ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) žalobu žalobcu v zostávajúcej časti zamietol majúc za to, že žalovaná - poisťovateľ sa nemohla dostať do omeškania s poistným plnením skôr než bol poisťovateľovi doručený právoplatný rozsudok o výške náhrady škody. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn. 16Co/62/2020 z 28. októbra 2021 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
1 CSP potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 255 ods. 1 CSP). Uviedol, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení, že žalovaná - poisťovateľ sa nemohla dostať do omeškania s poistným plnením pred tým, ako jej bol doručený právoplatný rozsudok vo výške náhrady škody, po právnej stránke poukazujúc na ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zák. č. 381/2001 Z.z. Právna úprava, na základe ktorej okresný súd v napadnutom rozhodnutí rozhodol o zamietnutí nároku žalobcu voči žalovanej upravuje vzťah poškodeného a poisťovne. Upravuje aj nárok voči poisťovni na úrok z omeškania, ktorým právna úprava sankcionuje žalovanú za nesplnenie povinnosti
6 písm. a/, b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná plnila po začatí súdneho konania a pred vynesením v poradí prvého rozhodnutia vo veci samej. V posudzovanom prípade došlo k ustáleniu výšky plnenia v priebehu konania. Žalobca bol vzhľadom na žalobný petit a právnu úpravu v zák. č. 381/2001 Z.z. (§ 11 ods. 6 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 7 citovaného zákona) povinný preukázať, že nárok na náhradu škody a rozsah povinností žalovanej - poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie bol preukázaný najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. V takomto prípade by mala žalovaná ešte 15 - dňovú lehotu na poskytnutie peňažného plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalobca v predmetnom spore svoje tvrdenia nepreukázal keď tvrdil, že k omeškaniu žalovanej došlo po uplynutí 3 - mesačnej lehoty
6 citovaného zákona, ktorá je stanovená na zistenie rozsahu povinností žalovanej skončiť prešetrovanie a poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom na súdny spor a žalobné nároky bolo povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenie, že žalovaná sa dopustila prieťahov a dostala sa do omeškania s peňažným plnením. Žalobcovi nestačilo tvrdiť, že právna úprava poskytuje poisťovateľovi 3 - mesačnú lehotu na prešetrenie a ďalšiu 15 - dňovú lehotu na plnenie. Žalobca uplatnil omeškanie
3 dňovej lehoty, ktorá sa uplatní pri plnení na základe súdneho rozhodnutia. Žalobca mal preukázať, že jeho návrh na náhradu škody bol skutočne známy a poukázaný v lehote 3 mesiacoch od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Ak by aj žalobca preukázal, že potrebné prešetrovanie mohol skončiť do 3 mesiacov počítaných od uplatnenia nároku
dovolateľa poisťovateľ sa s plnením konkrétnej peňažnej povinnosti dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ a b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Právny názor odvolacieho súdu zásadným spôsobom popiera tri základné funkcie úroku z omeškania, ktoré inštitút úroku z omeškania
právnej teórie obsahuje. Ide o funkcie preventívnu, represívnu a satisfakčnú. Na podporu správnosti svojej argumentácie dovolateľ poukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa
f/ CSP odmietol dovolanie žalobcu majúc za to, že obsahovo sa dovolanie podobá skôr odvolaniu. Navyše žalobca svojim mimoriadnym opravným prostriedkom nenapáda nesprávny procesný postup súdu ako to tvrdí, ale zjavne nesprávne právne posúdenie, čo nezakladá prípustnosť dovolania
f/ CSP. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky
CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen prípustné, ale aj dôvodné. 6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 7.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.
CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 10.
CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní.
čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. 14. V preskúmavanej veci žalobca prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ a § 431 ods. 1 CSP vyvodil z toho, že odvolací súd výkladom ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poprel účel a význam zákonného predpisu, čo je v rozpore s imperatívom vykonať ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Žalobca uviedol, že základnému právu
čl. 46 ods. 1 ústavy zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, z ktorej vyplýva požiadavka, aby v prípadoch ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). 17. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem, ako aj prípady, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009). Arbitrárnosť právneho posúdenia zakladá prípustnosť dovolania
f/ CSP, lebo
judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“, ústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a dohovoru. Z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že aj arbitrárnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších inštancií môže odôvodňovať prípustnosť dovolacieho dôvodu
f/ CSP (viď rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/5,6/2019 z
7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa najvyšší súd zaoberal vo svojich skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/225/2021 z
ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo“. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojich skorších nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo
ktorého patrí žalobkyni príslušenstvo z priznanej pohľadávky až od momentu ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok stotožnili s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody
7 zák. č. 381/2001 Z.z., z čoho vyplýva, že žalovaná sa nedostala v danej veci do omeškania s plnením peňažného nároku. Tento právny názor ale nemožno považovať za správny; tento výklad popiera účel a význam zákonného predpisu, ktorým je zákona č. 381/2001 Z.z. a preto je arbitrárny. V kontexte už prijatých záverov najvyššieho súd sú nesprávne tiež úvahy odvolacieho súdu v potvrdzujúcom rozhodnutí, že žalobca mal preukázať, že jeho návrh na náhradu škody bol skutočne známy a poukázaný v lehote 3 mesiacoch od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti po tom, ako mal z obsahu spisu za jednoznačne preukázané, že k ustáleniu výšky plnenia došlo v priebehu konania. 20. Tým, že súdy nižších stupňov zvolili výklad príslušných právnych noriem v rozpore s ich účelom a zmyslom, porušili právo žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. 21. Z týchto dôvodov dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v zmysle § 449 ods. 1, 2 CSP, lebo nápravu nebolo možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 438 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 22.
CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.