poriadku, ako aj bez znenia poučenia uvedeného v zákone podľa jednotlivých príslušných paragrafových znení, svedkovia boli poučení hromadne, bez následného poučenia každého svedka bezprostredne pred jeho výsluchom]; 22. júna 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené, nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 249, § 250, § 253 Trestného poriadku, nebolo vyhlásené uznesenie podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného I. B.; na str. 12 nebolo vyhlásené uznesenie o odročení hlavného pojednávania a určení nových termínov hlavných pojednávaní]; 25. augusta 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; na str. 3 nebolo vyhlásené opatrenie podľa § 253 Trestného poriadku pre médiá, vyhlásené uznesenie bolo bez uvedenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného I. B.; na str. 4 vyhlásené uznesenie bolo bez uvedenia § 255 ods. 2 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční bez účasti svedka D.. F.]; 21. septembra 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 3 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené s výslovným uvedením, že ide o opatrenie ani s vyslovením príslušných paragrafov, nebolo výslovne vyhlásené, že ide o opatrenie podľa § 253 Trestného poriadku; na str. 4 vyhlásené uznesenie bolo bez uvedenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného I. B.; na str. 5 neboli vyslovené paragrafy a zákony, podľa ktorých súd poučil znalca]; 4. októbra 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 2 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené; na str. 3 vyhlásené uznesenie bolo bez uvedenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku o tom, že sa hlavné pojednávanie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného I. B.; na str. 7 nebolo vyhlásené uznesenie podľa § 269 Trestného poriadku o predložení fotodokumentácie znalcom k nahliadnutiu; na str. 8 nebolo vyhlásené opatrenie, že obžalovaný bude vyvedený z pojednávacej miestnosti; v zápisnici chýba záznam o jeho návrhu na predloženie fotodokumentácie znalcom z obhliadky miesta činu na nahliadnutie, čo mu zo strany súd nebolo umožnené]; 5. októbra 2021 [na str. 2 prítomnosť poškodených súd nezisťoval; opatrenie na str. 2 o vyhotovovaní zápisnice diktovaním podľa § 58 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku a § 61a Trestného poriadku vyhotovovaním zvukového záznamu nebolo vyhlásené. Ďalej namietal, že súd I. stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku argumentoval dôkazmi, ktoré na hlavnom pojednávaní nevykonal a ktoré ani vykonať procesne nemohol, pretože sa pri ich zabezpečení zúčastnil v procesnom postavení svedka, poukazujúc pritom na listinné dôkazy vo veci poškodených D., R., C. a P. (k skutkom 4/ až 7/), konkrétne zápisnice o previerkach výpovedí na mieste (poškodený P. - č. l. 1 660 - 1706, 1 716 - 1 737; poškodený D. - č. l. 1 941 - 1 983; poškodený C. - č. l. 2 641 - 2 661; poškodený R. - č. l. 2 304 - 2 345), a napriek uvedenému súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na stranách 46, 53 a 59 poukazuje práve na tieto dôkazy, čím porušil jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Na str. 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd I. stupňa uvádza, že zistil že v areáli bývalého družstva v Č. boli vykonané v mesiaci máj 2016 previerky výpovedí svedkov a obhliadky miesta činu, následkom čoho prišlo ku kostrovým nálezom a následným pitvám takto zaistených pozostatkov, ktoré po podrobení znaleckému skúmaniu boli spôsobilé poslúžiť na identifikáciu poškodených T.. R. a Y.. C. a prišlo tiež k zaisteniu viacerých vecných stôp (lano, putá) a po vykonaní domovej prehliadky aj k zaisteniu veľkého množstva fotografií, z ktorých na niektorých sa nachádzal obžalovaný C.. W. a tiež obžalovaný I.. B.. K tomu chce zdôrazniť, že žiadne domové prehliadky u neho neboli vykonané, uvedené fotografie boli nájdené a zaistené pri vykonaní domovej prehliadky u S.. M. a T.. K.. Súd I. stupňa toto nemohol zistiť a mať preukázané, pretože tieto trestné činy objasnil v tom čase on a bol vtedy v procesnom postavení svedka a žiadne previerky iných svedkov vykonané neboli. Tieto ani nemohli byť pred súdom vykonané, pretože tu vypovedal ako svedok, pričom uvedené sa týka skutkov v bodoch 4/ až 7/. V reakcii na odôvodnenie napadnutého rozsudku namietal, že súd I. stupňa (na str. 50) uviedol, že mal naplniť po stráne subjektívnej aj objektívnej zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm.
