Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5XECdo/1/2022 Identifikačné číslo spisu: 8106223751 Dátum vydania rozhodnutia: 30.08.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením z
2. júla 2014 sp. zn. 12CoE/37/2014 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie a o trovách konania; zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej Únie; povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. S rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane jeho dôvodov, sa stotožnil a považoval ho za vecne správne (§ 219 O.s.p.). Zdôraznil, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má za následok to, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu a ním vydané rozhodnutie nemožno považovať za exekučný titul. Návrh oprávnenej na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, pretože neboli naplnené podmienky podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

§ 142ods.

1 O.s.p. 3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd označené rozhodnutia súdov nižších inštancií zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a pre prípad úspešnosti jej priznal náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

a/ O.s.p.), ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

b/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

d/ O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

e/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

f/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Jednotlivé dovolacie dôvody následne v dovolaní bližšie špecifikovala. Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243cO.s.p.

a v zmysle čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky vymedzené v časti V. písm. B. dovolania a tiež, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 243 O.s.p.

1. Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
2. Súdny exekútor uviedol, že nemá dôvod vyjadrovať sa k dovolaniu, ktoré sa netýka priamo výroku o trovách exekúcie.
3. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo podané
4. septembra
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť
6. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1 CSP (predtým § 243 O.s.p.) a v súlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal najskôr, či je dôvodný návrh na prerušenie dovolacieho konania.
9. K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril Súdny dvor Európskej únie v rozsudku CILFIT, C - 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ECR), str.
10. V tomto rozhodnutí uviedol, že „článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.
11. V preskúmavanej veci dovolateľka navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky:

§ 255ods.

1 CSP) dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.