Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/175/2021 Identifikačné číslo spisu: 5118215277 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 435

CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

1. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ či c/ CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.
2. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), „vyriešenia právnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo „zjednotenia rozdielneho rozhodovania“ (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t.j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná. Pre úplnosť treba ešte uviesť, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP sa vzájomne vylučuje, pretože ak v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu daná právna otázka ešte vyriešená nebola, nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu a ani o rozdielnom rozhodovaní dovolacieho súdu.
3. Podľa názoru žalobkyne je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v otázke nesprávnej aplikácie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dôvodila poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 7Cdo/253/
5. Z týchto dôvodov posudzoval dovolací súd opodstatnenosť dovolacej argumentácie žalobkyne len vo vzájomnej interakcii „právnych“ otázok riešených odvolacím súdom a „právnych“ otázok riešených v rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré uviedla v dovolaní.
6. Pokiaľ sa dovolateľka domnievala, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu a poukázala na právne závery rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 7Cdo/253/2013, aby doložila odklon odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v otázke správnej aplikácie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nie je záver tohto rozhodnutia vo vzťahu k ňou nastolenému právnemu posúdeniu priliehavý pre odlišnosť nielen skutkových okolností, ale predovšetkým právnych otázok v ňom riešených. Rozsudok najvyššieho súdu z
7. decembra 2014 sp. zn. 7Cdo/253/2013, na ktorý dovolateľka poukázala, síce cituje zákonnú definíciu podľa vtedy platného a účinného § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., avšak jeho predmetom je správnosť určenia rozhodného obdobia, za ktoré vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie ušlého zisku, a to vo vzťahu k výslednej výške tohto nároku, ktorá mala byť navrhovateľovi priznaná. Vo vec prejednávanej dovolacej veci však bol nárok dovolateľky zamietnutý pre nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu štátnych orgánov, ktorý mal súvisieť s rozhodovacou činnosťou štátnych orgánov, keďže svojím postupom zhromažďovali dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotili, právne ich posudzovali, pretože uvedené nie je možné považovať za nesprávny úradný postup na základe podmienok zákona č. 514/2003 Z.z., keďže nesprávny postup vyšetrovateľa PZ alebo prokuratúry by sa premietol do samotného rozhodnutia o výsledku trestného konania a zároveň nedošlo k zrušeniu tohto rozhodnutia pre jeho nezákonnosť a ani k vysloveniu nezákonnosti postupu, ktorý vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádzal nadriadeným orgánom. Preto je dovolací súd toho názoru, že rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k odklonu od dovolateľkou vyššie označeného rozhodnutia najvyššieho súdu.
8. Predpoklad prípustnosti v tejto časti dovolania žalobkyne spočíval v tom, že odvolací súd pri riešení právnej otázky zvolil „odklon“ od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, čiže bola vymedzená iba vo vzťahu už existujúcej judikatúre dovolacieho súdu, resp. k nesprávnemu riešeniu právnej otázky odvolacím súdom. Tento predpoklad však v žiadnom prípade neobstál a z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tejto časti dovolania nedôvodne tvrdí, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
9. Z obsahu dovolania žalobkyne odôvodneného § 421 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP je zrejmé, že žalobkyňa uviedla všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo v konaní pred odvolacím súdom, avšak nekonkretizovala právnu otázku, na riešení, ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie a neoznačil žiadne konkrétne rozhodnutie, stanovisko, judikát najvyššieho súdu (ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu) od záverov, ktorého sa odvolací súd odklonil, ani nevysvetlila potrebu, aby dovolací súd takúto otázku vyriešil. Dovolateľka len konštatovala, že „nevykonanie nevyhnutých procesných úkonov a nedbanlivosť pri plnení zákonných procesných povinností na strane orgánov činných v trestnom konaní, osobitne prokurátora v rámci výkonu dozoru nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa na jednotlivých stupňoch v rámci funkčnej príslušnosti a zákonnej právomoci, vedomé skresľovanie skutkových zistení, odmietnutie trestného stíhania osôb pre dôvodné podozrenie zo spáchania skutku nesúceho znaky trestného činu, procesnej šikany poškodenej (opakované výzvy na obstaranie/predloženie dôkazov, ktorými dovolateľka nedisponuje a ktoré sú orgány činné v trestnom konaní povinné obstarať z úradnej moci), uplatňovanie nepravdivých skutkových tvrdení, zjavné prekrúcanie zmyslu právnych noriem, prieťahy v konaní, opomenutie obstarať dôkazy umožňujúce spoľahlivo zistiť skutkový stav, to všetko so zámerom zmariť vyšetrovanie skutku a trestné stíhanie podozrivých, predstavujú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti nesprávny úradný postup“. V čom konkrétne rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, resp. akú právnu otázku je potrebné vyriešiť, dovolateľka neuviedla. Žalobkyňa týmto argumentom vyjadrila len svoj nesúhlas s právnym posúdením a postupom odvolacieho súdu. Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalobkyne o nesprávnosti skutkových záverov odvolacieho súdu je preto neopodstatnená a nespôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ resp. c/ CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ resp. c/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).
10. Dôvodom pre odmietnutie dovolania v tejto časti je skutočnosť, že dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľka zastúpená advokátom totiž označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, resp. § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP neboli splnené, keď žalobkyňa v dovolaní neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce rozdielne právne názory pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a rovnako neuviedla konkrétnu právnu otázku a neuviedla, prečo zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na jej riešenie. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol žalobkyňou vymedzený spôsobom uvedeným §

§ 435CSP.

Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania. 34. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namietala vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, ako aj v časti, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

1. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP), trovy dovolacieho konania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.