  12. a)Trestného zákona v bode 4/ výroku rozsudku, hoci nebol za takýto čin odsúdený. V bode 5/ a 6/ súd uvádza § 140 písm.
  13. a)Trestného zákona, teda osobitný motív na objednávku, čo pri týchto skutkoch absolútne nebolo preukázané a je tu aj rozpor so samotným výrokom rozsudku pri týchto skutkoch. K skutku v bode 7/ je uvedený osobitný motív podľa § 140 písm.
  14. a)Trestného zákona, teda na objednávku, čo nie je zároveň pri kvalifikácii skutku ako úkladnej vraždy možné, tak ako to vyplýva z judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R1/2017, sp. zn. Tpj 57/2016. Na str. 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo sa týka sľubovanej beztrestnostipre jeho osobu, kedy usvedčoval páchateľov závažnej trestnej činnosti, teda zločineckú skupinu P. a súčasne ukazoval aj miesta, kde boli zakopané mŕtvoly, o ktorých vedel, má vyhotovenú v počítači aj nahrávku s vtedajším vyšetrovateľom Ľ. R., jeho počítač bol zaistený políciou, v ktorom je táto nahrávka ako súčasť spisu, avšak samotná nahrávka nie je jeho súčasťou aj napriek tomu, že toto žiadal a navrhoval. Ďalej namietal, že súd I. stupňa nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval tak ako je uvedené na str. 47 až 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku, napr. výsluch svedkov : N. R. P.. a N. R. L.. [navrhoval ich vypočuť k skutku pod bodom 4/, ku ktorému svedok Q. vypovedal, že C. prebrali pri reštaurácii W. spolu so P. a M. od R., čo svedok M. naopak nepotvrdil, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadrili aj R.]; J.. Q., S.. K. [zamestnanci na diskotéke v V. spolu s Č.. B., ktorí viackrát videli B. v spoločnosti M. a J.. D., čo je v rozpore s výpoveďou S.. M., ktorý tvrdil, že B. nepozná]; T.. P. [vedel by potvrdiť, že B. býval v byte S.. M. v Dunajskej Strede po krádeži, čo je v rozpore s výpoveďou S.. M., že B. nepoznal], V.. A., T.. W. [svedkovia, ktorí by podľa Q. mali potvrdiť jeho tvrdenia, že B. ukázal fotografie B. a B. z banky Q. v ich prítomnosti (v prípravnom konaní túto skutočnosť svedkovia popreli)]; S.. Q. [bývalá partnerka Ľ.. P., ktorá by mala vypovedať o tom, že mali spolu pomer, z ktorého dôvodu mal P. dôvod zavraždiť ho - tento pomer bol hlavný dôvod nevraživosti P. voči nemu, a bolo známe v tom čase, že osoby, ktoré mali pomer s partnerkami členov zločineckej skupiny, boli po takomto zistení následne zavraždení ( ako napr. poškodení Č., V. a iní)]; Ľ.. T. [zamestnanec banky, osoba ktorá mala zabezpečiť kľúč od sejfu manželov N. a ktorá spolupracovala so zločineckou skupinou P. a je tu dôvodný predpoklad, že o peniazoch v sejfe manželov N. mohol byť tip práve od tejto osoby]; T.. M.É. [svedok, ktorého mal Q. upozorniť, že (obžalovaný) mal jeho ako aj jeho manželku zavraždiť, čo nie je pravda]. Taktiež namietal, že mu nebolo umožnené na hlavnom pojednávaní odstraňovať rozpory vo výpovediach svedkov a znalcov: 31. marca 2021 : sv. T.. Q. (rozpor s výpoveďou z 9. júla 2018 - č. 1. 4 197 - 4206); 14. apríla 2021 : sv. T.. U. (rozpor s výpoveďou z 28. júna 2016 - č. l. 1 390 - 1 426 a sv. Ing. Q.. Q. (rozpor s výpoveďou z 25. apríla 2017 - č. l. 1 898 - 1916); 26. apríla 2021 : sv. V.. L. (rozpor s výpoveďou z 20. augusta 2019 - č. l. 4 089 - 4 100); 26. apríla 2021 : sv. T.. L. (rozpor s výpoveďou z 27. júna 2016 - č. l. 1 498 -1 516 a 20. februára 2017 - č. l. 1 517 - 1 539); 28. apríla 2021 : sv. R.. U. (rozpor s výpoveďou z 25. mája 2017 - č. l. 4 078 - 4 082); 31. mája 2021 : sv. T.. L. L.. (rozpor s výpoveďou z 27. júna 2018 - č. 1. 