Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/199/2020 Identifikačné číslo spisu: 6419201365 Dátum vydania rozhodnutia: 28.07.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6419201365.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému V. K., bytom G. F. XX/X, v E. G., o zaplatenie 9.975,47 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7Csp/41/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- februára 2020 sp. zn. 41 Co/114/2019, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
- februára 2020 sp. zn. 41 Co/114/2019, (ďalej aj odvolací súd) napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj okresný súd, súd prvej inštancie) z
- augusta 2019 č. k. 7Csp/41/2019-
- 1.
- Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9.975,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 9.975,47 € od
- februára 2014 do zaplatenia na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa
- septembra 2012 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol spotrebný úver vo výške 15.000 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 119 mesačných splátkach po 219,64 €, splatnými ku
- dňu toho ktorého mesiaca s tým, že dátum prvej mesačnej splátky bol dojednaný na deň
- októbra 2012 a posledný deň mesačnej splátky (termín konečnej splatnosti) bol dojednaný na deň
- augusta
- Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právny predchodca v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie úverov (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému doručil výzvu na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom ku dňu
- januára
- Uznaním dlhu evidenčné číslo 5784375 zo dňa
- marca 2018 žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi svoj splatný peňažný dlh vzniknutý z titulu nesplatného úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že dlh ku dňu podpísania tohto uznania pozostával zo sumy 24.385,38 €, ktorú tvorí dlžná istina v sume 14.026,17 €, úroky v sume 9.373,99 € a náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky v sume 985,22 €. Žalovaný prehlásil, že tento dlh čo do právneho dôvodu a čo do výšky v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka neodvolateľne uznáva v celom rozsahu. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa
- augusta 2019 žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný zároveň upozornil na skutočnosť, že nikde v texte samotného uznania záväzku zo dňa
- marca 2018 nie je konštatované, že v čase uznania záväzku nárok žalobcu bol premlčaný a že by mal vedomosť o tom, že predmetom uznania záväzku je premlčaný nárok žalobcu. 1.
- Odvolací súd poukázal na ustanovenia o premlčaní § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalej uviedol. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V zmysle uvedeného, v prípade, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. V prípade, že sa uznáva premlčaný dlh na to, aby uznanie dlhu malo právny následok uznania, musí dlžník, ktorý tento dlh uznáva mať vedomosť o jeho premlčaní. Právne následky viažúce sa na možnosť počítania 10 ročnej premlčacej doby pri premlčaných právach zakladá právne dôsledky len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo omyl právny, nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky. 1.
- Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v právnom úkone označenom ako uznanie dlhu zo dňa
- marca 2018 nie je žiadna zmienka o tom, že v čase uznania sa pri uplatnenom nároku jedná o dlh premlčaný. Odvolací súd mal zároveň z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný v čase uznania dlhu nemal vedomosť o premlčaní svojho dlhu. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh nevyplýva ani zo samotného obsahu uznania dlhu. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal v konaní, že žalovaný mal vedomosť o premlčaní jeho dlhu v čase jeho uznania. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka na to, aby boli splnené účinky uznania dlhu vyžaduje, aby dlžník, v danom prípade žalovaný, mal vedomosť o jeho premlčaní. Keďže žalovaný v čase uznania dlhu nemal vedomosť o jeho premlčaní, v tomto prípade nenastali právne následky viažúce sa na plynutie desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto posudzoval plynutie premlčacej doby v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom
- januára 2014, t .j. dňom po zosplatnení dlhu a uplynula dňom
- januára
- Žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej istiny s príslušenstvom uplatnil na súde dňa
- apríla 2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
- Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť svojho dovolania videl s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania a interpretácie § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa z tohto ustanovenia nie je možné žiadnym výkladom určiť, že podmienkou pre založenie premlčacej doby podľa § 110 Občianskeho zákonníka je zmienka dlžníka v uznaní dlhu, že o premlčaní dlhu vedel. § 558 Občianskeho zákonníka mal odvolací súd správne interpretovať tak, že uznanie premlčaného dlhu, z ktorého nevyplýva skutočnosť, že dlžník v čase uznania vedel o jeho premlčaní, nemá právne účinky uznania v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. V hmotnoprávnej rovine ide o zabezpečovací princíp uznania dlhu, v procesnoprávnej rovine ide o posilnenie postavenia veriteľa, keď uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Toto ustanovenie však nemá vplyv na beh premlčacej doby platne uznaného premlčaného dlhu podľa § 110 Občianskeho zákonníka. Ten ustanovuje, že ak dlžník právo písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčí sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Keďže žalovaný vo svojom písomnom uznaní zo dňa
- marca 2018, uznal žalovanú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, od 5.3.2018 začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Nakoľko nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva výlučne na nesprávnom právnom posúdení veci navrhol, aby dovolací súd podľa § 449 ods. 3 CSP zmenil rozsudok odvolacieho súdu.
- Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného súdneho poriadku , ďalej len CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.
- Podľa názoru žalobcu je jeho dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 6.
- Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Dovolateľa, ktorý vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 CSP, zaťažuje povinnosť jednoznačným a určitým spôsobom zadefinovať tzv. dovolaciu otázku, ktorú odvolací súd riešil nesprávne (m. m. 1 Cdo 162/2018, 3 Cdo 141/2018, 4 Cdo 37/2017, 5 Cdo 190/2018, 8 Cdo 14/2018), a zároveň uviesť, ktorý z predpokladov uvedených v tomto ustanovení zakladá prípustnosť ním podaného dovolania (l Cdo 150/2018, 2 Cdo 185/2018, 3 Cdo 52/2017, 7 Cdo 50/2018, 8 Cdo 130/2018). Splnením týchto procesných povinností vytvára pre dovolací súd podklad, ktorý je nevyhnutne potrebný pre posúdenie prípustnosti dovolania a prípadne (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je prípustné) tiež pre zameranie meritórneho dovolacieho prieskumu.
- Právnou otázkou, ktorú dovolateľ považoval za relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, bola otázka výkladu § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý nepovažoval dovolateľ za správny a predostrel svoj právny záver.
- Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, ako už uviedol dovolací súd predpokladá, že právnu otázku, ktorú naformuloval dovolateľ, dovolací súd neriešil vo svojej rozhodovacej činnosti a súčasne, že má zásadný právny význam.
- K uvedenému dovolací súd uvádza, že výklad § 558 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k premlčaniu uznaného dlhu, z hľadiska vedomosti dlžníka o tom, že dlh je premlčaný v momente jeho uznania riešil dovolací súd v rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 1/2007, sp. zn. 1 Cdo 197/2009, sp. zn. 3MCdo 3/2014, sp. zn. 3 MCdo 12/2014, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 ako aj 7 MCdo 2/
- Právne posúdenie, ktoré prezentuje dovolateľ vychádza z nesprávneho výkladu § 558 Občianskeho zákonníka.
- Dovolací súd poukazuje opätovne na ním dávnejšie prijatý právny záver, že okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) potrebných na to, aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Zároveň je pre perfektnosť a vznik všetkých účinkov uznania dlhu, v prípade, že dlh je premlčaný, potrebné, aby ten, kto dlh uznal, vedel, o jeho premlčaní. Pod vznikom všetkých účinkov uznania dlhu nepochybne je potrebné zaradiť i premlčanie, (v danom prípade „prerušenie premlčacej lehoty„). Platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prologácii na desať rokov. K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný, inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka však v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
- Vzhľadom na uvedené, dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľa, týkajúca sa prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nepresvedčila dovolací súd o prípustnosti podaného dovolania, nakoľko ním nastolená právna otázka bola rozhodnutiami dovolacieho súdu riešená. Pokiaľ dovolanie nie je prípustné, nie je možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
- Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).
- Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f/ CSP, odmietol.
- Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.