jeho názoru je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem žalobcov.
projektu Hydrostav Košice, a táto stavba
vyjadrenia úpadcu Metropol s. r. o., Košice nikdy nebola zaradená do jeho majetku.
Z“) a s poukazom na dohodu obsiahnutú v zmluve o dielo (č. l. 10 spisu) mali byť zhotoviteľ, v danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ vlastníkmi veci až do jej odovzdania objednávateľovi - úpadcovi, čo sa nestalo. 7.
čoho vlastník hlavnej veci a jej súčastí je vždy ten istý subjekt. Okresný súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v jeho rozhodnutiach (prvé, druhé a tretie uznesenie v poradí) mal za to, že žalobca má na podanej žalobe o určenie, že je podielový spoluvlastník k rozostavanej stavbe - vodnej nádrži nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., naliehavý právny záujem. Nebolo sporné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport, stavebnému objektu pre zasnežovací systém a zasnežovaciemu systému na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy z
ktorého v ďalšej etape sa počítalo s jej navýšením (hrádze) pre zväčšenie akumulácie, nie s výstavbou novej vodnej nádrže - novej stavby. Z dokazovania mu vyplynulo, že vykonané stavebné úpravy realizované žalobcom nepredstavovali samostatnú vec a jednalo sa vždy o práce na vodnej nádrži, ktorá bola súčasťou zasnežovacieho systému vo vlastníctve žalovaného. Vyhodnocoval dôsledky zmlúv o dielo z 05. mája 1997 uzavretých žalobcom, ako aj pôvodným žalobcom 2/ D. W. - LEMONTA a dospel k záveru, že výhrada vlastníckeho práva k vodnej nádrži
jej povahy zakotvená v článku IV. obidvoch zmlúv o dielo predstavuje nespôsobilý titul na založenie a preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu.
1 OZ totiž výhrada vlastníckeho práva sa vzťahuje len na vec v právnom slova zmysle a nie na súčasť veci, ktorou je vodná nádrž. Predmetom oboch identických zmlúv o dielo boli úpravy a opravy existujúcej vodnej nádrže (článok II. oboch zmlúv o dielo), na ktoré sa možnosť výhrady vlastníckeho práva
Z nevzťahuje a platí zákonná úprava
Z. Vodná nádrž ako súčasť zasnežovacieho systému tak bola vlastníctvom úpadcu a na túto okolnosť nemá žiaden vplyv tvrdenie žalobcu, že sa cíti byť jej vlastníkom, keďže stavebné dielo nebolo úplne vyplatené. Ak bol preto na majetok objednávateľa vyhlásený konkurz, zhotoviteľ sa nemôže úspešne domáhať proti správcovi konkurznej podstaty vylúčenia veci, ktorá bola predmetom údržby, opravy alebo úpravy z konkurznej podstaty úpadcu, pretože vlastníkom veci je úpadca (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Obo/64/2000 z 22. júna 2000). Navyše ustanovenie dohody o výhrade vlastníckeho práva v článku IV. oboch zmlúv o dielo z 05. mája 1997 nevymedzuje predmet výhrady vlastníckeho práva určite a zrozumiteľne, a preto je
a § 41 OZ neplatným ustanovením, keďže je aj v rozpore s § 118 OZ,
ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť iba veci a nie súčasť veci. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe predmetom vylúčenia veci z konkurznej podstaty, resp. jej zaradenia do konkurznej podstaty môže byť iba vec v právnom slova zmysle a nie súčasť veci. Súd uzavrel, že žalobca nezhotovoval novú vec, iba pôvodnú nádrž opravoval a upravoval navýšením a táto mu vlastníckym právom pred začatím prác ani po ukončení a odovzdaní diela nepatrila, keďže navýšením hrádze sa nezmenila jej podstata, iba sa zlepšili parametre tohto objektu akumulovaním väčšieho množstva vody. Na zhotoviteľa teda neprešlo vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom údržby, opravy alebo úpravy (rozsudok NS SR sp. zn. 7Obo/64/2000 z 22. júna 2000). V závere odôvodnenia sa vyporiadal so svedeckými výpoveďami V., V. H. a I. T. a keďže vlastnícke právo k vodnej nádrži žalobcovi nesvedčí, jeho žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol
1 CSP.
1 CSP ako vecne správny a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov v plnom rozsahu. Mal za to, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal a doplnil, že súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí, majúc preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, pokladal za nesporné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k prevádzkovej budove na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy (z
zaužívanej súdnej praxe na určenie vlastníckeho práva k súčasti veci nie je naliehavý právny záujem, keďže súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle, a preto k nej nie je možné oddelene uplatňovať vlastnícke právo. Úvahe prvoinštančného súdu, v zmysle ktorej vodná nádrž bola súčasťou zasnežovacieho systému tiež nemožno nič vyčítať. Je nutné dospieť k záveru, že stavba vodnej nádrže je natoľko funkčne spätá so zasnežovacím systémom, v rámci ktorého bola projektovaná a zhotovená, že by ich oddelenie pre hlavnú vec predstavovalo stratu peňažnú, ako aj funkčnú. Prvoinštančný súd k správnemu záveru, že žalobca v dôsledku výhrady vlastníctva ani vykonaných prác nemohol k predmetu sporu nadobudnúť také práva, ktoré by ho oprávňovali nárokovať si k nemu spoluvlastnícke práva, keď žalovaný nespochybniteľne nadobudol vlastnícke právo k zasnežovaciemu systému, vrátane vodnej nádrže platne, na základe kúpnej zmluvy uzavretej so správcom konkurznej podstaty úpadcu Metropol, s. r. o. Košice, pričom ho už v danej veci nie je možné, ako nadobúdateľa majetku speňaženého v konkurznom konaní prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva ohroziť. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté
1 CSP, spolu s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 9. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s poukazom na jeho prípustnosť
f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. K namietanej vade
f/ CSP dovolateľ uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí v nevysporiadaní sa s jeho hlavnou námietkou, na ktorú poukazoval opakovane nielen počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci odvolania a odvolacej repliky. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z toho dôvodu, že konajúce súdy sa nevysporiadali so skutkovým základom rozhodnutia, ktorý tvorí fotodokumentácia priebehu stavebných prác. Nemožno hovoriť o procesnom nevykonaní dôkazu ako dôvodu prípustnosti dovolania
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ale jednoznačne sa jedná o nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže to neodpovedá na základnú otázku skutkového podkladu zásadného významu pre rozhodnutie, ako to uvádza najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 84/2018, čiže námietku spočívajúcu v doložení fotodokumentácie. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedol ako právne otázky, ktoré doteraz neboli vyriešené v praxi dovolacieho súdu, tieto otázky: A. Je v prípade hodnotenia, či výsledok stavebných prác má povahu opráv/úprav veci, resp. či výsledkom je zhotovenie novej veci, podstatný rozsah a úroveň stavebných obmien, alebo je podstatné výlučne to, že pôvodná stavba nezanikla? B. Je v prípade vyhodnotenia, či sa jedná o súčasť veci alebo nie je, významné práve znehodnotenie hlavnej veci, a to v takom slova zmysle, že by oddelenie pre hlavnú vec predstavovalo stratu peňažnú (zníženie hodnoty hlavnej veci o hodnotu súčasti) a zároveň stratu funkčnú, keďže pri požiadavke rozumných nákladov nemôže slúžiť vec tak kvalitne? C. Je možné sa v prípade speňaženia veci v rámci konkurzného konania domáhať následne určenia vlastníckeho práva k veci určovacou žalobou? K otázke A. považoval dovolateľ za nesprávne právne posúdenie zo strany odvolacieho súdu, že v prípade hodnotenia, či výsledok stavebných prác má povahu opráv/úprav veci, resp. či výsledkom je zhotovenie novej veci, nie je podstatný rozsah a úroveň stavebných obmien práve preto, že pôvodná stavba nezanikla, čiže ak stavba (resp. jej základ) existuje kontinuálne, tak vždy sa jedná o úpravu a opravu veci, hoci aj ak je vec zmenenej povahy. K otázke B. považoval dovolateľ za nesprávne právne posúdenie zo strany odvolacieho súdu, že v prípade hodnotenia, či sa jedná o súčasť veci alebo nie, je potrebné vychádzať hlavne z tej skutočnosti, či oddelením predmetnej veci od hlavnej by sa znehodnotila hlavná vec v tom význame, že hodnota hlavnej veci v peňažnom ponímaní bude nižšia a zároveň znehodnotila funkčne v tom význame, že hlavná vec by mohla fungovať, ale zo zvýšenými nákladmi, čiže by to nespĺňalo tzv. požiadavku rozumných nákladov. K otázke C. považoval dovolateľ za nesprávne právne posúdenie zo strany odvolacieho súdu, že v prípade speňaženia veci v rámci konkurzného konania sa nie je možné následne domáhať určenia vlastníckeho páva určovacou žalobou na súde. Navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 %. Žalobca navrhol aj odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 a 2 CSP s jeho odôvodnením. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie považuje za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 11. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti a právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia
ustanovenia § 444 ods. 1 a 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14.