1 540 - 1 553); 4. októbra 2021 bolo navrhnuté odstrániť rozpor medzi nezrovnalosťami fotografií ohľadne pitvy poškodeného B. a obhliadky miesta činu. Domnieva sa, že spolu s ostatnými nevykonanými dôkazmi, ktoré navrhoval, bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, kedy nemal možnosť náležite sa brániť a dokazovať, že skutkov kladených mu za vinu sa nedopustil. V ďalšom vytkol odôvodneniu súdu I. stupňa prílišnú všeobecnosť v hodnotení dôkazov k otázke jeho viny, keď uvádza, že jeho vina je preukázaná aj výpoveďami svedkov, pričom jednotlivé výpovede, či už spoluobžalovaného B. alebo svedkov, podrobne nerozoberá a neuvádza v akých konkrétnych skutočnostiach ho majú jednotlivé výpovede svedkov usvedčovať. Primárne nezákonnosť vykonaného dokazovania (vrátane výsluchov svedkov) odvodzuje už zo samotného nezákonného spôsobu vykonania jednotlivých termínov hlavného pojednávania (ktoré trpia už vyššie špecifikovanými procesnými chybami) a od absencie splnenia riadnej poučovacej povinnosti zo strany súdu I. stupňa voči nemu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku), v ďalšom podrobne až analyticky rozoberajúc výpovede spoluobžalovaného I. B., svedkov, diferencovane k jednotlivým žalovaným skutkom (B. B., T. Q., S. M., T. U., Q. Q., Mgr. B. P., Ľ. P., A. G., U. B., V. L., U. R., Ing. A. N., Mgr. L. B., J. D., R. U., Mgr. U. R., Ing. A. W., P. P., T. L. L.., C. W., M. N., D. Q., T. W.) a znalcov, konfrontujúc ich so závermi nimi vypracovaných znaleckých posudkov (MUDr. R. W., PhD. a MUDr. T. Š.; PhDr. J. W., DrSc. a MUDr. J. W. L., PhD.). Vo vzťahu k procesnej použiteľnosti svedeckých výpovedí B. B. a S. M., s poukazom na ich jednotlivé výpovede v identickej trestnej veci, vykonané v rôznom procesnom postavení (obvineného aj svedka) vyslovil názor, že ich svedecké výpovede sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať, tento záver argumentačne odvodzujúc od judikátu R 97/2018 (ktorý sa zaoberá nezameniteľnosťou procesného postavenia osoby v procesnom postavení svedka a obvineného). V tejto súvislosti uviedol, že zo skutku v bode 3/ (vražda B.) bol svedok Q. obvinený, pričom konanie voči nemu nebolo ešte právoplatne skončené, pričom zároveň v tejto trestnej veci bol vypočúvaný v procesnom postavení svedka, čo aj vzhľadom na uvedený judikát nie je možné. Inak v argumentácii, poukazujúc na rozpory vo výpovediach svedkov, kladie dôraz na spochybnenie hodnovernosti svedkov B. B., T. Q., S. M. a tým pravdivosti ich výpovedí. V zápisnici o hlavnom pojednávaní z 5. októbra 2021 je uvedené, že súd prečítal ako listinný dôkaz rozsudok Špecializovaného trestného súdu BB-3T/2/2018 (č. l. 6 404 -6 489), ktorý však nebol v takomto rozsahu vôbec prečítaný a keď žiadal z tohto rozsudku oboznámiť časť, ktorá sa týka osôb S.. M., T.. Q., B.. B.Á., tak mu to zo strany súdubolo zamietnuté, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu závažným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní 10. novembra 2021 bol vykonaný dôkaz oboznámením vecnej stopy č. 5 - jeho PC Panasonic, pričom v spise sa nenachádzajú žiadne údaje z tohto počítača, ktoré by preukázali, že orgány činné v trestnom konaní mu pri jeho spolupráci sľúbili a dohodli sa, že po odložení vznesenia obvinenia voči nemu, ako spolupracujúcej osobe, dôjde vo vzťahu k nemu k skončeniu veci podmienečným trestom za jeho spoluprácu, pretože beztrestnosťnáš právny poriadok a zákony za takúto spoluprácu nepripúšťajú. Celé trestné konanie voči jeho osobe, a súčasne aj jeho väzobné stíhanie, bolo iniciované na základe pokynu prokurátora, hoci mu bolo ako spolupracujúcemu obvinenému podľa § 205 Trestného poriadku trestné stíhanie dočasne odložené. Tento pokyn bol daný z dôvodu, že ho v inej trestnej veci obvinili, avšak neskôr bol v tejto veci, ktorá založila dôvod na zrušenie dočasného odloženia obvinenia, právoplatne spod obžaloby oslobodený a preto je jeho osobu nutné opätovne vnímať v pozícii, v ktorej mu bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené,resp. trestné stíhanie podmienečne zastavené podľa § 218 Trestného poriadku. K tomuto nedošlo, hoci mu to orgány činné v trestnom konaní sľúbili, dohodli sa s ním a prakticky urobili „obchod so spravodlivosťou", v čoho dôsledku práve a výlučne jeho výpoveďou ako spolupracujúceho obvineného (korunného svedka) došlo k právoplatnému usvedčeniu mnohých členov tzv. skupiny P., pričom samozrejme uvádzal aj skutočnosti a okolnosti, ktoré smerovali k usvedčeniu jeho osoby, čím došlo prakticky k jeho „samousvedčeniu", čo neskôr orgány činné v trestnom konaní využili, keď uzavretý „obchod so spravodlivosťou" nedodržali a ako spolupracujúcemu obvinenému a osobe, ktorá sa významnou mierou pričinila o usvedčenie mnohých členov tzv. skupiny P., mu neposkytli prakticky žiadne výhody. Pokyn na vznesenie obvinenia vydal prokurátor dňa 16. marca 2018, pričom uviedol, že dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia pominuli spáchaním ďalšieho trestného činu obvineným, čím nerešpektoval princíp prezumpcie neviny. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že prezumpcia neviny je jedným zo základov spravodlivého trestného konania, a že k jej porušeniu dôjde, ak výroky príslušnej úradnej osoby, ktoré sa týkajú osoby obvinenej z trestného činu, odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná a to ešte predtým, ako bola jej vina preukázaná v súlade so zákonom (rozhodnutie Daktaras vs. Litva z 10. októbra 2000). Súčasne ESĽP zdôraznil, že treba robiť rozdiel medzi výrokmi, ktoré odrážajú alebo vyjadrujú názor, že dotknutá osoba je vinná a výrokmi, ktoré, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia. Prvé porušujú prezumpciu neviny, zatiaľ čo druhé boli považované za prijateľné alebo bezchybné v rôznych situáciách posudzovaných ESĽP (rozhodnutia Lutz a Englert vs. Nemecko z 25. augusta1987, Leutscher vs. Holandsko z 26. marca 1996). V súvislosti so skutkom, pre ktorý mali dôvody na postup podľa § 205 Trestného poriadku (odloženie vznesenia obvinenia) pominúť, bol v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava (3Tk/3/2018) dňa 9. apríla 2020 spod obžaloby oslobodený podľa § 285písm.
  15. a)Trestného poriadku (pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný). Postupom orgánov činných v trestnom konaní v danej súvislosti došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé trestné konanie. Opätovne poukazuje na to, že mu bola prisľúbená „beztrestnosť" ak objasní skutky, uvedené v dočasnom odložení vznesenia obvinenia, i ďalšie skutky, ktoré sú aj v obžalobe. On dodržal dohodu, avšak orgány činné v trestnom konaní v jeho trestnom stíhaní následne pokračovali, dokonca bola nezákonne sprísnená právna kvalifikácia skutkov kladených mu za vinu a v podstate ho svojím postupom a konaním takto oklamali. Zásadnou otázkou teda je, či takýmto spôsobom vôbec orgány činné v trestnom konaní konať mohli, pričom je názoru, že nie a týmto postupom došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu, pretože sa orgány činné v trestnom konaní takýmto spôsobom voči nemu dopustili aj donútenia k uvedeniu skutočností, ktoré viedli k jeho obvineniu (samousvedčenie zo spáchania trestného činu). Bez jeho aktívnej spolupráce na objasňovaní skutkov uvedených v obžalobe by pred súdom obžalovaný zrejme nebol a aktívne spolupracoval pri objasnení skutkov práve z dôvodu, aby sa tak nestalo a nebol obžalovaný. Ďalšou závažnou nezákonnosťou je, že obžaloba bola podaná s falšovaným, nezákonným znaleckým posudkom, na čom prokurátor aj v záverečnej reči založil dôkaznú situáciu. Počas hlavného pojednávania 