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 16. Dovolateľ vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP opieral o nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu spočívajúce v nevysporiadaní sa so skutkovým základom rozhodnutia, ktorý
dovolateľa tvorí fotodokumentácia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 20. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania
f/ CSP.
názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania dovolateľa, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (body
neho fotodokumentácia predstavuje základnú otázku skutkového podkladu zásadného významu pre rozhodnutie vo veci (viď bod
rozhodovacej praxe ústavného súdu nie je povinnosťou odvolacieho súdu vždy dopodrobna reagovať úplne na všetky námietky odvolania. Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (
názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 22.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 22.3. Za procesnú vadu konania
f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor,
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011). Dovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobca uvádzal v dovolaní o zmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, trpiaceho nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pretože uvedené nezistil. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019). 23. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že žalobca neopodstatnene namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalobcu v tejto časti ako nedôvodné v zmysle § 448 CSP zamietol. 24. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 CSP dovolací súd uvádza nasledovné: 24.1. Pokiaľ ide o dovolanie
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 24.
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 26. Nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu z hľadiska § 432 ods. 2 CSP s akcentom na konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, čo umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), alebo ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). 27. Dovolateľ, zastúpený advokátom, v súvislosti s dovolacím dôvodom
l písm. b/ CSP uviedol nasledujúce právne otázky doposiaľ neriešené dovolacím súdom: A. Je v prípade hodnotenia, či výsledok stavebných prác má povahu opráv/úprav veci, resp. či výsledkom je zhotovenie novej veci, podstatný rozsah a úroveň stavebných obmien, alebo je podstatné výlučne to, že pôvodná stavba nezanikla? B. Je v prípade vyhodnotenia, či sa jedná o súčasť veci alebo nie je, významné práve znehodnotenie hlavnej veci, a to v takom slova zmysle, že by oddelenie pre hlavnú vec predstavovalo stratu peňažnú (zníženie hodnoty hlavnej veci o hodnotu súčasti) a zároveň stratu funkčnú, keďže pri požiadavke rozumných nákladov nemôže slúžiť vec tak kvalitne? pričom uviedol, že predmetné otázky odvolací súd posúdil nesprávne. K čomu dovolací súd poznamenáva, že uvedené nepredstavuje vymedzenie konkrétnej právnej otázky riešenej odvolacím súdom, od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie. 27.
b/ CSP aj otázku, či „C. Je možné sa v prípade speňaženia veci v rámci konkurzného konania domáhať následne určenia vlastníckeho práva k veci určovacou žalobou? Takto dovolateľom nastolená otázka nebola rozhodujúcou (kľúčovou) pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t. j. nejde o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. 29. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania, najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná
1 písm. b/ CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide, a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“ (porovnaj sp. zn. 2 Cdo 165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod
1 písm. h/ CSP (porovnaj sp. zn. 8 Cdo 140/2018, 8 Cdo 157/2018). Dovolací súd už opakovane uviedol, že v súvislosti s posudzovaním prípustnosti dovolania nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii, že ide o právnu otázku, doposiaľ neriešenú dovolacím súdom, ktorú odvolací vyriešil nesprávne (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). 30. Dovolateľ v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP svojimi otázkami v podstate namietal, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o zamietnutí žaloby žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavba vodnej nádrže), na ktorej žalobca uskutočňoval stavebné práce, na základe čoho
tvrdenia žalobcu sa mal stať jej vlastníkom „originálnym spôsobom“, a to zhotovením, čo ale nepreukázal.
f/ CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nebolo odôvodnené prípustnými dôvodmi a dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na uvedené dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.