4. októbra 2021 pri vypočutí znalcov MUDr. W. a MUDr. Š. mu predsedníčka senátu nedovolila predložiť, resp. konfrontovať znalcov s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, ide o fotodokumentáciu č. XX/XXXX a XX/XXXX, ako aj iné dôkazy nasvedčujúce tomu, že tento znalecký posudok je falšovaný a nezákonný s jediným cieľom, aby ho usvedčil z vraždy, ktorú neurobil. Dôkazom toho, že znalci falšovali znalecký posudok, je fotka z obhliadky miesta činu vo veci vraždy B., kde presne vidieť, že poškodený nemá pred tvárou čiapku, teda nemôže sa jednať o B.. Okrem čiapky nemá ani pravú stranu lebky poškodenú, jeho pozostatky nekorešpondujú s pozostatkami na fotkách v prílohe znaleckého posudku. Čo sa týka poškodeného na fotkách pri pitve, ktorý je zrejme B., vidieť čiapku a lebku v takej miere rozlomenú, že sa nejakým spôsobom nedá skúmať, preto bolo potrebné sfalšovať lebku iného poškodeného do znaleckého posudku a podľa toho ho vypracovať. Všetky zápisnice z hlavného pojednávania, okrem prvých troch, ktoré boli protokolované doslovne, sú falšované. Sú napísané uznesenia, opatrenia a iné poznámky a iné výpovede svedkov, čo neodzneli počas hlavného pojednávania. Sudkyňa pri protokolácii s diktovaním nadiktovala úplne iné veci, než čo vypovedali svedkovia. Výpovede nekorešpondujú s výpoveďami podľa zvukových záznamov. Dôkazom toho sú prepisy zvukových záznamov z hlavného pojednávania, ktoré tvoria prílohu odvolania. Nie je ani prekvapujúca skutočnosť, že sudkyňa takto falšované zápisnice ani podpísať nechcela. Nebola mu umožnená oprava zápisníc, napriek tomu, že od začiatku konania o to viackrát žiadal, poukazujúc pritom na § 69 Trestného poriadku. "Korunný svedok" S.. M., na ktorého výpovedi sa zakladá celé jeho obvinenie, dňa 25. mája 2021 pred výpoveďou nebol ani poučený a nezložil ani prísahu, takže táto výpoveď sa nedá používať v tomto trestnom konaní. Svedkovia T.. Q. a S.. M. (v bode 2/ M. a v bode 3/ M. aj Q.) boli v čase ich výpovede ako svedkov takisto spoluobžalovaní z týchto skutkov. Zákon presne upravuje (Č.) nezameniteľnosť procesného postavenia, citujúc judikát R 97/2018. Ďalšia nezákonnosť spočíva v nepoučení svedkov podľa zákona. Podľa zvukových záznamov je zrejmé, že neboli vyslovené paragrafy, na základe ktorých sa poučí svedok, napriek tomu, že v zápisniciach sú tieto napísané, dofalšované. Svedkovia boli poučení hromadne pri začatí hlavného pojednávania, podľa zákona svedok musí byť poučení pred výsluchom a nie pri začatí pojednávania. Podľa zvukových záznamov neraz odznie otázka zo strany súdu k svedkom, či si ešte pamätajú poučenie, svedkovia ani nevedeli o aké poučenie ide, nakoľko poučenie sa uskutočnilo ráno a výsluch až poobede. Takéto poučenie je porušenie Trestného poriadku a nemôže sa považovať za zákonné. S poukazom na § 132 ods. 1 Trestného poriadku namietal, že súd mu jednoducho zabránil, aby vedel zistiť nezaujatosť a hodnovernosť svedkov. Je to dôležité kvôli tomu, lebo svedkovia, ktorí boli vypočutí v tomto trestnom konaní, buď sú odsúdení na základe jeho výpovedí alebo majú dohodu s prokurátorom a majú dočasne odložené vznesenie obvinenia. Majú tak dôvody, aby na neho z pomsty krivo vypovedali. Nezákonné bolo aj zloženie prísahy svedkov, ani sa nepostavili, celá prísaha sa vykonala zanedbane, vôbec necítili vážnosť svojej výpovede, že vypovedajú pod prísahou a musia vypovedať pravdu. Súd nedodržal ani zákon „č. 54/2019 Zb." o ochrane oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ani jeden svedok nebol takýmto poučením oboznamovaný pred zložením prísahy. Počas hlavného pojednávania dňa 22. februára 2021, kedy bola poskytnutá dohoda o vine a trest

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.